Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Dopĺňací_rozsudok_5Pc-15-2019.pdf
PDF · 77.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-5Pc/15/2019
DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci navrhovateľky Q. T., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Q., E.Ž. Č.. XXX/X proti výživou povinnému Š. T., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Q., E. Č.. XXX/X, právne zast. JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou so sídlom Nám. 1. Mája 11, 048 01 Rožňava, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.08.2019 a doplneným na pojednávaní 24.09.2019 sa navrhovateľka domáhala určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela od výživou povinného Š. T., F.. XX.XX.XXXX vo výške 150,- € mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení príspevku. Uviedla, že je ťažko zdravotne postihnutou osobou. Bývalý manžel jej dlhé roky vôbec nedával peniaze, v domácnosti všetko hradila sama, preto bola nútená zobrať štyrikrát úver. Žije len z invalidného dôchodku a keď uhradí všetky potrebné platby, nezostanú jej žiadne peniaze.
2. Výživou povinný, Š. T. vo vyjadrení k návrhu uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí, starobný dôchodok výživou povinného predstavuje 465,- € mesačne. Navrhovateľka má invalidný dôchodok 350,- € mesačne. Keď jej bude prispievať sumou 150,- € mesačne, jemu na živobytie zostane len 300,- € mesačne, s čím nemôže súhlasiť. Uviedol, že celý život pracoval, aby doma mali všetko.
3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24.09.2019, ECLI:SK:OSRA:2019: 6819201542.2 tak, že Š. T. uložil povinnosť prispievať na výživu Q. T. sumou 60,- € mesačne, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Zároveň rozhodol, že žiadnemu z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Navrhovateľka svoj návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela doplnila a špecifikovala na pojednávaní tak, že sa domáha platenia príspevku vo výške 150,- € mesačne, od právoplatnosti rozhodnutia súdu o jeho určení. V rozsudku súd výživou povinnému určil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky príspevok v nižšej výške ako navrhovateľka žiadala a opomenul rozhodnúť o zvyšnej časti ňou uplatneného nároku.
5. Podľa § 225 ods. 1 CSP ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
6. Podľa § 225 ods. 2 CSP doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku.
7. Podľa § 72 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v účinnom znení (ďalej len Zákona o rodine) rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
8. Podľa § 72 ods. 2 ZR ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
9. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
10. Podľa § 75 ods. 2 ZR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
11. Keďže súd v rozsudku nerozhodol o celom predmete konania, vydal o tej časti, o ktorej opomenul rozhodnúť v súlade s § 225 ods. 1 CSP doplňujúci rozsudok.
12. O uplatnenom nároku navrhovateľky súd rozhodol na tom základe, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo navrhovateľky a výživou povinného Š. T. bolo 03.09.2019 právoplatne rozvedené. Mal tiež preukázané, že navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa, vo veku 69 rokov, ktorá zároveň spĺňa aj podmienky na priznanie starobného dôchodku a ako osoba v dôchodkovom veku, ktorá má zároveň zníženú schopnosť zamestnať sa v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu, nie je v súčasnosti schopná vlastnou činnosťou sama sa živiť. V zmysle § 72 ods. 1, 2 Zákona o rodine, po rozvode manželstva je bývalý manžel povinný prispievať na výživu druhého bývalého manžela, ak tento nie je schopný sám sa živiť. Rozsah tohto príspevku je stanovený jednak rozsahom potrieb oprávnenej osoby na zabezpečenie primeranej výživy a na druhej strane možnosťami a schopnosťami výživou povinného bývalého manžela. Primeraná výživa predstavuje uspokojovanie životných potrieb oprávnenej osoby s ohľadom na jej vek, zdravotný stav a životný štýl. Výživa oprávnenej osoby nepredstavuje len zabezpečovanie stravy, ale aj bývania, oblečenia, hygieny a podobne a to v primeranom rozsahu. Po rozvode manželstva vyživovacia povinnosť medzi bývalými manželmi už nie je v rozsahu ako počas manželstva, teda v takom, aby životná úroveň oboch manželov bola rovnaká, ale len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie primeranej výživy rozvedeného manžela.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že mesačný príjem navrhovateľky je 360,81 € a je tvorený invalidným dôchodkom a príspevkom na ošatenie a obuv. Z uvedeného príjmu musí navrhovateľka zabezpečovať všetky svoje osobné potreby (strava, hygiena, oblečenie, obuv, lieky), ktoré s ohľadom na súčasné ceny najmä stravy a hygienických potrieb súd ustáli v sume minimálne 170,- € mesačne. Čo sa týka oblečenia, navrhovateľka uviedla, že toto si prakticky nekupuje kvôli nedostatku financií. Z uvedeného príjmu musí navrhovateľka hradiť aj platby súvisiace s chodom domácnosti, v ktorej žila spoločne s výživou povinným predtým, než bol zobratý do väzby a bolo mu uložené ochranné liečenie, v preukázanej priemernej mesačnej výške 97,11 €. Okrem toho navrhovateľka spláca úvery a pôžičky, ktorých súhrnná výška mesačnej splátky predstavuje sumu viac ako 270,70 € a ktoré boli použité na úhradu potrieb domácnosti a bežných životných potrieb účastníkov konania. Súd mal tiež preukázané, že potreba získania finančných prostriedkov z úverov bola u navrhovateľky daná najmä tým, že jej výživou povinný počas spolužitia v spoločnej domácnosti na potreby domácnosti prispieval nedostatočne, alebo jej neprispieval vôbec. Keďže peňažné prostriedky, ktoré navrhovateľka musí preukázateľne vynaložiť na úhradu jej životných potrieb a dôvodných mesačných výdavkov (platby za domácnosť a splátky úverov) vo výške minimálne 537,81 € mesačne, podstatne prevyšujú výšku jej mesačných príjmov (360,81 €) a v súčasnosti je v možnostiach výživou povinného prispievať navrhovateľke na jej primeranú výživu, pretože podstatná časť jeho životných potrieb je zabezpečená v zariadení na výkon ochranného liečenia a jeho výdavky predstavujú len výdavky na cigarety sladkosti a hygienu, súd určil, že je povinný navrhovateľke prispievať na jej výživou sumou 60,- € mesačne.
14. Súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by bolo určenie príspevku na primeranú výživu navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi. Týmto nie je ani trestné stíhanie, ktoré bolo vedené voči výživou povinnému pre trestný čin, ktorý mal spáchať voči navrhovateľke, ktoré vzišlo z trestného oznámenia podaného navrhovateľkou. Z rozhodnutia okresného prokurátora a uznesenia súdu o zastavení trestného stíhania vyplynulo, že k zastaveniu trestného stíhania voči výživou povinnému nedošlo preto, že by sa skutok,
pre ktorý bol výživou povinný obvinený nestal, alebo preto, že ho výživou povinný nespáchal, ale preto, že zo znaleckého dokazovania ohľadne duševného stavu výživou povinného v čase spáchania skutku vyplynulo, že jeho ovládacie schopnosti boli až vymiznuté a jeho rozpoznávacie schopnosti znížené. Z ostatných dôkazov vykonaných v prípravnom konaní, výsluchov svedkov v a listinných dôkazov pritom vyplývala dovtedajšia dôvodnosť trestného stíhania. Aj z uvedeného dôvodu súd ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých výživou povinným nevykonal, nakoľko to nebolo potrebné pre rozhodnutie veci.
15. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku presahujúcej sumu 60,- € mesačne, súd nepovažoval návrh navrhovateľky za dôvodný, preto ho v tejto časti zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.