Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-19-2019.pdf
PDF · 88.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6P/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. V. L., P.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa rodičov matky: O. E., P.. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. U. XXXX/X, XXX XX Z. a otca: W. O. L., P.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.É. U. J. Y. N. H. Í., t. č. na neznámom mieste, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Maloleté dieťa: H. V. L., P.. XX.XX.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Otec maloletého dieťaťa je povinný počnúc od 10.05.2019 prispievať na výživu maloletého dieťaťa: H. V. L., P.. XX.XX.XXXX, mesačne vo výške 50,- Eur, pričom určené výživné je otec povinný platiť matke maloletého dieťaťa vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje.
Zročné výživné za dobu od 10.05.2019 do konca mesiaca december 2019 vo výške 385,48 Eur je otec maloletého dieťaťa povinný zaplatiť matke maloletého dieťaťa do troch dní od doručenia rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
Žiadny z účastníkov konania ani štát nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Matka maloletého dieťaťa sa návrhom podaným dňa 10.05.2019, doplneným do zápisnice o výsluchu dňa 28.05.2019, domáhala zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu vo výške 250,- Eur mesačne.
2.Z dôvodu neznámeho pobytu otca maloletého dieťaťa, ktorému sa návrh matky nepodarilo doručiť ani prostredníctvom dožiadaného príslušného orgánu vo Veľkej Británii: The High Court - Queens Bench, Senior Master, Foreign Process Section, Royal Courts of Justice, súd podľa § 116 ods. 2 CSP otcovi oznámil podaný návrh na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Otec maloletého dieťaťa sa k takto doručenému návrhu nijako nevyjadril.
3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: rodný list č. l. 2, lustrácia v Registri obyvateľov č. l. 5, zápisnica o výsluchu matky č. l. 10, lustrácia v Sociálnej poisťovni č. l. 11, potvrdenie úradu práce č. l. 27, správa kolízneho opatrovníka č. l. 71, a výsluchom brata matky maloletého dieťaťa: Z. E., P.. XX.XX.XXXX, na základe čoho, s prihliadnutím k vyjadreniam účastníkov konania v ich písomných podaniach a na pojednávaní vo veci, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
4.Zo vzťahu matky a otca pochádza jedno maloleté dieťa: H. V. L., nar. XX.XX.XXXX. Matka dieťaťa žila s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti približne od polovice roku 2012 asi do roku 2016, kedy sa s dcérou vrátila na Slovensko a spolužitie s otcom dieťaťa viac neobnovili. Od návratu matky aj s dcérou na Slovensko otec na výživu dieťaťa nijako neprispieval, ani sa s dcérou nekontaktoval a nezaujímal sa o ňu.
5.Matka dieťaťa je nezamestnaná, je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, a nemá žiaden príjem. Doposiaľ žila z úspor, ktoré zarobila v zahraničí a s pomocou svojej rodiny - najmä otca a brata, ktorí jej pomáhajú s platením výdavkov. Matka spolu s maloletou V. bývajú v spoločnej domácnosti s otcom matky dieťaťa Š. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je už dôchodcom a je vlastníkom trojizbového bytu, ktorý je kompletne zariadený štandardným nábytkom, všetky náklady na prevádzku domácnosti platí starý otec maloletého dieťaťa. Maloletá V. tu má spoločnú izbu so svojou mamou a má v nej vytvorené vhodné podmienky na spanie, prípravu do školy ako aj hranie sa.
6.Maloletá V. je žiačkou 1. ročníka na Základnej škole Komenského v Revúcej, v škole dosahuje dobré výsledky, jej dochádzka je pravidelná, popri škole navštevuje krúžok - detskú atletiku, stravuje sa v školskej jedálni a navštevuje družinu. Ošetrujúcou lekárkou maloletého dieťaťa je D.. G. U., maloletá V. je zdravá a doposiaľ prekonala len bežné detské ochorenia. Matka má s dcérou iba bežné výdavky na stravu, oblečenie, školu a pod.
7.Otec maloletého dieťaťa sa zdržiava vo Veľkej Británii, kde sa presnú adresu jeho pobytu zistiť nepodarilo, z tohto dôvodu neboli bližšie zistené ani súčasné osobné a majetkové pomery otca. Podľa výsluchu matky, otec dieťaťa v minulosti pred 3-4 rokmi žil v O., kde aj pracoval, pričom stále menil zamestnávateľa, jeho príjem bol asi 600 libier týždenne. Otec dieťaťa má mať dve staršie už dospelé deti, ani k tým si však svoju vyživovaciu povinnosť neplnil riadne.
8.Kolízny opatrovník navrhoval maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, výšku výživného ponechal na úvahu súdu. Počas sociálneho zisťovania bolo preukázané, že v rodine maloletého dieťaťa je nevyhnuté vykonávať opatrenia zo strany orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a zastabilizovať rodinnú situáciu maloletého dieťaťa, preto sa bude pracovať s rodinou na zlepšení podmienok, v ktorých maloleté dieťa vyrastá.
9.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
10.Právomoc Okresného súdu Revúca konať vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je založená na článku 8 bod 1. nariadenia č. 2201/2003, podľa ktorého súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania, ako aj na článku 12 bod 3. nariadenia č. 2201/2003, podľa ktorého súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu. Maloleté dieťa má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky už od roku 2016, a zároveň aj bez podmienky obvyklého pobytu má maloleté dieťa podstatnú väzbu k Slovenskej republike prostredníctvom jeho štátneho občianstva. Právomoc konať vo veci určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu je založená na článku 3 nariadenia Rady ES č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, podľa ktorého v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného. Rozhodné právo je určené podľa § 24 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., z ktorého vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.
11.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, pričom otec dieťaťa na jeho výživu nijako neprispieva. preto je podľa § 36 ods. 1 a § 65 ods. 2 Zákona o rodine potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností rodičov rozhodnutím súdu, keďže rodičia sa o výkone týchto práv nedohodli. Na základe zhodného návrhu matky a kolízneho opatrovníka, pri absencii odchylného návrhu otca, v súlade so zistením, že starostlivosť o dieťa vykonáva matka maloletého dieťaťa s pomocou svojej rodiny, súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky.
12.Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča (otca) sú vo všeobecnosti rozhodujúce odôvodnené výdavky a potreby maloletého dieťaťa na strane jednej a osobné a majetkové pomery určujúce možnosti a schopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť na strane druhej. Z tohto hľadiska z vykonaného dokazovania nemal súd bližšie preukázané súčasné osobné a majetkové pomery otca, otcovi však vzhľadom k jeho veku by nemalo nič brániť v tom, aby primeranou stabilnou prácou dosahoval primeraný pravidelný príjem, z ktorého by mohol svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť. Preto pre určenie výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu nemožno v tomto prípade použiť metódu určenia výživného percentuálnym podielom z príjmu otca, ale súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca vychádzal z nákladovej metódy určenia výživného t.j. z nákladov a výdavkov maloletého dieťaťa primeraných jeho fyzickému veku, na ktorých platení by sa mali obaja rodičia podieľa minimálne v rovnakom podiele, t.j. každý v rozsahu 1. Vychádzajúc zo zistenia o základných výdavkoch matky na dieťa primeraných veku dieťaťa, ktoré nemá žiadne osobitné zdravotné problémy, určil súd vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu vo výške 50,- Eur mesačne. Takto určené výživné vychádza zo zistených základných výdavkov zodpovedajúcich bežným potrebám maloletého dieťaťa v závislosti od jeho veku ako aj z predpokladaných možností a schopností otca maloletého dieťaťa. Bežné výživné v určenej výške je otec povinný platiť počnúc od podania návrhu matkou t.j. od 10.05.2019 vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine) a to matke maloletého dieťaťa. V súvislosti s určením výživného počnúc od podania návrhu (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine) vznikla otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné za dobu od začatia konania do konca mesiaca december 2019. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť v tejto dobe neplnil, vznikla mu tak povinnosť zaplatiť zročné výživné vo výške 385,48 Eur (22/31 x 50 = 35,48 + 7 x 50). Zročné výživné spolu v celkovej sume 385,48 Eur súd otcovi uložil zaplatiť v lehote troch dní od doručenia rozsudku, keďže výrok rozsudku o určení vyživovacej povinnosti otca je predbežne vykonateľný už jeho doručením (§ 44 CMP) t.j. bez ohľadu na prípadne podané odvolanie otca. V prevyšujúcej časti, pokiaľ sa matka dieťaťa domáhala určenia výživného až vo výške 250,- Eur súd návrh matky ako nedôvodný zamietol.
13.Návrh na úpravu práva otca stretávať sa s maloletým dieťaťom podaný nebol, preto o úprave tohto práva otca súd rozsudkom nerozhodoval (§ 25 ods. 2 Zákona o rodine). Toto právo otca v prípade budúcich nezhôd možno upraviť rozsudkom súdu kedykoľvek dodatočne, matka dieťaťa tiež uviedla, že keby sa chcel otec s dcérou skontaktovať, stretnutie mu samozrejme umožní.
14.O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pretože súd nezistil žiadny dôvod pre priznanie práva na náhradu trov konania vzhľadom na okolnosti prípadu (§ 55 CMP), pričom žiadny z účastníkov konania si právo na náhradu trov konania ani neuplatňoval. Štátu v konaní vznikli trovy konania v súvislosti s prekladom listín do anglického jazyka, tieto trovy podľa § 155 ods. 2 CSP znáša štát, preto v tomto rozsahu súd štátu právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.