Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/115/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcov: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35831154, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, AK so sídlom Mýtna 8, Bratislava, IČO: 37927795, proti žalovanému: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, H., o zaplatenie sumy 1.337,81 eur, o späťvzatí žaloby po vyhlásení rozsudku Okresným súdom Dunajská Streda dňa 4. septembra 2018 č.k. -42 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti istiny vo výške 1.337,81 eur, v časti úroku z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 1.337,81 eur od 20.07.2014 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti r u š í a konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia , , , , , .

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmaním zmluvy o poskytnutí pôžičky bolo zistené, že poskytnutý úver sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov, pretože predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou spotrebiteľskou, ide o typovú spotrebiteľskú zmluvu spísanú do formulára a žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť vopred sa so zmluvnými podmienkami oboznámiť. Predmetná zmluva neobsahuje jednu z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia. Zákonom stanovené presné členenie uvedenie počtu termínu splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia nie je svojvoľné ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať vo svojich povinnostiach a tak sa vyhol sankciám, v prípade neplnenia a povinností resp. ak sa tak stane, aby presne a jasne boli vymedzené dôsledky s poukazom na ust. § 9 ods. 2 písm. k) i) zákona sa preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez potreby jej ďalšieho prieskumu. Žalovaný by mal vrátiť skutočné poskytnuté peniaze vo výške 3.300 eur. Vzhľadom na to, že už vrátil 3.622,10 eur, teda uhradil viac o 322,10 eur. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. . Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal lebo mu v tomto konaní žiadne nevznikli.

4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.10.2018 žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu zaplatenia žalovanej pohľadávky počas sporu, čo preukázal predloženým rozpisom plnení a žiadal konanie zastaviť podľa ustanovenia a uplatnil si voči žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia podľa .

5. K späťvzatiu žaloby zaslal vyjadrenie žalovaný podaním zo dňa 19.03.2019, v ktorom uviedol, že má za to, že v danom prípade na späťvzatie žaloby treba aplikovať ustanovenie , keď nesúhlasí so späťvzatím žaloby a ako vážny dôvod svojho nesúhlasu uvádza, že súd prvej inštancie v konaní už vyniesol rozsudok, v ktorom dospel k záveru, že žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť. Tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť až potom, ako zistil, že v konaní bude neúspešný a taktiež sa spoliehal na to, že žalovaný ako spotrebiteľ nebude ani len tušiť, že úver, ktorý je v skutočnosti bezúročný a bez poplatkov, preplatil o viac stoviek eur. Žalovaný uviedol, že žalobcovi od 20.04.2017 až do 21.01.2019 zaplatil celkovo 2.000,- eur a táto suma spolu so sumou, ktorú súd uviedol vo svojom rozhodnutí zo dňa 04.09.2018 vo výške 322,10 eur predstavuje až 2.322,10 eur, ktoré žalobcovi zaplatil zrejme celkom bezdôvodne. Vzhľadom na obsah rozsudku, ktorým súd dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov má za to, že uvedená suma je na strane žalobcu bezdôvodným obohatením. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.07.2012 sp. zn. a opakovane uviedol, že so späťvzatím žaloby žalobcov nesúhlasí a navrhuje, aby súd späťvzatie žaloby nepripustil. Taktiež žalovaný uviedol že v prípade, ak by súd nevzhliadol vážne dôvody jeho nesúhlasu so späťvzatím žaloby podľa navrhuje, aby žalobcovi nepriznal náhradu trov konania a to z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, kedy bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá a preto je toho názoru, že sú tu výnimočné skutočnosti, ktoré podľa odôvodňujú nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. Má za to, že na veci nič nemení ani skutočnosť, ktorú uviedol ako dôvod späťvzatia žaloby žalobca a teda on ako žalovaný svojim konaním spôsobil späťvzatie žaloby tým, že uhrádzal splátky, keď poukázal na skutočnosť, že žalobca už dlhšiu dobu pred podaním žaloby videl, že sa snaží svoj dlh splácať, o čom svedčili ním platené pravidelné splátky. Z vyššie uvedených dôvodov má za to, že v prípade, ak súd späťvzatie žaloby pripustí, sú splnené dôvody na to, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd aplikoval ustanovenie a náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( /ďalej len „CSP“/), postupujúc podľa , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario) dospel k záveru, že v zmysle je späťvzatie žaloby v tejto časti potrebné pripustiť, rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť.

7. Podľa , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

8. Podľa , súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

9. Ustanovenie ponúka žalobcovi možnosť vziať späť žalobu nielen do rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale aj počas lehoty na podanie odvolania a počas odvolacieho konania až do rozhodnutia o odvolaní. Žalobca teda môže vziať späť žalobu po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale len do momentu, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Súd späťvzatie nepripustí, ak protistrana so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí.

10. Vychádzajúc z dikcie citovaného ustanovenia , je zrejmé, že disponovať s predmetom konania môže strana sporu nielen tým, že podá žalobu v zmysle ustanovenia , ale aj tým, že podanú žalobu vezme účinne späť (sčasti alebo celkom) nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak len do tej doby, pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Ide o dispozíciu s konaním zo strany žalobcu voči súdu, ktorou prejavuje svoju vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne nerozhodovalo. Toto dispozičné právo obsahuje v sebe oprávnenie slobodne disponovať s hmotnými a procesnými právami v civilnom konaní. Vziať žalobu späť je možné počas odvolacej lehoty (resp. lehoty na podanie odporu) bez toho, aby muselo byť súčasne podané odvolanie, a ak bolo podané odvolanie, tak kedykoľvek počas odvolacieho konania, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu

prvej inštancie. O pripustení späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje odvolací súd. Odvolací súd rozhodne buď o pripustení späťvzatia žaloby, alebo o nepripustení späťvzatia žaloby.

11. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „vážne dôvody“, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Či v danom prípade ide o vážne dôvody alebo nie, posúdi až súd pri rozhodovaní o späťvzatí návrhu podľa okolností konkrétneho prípadu. Pokiaľ súd vyhodnotí, že niektorý z účastníkov so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí, rozhodne tak, že späťvzatie žaloby nepripustí.

12. Účinky späťvzatia žaloby žalobcom po rozhodnutí súdu prvej inštancie a tiež nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby žalobcom v celom rozsahu je potrebné posudzovať podľa za zhodnotenia existencie či neexistencie vážnych dôvodov na strane žalovaného, pre ktoré žalovaný so späťvzatím žaloby žalobcom v celom rozsahu nesúhlasil. V tejto spojitosti odvolací súd uvádza, že v citovanom pre nesúhlas so späťvzatím žaloby žalobcom v odvolacom konaní vyžaduje, aby tento nesúhlas bol podložený vážnymi dôvodmi, pričom nestanovuje, čo možno za takéto vážne dôvody na strane žalovaného, pre ktoré odvolací súd späťvzatie nepripustí, považovať. Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím žaloby je teda výlučne vecou voľnej sudcovskej úvahy. S prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a na povahu uplatneného nároku je preto potrebné vždy zvážiť, či nesúhlas so späťvzatím žaloby je založený na právnom alebo inom, napr. morálnom, procesne ekonomickom a podobne záujme žalovanej strany, ktorý je spôsobilý odôvodniť požiadavku, aby o žalobe bolo meritórne rozhodnuté napriek prejavenému nedostatku vôle žalobcu pokračovať v spore (primerane a podporne z eurokonformného prístupu rozhodnutie NS ČR sp. zn. ). V sporovom konaní je tento záujem spravidla daný, ak ide o konanie, ktoré mohlo byť začaté aj na návrh žalovaného a ktorého výsledkom je rozhodnutie majúce povahu tzv. iudicium duplex, alebo vtedy, ak má meritórne rozhodnutie význam pre právne postavenie žalovaného (primerane a podporne rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Za vážne dôvody na strane žalovaného možno vo všeobecnosti označiť dôvody významné pre prejednanie veci, ktoré musia byť vecné, musia sa týkať podstaty sporu a viesť k záveru o dôležitosti rozhodnutia vo veci samej pre právne postavenie žalovaného.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Kežmarok dňa 09.05.2017 podal na tunajší súd žalobu proti žalovanému o zaplatenie sumy 1.337,81 eur s prísl. s odôvodnením, že žalobca a žalovaný dňa 02.08.2012 uzatvorili písomnú zmluvu o pôžičke na základe, ktorej poskytol žalobca žalovanému na zakúpenie spotrebného tovaru pôžičku vo výške 3.300 eur s tým, že celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 2.228,64 eur. Žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil žalobcovi sumu 3.622,10 eur. V predmetnom konaní súd prvej inštancie rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Preskúmaním zmluvy o poskytnutí bez pôžičky súd prvej inštancie dospel k záveru, že poskytnutý úver sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov, pretože predmetná zmluva neobsahuje jednu z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Ďalej súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný už vrátil 3.622,10 eur, teda uhradil viac o 322,10 eur, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovanému ako procesne úspešnej sporovej strane nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. Zo strany sporových strán nebolo voči predmetnému rozhodnutiu podané odvolanie. Žalobca však dňa 22.10.2018 zaslal súdu podanie urobené elektronicky podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ktorým vzal späť žalobu, a urobil tak v zákonnej lehote - skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Súd vyzval žalovaného, aby sa k späťvzatiu žaloby vyjadril a ten uviedol, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí, nakoľko súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a žalobca vzal žalobu späť až po tomto rozhodnutí súdu. Ďalej uviedol, že v prípade, ak súd pripustí späťvzatie žaloby a konanie zastaví, žiada nepriznať žalobcovi náhradu trov konania v zmysle a to z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, kedy bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá.

14. Ak v prejednávanej veci žalobca vzal žalobu späť po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, avšak ešte pred uplynutím jej odvolacej lehoty, teda v čase, kedy na to súd prvej inštancie už nemal príležitosť akokoľvek zareagovať, šlo tu o prípad späťvzatia žaloby pred právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť konanie. Späťvzatím žaloby žalobca privodil stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom)

otázkou prípustnosti späťvzatia žaloby. Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa , bol by nesúhlas žalovaného z vážnych dôvodov, ktoré odvolací súd však v danom prípade nevzhliadol.

15. V prejednávanej veci odvolací súd po preskúmaní dôvodov nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby dospel k záveru, že tieto nespĺňajú požiadavku príslušnej závažnosti.

16. Tu pritom odvolací súd poukazuje na argumenty, vychádzajúce zo súdnej judikatúry, ktorá opakovane poukazuje na to, že "relevantné vážne dôvody, pre ktoré by späťvzatie žaloby nemalo byť účinné, a o žalobe by sa malo rozhodnúť meritórne, sú dané najmä tam, kde konanie mohlo začať aj bez návrhu, a v konaní sporovom (ovládanom dispozičnou zásadou) predovšetkým vtedy, keď konanie mohlo začať aj na návrh druhej strany občianskoprávneho vzťahu alebo ak má žalovaný právny alebo iný (napr. morálny) dôvod pre požiadavku, aby konanie skončilo rozhodnutím vo veci samej " (tu pozri napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. z 25. júla 2003).

17. Dôvody nesúhlasu žalovaného so zastavením konania voči jeho osobe sú však výslovne subjektívne, bez možnosti z nich dovodiť, že späťvzatím žaloby by žalovaný bol ohrozený na svojich právach. Tým, že zo strany sporových strán nebolo voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie podané odvolanie, pokračovanie v konaní by nenastalo a preto v danom prípade neexistoval žiaden logický dôvod konanie v prejednávanej veci na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobcu nezastaviť.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozhodol o návrhu žalobcu na späťvzatie žaloby po rozhodnutí súdu prvej inštancie (bez podania odvolania) tak, že späťvzatie žaloby v zmysle pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a konanie zastavil. Zároveň zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku o náhrade trov konania, keďže v zmysle nižšie uvedeného zdôvodnenia, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania žalovaného.

19. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

20. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

21. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

23. Ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

24. V danom prípade odvolací súd vyhodnotil, že k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu nedošlo pre správanie sa žalovaného v priebehu konania, nakoľko sumu 3.622,10 eur ( úver poskytnutý vo výške 3.300 eur) mal žalobca zaplatenú už ku dňu podania žaloby na súd a teda žalobca nezobral žalobu späť v príčinnej súvislosti so správaním sa žalovaného v konaní, ktorý by žalobcovi zaplatil žalovanú istinu. Odvolací súd vyhodnotil, že späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu došlo po vyhlásení zamietajúceho rozhodnutia súdom prvej inštancie a nie ako reakcia na zaplatenie žalovanej istiny. Na základe uvedeného tak odvolací súd dospel k záveru, že z procesného hľadiska konanie bolo zastavené v dôsledku zavinenia žalobcu, ktorý je preto povinný nahradiť trovy konania opačnej strane sporu.

25. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská o nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a contrario tak, že žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhrada trov konania, i keď zastavenie konania zavinil žalobca. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o náhrade trov konania bola skutočnosť, že žalovaný bol počas celého konania pasívny, náhradu trov konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzajúc z Článku 17 Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu, preto považoval rozhodovanie o náhrade trov konania postupom podľa ustanovenia , v spojení s ustanovením najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, že za situácie, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, za zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).