Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4Cb/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, právne zastúpená: RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 855 561, proti žalovanému: Grand import, s.r.o., IČO: 44258631, so sídlom Lyžiarska 4129/19,921 01 Banka, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ošváth, s.r.o., Vajanského 58, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 6.766,06 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6.766.06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.410,44 eur od 10.4.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur s tým, že v rozsahu plnenia ručiteľa R. zaniká v tomto rozsahu plnenia povinnosť žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní domáhal pôvodne proti žalovanému v 1. rade spoločnosti Grand import, s.r.o., a žalovanému v 2. rade R.i vydania rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 6.766,06 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v petite návrhu ako aj náhradu trov konania a to titulom dlhu zo zmluvy o splátkovom úvere. V návrhu žalobca uviedol, že dňa 4.7.2018 ako veriteľ so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako ručiteľom uzavreli v zmysle ustanovení až 507 Zmluvu o splátkovom úvere č. R.1 a Dohodu o ručení uzatvorenú v zmysle a nasl. v spojení so Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a.s.. Žalovanému v 1. rade bol poskytnutý úver na podnikateľské účely. Zmluvný vzťah sa tak spravuje príslušnými ustanoveniami , a to tak pri postavení žalovaného v 1. rade (dlžníka), ako aj pri postavení žalovaného v 2. rade (ručiteľa), ktorý bol v rozhodnom čase poskytnutia úveru v postavení spoločníka a konateľa žalovaného v 1. rade. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (predtým Európsky súdny dvor), a to vo veci Dietzinger (C-45/96, rozsudok zo dňa 17.3.1998, Bayerische Hypotheken-und Wechselbank AG c/a Dietzinger), podľa ktorého: „Zábezpeka, resp. ručiteľský záväzok, ktoré poskytla fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nie je zahrnutá pod ochranu poskytovanú spotrebiteľom, pokiaľ ide o záruku za vrátenie úveru poskytnutého osobe, ktorá pri tomto úkone vystupovala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“ SD EÚ dlhodobo a celkom jednoznačne judikuje, že v prípadoch, akým je aj prejednávaná vec, sa na ručiteľa spotrebiteľská ochrana nevzťahuje, a to i napriek tomu, že vystupuje v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba. V kontexte vyššie uvedeného poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9.11.2016, sp. zn.: , zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky pod č. 3/2017. V ňom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že ak fyzická osoba, ktorá má ako konateľ a spoločník úzke väzby k obchodnej spoločnosti, zabezpečuje v ručiteľskom vzťahu záväzok tejto spoločnosti, nepovažuje sa za spotrebiteľa. Žalovanému v 1. rade bol v zmysle Zmluvy poskytli splátkový úver s nasledovnými podmienkami: • Výška splátkového úveru: 6.979 eur • Druh úveru: splátkový • Účel poskytnutia úveru: investičný • Úroková sadzba v čase poskytnutia úveru: Base rate + Úroková marža 4,9 % p. a. • Splatnosť úrokov: vždy k ultimu mesiaca • Výška splátky: 194 eur mesačne • Úrok z omeškania: 25% p. a. Žalovaný v 1. rade nedodržal povinnosti, vyplývajúce mu zo Zmluvy (čl. VIII. bod 8.1. Zmluvy) a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas. Na základe toho žalobca následne pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v súlade s ustanovením čl. XIII. bod 13.2. písm. a) a podľa bodu 13.3 VÚP). Žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade (ako ručiteľa) žalobca osobitnými výzvami vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 6.766,06 eur. Napriek uvedenému však žalovaní k úhrade svojho dlhu nepristúpili, a to ani čiastočne. V zmysle výpisu z bankovej knihy (aktuálny stav úveru) zo dňa 22.7.2019 je pohľadávka voči žalovaným vyčíslená vo výške 6.766,06 eur. Dlžná suma je špecifikovaná nasledovne: • dlžná istina vo výške 6.319,44 eur • dlžné úroky vo výške 305,89 eur • dlžné úroky z omeškania vo výške 49,73 eur • dlžné poplatky vo výške 91 eur. Čo sa týka úrokov z omeškania tieto si žalobca uplatnil vo výške bežných úrokov z omeškania podľa ust. v zákonnej výške 9 % ročne od prvého dňa omeškania, t. j. od 10.4.2019, kedy sa žalovaní dostali do omeškania so zaplatením celého dlhu (Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo dlžníkovi opakovane odoslané dňa 1.4.2019, do sféry dispozície sa dostalo najneskôr dňa 4.4.2019 a prvý deň omeškania nastal po márnom uplynutí päť (5) dňovej lehoty na zaplatenie dlhu) až do zaplatenia, a to zo sumy 6.410,44 eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel návrhu na vydanie platobného rozkazu a vydal dňa 24.1.2019 platobný rozkaz č.k. - 40.

3. Podľa o upomínacom konaní proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.

4. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel návrhu na vydanie platobného rozkazu a vydal dňa 19.8.2019 platobný rozkaz č.k. - 39.

5. Nakoľko žalovaný v 1. rade podal včas proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v zmysle sa platobný rozkaz vo vzťahu k nemu zrušil a vec bola na návrh žalobcu postúpená tunajšiemu súdu na jej prejednanie. Vo vzťahu k pôvodnému žalovanému v 2. rade R. sa stal platobný rozkaz dňa 20.9.2019 právoplatný (č.l. 63 spisu).

6. Žalovaný v 1. rade v odpore (č.l. 47 spisu) uviedol, že zmluvné podmienky, ktoré mu boli zmluvou určené boli pre neho nápadne nevýhodné a teda v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal najmä na výšku úroku z omeškania a ďalšie zmluvné podmienky. Výška dlžnej istiny s príslušenstvom nie je vypočítaná správne.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 6.2.2020 (č.l. 54 spisu) uviedol, že obranu obsiahnutú v odpore považuje za účelovú a špekulatívnu, keď jediným zámerom žalovaného v 1. rade je celkom zjavne účelovo sa vyhýbať plneniu svojich záväzkov. Žalovaný v 1. rade namieta, že dohodnuté zmluvné podmienky sú pre neho nevýhodné a v rozpore s dobrými mravmi. Z tvrdenia žalovaného v 1. rade nie je jasné a jednoznačné, v čom konkrétne vidí nevýhodnosť zmluvných podmienok. Vzťah založený Zmluvou je obchodnoprávnym vzťahom a spravuje sa tak príslušnými ustanoveniami . Pre obchodnoprávne vzťahy je typická zmluvná voľnosť a značne široká autonómia vôle účastníkov zmluvy, ktorá je podporená dispozitívnosťou obchodnoprávnej úpravy. Táto navyše v obchodnoprávnych

vzťahoch pripúšťa podstatne vyššiu mieru nevyváženosti a nerovnosti vzájomných plnení, ktorá však sama o sebe nie je nikdy v rozpore s dobrými mravmi. Korektív dobrých mravov totiž v žiadnom prípade nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva zmluvných strán dohodnutých v zmluve. Žalovaný v 1. rade v podstate ani nič konkrétne (okrem výšky dohodnutých úrokov z omeškania) ohľadom akejsi „nevýhody“ a rozporu s dobrými mravmi netvrdí a nijakým spôsobom nešpecifikuje, v čom by mal ním tvrdený rozpor spočívať. Žalovanému v 1. rade žalobca poskytol úver vo výške 6.979 eur s dohodnutou mesačnou splátkou istiny vo výške 194 eur. Do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žalovaný uhradil na istine sumu vo výške 659,56 eur (necelých 10 % z poskytnutého úveru), čo predstavuje necelé 4 splátky z dohodnutých celkových 36 splátok. 8. Dohodnutú výšku úrokov z omeškania 25 % ročne nemožno v žiadnom prípade považovať za neprimeranú. Úroky z omeškania majú okrem iného plniť najmä tzv. ochrannú a motivačnú funkciu a teda majú dlžníka (žalovaného v 1. rade) motivovať, aby si riadne a včas splnil povinnosti, ku ktorým sa zaviazal v Zmluve. Žalobcovi vzniká nárok na dohodnuté úroky z omeškania až v momente, keď dlžník poruší dohodnuté zmluvné podmienky a prestane plniť riadne a včas. Ak by si žalovaný v 1. rade svoje povinnosti splnil v zmysle podmienok dohodnutých v zmluve a poskytnutý úver by splácal riadne a včas, žalobcovi by nárok na úroky z omeškania nikdy nevznikol a diskusia o ich výške by bola absolútne bezpredmetná. Napriek tomu, že žalobca má podľa zmluvy nárok na úroky z omeškania vo výške 25 % ročne, voči žalovanému si uplatňujeme úroky z omeškania v nižšej sume. Konkrétne ide o sumu bežnej zákonnej sadzby 9 % ročne určenej pre obchodnoprávne vzťahy nariadením vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . To ale v žiadnom prípade neznamená, že by v Zmluve dohodnuté úroky z omeškania boli v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v 1. rade riadne neuniesol ani len bremeno tvrdenia a už vôbec nie bremeno dôkazu vo vzťahu k ním namietaných nevýhodných zmluvných podmienok a tvrdeného rozporu s dobrými mravmi. Tvrdenia žalovaného v 1. rade spochybňujúce výšku uplatnenej pohľadávky považuje žalobca iba za účelovo vyfabulované, s cieľom oddialiť splnenie jeho povinností, ku ktorým sa zaviazal v zmluve. Predložené listiny, preukazujúce nesplatenú výšku dlhu žalovaných, sú potom principiálne silnejším dôkazom ako jeho ničím nepodložené tvrdenie, že „výška dlžnej istiny s príslušenstvom nie je vypočítaná správne“. Spochybnenie výšky pohľadávky iba na základe domnienky, resp. vlastného presvedčenia bez akýchkoľvek podkladov preto nemožno považovať za dôvodnú obranu v tomto konaní. Žalovaný v 1. rade nepredložil súdu doteraz ani náznak dôkazu a jeho námietka preto nijako nespochybňuje žalobcom riadne uplatnené a dôkazmi podložené nároky. Skutočnosti týkajúce sa žalovaného úveru, ako aj jeho výšky, vyplývajú teda zo samotnej Zmluvy, rovnako aj z ďalších priložených listinných dôkazov (napr. Aktuálny stav úveru). Žalovaný v 1. rade ako dlžník má k dispozícii kompletnú účtovnú dokumentáciu od svojho vzniku až do súčasnosti, a preukázaniu jeho tvrdení mu teda nič nebránilo (osobitne keď je povinný o všetkých operáciách so svojim majetkom viesť účtovníctvo). S ohľadom na uvedené skutočnosti teda spochybnenie výšky pohľadávky iba na základe domnienky žalovaného v 1. rade, resp. jeho vlastného presvedčenia bez akýchkoľvek podkladov preto nemožno považovať za dôvodnú obranu v tomto konaní. Zároveň je žalobca presvedčený, že takáto ničím nepodložená domnienka žalovaného v 1. rade nenapĺňa podmienky kvalifikovaného popretia skutkových tvrdení v zmysle ust. . Z tohto dôvodu je nevyhnutné považovať popretie žalobcových skutkových tvrdení ohľadom výšky žalovaného dlhu za neúčinné a výšku dlhu žalovaného v 1. rade za nespornú skutočnosť.

9. Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal na pojednávaní v deň 14.2.2024 o 10.00 hod. v zmysle v neprítomnosti advokáta žalovaného, keď predvolanie na toto pojednávanie mu bolo riadne doručené ešte dňa 23.11.2023. Advokát žalovaného ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu kolízie s iným úkonom

- výsluchom iného klienta v trestnej veci na Okresnom súde Piešťany a zároveň z uvedeného dôvodu navrhol odročiť pojednávania. V prvom rade je nutné uviesť, že súd má za to, že nejde o žiadnu kolíziu procesných úkonov súdov, ktorá by bránila v účasti advokáta na oboch úkonoch. Pojednávanie v danej veci na tunajšom bolo nariadené o 10.00 hod. a výsluch na Okresnom súde Piešťany v totožný deň o 12.30 hod. Pojednávanie v danej veci bolo ukončené o 10.20 hod. Aj v prípade ak by sa pojednávania osobne zúčastnil advokát žalovaného, tak je možné vzhľadom na právnu argumentáciu strán, skutkový a právny stav s vysokou mierou predpokladať, že pojednávanie by bolo ukončené maximálne do 11.00 hod. Cesta motorovým vozidlom z Okresného súdu Trnava na Okresný súd Piešťany je v trvaní 30 min. (bez porušovania dopravných predpisov, pri neprekročení povolenej rýchlosti a preto bez akéhokoľvek ohrozenia, riskovania života). Preto aj v prípade presunu k zaparkovanému vozidlu z pojednávania z Okresného súdu Trnava,

samotnej cesty motorovým vozidlom, zaparkovania a presunu na Okresný súd Piešťany, mal advokát žalovaného objektívne dostatok času (1,5 hodiny) bez akýchkoľvek problémov stihnúť a zúčastniť sa následne aj výsluchu iného klienta. Naviac aj sám advokát uvádza, že čas presunu by mu mohlo trvať 1 hodinu až hodinu a pol., čím potvrdzuje závery súdu o tom, že výsluch pred Okresným súdom Piešťany by objektívne stihol. Z uvedeného dôvodu súd ospravedlnenie ani návrh na odročenie neakceptoval o čom súd upovedomil advokáta. Aj v prípade ak by bola preukázaná kolízia procesných úkonov (čo preukázané nebolo ako je vyššie uvedené), t.j. pojednávania v danej veci a výsluchu na Okresnom súde Piešťany v totožný deň tak súd nepovažuje toto za tak dôležitý dôvod neprítomnosti, ktorý by odôvodňoval ospravedlnenie z neúčasti a odročenie pojednávania. Kolízia v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie “dôležitého dôvodu“ nevyhnutne potrebného za účelom odročenia riadne a včas vytýčeného pojednávania. Sama kolízia pojednávaní toho istého advokáta na rozdielnych súdoch nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle . Ak v takom prípade súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti advokáta a to napriek návrhu o odročenie pojednávania, neodňal strane možnosť konať pred súdom. Je vnútornou vecou organizácie práce v advokátskej kancelárii, ako zabezpečiť účasť na pojednávaní súdu, či už substitútom alebo dostatočným počtom advokátov, ale to nemôže mať vplyv na hospodárnosť konania na súde. Nie je povinnosťou súdu vyzývať právneho zástupcu na predloženie dôkazu o kolízii pojednávania. Ak advokát žiaden relevantný dôkaz sám z vlastnej iniciatívy súdu neposkytol a nepredložil ako v danom prípade, existenciu dôvodu pre odročenie pojednávania tak nepreukázal a má sa za to, že u neho neexistoval dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a sú splnené podmienky konať v jeho neprítomnosti. Advokát žalovaného súdu nepreukázal nie len samotný dôvod brániaci mu v účasti - nepreukázal nariadený výsluch iného klienta, ale nepreukázal ani kedy sa o tomto úkone dozvedel, pričom súd môže akceptovať len dôvody, ktoré nastali krátko pred pojednávaním. Rovnako tak advokát nepreukázal, že strana, ktorú zastupuje odôvodnene trvá na jeho osobnom zastúpení. Na základe toho je možné od advokáta žalovaného spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Žalovaný žiadnym spôsobom neobjasnil a nezdôvodnil z akého dôvodu nevyužil možnosť si zvoliť iného právneho zástupcu, prípadne neprijal substitučné zastúpenie iným advokátom a nepreukázal čo mu bránilo resp. z akého dôvodu by nebolo možné od nej spravodlivo žiadať, aby si zvolil iného zástupcu. Súd upustil od osobného výsluchu advokáta žalovaného, ktorého výpoveď by nezvrátila už súdom dostatočne zistený skutkový stav z listinných dôkazov predložených v konaní žalobcom a bola by tak nadbytočná. Žalovaný mal dostatok času za skoro 5 rokov predložiť alebo označiť všetky dôkazy, ktoré pokladá za nevyhnutné na preukázanie prípadne svojich tvrdení spochybňujúcich nárok žalobcu. Nebol dôvod na ďalšie odďaľovanie prejednania veci a jej rozhodnutie. V zmysle súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so zmluvou o splátkovom úvere, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvou na zaplatenie, doručenkou, VÚP, aktuálnym stavom úveru ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

11. Advokát žalobcu v konaní uviedol, že žalobca na žalobe trvá aj naďalej v plnom rozsahu, obranu žalovaného pokladá za nedôvodnú, dostatočne sa s ňou vysporiadali v písomnom vyjadrení. Uplatnený nárok nie je v rozpore s dobrými mravmi a výpočet istiny a príslušenstva je dostatočne preukázaný a ak žalovaný tvrdí opak mal to v konaní nielen tvrdiť ale aj preukázať. Výška úrokov ako aj poplatky boli žalovaným známe, vychádzajú zo zmluvy, všeobecných úverových podmienok ako aj sadzobníka. Žalobca si uplatňuje žalovanú sumu spolu vo výške 6.766,06 eur a úroky z omeškania si uplatňuje len zo sumy 6.410,44 eur, nakoľko z istiny odrátal podľa aktuálneho stavu úveru dlžné úroky vo výške 305,89 eur a úroky z omeškania vo výške 49,73 eur, z čoho si neuplatňuje následne už v konaní úroky z omeškania. K návrhu advokáta žalovaného o odročenie pojednávania uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu a má za to, že advokát žalovaného bol povinný svoju neúčasť ospravedlniť včas, tak ako mu to ustanovujú príslušné ustanovenia . O nariadenom pojednávaní vedel v dostatočnom časovom predstihu tak aj o dôvodoch, ktoré mu bránia v účasti na pojednávaní. Tieto dôvody naviac ani súdu riadne nepreukázal a tak zostávajú v rovine iba jeho tvrdení. Vzhľadom na to, že súdne konanie trvá už 6 rokov pričom žalovaný vykazoval minimálnu aktivitu a neprejavuje žiadny záujem o vysporiadanie svojho dlhu voči žalobcovi, vníma žalobca jeho ospravedlnenie a návrh o odročenie pojednávania ako účelové a požiadal,

aby súd tento neakceptoval a otvoril pojednávanie, vec prejednal a rozhodol. Naviac ak by mu aj bránil vážny dôvod v neúčasti, tak sa mal nechať zastúpiť na danom pojednávaní, tak ako to možno od neho spravodlivo žiadať, vzhľadom na okolnosti a to aj vzhľadom k tomu, že z verejne dostupných informácií možno zistiť, že má aj koncipientku. Ako vyplýva z vyjadrenia advokáta protistrany tento má naplánovaný úkon v totožný deň až v čase 12.30 hod. čo je možné objektívne stihnúť po ukončení pojednávania v danom konaní.

12. Zo zmluvy o splátkovom úvere Business Expres č. R.1 zo dňa 4.7.2018 (č.l. 28 spisu) súd zistil, že žalobca ako veriteľ a pôvodný žalovaný v 1. rade Grand import, s.r.o. ako dlžník a pôvodný žalovaný v 2. rade R. ako ručiteľ, uzatvorili v zmysle až 507 zmluvu o úvere a zároveň v zmysle a nasl. aj Dohodu o ručení, na základe ktorej žalobca poskytol úver vo výške 6.979 eur, ktorý sa zaviazal dlžník splácať po mesačne po 194 eur. Úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 25 % ročne. Podľa bodu 6.6. zmluvy ozn ako „Dohoda o ručení, vyhlásenie a záväzky ručiteľa“ bol úver zabezpečený ručením pôvodného žalovaného v 2. rade, ktorý výslovne vyhlásil, že v prípade ak dlžník nezaplatí zabezpečenú pohľadávku riadne a včas zaplatí ju veriteľovi za dlžníka v súlade s touto zmluvou.

13. Zo všeobecných zmluvných podmienok (č.l. 11 spisu) súd zistil, že v bode 13.2. je uvedené, že ak nastane prípad neplnenia, je veriteľ oprávnený stanoviť mimoriadnu splatnosť úveru alebo jeho určitej časti. V bode 13.3.1. je uvedené, že stanovením mimoriadnej splatnosti úveru alebo jeho určitej časti sa rozumie využitie práva veriteľa požadovať od dlžníka predčasné zaplatenie celkovej pohľadávky alebo jej časti. V bode 13.3.2. je uvedené, že celková pohľadávky veriteľa alebo jej veriteľom určená časť sa stane splatnou dňom doručenia oznámenia veriteľa o mimoriadnej splatnosti úveru dlžníkovi. V zmysle bodu 16.3. pre účely doručovania podľa úverových dokumentov platí, že oznámenia, žiadosti alebo iná korešpondencia doručovaná prostredníctvom doporučenej poštovej zásielky, platí za doručenú tretím dňom nasledujúcim po dni ich odoslania.

14. Z Oznámenia zo dňa 1.4.2019 (č.l. 32 spisu) súd zistil, že žalobca vypracoval písomné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvu na zaplatenie adresovanú pôvodnému žalovanému v 1. rade, v ktorom mu oznamuje, že pre neplnenie zmluvy užíva svoje právo a stanovuje mimoriadnu splatnosť úveruu v dôsledku čoho vzniká povinnosť predčasne splatiť celkovú pohľadávku k 30.3.2019 vo výške 6.766 eur najneskôr do 5 kalendárnych dní. Z podacieho hárku (č.l. 34 spisu) súd zistil, že pôvodnému žalovanému v 1. rade bolo dňa 1.4.2019 odoslané oznámenie.

15. Z aktuálneho stavu úveru zo dňa 22.7.2019 (č.l. 35 spisu) súd zistil, že dlžná istina predstavuje sumu 6.319,44 eur, dlžné úroky sumu 305,89 eur, dlžné úroky z omeškania sumu 49,73 eur, dlžné poplatky 91 eur, celková pohľadávky spolu sumu 6.766,06 eur.

16. Podľa ustanovenia táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

17. Podľa ustanovenia sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

19. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

20. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

21. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. Podľa , prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

23. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Nebolo v konaní sporné, že medzi žalobcom a pôvodným žalovaným v 1. rade spoločnosťou Grand import, s.r.o. (ktorej konateľom bol v tom čase žalovaný v 1. rade Michal Ošváth) ako dlžníkom bola uzatvorená dňa 4.7.2018 zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej mu žalobca poskytol dohodnuté peňažné plnenie. Taktiež nebolo sporné, že pôvodný žalovaný v 1. rade si svoje zmluvné povinnosti zo zmluvy o splátkovom úvere nesplnil, nakoľko prestal splácať splátky úveru. Z dôvodu nedodržaním splácania dohodnutých splátok žalobca v zmysle bodu 13.2. VÚP stanovil mimoriadnu splatnosť úveru. Doručením oznámenia dlžníkovi v zmysle bodu 13.3.2. VÚP nastala splatnosť celej pohľadávky žalobcu. Keďže dlžník aj napriek doručeniu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzve na zaplatenie pohľadávky pohľadávku nezaplatil súd mu v zmysle uložil povinnosť zaplatiť sumu 21.979,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 21.075,23 eur od 26.11.2018 do zaplatenia s tým, že v rozsahu plnenia pôvodného žalovaného v 1. rade spoločnosti PRIMSOL s.r.o. zaniká v tomto rozsahu plnenia povinnosť žalovanej, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Celková priznaná suma predstavuje istinu 6.766,06 eur, dlžné úroky 305,89 eur, úroky z omeškania 49,73 eur a poplatky 91 eur. Výška dlhu (jej výpočet) bol zo strany žalobcu riadne preukázaný listinným dôkazom - aktuálny stav úveru zo dňa 22.7.2019. K námietke súvisiacej s výškou uplatnenej pohľadávky súd poukazuje na , ktorým za oproti pôvodnému procesnému predpisu všeobecne zvyšuje zásada koncentrácie konania, čím sa zvyšujú nároky na procesnú zodpovednosť strán sporu a úspech strany závisí od jej včasnej a správnej procesnej aktivity. Strany sporu majú povinnosť uviesť skutkové tvrdenia ( ), pričom popretie skutkových tvrdení protistrany podlieha zákonnej i sudcovskej koncentrácii práva. Popretie konkrétnych skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe môže byť založené iba na vyhlásení, že nie je pravdivé, ale v takom prípade účinným bude len vtedy, keď ich protistrana nevie uviesť preto, že ich nepozná. Ako vyplýva z uvedeného, pre účinky popretia nepostačuje len samotné všeobecné popretie skutkových tvrdení žalobcu ako v danom prípade, ale je potrebné, aby popierajúca strana uviedla i vlastné a rozhodujúce tvrdenia. Pri rešpektovaní zásady koncentrácie nepostačuje len všeobecne zdôvodnenie pochybnosti o výške nároku, následkom čoho žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

25. K ďalším námietkam žalovaného, že zmluvné podmienky, ktoré mu boli zmluvou určené boli pre neho nápadne nevýhodné a teda v rozpore s dobrými mravmi, najmä výška úroku z omeškania a ďalšie zmluvné podmienky, súd uvádza, že aj tieto súd vyhodnotil ako nedôvodné. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalobcu, nakoľko má za to, že je správna, vychádza z pred súdom preukázaného skutkové stavu a z aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Vzhľadom na jej vyčerpávajúci rozsah, konzistentnosť, ucelenosť, presvedčivosť, logickú postupnosť a nadväznosť právnych úvah rozhodujúcich pre právne posúdenie veci ju súd v plnom rozsahu preberá za svoju. Žalobca veľmi precízne, jasne a zrozumiteľne vyslovil a odôvodnil v konaní svoj právny názor, s ktorým sa súd stotožňuje a nevidí dôvod, pre ktorý by sa mal od tohto názoru odchýliť. Predovšetkým z tvrdenia žalovaného nie je jasné a jednoznačné, v čom konkrétne vidí nevýhodnosť zmluvných podmienok. Vzťah založený zmluvou o úvere je obchodnoprávnym vzťahom a spravuje sa tak príslušnými ustanoveniami . Pre obchodnoprávne vzťahy je typická zmluvná voľnosť a značne široká autonómia vôle účastníkov zmluvy, ktorá je podporená dispozitívnosťou obchodnoprávnej úpravy. Táto navyše v obchodnoprávnych vzťahoch pripúšťa podstatne vyššiu mieru nevyváženosti a nerovnosti vzájomných plnení, ktorá však sama o sebe nie je nikdy v rozpore s dobrými mravmi. Korektív dobrých mravov totiž v žiadnom prípade nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva zmluvných strán dohodnutých v zmluve. Žalovaný v podstate ani nič konkrétne (okrem výšky dohodnutých úrokov z omeškania) ohľadom akejsi „nevýhody“ a rozporu s

dobrými mravmi netvrdí a nijakým spôsobom nešpecifikuje, v čom by mal ním tvrdený rozpor spočívať. Žalovanému žalobca poskytol úver vo výške 6.979 eur s dohodnutou mesačnou splátkou istiny vo výške 194 eur. Do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žalovaný uhradil na istine sumu vo výške 659,56 eur (necelých 10 % z poskytnutého úveru), čo predstavuje necelé 4 splátky z dohodnutých celkových 36 splátok. Dohodnutú výšku úrokov z omeškania 25 % ročne nemožno v žiadnom prípade považovať za neprimeranú. Úroky z omeškania majú okrem iného plniť najmä tzv. ochrannú a motivačnú funkciu a teda majú dlžníka (žalovaného v 1. rade) motivovať, aby si riadne a včas splnil povinnosti, ku ktorým sa zaviazal v Zmluve. Žalobcovi vzniká nárok na dohodnuté úroky z omeškania až v momente, keď dlžník poruší dohodnuté zmluvné podmienky a prestane plniť riadne a včas. Ak by si žalovaný v 1. rade svoje povinnosti splnil v zmysle podmienok dohodnutých v zmluve a poskytnutý úver by splácal riadne a včas, žalobcovi by nárok na úroky z omeškania nikdy nevznikol a diskusia o ich výške by bola absolútne bezpredmetná. Napriek tomu, že žalobca má podľa zmluvy nárok na úroky z omeškania vo výške 25 % ročne, voči žalovanému si uplatňujeme úroky z omeškania v nižšej sume bežnej zákonnej sadzby 9 % ročne určenej pre obchodnoprávne vzťahy nariadením vlády č. . Žalovaný ani v tomto prípade riadne neuniesol bremeno tvrdenia a už vôbec nie bremeno dôkazu vo vzťahu k ním namietaných nevýhodných zmluvných podmienok a tvrdeného rozporu s dobrými mravmi.

26. Súd dospel k záveru, že žalobca preukázal platné uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere, preukázal, že žalovaný ako dlžník prestal splácať svoj dlh, dostal sa do omeškania čím porušil zmluvné podmienky vzhľadom k čomu došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu a vznikla mu tak povinnosť zaplatiť zvyšok dlhu tak ako aj pôvodnému žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi. Uzavretá zmluva a zmluvné podmienky nie sú v rozpore s dobrými mravmi, výška úrokov bola stranami riadne dohodnutá a slobodne a vážne odsúhlasená, strany využili pri určení jej výšky zmluvnú voľnosť, výpočet istiny vyplýva z prehľadu predloženého žalobcom, ktorý nebol relevantným a hodnoverným spôsobom zo strany žalovaného spochybnený. Z jeho strany ide iba o všeobecné ničím nepodložené tvrdenia, čo sa javí len ako účelová obrana, preto súd žalobu pokladá za dôvodnú a vyhovel jej spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku.

27. Podľa omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

28. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

29. Na základe toho, že sa žalovaní preukázateľne dostali voči žalobcovi s úhradou dlhu do omeškania, tak súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

30. Podľa je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

31. Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

32. Podľa ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

33. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú ustanovenia a sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej

o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

34. Podľa § 1 ods. 2 cit nariadenia vlády namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

35. Pri určení okamihu omeškania súd vychádzal zo zmluvnej dohody strán o doručovaní oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a prvý deň omeškania nastal po márnom uplynutí päť (5) dňovej lehoty na zaplatenie dlhu určenej v písomnom oznámení, ktoré bolo preukázateľne doručené žalovanému (jeho odoslaním). Nakoľko sa dlžník dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, bolo potrebné v zmysle uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom uplatnený zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.410,44 eur od 10.4.2019 do zaplatenia. Suma, z ktorej súd uložil povinnosť zaplatiť úroky z omeškania predstavuje sumu dlžnej istiny 6.319,44 eur a dlžných poplatkov 91 eur. Tak ako to vyplýva z listinného dôkazu - aktuálneho stavu úveru.

36. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu a uložil žalovanému povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (, ) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá ( ). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( ), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica ( ).“