Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Tos-13-2024.pdf
PDF · 64.29 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tos/13/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci proti odsúdenému A. A., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek , odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 03.01.2024 sp. zn. 4Nt/102/2023, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 14.02.2024, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. A., narodeného XX.XX.XXXX z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd prvého stupňa“) podľa § 9 ods. 3 zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody rozhodol o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného A. A. (ďalej len „odsúdený“) tak, že ho preradil na ďalší výkon uložených a nariadených nepodmienečných trestov odňatia slobody z ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Toto uznesenie, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, sťažnosťou napadol odsúdený. V jej písomnom odôvodnení uvádzal, že dva disciplinárne tresty mu boli udelené neprávom a sa nezakladajú na pravde. Je ťažko zdravotne postihnutý, na čo nebol braný ohľad, podával trestné oznámenia i sťažnosť dozorovému prokurátorovi, trvá na svojej nevine, trestný čin ublíženia na zdraví nespáchal, agresívny je len voči odsúdeným, vždy iba v dôsledku obrany, voči príslušníkom sa správa slušne, v ÚVTOS Želiezovce boli „intenzívne porušované jeho ľudské práva a práva odsúdeného, na čo pravidelne poukazoval v sťažnostiach adresovaných rôznym inštitúciam“.
Krajský súd v Nitre, ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou-odsúdeným, preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému mohol sťažovateľ podať sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Nadriadený súd v rámci prieskumnej povinnosti, vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia, preskúmal postup súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu riaditeľa ÚVTOS Želiezovce na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody jeho preradením z ústavu so stredným stupňom stráženia do ústavu s maximálnym stupňom stráženia a na základe predloženého spisového materiálu a zistil, že súd prvého stupňa správne zisťoval či sú splnené všetky formálne i materiálne podmienky.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na príslušné procesnoprávne ustanovenia i zistené fakty, ktoré boli v nezmenenom rozsahu predložené aj nadriadenému súdu.
Na základe faktov vyplývajúcich z hodnotenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody možno konštatovať, že u odsúdeného nie je plnenie programu zaobchádzania v ústave so stredným stupňom stráženia na požadovanej úrovni čím sú u neho splnené podmienky na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody na prísnejší režim. Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne a výstižne poukázal na všetky rozhodné skutočnosti a uviedol aj správne právne úvahy na základe , ktorých vyhovel návrhu riaditeľa ústavu. Pretože tieto sú správne nadriadený súd na ne v podrobnostiach len odkazuje.
Odsúdený v sťažnosti uviedol len „vlastné hodnotenie“ je mu uložených disciplinárnych trestov. Z obsahu jeho sťažnosti vyplýva, že tento zdôrazňuje svoje zdravotné postihnutie a jeho názor na odsúdenie, neuvádza však žiadne stanovisko k tomu, čo mu bránilo dodržiavať ústavný poriadok a časový rozvrh dňa, ako aj zásady slušného správania a príkazy príslušníkov ZVJS. Aj z obsahu sťažnosti je zrejmé, že odsúdený naďalej uplatňuje vlastné, bezdôvodné požiadavky, čo nesvedčí o tom, že by uňho výkon trestu odňatia slobody spĺňal svoj účel v ústave so stredným stupňom stráženia. Tieto „argumenty“ odsúdeného nie sú absolútne prijateľné a akceptovateľné. Odsúdený svojím správaním a plnením povinností v strednom stupni stráženia mohol preukázať, že trest má u neho dostatočný prevýchovný účinok. Už od začiatku výkonu trestu odňatia slobody však koná úplne opačne. Sústavné porušenia ústavného poriadku, disciplinárne potrestania – nerešpektovanie príkazov, agresívne správanie, porušenie zásad slušného správania, odmietanie riadiť sa pravidlami a normami v oddiely špecializovaného zaobchádzania, porušenie časového rozvrhu dňa, nadväzovanie nedovoleného kontaktu, a uložené disciplinárne tresty, je potrebné považovať za závažné a preukazujúce to, že účel trestu u odsúdeného ani v strednom stupni stráženia neplní svoj účel.
Pretože nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného, jeho sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok (§ 185 ods. 2 Tr. por.).