Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/162/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: 1/ U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - T. D., T. XXXX/X a žalobkyne 2/ P. Q., nar. XX.XX.XXXX, W. - T. D., bytom T. XXXX/X, obaja právne zastúpení: JUDr. Ján Garaj - advokát, sídlo AK Prešov, Hlavná 137, proti žalovanému: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - T. D., M. XXXX/X, o určenie vlastníckeho práva vydržaním, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, sp.zn. -276 zo dňa 05.04.208 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobcom v 1. a 2. rade sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I. „Súd určuje, že P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - T. D., T. XXXX/X je vlastníčkou parcely č. XXXX/ X o výmere XXX m2 vedenej na LV č. XXXX pre katastrálne územie T. D. v podiele 1/1. II. Súd určuje, že U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. D., T. XXXX/X je vlastníkom parcely č. XXXX/XX o výmere XXX m2 a parcely č. XXXX/XX o výmere X m2 vedených na LV č. XXXX pre katastrálne územie T. D. v podiele 1/1. III. Žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“ Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva dôvodne. Parcela registra E parc. č. XXX/XX v kat.úz. T. D. (teraz XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/ XX) susedí s parcelou pôvodne č. XXX/X (teraz XXX/X a XXX/X) vo vlastníctve žalobcov, je jej akoby pokračovaním. Spolu s nehnuteľnosťou žalobcov tvorí jeden celok a v takom rozsahu je aj oplotená. Vlastnícke právo k parcelám č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX ale podľa výpisu z katastra nehnuteľností patrí žalovanému. Žalobcovia na dôkaz vypovedali, súd vo veci vykonal i znalecké dokazovanie. Z tohto jednoznačne vyplynulo, že parcely registra C, parc.č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX boli vytvorené z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. XXX/c. Pozemkovoknižný stav v predmetnej lokalite bol zadefinovaný geometrickým plánom z roku 1932 a tak bola vytvorená pozemkovoknižná parcela mpč. XXX/c zapísaná v PKV č. XXX, rozdelená na parcely mpč. XXX/c/X, XXX/c/X, XXX/c/X a XXX/c/X. Vlastníčkou parciel mpč. XXX/c/X a XXX/c/X bola stará matka žalobcov. Rozdelením parciel mpč. XXX/ c/X a XXX/c/X z PKV č. XXX na parcely registra E č. XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X a XXX/X tieto zanikli a PKV č. XXX dňa 20.03.1980 bola uzavretá. Po vykonanom šetrení celého rozsahu parcely registra C, parc.č. XXXX bolo preukázané, že parcela č. XXXX pôvodne ako parcela registra E č. XXXX bola vytvorená z neknihovaného majetku. Nakoľko je lokalizovaná v intraviláne obce, podľa mala byť vo vlastníctve Mesta Bardejov. Spracovateľ ROEP ale zvolil iný prístup a parcelu č. XXXX rozdelil na parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX a XXX/XX ako časti pôvodných

parciel mpč. XXX/b - XXX/c/X a k týmto následne podľa zrovnávacieho zostavenia prideľoval vlastníkov z PKV. K novovytvorenej parcele EKN č. XXX/XX boli nesprávne priradené vlastnícke vzťahy z parcely mpč. XXX/c/X. Bolo preukázané, že vlastnícke vzťahy k parcele EKN č. XXX/XX zapísanej na LV č. XXXX pre kat.úz. T. D., po schválení výsledného elaborátu ROEP nie sú uvedené správne. Parcela č. XXX/XX bola zároveň vytvorená z časti poľnej prístupovej cesty k pozemkom z neknihovaného majetku. Z uvedeného je teda zrejmé, že vlastnícky vzťah k parcele č. XXX/XX nebol v prospech žalovaného priradený správne, teda žalovaný nie je vlastníkom tejto parcely. Na druhej strane, boli preukázané tvrdenia žalobcov. Títo tvrdili, že v roku 1932 bol vytvorený geometrický plán, na základe ktorého ich stará matka nadobudla nehnuteľnosti vedené ako mpč. XXX/c/X a XXX/c/X, to potvrdil i súdny znalec. Ten rovnako potvrdil, že pôvodným parcelám mpč. XXX/c/X a XXX/c/X zodpovedá užívací stav zameraný pri THM koncom 60-tych rokov a tento predstavuje nielen rozsah skutočnej držby, ale aj rozsah uvedených pôvodných pozemkovoknižných parciel. Mpč. XXX/c/X a XXX/c/X zodpovedali okrem iných i parcely č. XXX/X, XXX/X aj XXX/X. Tieto boli starou matkou žalobcovi týmto darované, a to na základe darovacej zmluvy (Notárska zápisnica N 777/79 dňa 30.11.1979). Žalobcovia tvrdili, že nehnuteľnosť (parcely č. XXX/X, XXX/X aj XXX/X aj to, čo zodpovedá parcele č. XXX/XX, teraz č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/X) im stará matka darovala ako celok a táto bola od počiatku v tomto rozsahu aj oplotená. Najprv plotom dreveným, koncom 70-tych rokov pletivom a dnes sú oplotenia pletivové na kovových stĺpikoch, prípadne plechové na betónovom múriku. Hospodárske budovy na parcelách č. XXXX/X a XXXX/XX boli postavené v roku 1982, kedy žalobcovia dokončili výstavbu svojich rodinných domov. Parcely vo vlastníctve žalobcov sú spolu s parcelami č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/X (teraz vo vlastníctve žalovaného) plotom ohradené a spolu tvoria akoby jeden dvor. Tieto tvrdenia žalobcov žalovaný nevyvrátil. Nepoprel, že žalobcovia nehnuteľnosť užívajú v oplotenom rozsahu a že tomu tak bolo i v minulosti. Netvrdil, práve naopak potvrdil, že na nehnuteľnosť, ktorú v oplotenom rozsahu žalobcovia užívajú, nemal a nemá prístup. Argumentoval len zápisom vlastníckeho práva v jeho prospech, ako i tým, že v roku 2010 si dal vyhotoviť vytyčovací náčrt vo vzťahu k parcele pôvodne č. XXX/XX a že protokol o vytýčení podpísali žalobca 1/ a manžel žalobkyne 2/, tiež, že platí daň z nehnuteľnosti vo vzťahu k tejto parcele. Žalovanému súd uvádza, že podpísanie vytyčovacieho náčrtu nezakladá nejaké vzdanie sa vlastníckeho práva alebo potvrdenie vlastníctva tomu, kto si vytyčovací náčrt dá vyhotoviť. Avšak zrejme práve toto bol ten moment, kedy dobromyseľná, nepretržitá, nerušená držba nehnuteľnosti (parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/X) bola narušená a žalobcovia tak zistili, že nehnuteľnosť, ktorú roky užívajú, im podľa zápisu v katastri nehnuteľností nepatrí. To napokon iniciovalo i podanie žaloby žalobcami dňa 18.04.2011. Nebolo ale preukázané, že by dovtedy (v čase od roku 1932) bola držba nehnuteľnosti právnou predchodkyňou žalobcov a následne žalobcami niekým rušená, toto nebolo ani len tvrdené. Uplynutím doby 10 rokov v ktoromkoľvek úseku od roku 1932 preto došlo k vydržaniu vlastníckeho práva. Oprávnenosť držby súd posudzoval s ohľadom na tvrdené žalobcami, ktoré zároveň nebolo popreté. Nehnuteľnosť tak, ako ju užívajú dodnes im odovzdala pri darovaní ich stará matka, pričom už v tom čase bola oplotená, teda mala pevné hranice v prírode. V takom rozsahu ju žalobcovia i užívali, postavili na nehnuteľnosti rodinné domy a zvyšok užívali ako dvor a záhradu. Nikým pri užívaní neboli rušení. Svoje vlastnícke právo odvodzovali od darovacej zmluvy a rozsahu, v akom nehnuteľnosť prevzali. K zisteniu súdneho znalca a napokon i námietke žalovaného, že parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/ X vznikli z neknihovaného majetku, pôvodne z poľnej cesty, ktorá by mala vlastnícky svedčiť v prospech Mesta Bardejov súd uvádza, že žalobcovia sa určenia vlastníckeho práva môžu domáhať len proti tomu, kto je ako vlastník zapísaný. Ak pri spracovaní ROEP došlo podľa súdneho znalca k pochybeniu a na strane žalovaného mal vystupovať niekto iný, to nič nemení na tom, že zápis svedčí žalovanému, preto len proti nemu bolo možné sa domáhať určenia vlastníckeho práva. Súd vzhľadom na uvedené žalobe vyhovel a určil vlastnícke právo v prospech žalobcov v pomere, v akom to vyplynulo z vykonaného dokazovania s prihliadnutím na zhodné tvrdenia žalobcov o tom, kto v akom rozsahu parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/X užíval a užíva dodnes. O trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol podľa .

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, eventuálne vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie. S napadnutým rozsudkom nesúhlasil, pretože nevychádzal zo znaleckého posudku znalca L.. Poukázal na to, že predmetná nehnuteľnosť je lokalizovaná v interviláne a neknihované pozemky v zastavanom území obce prechádzajúc dňom účinnosti do vlastníctva obce, na ktorej území sa nachádzajú a jej vlastníkom je mesto Bardejov. Parcela EKN XXX/XX nie je vytvorená z pôvodnej pozemkovej parcely č. XXX/c/X evidovanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. T. D.

ako ju identifikoval vyhotoviteľ ROEP. Uvedená parcela bola ako časť prístupovej cesty k pozemkom vytvorená z neknihovaného majetku a vzhľadom na skutočnosť, že sa nachádza v interviláne obce ako jej vlastník na LV č. XXXX malo byť uvedené mesto Bardejov. Parcela CKN XXXX bola v katastri evidovaná ako miestna cesta a nebolo k nej nikdy zapísané žiadne vlastnícke právo a nikdy nebola predmetom pozemnoknižného zápisu. Táto parcela od ktorej odvodzujú svoje vlastnícke právo žalobcovia im nikdy nepatrila a nikdy nemala vlastníkov, a preto ani nemohla byť predmetom dedenia, daru, kúpy alebo iných prevodov. Podľa jeho názoru nie je reálne, že od roku 1932 tento stav trvá tak ako to tvrdia žalobcovia a taktiež nie je reálne, že v tomto období bol postavený plot. Uvedený stav mal nastať podľa jeho názoru až po schválení ROEP, t.j. z roku 1970. Podľa jeho názoru od roku 1970 nemohli byť žalobcovia vo veci dobromyseľní, keďže im bolo známe, že im nehnuteľnosť nepatrí a od uvedeného dátumu nehnuteľnosť neužívali ani ju užívať ako vlastníci, alebo dobromyseľní držitelia ju vlastniť nemohli (keďže sa jednalo o prístupovú cestu; rodinný dom postavili v roku 1982). V tejto súvislosti poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Bardejov, č.k. , kde ponúkali žalovanému zámenu nehnuteľnosti za nehnuteľnosť pred garážou jeho dcéry Y. O..

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcom náhradu trov konania v plnom rozsahu. Poukázali na to, že žalovaný nepoprel, že žalobcovia nehnuteľnosť užívajú v oplotenom rozsahu a že tomu tak bolo i v minulosti a naopak dokonca potvrdil, že na nehnuteľnosť, ktorú v oplotenom rozsahu žalobcovia užívajú nemal a nemá prístup. Žalovaný taktiež nevyvrátil tvrdenia žalobcov o tom, že nehnuteľnosť im stará matka darovala ako celok a táto bola od počiatku v tomto rozsahu aj oplotená. Najprv plotom dreveným, koncom 70-tych rokov pletivom a dnes sú oplotenia pletivové na kovových stĺpikoch, prípadne plechové na betónovom múriku. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobcovia žalovanému nehnuteľnosť ponúkli na zámenu sú ničím nepodložené výmysly, ktorých pravdivosť tým pádom žalovaný ani nemá ako preukázať. Na predmetných parcelách sa nikdy nenachádzala žiadna prístupová cesta. Parcely boli ohradené už od roku 1937, čo vo svojej výpovedi potvrdila aj ich matka S. U., ako aj doložením fotografie z roku 1954. V tejto súvislosti poukázal na to, že na predmetných nehnuteľnostiach v roku 1979 boli vybudované žumpy, snáď žalovaný nechce presviedčať súd o tom, že by žalobcovia postavili žumpy na prístupovej neoplotenej ceste, resp. pozemku, ktorý by v dobrej viere po dlhé desaťročia neužívali ako vlastný.

4. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na dôvodoch svojho odvolania a navrhol rozhodnúť podľa podaného odvolania. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalovaní, ktorí zotrvali na svojom vyjadrení.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

7. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. ).

8. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. ).

9. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. ( ), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov, popr. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. až 135 (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci ).

10. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov ( , resp. CSP) poukazuje na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ).

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov (, ). Žalovaný totiž v celom priebehu prvostupňového konania žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalobcov, že nehnuteľnosť užívajú v oplotenom rozsahu a že tomu tak bolo i v minulosti.

12. Za stavu, ak nehnuteľnosť tak ako ju užívajú dodnes žalobcovia im odovzdala pri darovaní ich stará matka, pričom už v tom čase bola oplotená, teda mala pevné hranice v prírode a v takom rozsahu ju žalobcovia aj užívali, postavili na nehnuteľnosti rodinné domy a nikým pri užívaní neboli rušení. Potom došlo aj k účinkom vydržania, a to najneskôr ku dňu 01.01.1961 v zmysle ust.

13. Za stavu, ak žalovaný obmedzil svoju obranu len na konštatovanie vlastníckeho práva zapísaného na liste vlastníctva, potom žalobcom svedčí vlastnícke právo práve vo vzťahu k žalovanému zapísanému na liste vlastníctva.

14. Predpokladom vydržania nehnuteľnosti je spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby a nepretržitosť držby počas celej zákonom stanovenej doby. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku v tom, že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. Dobromyseľnosť je vnútorný psychický stav. Tento však nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva, patria. Tieto okolnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva, to zn. nadobúdací titul, i keď neplatný (kúpna alebo darovacia zmluva), takže musí okrem iného preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci.

15. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

16. Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa , napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách odvolacieho konania má svoju oporu v ust. s poukazom na ust. a vychádzajúc zo zásady úspešnosti upravenej v tomto ustanovení súd úspešným žalobcom priznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).