Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/134/2019

Uznesenie

Okresný súd Levice v spore žalobcu: A. C., nar. X.XX.XXXX, Č. B. XX/XX, XXX XX R., zast.: FALIS & Partners, s. r. o., Lermontovova 14, 811 05 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 51769654, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02, IČO: 31 340 890, o nariadenie neodkladného opatrenia,

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu 1426483087 vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 14.09.2012 medzi žalobcom a žalovaným a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Súd ukladá žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať proti žalovanému na Okresnom súde Levice žalobu o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 14.09.2012.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 02.12.2019 doručil súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy o úvere č1426483087 uzavretej dňa 14.09.2012 (ďalej len „Dohoda o zrážkach zo mzdy“), uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. V podanom návrhu žalobca uviedol, že dňa 14.12.2012 uzavrel zmluvu o úvere pôžička na bývanie č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi peňažné prostriedky vo výške 14.000 € a žalobca sa zaviazal predmetný úver splatiť v 120 mesačných splátkach. Zo žiadosti/zmluvy o úvere vyplýva, že žalobca dňa 10.09.2012 požiadal žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 14.000 € a žalovaný sa zaviazal mu poskytnúť finančné prostriedky v sume 14.000 €, ktoré mal žalobca vrátil v 120 mesačných splátkach v sume 216,74 € so splatnosťou prvej splátky do dňa 25.10.2012 a splatnosťou poslednej splátky dňa 25.09.2022 pri dohodnutej úrokovej sadzbe 11,9% ročne, RPMN 13,47% a priemernou RPMN 11,40 %.

2. Žalovaný sa domáha u zamestnávateľa žalobcu, ktorým je BYTREAL Tlmače, s.r.o, so sídlom Kotlárska 2, 935 21 Tlmače (ďalej aj ako „zamestnávateľ žalobcu“), výkonu zrážok z jeho mzdy, na základe žiadosti o zrážky zo mzdy, ktorú doručil na mzdové oddelenie zamestnávateľa žalobcu prostredníctvom spoločnosti R Collectors, s.r.o., ktorá bola poverená vymáhaním predmetnej pohľadávky. Žalovaný odôvodnil svoju žiadosť existenciou údajného dlhu žalobcu voči žalovanému zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Ku dňu 09.09.2019 dlh predstavuje výšku 9.180,31 € s príslušenstvom a naďalej sa úročí. Spolu so žiadosťou žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobcu aj Zmluvu o úvere, ktorej súčasťou je dohodu o zrážkach zo mzdy k predmetnej zmluve.

3. V podanom žalobnom návrhu žalobca ďalej poukazuje na to, že predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná ( ) a na to, že považuje za neplatné zabezpečenie zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej uzatvorenie nemal možnosť odmietnuť (v zmysle ). Dané odôvodnil žalobca tým, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, v čoho dôsledku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou obsiahnutou v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu. Takáto zmluvná podmienka je podľa žalobcu platná jedine v prípade, ak bola medzi zmluvnými stranami individuálne dojednaná. Individuálnosť dojednania neprijateľnej zmluvnej podmienky je daná v zmysle ustanovení (ďalej len „“) len vtedy, ak mal spotrebiteľ reálnu možnosť upraviť obsah takejto zmluvnej podmienky. Žalobca svoje tvrdenia o tom, že v tomto prípade nedošlo k individuálnemu dojednaniu zmluvnej podmienky, opiera najmä o to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola vopred formulovaná žalovaným a predložená žalobcovi bez možnosti zmeny jej obsahu, resp. možnosti akýchkoľvek úprav zo strany žalobcu. Individuálnosť dojednania akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej podmienky pritom predpokladá jednak jej uzavretie na osobitnej listine podpísanej oboma zmluvnými stranami a zároveň poučenie o obsahu takejto zmluvnej podmienky a jej dôsledkoch pre spotrebiteľa za súčasnej reálnej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, resp. vymôcť si prípadnú zmenu jej znenia. V uvedenom prípade nemal žalobca, podľa svojho vyjadrenia, reálnu možnosť akokoľvek disponovať s obsahom predmetnej dohody, resp. nemal možnosť zmeniť jej obsah, ani ju odmietnuť. Podľa názoru žalobcu je takéto konanie v priamom rozpore so zmyslom a účelom prijatej právnej úpravy na ochranu práv spotrebiteľov, ku ktorej došlo v súvislosti s existenciou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ si takýmto spôsobom neprimerane zhoršil svoje postavenie voči dodávateľovi, a to bez toho, aby mal možnosť uzatvorenie takejto dohody odmietnuť. Týmto, na základe svojej neobmedzenej vôle, môže veriteľ vymáhať od dlžníka kedykoľvek v budúcnosti dlh, ktoré reálne neexistuje, resp. aj plnenie, na ktoré nemá veriteľ žiaden nárok. Bez akéhokoľvek obmedzenia tak stavia žalobcu do pozície, kedy táto stráca právo disponovať so svojim príjmom ako s vlastným majetkom, a to bez platného právneho základu.

4. Zároveň žalobca poukazuje na to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým právnym úkonom v zmysle ustanovenia ods. I , pretože táto neuvádza výšku pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje, čím nie je naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu. Na základe uvedeného tak má žalobca za to, že samotné zabezpečenie záväzku žalobcu ako dlžníka vopred podpísanou dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. Zároveň poukazuje na to, že ak sa vykonávajú zrážky vyššie než pri výkone rozhodnutia, ide o neplatný právny úkon, čím nie sú splnené atribúty určitosti právneho úkonu a podľa ustanovenia ods. I takýto právny úkon, ktorý nie je určitý, je neplatný.

5. V uvedenej súvislosti žalobca tiež poukazuje na to, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere a predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy ako neinformovaný spotrebiteľ bez právnického vzdelania nedokázal vyhodnotiť túto zmluvnú podmienku a poukázať na to, že je neprijateľná, ani nedokázala rozoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy tak umožňuje postihnúť majetok spotrebiteľa v podobe jeho mzdy aj z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. V zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, poskytovatel' úveru alebo veriteľ sám určuje výšku dlžnej sumy, túto predkladá platiteľovi mzdy za účelom vykonávania zrážok, a to aj v prípade plnení z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dlžník tieto zrážky nemôže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to kvôli neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah.

6. Zároveň má žalobca za to, že takáto zmluvná podmienka v predformulovanej forme je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a poškodzuje ho. S touto zmluvnou podmienkou žalobca pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere nebol oboznámený a nebol mu objasnený inštitút dohody o zrážkach zo mzdy. Spotrebiteľ je v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti, či vyjednávacej pozície v rámci kontraktácie a Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozhodnutiach zdôraznil nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť jeho zvýšenej ochrany ex offo. Žalobca poukazuje na čl. 6 smernice

Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorého účelom je bránenie uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalost' zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečovanej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožnenie vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

7. Žalobca taktiež poukazuje na článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti súdu vydať neodkladné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

8. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že obdobná dohoda o zrážkach zo mzdy o akú ide aj v prejednávanom prípade, bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka o. i. aj Komisiou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich. O neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bolo rozhodnuté slovenskými súdmi v mnohých obdobných prípadoch.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskom právnom vzťahu, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol reálne ovplyvniť, a preto je nutné považovať ju ex lege za neplatnú. Je tiež toho názoru, že na základe takejto neplatnej zmluvnej podmienky nemôže dochádzať k realizácii zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného. Žalobca zároveň na podporu svojich tvrdení poukazuje na tú skutočnosť, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy a zabezpečenie predmetného úveru prostredníctvom takejto dohody považuje za neplatné taktiež s odkazom na ustanovenie o ochrane spotrebiteľa (ďalej ako „“). Z citovaného znenia ustanovenia nesporne vyplýva, že zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy je neprípustné, ak spotrebiteľ nebol poučený o dôsledkoch uzavretia tejto dohody a nemal možnost ju odmietnuť. Poukazuje na to, že o takýchto následkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy poučená nebola, len jej táto bola predložená na podpis bez možnosti jej zmeny alebo odmietnutia, pričom ak Žalobca chcel uzatvoriť samotnú úverovú zmluvu, musel pristúpiť aj k dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá bola vopred predformulovaná vo formulárovej zmluve o úvere. Na základe uvedeného tak má za to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je v zmysle ustanovenia o ochrane spotrebiteľa neplatná, nakoľko spotrebiteľ pred jej uzatvorením nebol poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia a nemal taktickú možnosť ju odmietnuť.

10. Žalobca poukazuje, že na základe predmetnej úverovej zmluvy žalovaný nemá nárok na úhradu úrokov a poplatkov. Vychádzajúc z obsahu predmetnej zmluvy o úvere je zrejmé, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaj, resp. nečlení splátky úveru na termíny istiny, úroku a iných poplatkov.

11. Zmluva o úvere neobsahuje podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia , o spotrebiteľských úveroch a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Ako vyplýva zo zmluvy o úvere poskytnutá výška úveru predstavuje sumu 14.000 €. Celková výška nákladov predstavuje sumu 10.648,69 €. Celková výška úveru teda mala predstavovať sumu 24.648,69 €. (14.000 € + 10.648,69 €). Úver mal byť ale splácaný v 120 mesačných splátkach vo výške 216,74 €, čo predstavuje celkovú výšku úveru 26.000,88 €. Celková výška úveru je teda v zmluve uvedená v nesprávnej výške, teda ako by tam nebola uvedená vôbec, čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa. V zmluve je uvedená výška RPMN vo výške 13,47 €. Skutočná výška RPMN predstavuje ale podľa výpočtu internetovej kalkulačky pre výpočet RPMN zverejnenú Ministerstvom financií SR 14,68 €. Vzhľadom na neuvedenie podstatných náležitostí, je ich absencia ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Žalovaný sa však

prostredníctvom vykonávaných zrážok zo mzdy domáha prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne aj uspokojenia pohľadávky v rozsahu sumy, na ktorú z vyššie uvedených dôvodov nemá, podľa žalobcu, žiaden právny nárok.

12. Žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha jeho nariadenia z dôvodu, že žiadny iný inštitút ako inštitút neodkladného opatrenia žalobcu v danom prípade nepomôže a nezabráni vykonávaniu zrážok z jeho mzdy (na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy). Zároveň poukazuje na fakt, že slovenská právna úprava neumožňuje spotrebiteľovi ani jeho zamestnávateľovi namietať povahu a výšku dlhu a zastaviť mimosúdne zásah do majetku spotrebiteľa spôsobený zrážkami zo mzdy aj keď veriteľ je súkromnou osobou. Má tak za to, že ide preto o neprijateľnú a neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle ustanovenia ) a ) je neplatnou. Na základe zrážok zo mzdy vykonávaných na základe takejto dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky by tak dochádzalo a aj dochádza pravidelne každý mesiac k neoprávneným zásahom do majetku dlžníka, kým žalovaný sa nerozhodne výkon takýchto zrážok sám ukončiť. Prostredníctvom takto vykonávaných zrážok zo mzdy by tak nudilo dochádzať k tak závažným zásahom do práv žalobcu, že výrazným spôsobom tak môže dôjsť k sťažovaniu, ba až znemožňovaniu zabezpečovania základných potrieb žalobcu, ako aj jeho rodiny. Žalobca navyše poukazuje na to, že účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov medzi stranami konania. Na základe uvedeného tak žiada súd, aby v zmysle ustanovenia ) a ustanovenia , nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy vykonávaného na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Potrebu vydania neodkladného opatrenia žalobca odôvodňuje tým, že v prípade ak by súd neodkladné opatrenie nevydal, na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy bude tak aj naďalej dochádzať k neoprávneným zásahom do práv žalobkyne prostredníctvom zrážok zo mzdy, a tak aj k bezdôvodnému obohacovaniu sa na strane žalovaného na úkor žalobcu.

13. Žalobca zároveň má za to, že nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy by mohlo dôjsť dokonca k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy by žalovaný ďalej nemohol vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu a na základe toho by nebolo možné, aby na strane žalovaného dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu sa na úkor žalobkyne, k neoprávneným zásahom do majetku žalobcu a teda k porušeniu jeho garantovaného práva na majetok, ani k znemožňovaniu zabezpečovania základných potrieb žalobkyne i jej rodiny. Žalobkyňa navyše poukazuje na tú skutočnosť, že na základe takto predloženej dohody o zrážkach zo mzdy môže veriteľ vymáhať od dlžníka aj značne premrštené sumy, na ktoré navyše absolútne nemá žiadny právny nárok, pričom zamestnávateľ dlžníka je povinný vykonávať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa až do sumy, ktorú si veriteľ sám dobrovoľne určí. K uvedenému by došlo aj v tomto prípade. Žalobca sa domnieva, že žalovaný inštitút dohody o zrážkach zo mzdy využíva najmä z toho dôvodu, že zamestnávateľ žalobcu (dlžníka) nie je oprávnený skúmať výšku a zákonnosť vymáhanej pohľadávky. Ak je mu zo strany veriteľa predložená dohoda o zrážkach zo mzdy a žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, je povinný zrážať zo mzdy dlžníka v prospech veriteľa, až kým sa takýto výkon zrážok sám veriteľ nerozhodne ukončiť. Naopak, ak by sa v prejednávanom prípade žalovaný domáhal uspokojenia pohľadávky súdnou cestou, jeho nároky by boli podrobované súdnej kontrole a podľa názoru žalobcu je dosť pravdepodobné, že tieto nároky by sa ukázali ako neopodstatnené tak, ako tomu bolo v mnohých prípadoch, v ktorých súdy Slovenskej republiky rozhodli v sporoch, v ktorých sa konalo o nárokoch z obdobných zmlúv žalovaného.

14. Žalobca dôrazne poukazuje aj na fakt, že nariadením neodkladného opatrenia žiadnej zo strán nevznikne škoda, ba práve naopak, ak by vo veci konajúci súd toto neodkladné opatrenie nenariadil, škoda by mohla vzniknúť minimálne na strane žalobcu, nakoľko žalovaný zjavne nezákonným výkonom zrážok zo mzdy žalobcu bude zasahovať do jeho majetku, bezdôvodne sa na jej úkor obohacovať a spôsobovať jej tak značné finančné ťažkosti. Na základe uvedeného tak má žalobca za to, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanom prípade je nevyhnutné, nakoľko len nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne, sa zabezpečí, že žalovaný nebude môcť neoprávnenými zásahmi do majetku žalobcu porušovať základné práva žalobcu.

15. V súlade s uvedeným preto v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1), ods. 2 písm. d) a na základe ustanovenia § 336 ods. 1) poslednej vety žiada žalobca súd, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy k predmetnej úverovej zmluve, a to bez uloženia povinnosti žalobcu podať žalobu vo veci samej. Uvedené odôvodňuje tým, že týmto neodkladným opatrením môže dôjsť k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko už v tomto konaní je potrebné preskúmať všetky nároky strán, napr. ne/platnosť a ne/prijateľnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy a všetko ostatné, čo by inak bolo preskúmavané opätovne aj v konaní vo veci samej. Ďalšie konanie po nariadení neodkladného opatrenie tak podľa názoru žalobkyne nie je potrebné, ba dokonca by bolo až neúčelné a v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, nakoľko po nariadení neodkladného opatrenia by sa o tých istých nárokoch rozhodovalo aj v konaní vo veci samej, a tým by sa vynakladali finančné prostriedky na konanie o „niečom, o čom už by bolo rozhodnuté.“ Na základe uvedeného preto má žalobca za to, že nariadeným neodkladným opatrením môže dôjsť k takej trvalej úprave pomerov medzi stranami, že ďalšie konanie po nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné.

16. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26.11.2019 (doručený tunajšiemu súdu dňa 02.12.2019) a listinnými dôkazmi doručenými s návrhom a to so žiadosťou o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy (čl. 10), Zmluvou o úvere - pôžička na bývanie, ďalej len „Zmluva“ (čl. 9), Potvrdením o vykonaných zrážkach zo mzdy (čl.10 p.v.). Zistil, že žalobca so žalovaným uzavrel dňa 14.12.2012 uzavrieť zmluvu o úvere pôžička na bývanie č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi peňažné prostriedky vo výške 14.000 € a žalobca sa zaviazal predmetný úver splatiť v 120 mesačných splátkach. Zo žiadosti/zmluvy o úvere vyplýva, že žalobca dňa 10.09.2012 požiadal žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 14.000 € a žalovaný sa zaviazal mu poskytnúť finančné prostriedky v sume 14.000 €, ktoré mal žalobca vrátil v 120 mesačných splátkach v sume 216,74 € so splatnosťou prvej splátky do dňa 25.10.2012 a splatnosťou poslednej splátky dňa 25.09.2022 pri dohodnutej úrokovej sadzbe 11,9% ročne, RPMN 13,47% a priemernou RPMN 11,40 %. Strany sporu uzavreli zároveň so zmluvou aj Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa , ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo Zmluvy o úvere v súlade s príslušným bodom OP / bod 4.8 Zmluvy o úvere /. Zo žiadosti o realizáciu zrážok zo mzdy zo dňa 09.09.2019, ktorá bola doručená zamestnávateľovi žalobcu BYTREAL Tlmače s.r.o. vyplýva, že žalovaný žiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy vo výške 214,24 € mesačne. Z Potvrdenia o vykonaných zrážkach zo mzdy vyplýva, že ku dňu 14.11.2019 boli vykonané zrážky zo mzdy žalobcu 214,24 € pre Poštovú banku za mesiac september a suma 214,24 € za mesiac október. Okrem zrážky pre Poštovú banku boli vykonané aj ďalšie zrážky pre spoločnosť Cetelem.

17. Podľa (ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

20. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

21. Podľa , ak súd nepostupoval podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

22. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

23. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

24. Podľa , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

25. Podľa , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

26. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Nariadiť neodkladné opatrenie môže súd na návrh, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( ). Neodkladným opatrením možno uložiť strane sporu podľa aby niečo konala, alebo sa zdržala nejakého konania. Stranami sporu v predmetnej veci sú ako aktívne legitimovaný žalobca a pasívne legitimovaný je žalovaný. Platiteľ mzdy žalobcu nie je stranou sporu, preto mu nie je možné ukladať povinnosti, spôsob konania alebo zdržania sa nejakého konania.

31. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych pomerov strán. Ako vyplýva z tohto procesného inštitútu, ide o dočasné opatrenie, nariadením ktorého súd poskytne dočasnú ochranu práv a právom chránených záujmov strán konania. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Účelom neodkladného opatrenia nie je prejudikovať rozhodnutie súdu v samotnom merite sporu.

32. Pred začatím, počas konania ako aj po jeho skončení, je možné nariadiť neodkladné opatrenie z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov strán a druhým je zabezpečenie exekúcie, ak by táto mala byť ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich predbežný charakter. Znamená to, že sa nimi dočasne upravujú pomery strán alebo zabezpečuje exekúcia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Neodkladné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdenia navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

33. Žalobca ako spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky (napr. Dohody o zrážkach zo mzdy) v právnom vzťahu k dodávateľovi (žalovanému) a v tomto slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.

34. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany spotrebiteľa zavedený Smernicou 93/13/EHS z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,

C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37).

35. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 39).

36. Súd skúmal, či žalobca tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že prípadným nariadením neodkladného opatrenia je možné v danom prípade dosiahnuť účel ochrany poskytovanej súdom, teda či je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Súd pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení žalobcu bez hodnoverného osvedčenia skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

37. Súd má za to, že žalobca dostatočne osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu, a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa /neprijateľné zmluvné podmienky/. Súd mal za preukázané, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by boli ohrozené životné pomery žalobkyne, ktorá sa iným spôsobom nevie brániť proti vykonávaniu zrážok zo mzdy a nariadenie neodkladného opatrenia je tak jediným účinným prostriedkom na ochranu jeho práv.

38. Súd zaviazal žalobcu na podanie žaloby v zmysle z dôvodu, že doposiaľ nebolo právoplatne preukázané, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je skutočne neplatnou. Súdu pre preukázanie daného nestačí len jednostranné vyhlásenie a presvedčenie žalobcu. Súd považuje za nevyhnutné v riadnom súdnom konaní preskúmať platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, pretože ak by tak neurobil, oslabilo by sa právo žalovaného a nemohol by si riadne zabezpečiť úhradu svojej pohľadávky, ktorej neplatnosť doposiaľ nebola riadne preukázaná.

39. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa (ďalej len „“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný, súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.