Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/211/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Janky Richterovej, v spore žalobcu: RZP, a.s., IČO: 36 331 023, so sídlom v Trenčíne, Legionárska 7158/5, zast. JUDr. Luciou Krausovou, advokátkou v Námestove, Bernolákova 403/50, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Limbová 2, P.O.BOX 52, o zaplatenie 87.127,34 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 6. februára 2019 č.k. -281 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 87.127,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 01.07.2013 do zaplatenia, súčasne žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2/Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa na základe výberového konania vyhláseného žalovaným, zverejneného v Hospodárskych novinách a na webe ministerstva dňa 12.11.2009, prihlásil ako účastník predmetného výberového konania s cieľom vydania povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby na sídla staníc Nitrianske Pravno, Nitrianske Rudno, Nováky, Handlová, Stará Turá, Topoľčany 2, Trenčín 2, Ilava a Veľké Ripňany. Listom zo dňa 14.01.2010, č. 06591/2009

- VSÚ bol pozvaný na výberové konanie za účelom prezentácie svojho projektu stratégie a overenia odborných znalostí s termínom výberového konania určeného na deň 26.01.2010. Žalovaný svojím rozhodnutím číslo 10042/2010 - OP zo dňa 17.02.2010 zamietol žiadosť žalobcu na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby vo vyššie špecifikovaných sídlach a nepovolil prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote rozklad (podanie zo dňa 08.03.2010, žalovanému doručené dňa 09.03.2010), o ktorom minister rozhodol až rozhodnutím číslo 11362/2/2010 zo dňa 24.06.2010, žalobcovi doručenom dňa 25.06.2010. Na základe žaloby žalobcu o preskúmaní zákonnosti týchto rozhodnutí, v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave, pod spisovou značkou , rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, právoplatným dňa 02.08.2011 a vykonateľným dňa 02.09.2011, boli obe vyššie špecifikované rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. 3/Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že k zbytočným prieťahom v konaní v celkovom trvaní 75 dní a k nesprávnemu úradnému postupu na strane žalovaného, ktoré boli príslušným orgánom - krajským súdom ako nezákonne zrušené, bola naplnená jedna z podmienok zakladajúca nárok na náhradu škody v zmysle zákona číslo o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. , zo dňa 02.06.2011,

právoplatného dňa 02.08.2011 a vykonateľného dňa 02.09.2011, bola vec vrátane správneho spisu žalovanému vrátená za účelom opätovného konania vo veci a rozhodnutia, je zrejmé, že obe rozhodnutia správneho orgánu sú v rozpore s citovaným ustanovením Správneho poriadku, sú nezrozumiteľné a nie je z nich zrejmý dostatok dôvodov na ich vydanie. Vychádzajúc z tohto predpokladu je potrebné všetky rozhodnutia správneho orgánu, vydané v dotknutých správnych konaniach, potrebné považovať za nezákonné. Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom v spojení so súvisiacimi nezákonnými rozhodnutiami a jemu vzniknutou škodou videl žalobca v tom, že v prípade, ak by správny orgán vydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a vydal by rozhodnutie, ktoré by obsahovo i formálne bolo v súlade so zákonom, žalobca by nebol nútený vynakladať finančné prostriedky na udržiavanie podmienok potrebných pre účasť vo výberovom konaní. Škodu podľa žalobcu predstavujú náklady, ktoré bol nútený vynakladať na udržiavanie splnenia podmienok účasti vo výberovom konaní pre jednotlivé stanice záchrannej zdravotnej služby, a to jednak náklady na materiálno - technické vybavenie (tabuľka č. 1 v prílohe), ako aj náklady na personálne zabezpečenie vyžadované podmienkami pre výberové konanie (tabuľka č. 2 v prílohe). 4/Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Rozhodnutím ministerstva č. 10042/2010 - OP zo dňa 17.02.2010 bola žiadosť účastníka konania v konaní o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie rýchlej zdravotnej služby zamietnutá z dôvodu, že žalobca ako účastník tohto konania nesplnil podmienku stanovenú v ustanovení § 12 ods. 4 písm.b) zákona o poskytovateľoch, teda neabsolvoval úspešne výberové konanie na získanie povolenia na uvedené sídla staníc zdravotnej záchrannej služby. Rozklad žalobcu bol rozhodnutím ministra zdravotníctva číslo 11362/2/2010 zo dňa 01.06.2010 zamietnutý a napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave - 88 zo dňa 02.06.2011, právoplatným dňa 02.08.2011, boli obidve rozhodnutia správnych orgánov zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozsudku Krajský súd v Bratislave konštatoval, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, boli teda zrušené z formálnych dôvodov. V citovanom rozsudku krajského súdu sa vôbec nespochybňuje správnosť záveru správnych orgánov týkajúcich sa vecnej stránky a zamietnutia žiadosti žalobcu na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie vo vyššie uvedených sídlach. Aj keď v správnom konaní neboli dodržané lehoty v zmysle ustanovenia § 49 Správneho poriadku pri vydávaní rozhodnutí správnymi orgánmi, Správny poriadok s takýmto nedodržaním lehôt žiadnu sankciu voči správnemu orgánu nespája. Preto touto sankciou nemôže byť ani náhrada škody, ktorej sa žalobca v tomto konaní domáhal z dôvodu, že došlo k zbytočným prieťahom v konaní v celkovom trvaní 75 dní a že žalobca musel vynakladať náklady na udržiavanie splnenia podmienok účasti vo výberovom konaní. Podmienky výberového konania, konkrétne bod 8 uvedených podmienok takúto povinnosť žalobcovi neukladal, aby „držal“, mal v stave zamestnancov a vyplácal im mzdy, uzatváral príkaznú zmluvu a podobne. Z priložených faktúr za nákup sanitných vozidiel jednoznačne vyplýva, že tieto boli zakúpené v roku 2006 za účelom prevádzkovania ambulancie v zmysle povolenia zo dňa 04.04.2006, ďalšie povolenie bolo žalobcovi udelené dňa 19.03.2009. Povinnosť vynakladať náklady na udržiavanie splnenia podmienok účasti vo výberovom konaní neukladal žalobcovi ani zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Podľa žalovaného žalobca disponoval povolením na prevádzkovanie ambulancie zo dňa 19.03.2009, platnosť ktorého skončila dňa 03.05.2010, a zrejme predpokladal, že získa povolenie na ďalšie obdobie, čo malo za následok (podľa jeho tvrdenia) vynakladanie finančných prostriedkov na udržiavanie podmienok potrebných pre účasť vo výberovom konaní. Toto jeho tvrdenie je pre účely tohto konania právne irelevantné. Povolenie sa podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o poskytovateľoch vydáva na dobu určitú - 6 rokov, žalobca preto vedel, mal a musel predvídať, že po uplynutí platnosti povolenia nemusí po 03.05.2010 vo výberovom konaní získať nové povolenie na ďalšie obdobie. Žalovaný bol presvedčený, že vyhlásenie výberového konania dopredu nikoho nezaväzuje sa do neho prihlásiť a účasť vo výberovom konaní je založená na báze dobrovoľnosti a akceptácie vopred pevne stanovených kritérií. Zo skutočností tvrdených žalobcom nie je daný ani právny základ škody, nie je preukázaná jej výška, ani príčinná súvislosť medzi konaním ministerstva a následkom, teda škodou, ktorú si uplatňuje. 5/ Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. , zo dňa 02.08.2011 súd prvej inštancie zistil, že dôvodom zrušenia predmetných rozhodnutí Ministerstva zdravotníctva SR a ministerky zdravotníctva bola skutočnosť absencie vysporiadania sa s námietkami žalobcu ako účastníka správneho konania o podanom opravnom prostriedku, hoci aj bolo ministerstvo viazané výsledkami výberového konania, dôvodom zrušujúcich rozhodnutí súdov bola ich nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí, nie spochybnenie výsledkov výberového konania, predložených žalovanému výberovou komisiou.

6/ Súd prvej inštancie konštatoval, že z ustanovenia o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve; Ministerstvo zdravotníctva alebo samosprávny kraj (ďalej len "") vyplýva, že ministerstvo vydá povolenie fyzickej osobe a právnickej osobe, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom a podľa ods. 7 tohto zákonného ustanovenia, podmienky na vydanie povolenia podľa odsekov 2, 3 a odseku 4 písm. a) musia byť splnené po celý čas platnosti povolenia v spojení s ust. tohto zákona, kedy zruší povolenie, ak držiteľ povolenia prestal spĺňať podmienky na vydanie povolenia ( až 4). Zákon v oboch prípadoch jednoznačne hovorí o takej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je držiteľom povolenia, nie o kandidátovi či účastníkovi výberového konania. Okrem toho výberové konanie je principiálne založené na dobrovoľnosti a možnosti prihlásiť sa do výberového konania, kedy je účastník tohto výberového konania potom povinný spĺňať podmienky pre svoju akceptáciu v danom konaní stanovené zákonom, inak by sa výberového konania nemohol zúčastniť. Nemožno ale žalovaného uplatnením si náhrady škody voči nemu a jej prípadným priznaním „trestať“ za to, že žalobca ako účastník výberového konania mal spĺňať zákonom stanovené podmienky a vynaložiť na ich zabezpečenie finančné prostriedky. Ani argumentácia žalobcu, že tieto náležitosti sú uvedené v podmienkach výberového konania: Podmienky výberového konania, Úvod, Všeobecné informácie, bod 8; v zmysle ktorého nesplnenie stanovených podmienok a nedodanie všetkých požadovaných dokladov, preukazujúcich splnenie týchto podmienok, by boli dôvodom na vylúčenie účastníka z výberového konania; na tomto závere súdu nič nemení, keď všetci účastníci výberového konania tieto predpoklady museli splniť na to, aby sa účastníkmi výberového konania vôbec stali. 7/Podľa názoru súdu prvej inštancie po vyhodnotení všetkých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach, neexistuje medzi nesprávnym úradným postupom, t. j. prieťahmi v konaní a škodou žalobcu spočívajúcou vo vynaložení finančných prostriedkov počas celej doby trvania výberového konania, žiadna príčinná súvislosť. Súd zdôraznil princíp dobrovoľnosti účasti vo výberovom konaní a dobrovoľnosť spĺňania podmienok jeho účasti; žiadnym spôsobom nezakladajúcim nárok na náhradu škody voči žalovanému. Súd preto posúdením všetkých skutkových a právnych záverov z vyššie uvedených dôvodov žalobu v plnom rozsahu zamietol. 8/O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. a trovy konania priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu v plnom rozsahu podľa . 9/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v zmysle ustanovenia a dôvodiac, že v predmetom konaním bolo preukázané, že žalobca sa zúčastnil výberového konania na špecifikované stanice záchrannej zdravotnej služby a súvisiaceho správneho konania vedeného Ministerstvom. Žalobca preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v platnom znení a tento fakt aj preukázal predložením podkladov vymedzených v ustanovení Nakoľko žalobca nebol vylúčený z výberového konania, stal sa nielen kandidátom na vydanie povolení na prevádzkovanie jednotlivých staníc ZZS, uchádzačom vo výberovom konaní, ale súčasne aj účastníkom správneho konania vedeného Ministerstvom, v ktorom bolo Ministerstvo povinné o správnom konaní spojené viaceré práva, jedným z ktorých je aj právo vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov a vec vybaviť právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. V danom prípade sa nejednalo o „osobitý typ správneho konania", ktoré by bolo možné považovať za vybavené momentom zverejnenia výsledkov na webovom sídle tak, ako to predpokladá vo svojom odôvodnení súd; v konečnom dôsledku, ani subjekt, ktorý oprávnenie na prevádzkovanie staníc ZZS získal, nezačal ich prevádzkovanie dňom zverejnenia výsledkov výberového konania, ale na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým mu bolo vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancií ZZS. Je nepochybné, že aj konanie, ktorého účastníkom bol žalobca, malo byť vo vzťahu k žalobcovi ukončené v zákonom stanovených lehotách vydaním individuálneho správneho aktu, s kvalitami právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Toto právo však bolo žalobcovi v konaní o vydanie povolení pre dotknuté stanice ZZS dlhodobo upreté. Počas celého tohto obdobia bol žalobca účastníkom správneho konania vedeného Ministerstvom, pričom toto jeho postavenie sa čo do práv a povinností od momentu prihlásenia sa do výberového konania nezmenilo. Súd vo svojom odôvodnení osobitne poukazuje na moment skončenia výberového konania ako na okamih rozhodujúci pre ukončenie spĺňania podmienok pre vydanie povolenia zo strany žalobcu. Žalobca zdôraznil, že výberové konanie bolo len etapou samotného správneho konania vedeného Ministerstvom, ukončením ktorej však nemožno za skončené považovať celé správne konanie. V konečnom dôsledku, predmetné správne

konanie malo byť a bolo ukončené (resp. opakovane ukončované) vydaním rozhodnutí, ktoré však pre ich nezákonnosť boli zrušované, nie zverejnením na webovom sídle Ministerstva. Ak by takáto súdom nastolená konštrukcia platila, je otázne, na čo by Ministerstvo vôbec potrebovalo vydávať akékoľvek rozhodnutia, keď podľa všetkého aj zverejnenie akýchkoľvek výsledkov výberových konaní na webovom sídle má právotvorné účinky. Sme toho názoru, že takýto záver súdu nemá oporu ani v zistenom skutkovom stave, ani v zákone. Okrem vyššie uvedeného súd opakovane poukazuje na dobrovoľnosť vstupu a účasti žalobcu vo výberovom konaní. Tento argument považoval odvolateľ za bezpredmetný. Skutočnosť, či sa subjekt stane účastníkom konania na základe vlastnej iniciatívy alebo ex offo, nemá žiaden vplyv na povinnosť správneho orgánu konať v medziach zákona a na základe zákona. Súčasne žalobca v tomto konaní neuplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá by mala spočívať vo vstupných nákladoch konania, ktorého sa stal dobrovoľným účastníkom (t.j. nákladov na obstaranie materiálno- technického vybavenia a personálneho zabezpečenia), ale v nákladoch na ich udržanie, a teda v nákladoch ktoré bol nútený vynakladať na to, aby vôbec mohol byť posudzovaný ako subjekt spĺňajúci podmienky pre vydanie povolenia. Žalobca bol nútený tieto podmienky spĺňať, nakoľko v čase po zrušení jednotlivých rozhodnutí ani Ministerstvo, ani žalobca nemohli mať vedomosť o tom, či Ministerstvo v konečnom dôsledku (pre pochybenia v procese, vady rozhodnutia, iné dôvody) nerozhodne o udelení povolenia práve žalobcovi. Ak by však žalobca postupoval v zmysle „názoru" súdu a ku dňu zverejnenia výsledkov na webovom sídle Ministerstva by na dobrovoľnej báze upustil od spĺňania podmienok pre udelenie povolenia, v čase kedy by Ministerstvo opätovne rozhodovalo, by sa dobrovoľne a vopred diskvalifikoval. Podľa odvolateľa takýto záver súdu nie je logický. Bez ohľadu na označenie žalobcu či už ako žiadateľa o povolenie, uchádzača vo výberovom konaní alebo účastníka správneho konania. hovorí v ustanovení o podmienkach na vydanie povolenia, nie podmienkach výberového konania, pričom konanie o vydanie povolenia končí príslušným právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Ministerstva. Rovnako tak hovorí o povinnosti preukázať splnenie týchto podmienok dokladmi špecifikovanými v ustanovení , o povinnosti (v danom prípade) Ministerstva akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá preukáže splnenie zákonných podmienok (nie držiteľovi povolenia), vydať povolenie a v neposlednom rade o povinnosti spĺňať všetky zákonné podmienky počas celej doby platnosti povolenia (teda nie len počas výberového konania, ale aj počas súvisiaceho správneho konania, v ktorom sa rozhodne o ne/vydaní povolenia, ako aj počas celej doby platnosti povolenia); ad absurdum, ak by platil záver súdu, každý uchádzač vo výberovom konaní by bezprostredne po skončení výberového konania, v čase keď nedisponuje rozhodnutím Ministerstva, za účelom minimalizovania nákladov, mohol až do rozhodnutia Ministerstva prestať „spĺňať" zákonné podmienky. Žalobca však je toho názoru, že toto nie je účelom zákona, a preto záver súdu o spĺňaní podmienok výhradne v pozícii držiteľa povolenia nemá oporu v , a to titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíva v prieťahoch v konaní - Ministerstvo zbytočne predĺžilo konanie o dobu. počas ktorej v rozpore s príslušnými ustanovenia Správneho poriadku o lehotách na vydanie rozhodnutia, vydalo vo vzťahu k žalobcovi príslušné rozhodnutia až viac ako tri mesiace po uplynutí zákonnej lehoty, počas ktorého obdobia bol žalobca, v stave právnej neistoty, povinný udržiavať splnenie podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie staníc ZZS pre potreby opätovného rozhodnutia Ministerstva. Žalobca, ako účastník konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie staníc ZZS, v súlade s ustanoveniami , spĺňal zákonné podmienky pre vydanie povolenia, pričom príčinná súvislosť je daná práve zákonnou povinnosťou spĺňať podmienky pre vydanie povolenia počas trvania konania (ako aj celej doby platnosti povolenia, ak dôjde k jeho vydaniu), nakoľko v prípade, ak by prestal spĺňať požadované zákonné podmienky, bol by automaticky z konania vylúčený, a to aj bez ohľadu na etapu konania (výberové konanie, rozhodovacia časť), resp. ak by bol držiteľom povolenia, bolo by mu toto odňaté (v súlade s ustanovením ). V neposlednom rade poukázal odvolateľ aj na to, že súd prvej inštancie v predmetnej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, a to aj napriek skutočnosti, že neboli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie v zmysle ustanovenia . S prihliadnutím na uvedené mal za to, že žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, preto konanie, ktorého výsledkom je napádaný rozsudok, trpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe vyššie uvedeného mal odvolateľ za to, že medzi nesprávnym úradným postupom Ministerstva a škodou vzniknutou žalobcovi je daná príčinná súvislosť, preto súd prvej inštancie vo veci rozhodol právne nesprávne. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a nakoľko súd sa zameral výhradne na základ nároku a po zhliadnutí nedostatku príčinnej súvislosti sa nezaoberal škodou samotnou, navrhol, aby bola vec po jej zrušení vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.

10/Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na skutočnosť, že žalobca nesplnil podmienku stanovenú v , teda neabsolvoval úspešne výberové konanie na získanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia na uvedené sídla staníc záchrannej zdravotnej služby, preto žalovaný vydal rozhodnutie č. 10042/2010-0P zo dňa 17.2.2010, ktorým jeho žiadosti zamietol a následne bolo toto rozhodnutie potvrdené rozhodnutím ministra zdravotníctva č. 11362/2/2010 zo dňa 2.6.2010. Tieto obidve rozhodnutia boli rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. -88 zo dňa 02.06.2011, právoplatným dňa 02.08.2011 zrušené z dôvodu, že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, teda boli zrušené a vrátené na nové konanie z formálnych dôvodov. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave však absolútne nespochybňuje správnosť záverov správnych orgánov pokiaľ ide o vecnú stránku a zamietnutie žiadosti žalobcu o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby pre sídla požadované žalobcom. Nedodržanie lehoty pri vydaní spomínaných rozhodnutí správnych orgánov nezakladá právny nárok na náhradu škody, absolútne preto právne neobstojí právna úvaha a konštrukcia žalobcu, že je tu priama príčinná súvislosť, nakoľko v prípade, ak by správny orgán vydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a vydal by rozhodnutie, ktoré by obsahovo i formálne bolo v súlade so zákonom, žalobca by nebol nútený vynakladať finančné prostriedky na udržiavanie podmienok potrebných pre účasť vo výberovom konaní. Je potrebné a nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že vyhlásenie výberového konania dopredu nikoho nezaväzuje sa do neho prihlásiť a účasť vo výberovom konaní je založená na báze dobrovoľnosti a tým pádom aj akceptácia vopred pevne stanovených kritérií je založená na dobrovoľnom súhlase. Okresný súd Bratislava III vo svojom rozsudku jasne konštatoval, že podľa úvahy súdu, vyhodnotením všetkých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach, neexistuje medzi nesprávnym úradným postupom, t. j. prieťahmi v konaní a škodou žalobcu spočívajúcou vo vynaložení finančných prostriedkov počas celej doby trvania výberového konania, žiadna príčinná súvislosť. Súd zdôrazňuje princíp dobrovoľnosti účasti vo výberovom konaní a dobrovoľnosť spĺňania podmienok jeho účasti; žiadnym spôsobom nezakladajúcim nárok na náhradu škody voči žalovanému. S týmto právnym názorom Okresného súdu Bratislava III sa žalovaný plne stotožňuje. Žalovaný sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu a jeho námietkami, ktoré uvádza vo svojom odvolaní, má za to, že jeho vyjadrenia sú zavádzajúce a účelové. Žalovaný má za to, že aj keď by v správnom konaní neboli dodržané lehoty v zmysle správneho poriadku pri vydávaní rozhodnutí správnymi orgánmi, v tomto prípade rozhodnutia č. 10042/2010-0P zo dňa 17.2.2010 a č. 11362/2/2010 zo dňa 2.6.2010, správny poriadok nespája s takýmto nedodržaním lehôt žiadnu sankciu voči správnemu orgánu. Nemôže preto takouto sankciou byť ani tzv. „náhrada škody”, ktorej sa žalobca v tomto súdnom konaní domáha z dôvodu, že došlo k zbytočným prieťahom v konaní v celkovom trvaní 75 dní, a že musel vynakladať náklady na udržiavanie splnenia podmienok účasti vo výberovom konaní, čo potvrdzuje aj odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava III, ktorý uvádza, že podmienky výberového konania v tom čase, konkrétne bod 8 uvedených podmienok takúto povinnosť žalobcovi neukladal, aby „držal”, mal v stave zamestnancov a vyplácal im mzdy, uzatváral príkaznú zmluvu a podobne. Podľa žalovaného žalobca disponoval povolením na prevádzkovanie ambulancie zo dňa 19.03.2009, platnosť ktorého skončila dňa 03.05.2010, a zrejme predpokladal, že získa povolenie na ďalšie obdobie, čo malo za následok (podľa jeho tvrdenia) vynakladanie finančných prostriedkov na udržiavanie podmienok potrebných pre účasť vo výberovom konaní. Toto jeho tvrdenie je pre účely tohto konania právne irelevantné a účelové. Povolenie sa podľa ustanovenia zákona o poskytovateľoch, v znení platnom do 31.05.2019 vydáva na dobu určitú - 6 rokov, žalobca preto vedel, mal a musel predvídať, že po uplynutí platnosti povolenia nemusí po 03.05.2010 vo výberovom konaní získať nové povolenie na ďalšie obdobie. Žalovaný je presvedčený, že vyhlásenie výberového konania dopredu nikoho nezaväzuje sa do neho prihlásiť a účasť vo výberovom konaní je založená na báze dobrovoľnosti a akceptácie vopred pevne stanovených kritérií. Zo skutočností tvrdených žalobcom nie je daný ani právny základ škody, nie j e preukázaná jej výška, ani príčinná súvislosť medzi konaním ministerstva a následkom, teda škodou vo vzťahu ku žalobcovi, ktorú si uplatňuje. Žalovaný ďalej dal do pozornosti skutočnosť, že v skutkovo a vecne obdobnom konaní vedenom pod sp. zn -739 bolo už vo veci rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 24.04.2018 rozhodnuté, kedy ako odvolací súd v konaní o odvolaní žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 21.06.2016, spolu s uznesením zo dňa 15.08.2016 č.k. -752 potvrdil a konštatoval nasledovné skutočnosti: „pokiaľ žalobca v odvolaní zotrval na svojej argumentácii prednesenej v konaní na súde prvej inštancie, že v spore bolo splnenie predpokladov pre vznik jeho nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nesprávnym úradným postupom, preukázané, odvolací súd túto jeho argumentáciu považuje za nedôvodnú. Nebolo totiž; ako už bolo konštatované; okrem existencie rozhodnutia zrušeného pre nezákonnosť ( ); preukázané, že by

žalobcovi škoda vznikla v dôsledku pochybenia Ministerstva zdravotníctva SR pri vydaní namietaných rozhodnutí pričom uvedené rovnako platí aj pokiaľ ide o nesprávny úradný postup. Ten mal podľa tvrdenia žalobcu v odvolaní spočívať v tom, že ministerstvo subjektom, ktorým bolo udelené povolenie na prevádzkovanie staníc záchrannej zdravotnej služby, hoci už v čase výberového konania nespĺňali zákonné podmienky pre vydanie takéhoto povolenia, v zmysle ust. , nezrušilo povolenie na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby. Za stavu, keď žalobca nebol vo výberovom konaní a v nadväznosti na to ani v konaní o vydanie povolenia úspešný, nezrušenie povolenia na prevádzkovanie staníc záchrannej zdravotnej služby uchádzačom, ktorým bolo povolenie udelené, nemožno považovať za skutočnosť, bez ktorej by žalobcovi nebola vznikla ním tvrdená škoda vo forme ušlého zisku. Samotné zrušenie povolenia totiž nemohlo mať za následok udelenie povolenia žalobcu na výkon danej služby, keď žiadosť žalobcu bola zamietnutá, a preto je nepochybné, že ani medzi žalobcom namietaným nesprávnym úradným postupom ministerstva a tvrdeným vznikom škody nie je daná príčinná súvislosť“. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, týkajúcich sa skutočnosti, že súd prvej inštancie konajúci v prejednávanej veci odňal žalobcovi právo konať pred súdom, nakoľko rozhodol bez nariadenia pojednávania, žalovaný uviedol, že tieto sa nezakladajú na pravde. Minimálne v dňoch 06.09.2017 a 06.02.2019 boli vo veci riadne vytýčené pojednávania, pričom žalobca sa ich aj napriek upovedomeniam zo strany súdu nezúčastnil. V nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti sa žalovaný plne stotožňuje z rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, ako aj jeho odôvodnením, navrhol preto jeho potvrdenie. 11/ Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods. 1 ) a dospel k záveru, že toto dôvodné nie je. 12/ Žalobca v preskúmavanej veci odvodzoval splnenie predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody od rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR č. 10042/2010 - OP zo dňa 17.02.2010 a rozhodnutia ministra zdravotníctva č. 11362/2/2010 zo dňa 24.6.2010, pričom tvrdil, že v období od 10. 4. 2010 (uplynutím 30 dní na vydanie rozhodnutia o rozklade) do 25. 6. 2010 (deň doručenia rozhodnutia o rozklade) došlo k zbytočným prieťahom v konaní v celkovom trvaní 75 dní, a teda k nesprávnemu úradnému postupu na strane ministerstva, a zároveň došlo k vydaniu rozhodnutí, ktoré boli príslušným orgánom (Krajským súdom v Bratislave) ako nezákonné zrušené. Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom v spojení so súvisiacimi nezákonnými rozhodnutiami a jemu vzniknutou škodou videl žalobca v tom, že v prípade, ak by správny orgán vydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a vydal by rozhodnutie, ktoré by obsahovo i formálne bolo v súlade so zákonom, žalobca by nebol nútený vynakladať finančné prostriedky na udržiavanie podmienok potrebných pre účasť vo výberovom konaní. Škodu podľa žalobcu predstavujú náklady, ktoré bol nútený vynakladať na udržiavanie splnenia podmienok účasti vo výberovom konaní pre jednotlivé stanice záchrannej zdravotnej služby, a to jednak náklady na materiálno - technické vybavenie, ako aj náklady na personálne zabezpečenie vyžadované podmienkami pre výberové konanie. 13/ určuje v rozsah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci tak, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 14/Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je objektívnou zodpovednosťou štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nie je možné zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, a to: 1) existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, 2) vznik škody, 3) príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. 15/Podľa uvedeného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 16/Podľa uvedeného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 17/Podľa , uvedeného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

18/Zákon nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup“. Úradným postupom je postup orgánov štátu súvisiaci s výkonom štátnej (verejnej) moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania. Podľa ustálenej súdnej praxe, pokiaľ štátny orgán zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje - ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a prípadné nesprávnosti a vady pri tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie. Za takéto rozhodnutie je možné považovať aj pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne, nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností. V nadväznosti na výklad podávaný právnou teóriou a praxou sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Hoci nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osebe nevedú k vydaniu rozhodnutia a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu orgánu štátu nezakladajú vady konania (napr. pri zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie), ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. 19/Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná vtedy, ak vznikla škoda následkom nesprávneho úradného postupu, teda ak je nesprávny úradný postup a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak by škoda, nebyť nesprávneho úradného postupu, nevznikla, musí teda ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody. Zároveň treba uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade je alebo nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejme závislý na skutkovom zistení. 20/O vzťah príčinnej súvislostí (tzv. kauzálny nexus) v prípade objektívnej zodpovednosti štátu za škodu sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu, teda ak je doložené, že nebyť vydania nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva; príčinou vzniku škody môže byť len tá okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez ktorej by škodlivý následok nenastal. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčiny škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon zodpovednosť v danom prípade spája. Príčina musí mať nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody; príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je naopak daná tam, kde do deja vstúpila iná - od právne kvalifikovanej okolnosti na strane štátu nezávislá - skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, teda ak je vznik ujmy vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah k vydaniu nezákonného rozhodnutia či nesprávnemu úradnému postupu. Príčinou vzniku škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť len taký postup, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non), či by škodlivý následok nastal, nebyť nesprávneho úradného postupu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. 21/Z obsahu spisu je zrejmé, že Ministerstvo zdravotníctva SR svojím rozhodnutím číslo 10042/2010 - OP zo dňa 17.02.2010 zamietlo žiadosť žalobcu na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v špecifikovaných sídlach a nepovolilo prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote rozklad (podanie zo dňa 08.03.2010, žalovanému doručené dňa 09.03.2010), o ktorom minister rozhodol až rozhodnutím číslo 11362/2/2010 zo dňa 24.06.2010, žalobcovi doručeným dňa 25.06.2010. Na základe žaloby žalobcu o preskúmaní zákonnosti týchto rozhodnutí, v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, právoplatným dňa 02.08.2011 a vykonateľným dňa 02.09.2011, boli obe vyššie špecifikované rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. 22/Namietané rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR o zamietnutí žiadostí žalobcu o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby však boli zrušené iba z dôvodu

ich nepreskúmateľnosti, a za tohto stavu so zreteľom na ustálenú judikatúru (porov. napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 9. marca 2010, uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 87/2010) nie je naplnený predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. ; Ministerstvo zdravotníctva SR nemohlo žiadnym spôsobom ovplyvniť výsledok konania o žiadosti žalobcu, keď v zmysle ust. bolo viazané vyhodnotením súťaže a určením poradia uchádzačov zo strany výberovej komisie, pričom po vydaní povolení na základe výsledkov súťaže bolo zo zákona povinné žiadosti o vydanie povolenia ostatných žiadateľov zamietnuť. 23/V odvolaní proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie žalobca obmedzil svoje tvrdenia ohľadom dôvodu vzniknutej škody, keď podľa neho predmetom daného konania je nárok na náhradu škody v zmysle titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíva v prieťahoch v konaní - Ministerstvo zbytočne predĺžilo konanie o dobu, počas ktorej v rozpore s príslušnými ustanovenia Správneho poriadku o lehotách na vydanie rozhodnutia, vydalo vo vzťahu k žalobcovi príslušné rozhodnutia až viac ako tri mesiace po uplynutí zákonnej lehoty, počas ktorého obdobia bol žalobca v stave právnej neistoty, povinný udržiavať splnenie podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie staníc ZZS pre potreby opätovného rozhodnutia ministerstva. Žalobca, ako účastník konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie staníc ZZS, v súlade s ustanoveniami , spĺňal zákonné podmienky pre vydanie povolenia, pričom príčinná súvislosť je daná práve zákonnou povinnosťou spĺňať podmienky pre vydanie povolenia počas trvania konania (ako aj celej doby platnosti povolenia, ak dôjde k jeho vydaniu), nakoľko v prípade, ak by prestal spĺňať požadované zákonné podmienky, bol by automaticky z konania vylúčený, a to aj bez ohľadu na etapu konania (výberové konanie alebo rozhodovacia časť). 24/Podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti orgán príslušný na rozhodnutie () rozhodne o vydaní povolenia alebo o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia do 30 dní od začatia konania; ak ide o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby [] do 10 dní odo dňa doručenia správy o výsledku výberového konania (). 25/Podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti na konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 26/Podľa , o správnom konaní v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. 27/Podľa -3 o správnom konaní proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok. O rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade. 28/Za nesprávny postup možno v prvom rade považovať činnosť príslušných orgánov, ktorá je v rozpore so zákonom, a teda jeho konkrétnym ustanovením, keď príslušný orgán pri svojom postupe porušuje svoje povinnosti stanovené právnym predpisom, ale aj taký postup správneho orgánu, ktorý síce jedná v súlade so zákonom, ale v rámci možností danej mu v rámci správneho uváženia postupuje v rozpore s účelom zákona, úmyslom zákonodarcu či len v rozpore s právnou logikou, keď je takýto postup konštatovaný ako nesprávny iným k tomu príslušným správnym úradom. Všeobecne možno za nesprávny úradný postup označiť každý postup štátneho orgánu alebo správneho orgánu, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so zásadami výkonu verejnej moci. Za nesprávny právny postup možno tiež považovať aj nečinnosť štátnych orgánov a správnych úradov. Ak orgán, ktorý je zo zákona povinný vo veci rozhodovať, nedodrží lehoty stanovené zákonom na rozhodnutie, lehoty na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia alebo poruší všeobecné ustanovenia procesných predpisov, ktoré zakotvujú povinnosť vybavovať veci včas a bez zbytočných odkladov, ide o nesprávny úradný postup. 29/V danom prípade žalovaný nerozporoval, že v správnom konaní neboli dodržané lehoty v zmysle ustanovenia Správneho poriadku pri vydávaní rozhodnutí, podľa jeho tvrdení však neobstojí,

že žalobca musel vynakladať ním tvrdené náklady na udržiavanie splnenia podmienok účasti vo výberovom konaní. Podmienky výberového konania, konkrétne bod 8 uvedených podmienok takúto povinnosť žalobcovi neukladali, aby „držal“, mal v stave zamestnancov a vyplácal im mzdy, uzatváral príkaznú zmluvu a podobne. Z priložených faktúr za nákup sanitných vozidiel jednoznačne vyplýva, že tieto boli zakúpené v roku 2006 za účelom prevádzkovania ambulancie v zmysle povolenia zo dňa 04.04.2006, ďalšie povolenie bolo žalobcovi udelené dňa 19.03.2009. Povinnosť vynakladať náklady na udržiavanie splnenia podmienok účasti vo výberovom konaní neukladal žalobcovi ani zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Žalobca disponoval povolením na prevádzkovanie ambulancie (zo dňa 4.4.2006 č. 12499-4/2006-SP, v znení Rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR z 19.03.2009, č. 10588-4/2009-OP) platnosť ktorého skončila dňa 03.05.2010, a zrejme predpokladal, že získa povolenie na ďalšie obdobie, čo malo za následok (podľa jeho tvrdenia) vynakladanie finančných prostriedkov na udržiavanie podmienok potrebných pre účasť vo výberovom konaní. Toto jeho tvrdenie je pre účely tohto konania právne irelevantné. Povolenie sa podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o poskytovateľoch vydáva na dobu určitú - 6 rokov, žalobca preto vedel, mal a musel predvídať, že po uplynutí platnosti povolenia nemusí po 03.05.2010 vo výberovom konaní získať nové povolenie na ďalšie obdobie. Žalovaný bol presvedčený, že vyhlásenie výberového konania dopredu nikoho nezaväzuje sa do neho prihlásiť a účasť vo výberovom konaní je založená na báze dobrovoľnosti a akceptácie vopred pevne stanovených kritérií. Zo skutočností tvrdených žalobcom nie je daný ani právny základ škody, nie je preukázaná jej výška, ani príčinná súvislosť medzi konaním ministerstva a následkom, teda škodou, ktorú si uplatňuje. 30/Pokiaľ žalobca v odvolaní zotrval na svojej argumentácii prednesenej v konaní na súde prvej inštancie, že v spore bolo splnenie predpokladov pre vznik jeho nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom preukázané, odvolací súd sa s touto argumentáciou nestotožňuje. Nebolo totiž, ako už bolo konštatované, okrem existencie rozhodnutia zrušeného pre nezákonnosť ( ) preukázané, že by žalobcovi škoda vznikla v dôsledku pochybenia Ministerstva zdravotníctva SR pri vydaní namietaných rozhodnutí, pričom uvedené rovnako platí aj pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, ktorý mal podľa tvrdenia žalobcu spočívať v tom, že ministerstvo nerozhodlo o rozklade podaného žalobcom v zákone stanovenej lehote. Za stavu, keď žalobca nebol vo výberovom konaní a v nadväznosti na to ani v konaní o vydanie povolenia úspešný, omeškanie s vydaním rozhodnutia o rozklade nemožno považovať za skutočnosť, bez existencie ktorej by žalobcovi nebola vznikla ním tvrdená škoda. Ani prípadné v zákonom stanovenej lehote vydané rozhodnutie ministra o rozklade, podaného žalobcom proti rozhodnutiu ministerstva, ktorým toto zamietlo žiadosť žalobcu na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v špecifikovaných sídlach a nepovolilo prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby, by totiž nemohlo mať za následok udelenie takéhoto povolenia žalobcovi na výkon danej služby, keď žiadosť žalobcu bola zamietnutá z dôvodu, že neabsolvoval úspešne výberové konanie, preto je nepochybné, že ani medzi žalobcom namietaným nesprávnym úradným postupom ministerstva a tvrdeným vznikom škody nie je daná príčinná súvislosť. 31/Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd prvej inštancie v predmetnej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, a to aj napriek skutočnosti, že neboli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie v zmysle ustanovenia , odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu je nepochybné, že súd prvej inštancie vec prejednal na pojednávaní nariadenom na deň 6.9.2017, opätovne dňa 6.2.2019, kedy vo veci i rozhodol. 32/Odvolací súd mal potom po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (,, ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (, ). Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Žalobca v odvolaní iba opakuje skutočnosti, ktoré uvádzal už v konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré tento súd dostatočne zohľadnil pri rozhodovaní o veci samej, jeho námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolaciemu súdu potom neostalo, než rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach, z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdiť, podľa . 33/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 34/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).