Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-387-2015.pdf
PDF · 79.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-24C/387/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, so sídlom v Prešove, Hollého 14, IČO: 00 610 577, zast. Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Žriedlova 3, proti žalovanej: F.. A. X., nar. XX.X.XXXX, bytom v A., K. 4, o zaplatenie 1.738,72 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.738,72 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 1.5.2015 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo výške 400,- eur splatných do posledného dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.8.2015 žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.738,72 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 1.5.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.10.2009 uzatvoril ako zamestnávateľ so žalovanou ako zamestnankyňou Dohodu o zvyšovaní kvalifikácie, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu umožniť žalovanej zvýšenie jej kvalifikácie špecializačným štúdiom na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach v odbore neurológia. Žalovaná sa, okrem iného, zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu po dobu 5 rokov odo dňa ukončenia štúdia. Strany sa dohodli, že v prípade, ak žalovaná nesplní svoj záväzok zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu po dohodnutú dobu 5 rokov, uhradí žalobcovi náklady, ktoré vynaložil na jej štúdium vo výške 3 skutočných nákladov. Ak žalovaná splní svoj záväzok zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu len sčasti, jej povinnosť uhradiť náklady sa pomerne zníži v závislosti od odpracovanej doby z celkovej doby 5 rokov, s termínom splatnosti najneskôr do dňa skončenia pracovného pomeru. Žalovaná štúdium ukončila dňa 21.10.2014. Pracovný pomer žalovanej u žalobcu skončil dňa 30.4.2015, teda pred uplynutím 5 rokov odo dňa ukončenia štúdia, pričom nebola splnená ani jedna zo zákonných podmienok uvedených v dohode, pre ktoré povinnosť uhradiť náklady žalovanej nevzniká. Žalovaná si splnila svoj záväzok zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu len sčasti a to v rozsahu 191 dní z celkových dohodnutých 5 rokov (od 21.10.2014 do 21.10.2019, t.j. 1826 dní), v súvislosti s uvedenými skutočnosťami vznikol žalobcovi ako zamestnávateľovi voči žalovanej ako zamestnankyni dlh vo výške 1.738,72 eur, na úhradu ktorého bola žalovaná vyzvaná listom zo dňa 12.3.2015. Vzhľadom na to, že žalovaná dlžnú sumu žalobcovi nezaplatila, je s týmto peňažným plnením v omeškaní. K omeškaniu žalovanej došlo v nasledujúci deň po skončení pracovného pomeru. Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
2. Proti platobnému rozkazu vydanému súdom dňa 30.9.2015 podala žalovaná dňa 27.10.2015 odpor, v ktorom uviedla, že uplatňovaný nárok žalobcu považuje za nedôvodný. Je pravdou, že uzavrela so žalobcom Dohodu o zvýšení kvalifikácie dňa 21.10.2009, podľa ktorej sa zaviazala odpracovať u žalobcu 5 rokov po získaní špecializácie v odbore neurológia. Žalobca mal skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 e) Zákonníka práce z dôvodov závažného porušenia pracovnej disciplíny. Táto výpoveď však žalovanej nebola riadne doručená. Žalovaná neakceptovala výpoveď, a preto dňa 8.6.2015 podala na Okresný súd v Prešove žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Z uvedeného dôvodu žiadala, aby súd platobný rozkaz zrušil a konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Prešove pod č. 19Cpr/13/2015 (č.l. 19).
3. Súd uznesením č. 24C/387/2015 - 32 zo dňa 3.2.2016 toto konanie prerušil do právoplatného skončenia konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19Cpr/13/2015. Konanie na Okresnom súde Prešov bolo právoplatne skončené tak, že súd žalobu žalovanej zamietol.
4. Na pojednávanie nariadené na 26.11.2019 boli riadne a včas predvolaní žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj žalovaná. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neprítomnosť žalobcu a navrhol, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Preto súd podľa ust. § 180 C.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
5. Žalovaná na pojednávaní dňa 26.11.2019 nárok žalobcu, čo do dôvodu aj výšky v časti istiny uznala a zároveň žiadala, aby súd jej povolil zaplatiť dlh v splátkach vo výške 400,- eur mesačne z dôvodu, že jej čistý mesačný príjem predstavuje jej mzda vo výške 1.400,- eur. Pravidelné mesačné výdavky má vo výške 500,- eur za hypotéku, vrátane réžie bytu, 100,- eur mesačne platí za škôlku maloletej dcére, ktorú vychováva sama. Je zamestnaná v Gelnici, pričom býva v Košiciach, preto mesačne 200,- eur uhrádza za benzín a má ďalšie bežné výdavky na stravu, oblečenie, hygienu a pod. a preto nie je schopná splatiť žalobcovi tento dlh naraz, resp. vo vyšších splátkach ako je 400,- eur mesačne. Vzhľadom na čiastočné uznanie nároku žalobcu žalovanou, právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie. So zaplatením dlhu v splátkach, nesúhlasil.
6. Podľa ust. § 282 C.s.p., ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
7. Podľa ust. § 285 C.s.p., odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie.
8. Vzhľadom na to, že žalovaná nárok žalobcu, čo do dôvodu aj výšky v časti istiny uznala a zároveň žalobca navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie, boli splnené procesné podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej istiny 1.738,72 eur a teda v tejto časti rozhodol rozsudkom pre uznanie.
9. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
10. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. V zmysle čl. 7 Dohody o zvyšovaní kvalifikácie, ktorú uzatvorili žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec dňa 21.10.2019, zamestnanec je povinný uhradiť náklady vyplývajúce z tejto dohody najneskôr do dňa skončenia pracovného pomeru. Vykonaným dokazovaním bolo zistené a medzi stranami nebolo ani sporné, že pracovný pomer žalovanej u žalobcu skončil k 30.4.2015 a preto v zmysle citovaného ustanovenia dohody o zvyšovaní kvalifikácie, záväzok žalovanej bol splatný k 30.4.2015 a teda od 1.5.2015 v dôsledku toho, že neplnila, sa dostala do omeškania. Podľa zistenia súdu v čase, keď sa žalovaná dostala do omeškania, teda k 1.5.2015 boli zákonné úroky z omeškania
vo výške 5,05 % ročne. Preto súd žalovanú zaviazal na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.738,72 eur od 1.5.2015 do zaplatenia.
12. Podľa ust. § 232 ods. 2 - 4 C.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
13. Žalovaná požiadala súd o povolenie zaplatiť dlh v splátkach vo výške 400,- eur mesačne a svoju žiadosť odôvodnila tým, že jej príjem a výdavky nedovoľujú zaplatiť dlh naraz, resp. vo vyšších splátkach ako sú splátky vo výške 400,- eur mesačne. Finančná situácia žalovanej je opísaná vyššie v tomto rozsudku. Žalovaný síce so splátkami nesúhlasil, avšak nerozporoval skutočnosti ohľadom finančnej situácie žalovanej, preto súd žalovanou uvedenú výšku jej príjmov a výdavkov považoval za nespornú a odôvodňujúcu povolenie splátok vo výške 400,- eur mesačne a za situácie, keď celkový dlh na istine je vo výške 1.738,72 eur a preto súd žalovanej povolil splatiť tento dlh - istinu vrátane úrokov z omeškania, v splátkach vo výške 400,- eur mesačne, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v celom rozsahu úspešný priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti povinnosti žalovanej zaplatiť žalovanému istinu 1.738,72 eur vydanému na základe uznania nároku, odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, (§ 356 a) C.s.p). Proti tomuto rozsudku, v ostatných častiach výroku, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.