Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/6/2024

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. B., nar. X.X.XXXX, F. B., nar. XX.XX.XXXX a P. B., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom ako rodičia, všetky zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: R. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. B. Q., X. P. a T. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. B. Q., X. P. XXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým otcovi ukladá povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletých detí T. B., nar. X.X.XXXX, F. B., nar. XX.XX.XXXX a P. B., nar. XX.XX.XXXX, a to na každé maloleté dieťa v sume 50,- eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

III. Súd určuje, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom vedeným pod sp. zn. .

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 22.1.2024 sa matka maloletých detí T. B., nar. X.X.XXXX, F. B., nar. XX.XX.XXXX a P. B., nar. XX.XX.XXXX domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a zároveň otcovi uložil platiť výživné vo výške 450,- eur na všetky maloleté deti. Návrh odôvodnila tým, že otec detí ju neraz napadol, útočí na ňu slovne, a to aj pred deťmi, žije vo veľkom strese. Otec vo veľkej miere požíva alkohol, po ktorom je veľmi agresívny. Veľakrát musela privolať aj policajnú hliadku. K návrhu priložila rodné listy maloletých detí, potvrdenie o vykonaní ústneho oznámenia o priestupku a fotografie otca maloletých detí.

2. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 30.1.2024 vyplýva, že rodičia majú vzťahy medzi sebou narušené a deti sú účastné ich konfliktov a hádok. Matke bola ponúknutá pomoc vybaviť azylový dom alebo krízové centrum, ponuku však odmietla a uviedla, že sa posnaží nájsť si vlastné bývanie.

3. Podľa článku 4 (ďalej len ) súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania. 4. Podľa neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

5. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

6. Podľa ods. l na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa (ďalej len ) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

12. Podľa o rodine (ďalej len zákon o rodine) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

15. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania i po jeho skončení v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. V prípade maloletých detí možno nariadiť

neodkladné opatrenie aj bez návrhu. O nariadení neodkladného opatrenia súd spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti súd v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom v danom prípade je len dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo dieťaťa ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia a požiadavky zákonodarcu na rýchlosť jeho vydania vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Ak však súd má k dispozícii skutkové zistenia, že maloletému dieťaťu hrozí ujma na jeho právach, v záujme dieťaťa bude vždy jeho ochrana pred takýmto možným rizikom v podobe nariadenia neodkladného opatrenia.

17. Povinnosťou súdu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, teda či je preukázaná naliehavosť situácie a potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa, bez ktorej by boli jeho práva ohrozené. Nevyhnutnosť úpravy je ponechaná na voľnú úvahu súdu. Súd nemal z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázané, že by bol vážne ohrozený alebo narušený život, zdravie či priaznivý vývoj maloletých detí, a z toho dôvodu súd nekonal o návrhu v zmysle .

18. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu a správe kolízneho opatrovníka a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný, keď bola osvedčená naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí. Súd mal za osvedčené, že rodičia maloletých detí žijú stále v spoločnej domácnosti, niekoľkokrát sa však stalo, že otec matku vyhodil z domu či vymenil zámky. Matka má obavu, že ju otec vyhodí z domu a už sa k deťom nedostane. Otec už vyše pol roka požíva alkoholické nápoje. Otec hradí poplatky spojené s bývaním a matka kupuje deťom stravu.

19. Čo sa týka návrhu matky na dočasné zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti súd uvádza, že v tejto časti nie je dôvodný. Súd poukazuje na skutočnosť, že maloletým deťom je v súčasnosti zabezpečovaná starostlivosť zo strany oboch rodičov a je toho názoru, že v danom prípade nie sú dané okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, teda že by tu bol potrebný okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko matka neosvedčila, že by sa maloleté deti nachádzali v situácii ohrozujúcej ich život, zdravie, priaznivý psychický, sociálny vývin či uspokojovanie ich základných životných potrieb. Z návrhu ako aj zo správy kolízneho opatrovníka síce vyplýva, že otec vo veľkej miere požíva alkoholické nápoje a že medzi rodičmi sú narušené vzťahy (konflikty a hádky, a to aj pred maloletými deťmi), na základe čoho matka vyvodzuje obavu z toho, že ju otec vyhodí z domu. Súd však konštatuje, že uvedenú skutočnosť matka žiadnym spôsobom nepodložila dôkazmi a nebola tak súdu osvedčená dôvodná obava o zdravý vývoj maloletých detí. Súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie treba chápať ako výnimočný inštitút procesného práva, ktorý možno aplikovať len za predpokladu, že vec neznesie odklad a je potrebný okamžitý, bezodkladný zásah súdu, pretože bez jeho nariadenia by mohla nastať vážna ujma. Nie je jeho účelom v skrátenom konaní nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, ktorému by malo predchádzať riadne dokazovanie na pojednávaní, ktoré pri inštitúte neodkladného opatrenia s poukazom na jeho charakter a krátkosť času nie je možné. Vzhľadom na skutočnosť, že neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti návrhu na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súd v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

20. V časti návrhu matky na dočasnú úpravu vyživovacej povinnosti otca súd dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, pričom obaja rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Navrhovateľka z dôvodu nevyhnutnej osobnej starostlivosti o maloleté deti v súčasnosti pracuje len brigádne a okrem toho poberá rodičovský príspevok, otec je zamestnaný a má pravidelný príjem. Podľa názoru súdu je v najlepšom záujme maloletých detí, aby si aj otec plnil vyživovaciu

povinnosť, a to v pravidelných mesačných platbách, pričom je nutná bezodkladná úprava pomerov v časti určenia výživného. Bez okamžitej úpravy výživného by mohlo dôjsť k ohrozeniu zabezpečovania nevyhnutných potrieb maloletých detí, a to až do času, kým o úprave práv a povinností k maloletým deťom nebude právoplatne rozhodnuté v konaní vo veci samej.

21. Neodkladným opatrením súd upravuje vyživovaciu povinnosť len v nevyhnutnej miere. Poukazujúc na ustanovenie zákon nedefinuje, čo znamená pojem „nevyhnutná miera“ ani objektívne kritériá, z ktorých je potrebné vychádzať pri určení vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením. Súd má za to, že musí ísť o takú výšku výživného, ktorá dočasne (t.j. dovtedy, kým o výživnom nebude rozhodnuté v konaní vo veci samej po náležitom skúmaní odôvodnených potrieb dieťaťa a schopností, možností a majetkových pomerov rodičov) pokryje všetky nevyhnutné výdavky spojené s uspokojením základných potrieb maloletého dieťaťa (zabezpečenie bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, hygienických potrieb, ošatenia). Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd vyplýva, že matka má príjem z brigádnickej činnosti vo výške 100,- eur až 150,- eur mesačne a poberá rodičovský príspevok 350,- eur. Náklady na maloleté deti neboli špecifikované, z predmetnej správy vyplýva len pravidelný výdavok na maloletého P., a to poplatky v materskej škole vo výške 70,- eur mesačne a 20,- eur na špeciálnu obuv (matka však neuviedla frekvenciu nákupu špeciálnej obuvi). Okrem toho majú maloleté deti výdavky spojené so zhoršeným zdravotným stavom (maloletí T. a F. nosia okuliare a maloletý P. nosí ortézy na dolných končatinách). Otec maloletých detí sa v súčasnosti nepodieľa na finančnom zabezpečení odôvodnených potrieb maloletých detí. Pracuje v zahraničí (v T.), jeho príjem matka v návrhu neuviedla, poukázala len na skutočnosť, že poberá rodinné prídavky vo výške 600,- eur mesačne. Na základe takto osvedčeného skutkového stavu súd dospel k záveru, že na zabezpečenie základných potrieb maloletých detí je primerané uložiť otcovi povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere, a to vo výške 50,- eur mesačne na každé maloleté dieťa, berúc pritom ohľad na skutočnosť, že príjmové pomery rodičov maloletých detí zatiaľ neboli zistené, ako aj na to, že vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obidvaja rodičia, teda aj navrhovateľka. Takto určená výška výživného bude nateraz spôsobilá pokryť časť nevyhnutných výdavkov na maloleté deti, z ktorého dôvodu vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti vyživovacej povinnosti otca zamietol.

22. Súd pri určení výšky výživného zobral do úvahy skutočnosť, že maloleté deti majú zabezpečené bývanie v spoločnej domácnosti rodičov. Podľa správy kolízneho opatrovníka majú síce rodičia vzťahové problémy, ktorých dôsledkom bolo dočasné prerušenie spolužitia, aktuálne nemá matka zabezpečené náhradné bývanie. Na tomto mieste súd považuje za potrebné zdôrazniť, že matka odmietla pomoc kolízneho opatrovníka s vybavením azylového domu alebo krízového centra. Súd určil výživné v sume len o niečo vyššej ako v minimálnej výške (ktorá je vo výške 36,83 eura) z toho dôvodu, že nemal preukázaný príjem otca (z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že nie je registrovaný ako zamestnanec). Súd má však za to, že určené výživné je postačujúce na pokrytie nevyhnutných potrieb maloletých detí (najmä strava, oblečenie, výdavky na zdravotnú starostlivosť, hygienu či školské potreby). Súd si je vedomý skutočnosti, že uvedená suma nepostačuje na pokrytie všetkých potrieb maloletých detí v ich veku, na druhej strane je však potrebné zohľadniť, že v konaní nebol preukázaný príjem otca. Súd určil výživné na každé maloleté dieťa v rovnakej výške, a to najmä s poukazom na vyššie výdavky najmladšieho dieťaťa (poplatky v škôlke a výdavky na zdravotnú starostlivosť). Podľa vyjadrenia matky síce otec poberá rodinné prídavky z cudziny celkovo vo výške 600,- eur, uvedenú skutočnosť (t.j. poberanie rodinných prídavkov) však súd nemal preukázanú. Súd poukazuje, že vzhľadom na minimálny príjem matky podstatnú časť nevyhnutných potrieb maloletých detí (najmä v súvislosti s bývaním) zabezpečuje otec. Súd zdôrazňuje, že výrok neodkladného opatrenia o rozsahu výživného nijako neprejudikuje obsah meritórneho rozhodnutia, pretože výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného (v tomto prípade maloletých detí). V konaní vo veci samej, kde budú dôsledne zisťované príjmy a výdavky rodičov, je možné upraviť vyživovaciu povinnosť aj v inej výške, zodpovedajúcej možnostiam a schopnostiam povinného rodiča.

23. Súd v zmysle trvanie neodkladného opatrenia vymedzil časovo do právoplatného skončenia konania vo veci samej o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností vedeným pod sp. zn. .

24. Podľa neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).