Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/53/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Novozámocké bytové družstvo, družstvo, sídlo Nábrežná 22, Nové Zámky, IČO: 34 122 711, zastúpený advokátskou kanceláriou: KATONA - Advokátska kancelária, s.r.o., sídlo M. Matunáka 4082/11, Nové Zámky, IČO: 47 237 074, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, sídlo Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2018/6306, O-148/2019 z 24.06.2019 na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou, elektronicky odoslanou a doručenou Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu ( v spojení s , - ďalej len "" alebo "SSP") dňa 27.08.2019, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa - Inšpektorát práce Nitra, číslo 407-I/18/práv., IPNR_KHIP/ROZ/2018/2869 zo 04.03.2019 a zrušenia týchto rozhodnutí.

2. Žalobca v správnej žalobe súčasne navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.

3. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná majetková ujma spočívajúca v ohrození jeho výkonu činnosti ako správcu niekoľko tisíc bytových jednotiek a okamžitý výkon môže mať pre neho katastrofálne následky aj ako zamestnávateľa viac ako 50 zamestnancov. Uložená pokuta je extrémne citeľná a zaťažujúca a okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí nenapraviteľná ujma. 4. Správny súd uznesením č. k. - 143 z 15. októbra 2019 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 30 dní od doručenia uznesenia inter alia písomne vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 11.11.2019, doručeným správnemu súdu dňa 13.11.2019. Dňa 18.11.2019 žalovaný predložil správnemu súdu svoj administratívny spis (č. l. 163).

6. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca svoj návrh neodôvodnil konkrétnymi okolnosťami. Žalobca nevysvetlil, prečo by výkon rozhodnutia ukladajúceho sankciu žalobcovi predstavoval práve v aktuálnej finančnej a majetkovej situácii žalobcu hrozbu skutočne závažnej ujmy, značnej finančnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalobca neuviedol také dôvody a svoje tvrdenia nepreukázal tak, aby bolo odôvodnené priznať žalobe odkladný účinok..

7. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

9. Podľa a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

10. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

11. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

12. Podľa veta druhá , účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.

13. Znenie ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov normatívne ( ) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.

14. Správny súd konštatuje, že ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchto okolností môže takejto správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia ustanovených procesných podmienok.

15. v ustanovení a taxatívne vymedzuje procesné podmienky, za splnenia ktorých môže správny súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak táto nemá odkladný účinok zo zákona. Týmito procesnými podmienkami sú: (i) návrh žalobcu, (ii) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, (iii) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.

16. Ako správny súd už uviedol v bode 2. a 5. odôvodnenia tohto rozhodnutia, prvé dve procesné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda návrh žalobcu ako aj vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, sú v prejednávanej veci naplnené.

17. Čo sa týka splnenia tretej procesnej podmienky - naplnenia dôvodov pre priznanie odkladného účinku, správny súd najskôr uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí

obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia totiž nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

18. Žalobca navrhoval priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok, posudzujúc ho podľa obsahu, na právnom základe .

19. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd uvádza, že základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, ak jeho priznanie žalobca v návrhu navrhuje pre existenciu dôvodov podľa , je (preukázaný) stav, keď by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

20. Správny súd berie pri rozhodovaní do úvahy výnimočnosť zásahu do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej hrozby ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorú by okamžité vykonanie napadnutého rozhodnutia alebo iné právne následky napadnutého rozhodnutia priniesli a súčasne posudzuje, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom.

21. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe správnym súdom musí mať vzhľadom na povahu dôsledkov, t. j. zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu len výnimočný charakter, a preto musí byť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj dostatočne zdôvodnený osobitnými okolnosťami (ktoré musia byť dôkazmi preukázané).

22. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým preukázať, resp. aspoň osvedčiť existenciu hrozby možnej závažnej ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorá súčasne musí vyplývať z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje v tomto smere len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej alebo finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, či o hroziacom inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí teda vyplývať (nielen) z konkrétnych tvrdení žalobcu, ale najmä z ním predložených, resp. označených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol zadovážiť, vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

23. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe založil na tvrdeniach o tom, že okamžitým výkonom rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná majetková ujma spočívajúca v ohrození jeho činnosti ako správcu bytov a ako zamestnávateľa. Žalobca ale do dňa rozhodnutia správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil, príp. neoznačil žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by si správny súd mohol zadovážiť, vykonať a následne vyhodnotiť, a z ktorých by predovšetkým skutočne vyplývala existencia konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej, či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jediné sú podľa z hľadiska žalobcu ako navrhovateľa právne významnými skutočnosťami, za ktorých naplnenia (popri ostatných procesných podmienkach priznania odkladného účinku správnej žaloby) správny súd prizná správnej žalobe odkladný účinok. Za týchto okolností, v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcu preukázať splnenie podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemal správny súd splnenie týchto podmienok preukázané a jeho tvrdenia, na ktorých dôvodnosť svojho návrhu založil, zostali len ničím nepodloženými.

24. Samotné všeobecné skutkové tvrdenie žalobcu o ohrození výkonu jeho činnosti ako správcu bytových jednotiek a ako zamestnávateľa okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia v tomto konaní, bez toho, aby neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by aj podložil dôkazmi, a ktoré by preukazovali, aká je jeho celková finančná situácia (napr. výpisy

z účtov, prehľad záväzkov, prehľad príjmov), koľko finančných prostriedkov je potrebných mesačne na zabezpečenie miezd zamestnancov, na zabezpečenie výkonu správy bytových domov a pod., a že práve v príčinnej súvislosti s výkonom správnou žalobou napadnutých rozhodnutí by bola ohrozená jeho samotná existencia - napr. tým, že by nedisponoval dostatočnými zdrojmi na vyplatenie miezd alebo iných prevádzkových nákladov, bez ktorých by nemohol pokračovať vo výkone svojej činnosti, neumožňuje správnemu súdu náležite preskúmať, či je správnej žalobe potrebné priznať odkladný účinok. Keďže konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je ovládané dispozičným princípom, povinnosť tvrdenia ako aj dôkazné bremeno bolo plne na strane navrhovateľa priznania odkladného účinku správnej žalobe (žalobcovi).

25. Správny súd ďalej poukazuje na to, že základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe totiž nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia správneho orgánu voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale ide o mimoriadny inštitút zabránenia stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho podnikateľského subjektu, ak je žalobcom obchodná spoločnosť založená za účelom výkonu podnikania, alebo ohrozená jeho samotná existencia, a to vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, hrozbu ktorého stavu je však potrebné preukázať, resp. osvedčiť konkrétnymi žalobcom predloženými, resp. navrhnutými dôkazmi.

26. Žalobca teda neuviedol konkrétne skutkové okolnosti (na rozdiel od všeobecných tvrdení o ohrození jeho činnosti ako správcu bytov a ako zamestnávateľa správnou žalobou napadnutého rozhodnutia), ktoré by aj dôkazmi preukázal (alebo ich vykonanie navrhol, ak nimi sám nedisponuje), a ktoré by preukazovali, že v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu by bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti žalovaného alebo že by bola ohrozená jeho samotná existencia.

27. Správny súd z uvedených dôvodov a vzhľadom na viazanosť dispozičnou zásadou ( veta druhá ), v zmysle ktorej je žalobca povinný v návrhu uviesť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a tento konkrétne tvrdený dôvod aj dôkazmi preukázať (resp. za týmto účelom navrhnúť vykonanie konkrétnych, žalobcom označených dôkazov), čo žalobca nesplnil, nemohol správny súd pre nesplnenie podmienok, výlučne za splnenia ktorých môže správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho podľa zamietol.

28. Záverom považuje správny súd za dôležité opätovne zdôrazniť, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správny súd nijak nepredurčuje aké bude meritórne rozhodnutie vo veci samej. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku totiž správny súd nepreskúmava napadnuté rozhodnutie (resp. napadnuté rozhodnutia) v medziach žalobných bodov tak, ako to musí urobiť pri rozhodovaní vo veci samej, ale zisťuje len existenciu zákonných predpokladov na vyhovenie návrhu navrhovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré sú taxatívne vymedzené v . Z ustanovenia pritom nevyplýva, že by jedným z relevantných kritérií, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe prihliadnuť, bola predbežne osvedčená nezákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (a preto ju správny súd v tomto štádiu konania ani neposudzoval).

29. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).