Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/125/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpeného: Advokátska kancelária Gabriela Goliašová s.r.o., AK so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 472 346 79, proti žalovanému: Š. Ž., N.. X.X.XXXX, A. M. V. XXX/XX, D. M., o zaplatenie 1 096,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 22.1.2019, č.k. -59, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, v ktorej sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1 096,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,12 eur, úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 552,12 eur od 15.8.2015 do zaplatenia a žalovanému podľa ,, (ďalej „“) nepriznal náhradu trov konania .

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ,,,, , (ďalej „„) , , ,, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „„), keď v rozhodnutí dospel k záveru, že Úverová zmluva zo dňa 26.9.2013 uzavretá medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa režimom . Konštatoval, že medzi stranami bola uzatvorená dňa 23.2.2012 Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorá bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami (ktorá ale nie je predmetom konania). V danom konaní sa žalobca svojho nároku domáha titulom Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (číslo zmluvy o revolvingovom úvere sa v samotnej zmluve o úvere nenachádza) na základe ktorej došlo k prvému čerpaniu 3.9.2012. Pokiaľ ide o zmluvu o úvere (t.j. spotrebiteľskom úvere), táto je predtlačeným formulárom bežne používaným žalobcom na tento účel, na ktorom na druhej strane v časti úverových zmluvných podmienok zmluvy o úvere je podsunutý drobno písaný text pod S. X. „Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru“. Pod je uvedené, že klient a spoločnosť sa dohodli popri úverovej zmluve na uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, čím vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru a je oprávnený čerpať revolvingový úver opakovane prostredníctvom úverovej karty vždy v maximálnej výške nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca 500 eur. V zmluve sa nešpecifikuje žiadny počet splátok, doba splatnosti, lehota na zaplatenie mesačnej splátky a iné položky.

3. Súd prvej inštancie zmluvu o revolvingovom úvere s nedostatočnými obsahovými náležitosťami (napr. ohľadom navýšeného úverového rámca, mesačnej splátky, splatnosti mesačnej splátky, ...), s neprimerane drobnými písmenkami, s neprejaveným súhlasom s touto „druhou zmluvou“ formou podpisu

oboch zmluvných strán za textom zmluvy o úvere vyhodnotil ako absolútne neplatnú zmluvu, lebo nebola uzavretá písomne ( ). Naviac vo vzťahu k nej dospel k záveru že tu išlo o nekalú obchodnú praktiku a konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle , lebo dodávateľ v podstate viazal úverovú kartu (revolving) na klasický spotrebiteľský úver vychádzajúc z čl. 6 v spojení s čl. 4 smernice Rady 93/13. Z predložených listín ustálil, že niet pochýb o tom, že účastníci konania uzavreli dňa 23.2.2012 individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere, ktorou ale žalobca vopred vnútil žalovanému aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Z tlačiva vyplýva, že žalovaný sa podpisom požadovanej zmluvy súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Takýto postup žalobcu kvalifikoval súd prvej inštancie ako nekalú praktiku. Z obsahu textu úverových zmluvných podmienok, S. X. vyplýva jedine to, že sa v budúcnosti môžu dohodnúť o prípadnom takomto úvere (súd vychádzal z textu, že „klientovi vzniká právo na poskytnutie revolvingového úveru“). Súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade existencie platnej zmluvy o revolvingovom úvere, by sa zaoberal otázkou zjavnej nerovnováhy v právach a povinnostiach strán vzniknutých ku škode spotrebiteľa. Keďže v danom prípade predmetnú zmluvu vyhodnotil ako neplatnú, týmito okolnosťami sa nezaoberal.

4. V rozhodnutí ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že žalovaný u žalobcu vyčerpal finančné prostriedky v celkovej sume 1 730,92 eur. Keďže vyššie uvádzanú revolvingovú zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatnú a na jednej strane súhlas daný žalobcom s uzavretím zmluvy a na druhej strane čerpanie peňazí nemožno vyhodnotiť ako písomnú zmluvu o revolvingovom úvere podľa , súd prvej inštancie dospel k záveru, že ani začatím čerpania peňazí z karty nedošlo k uzavretiu takejto zmluvy. S poukazom na citované ustanovenia zákona a uvedené skutočnosti následne zhodnotil všetky skutočnosti uvádzané v žalobe a v predložených listinných dôkazoch a žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca odôvodňujúc ho ust. , a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby ho zmenil a priznal žalobcovi náhradu trov konania. V odvolaní v súvislosti s revolvingovým úverom uzavretým v rámci Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.2.2012 uviedol, že žalovaný síce podpisom zmluvy uzatvára zmluvu o revolvingovom úvere , ale na jeho vznik, resp. účinnosť sa vyžaduje ďalší úkon, a to aktivácia karty, ktorá je na dobrovoľnom rozhodnutí žalovaného. Revolvingový úver uzatvorením predmetnej zmluvy nebol v žiadnom prípade klientovi nanútený, žalovaný túto možnosť využil a z jeho strany došlo k aktivácii karty a čerpaniu finančných prostriedkov Odvolateľ uviedol, že jeho odvolanie nesmeruje proti právnemu posúdeniu revolvingovej zmluvy za neplatnú, ale voči nepriznaniu finančných prostriedkov vo výške istiny, na ktorú ma žalobca zákonný nárok. S poukazom na a je vzhľadom k vyhláseniu zmluvy za neplatnú, oprávnený požadovať od žalovaného vrátenie poskytnutej istiny, na ktorú má zákonný nárok. V danej veci došlo zamietnutím žaloby k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, ktorý z revolvingového úveru vyčerpal sumu 1 730,92 eur a žalobcovi dosiaľ uhradil sumu 634,84 eur z čoho je zrejmé, že na jeho strane došlo k bezdôvodnému navýšeniu majetku až o 1 096,08 eur, ktoré predstavujú žalovanú sumu .

6. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (, a ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu podané proti rozsudku súdu prvej inštancie je podané dôvodné.

8. Odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok , na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené ( ).

9. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcom upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním ( ), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu

stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. V danej veci z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že tento odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu odôvodňujúc ho dôvodmi uvedenými v , . V odvolaní žalobca nenamietol skutkové a právne posúdenie vedúce súd prvej inštancie k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá v rámci Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.2.2012 je absolútne neplatným právnym úkonom a dôvody odvolania smerovali výlučne k tomu, že súd prvej inštancie pri závere o absolútnej neplatnosti označenej revolvingovej zmluvy pri rozhodovaní nezohľadnil platnú právnu úpravu, ktorú bol povinný pri zistení existencie neplatnej zmluvy zohľadniť a vyporiadať sa s ňou .

10. Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že citované ustanovenie upravuje jeden zo základných dôsledkov zmlúv, ktoré sú neplatné alebo boli zrušené, a to vzájomnú reštitučnú povinnosť strán zmluvy vrátiť si navzájom všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli. Zo zákona tak vzniká synalagmatický záväzok, v ktorom je povinnosť oboch strán na plnenie viazaná vzájomne na seba a každému z účastníkov zrušenej alebo neplatnej zmluvy sa tak zakladá právo na vydanie toho, čo poskytol druhej zmluvnej strane a povinnosť vrátiť plnenie, ktoré sám dostal podľa takejto zmluvy .

12. Uvedené znamená, že súd prvej inštancie sa mal po tom, ako dospel k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej v rámci Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.2.2012 a skutkových zisteniach o tom, že na základe označenej zmluvy žalovaný vyčerpal finančné prostriedky v celkovej sume 1 730,92 eur poskytnuté mu žalobcom (ods. 25 prvoinštančného rozhodnutia), ďalej zaoberať skutkovým a právnym posúdením, či na strane žalovaného nevzniklo bezdôvodné obohatenie a jeho prípadnou výškou. K takémuto skúmaniu je súd povinný pristúpiť aj bez návrhu strán, keďže táto povinnosť mu vyplýva z citovaného hmotnoprávneho ustanovenia a naviac, súd ani nie je v spore viazaný právnou kvalifikáciou nároku, ktorou bola žaloba žalujúcou stranou odôvodnená. V prejednávanom prípade je z listinných dôkazov doložených žalobcom možné ustáliť len výšku plnenia poskytnutého na základe neplatnej zmluvy o revolvingovom úvere žalobcom žalovanému vo výške 1 730,92 eur (ktorá nebola v konaní sporná) a i to, že žalovaný žalobcovi z uvedenej sumy čiastočne plnil. Výškou tohto čiastočného plnenia odrážajúcou stav existujúci v čase vyhlásenia rozhodnutia sa však súd prvej inštancie , a to vo vzťahu k žalobným tvrdeniam žalobcu (ktorý v žalobe požadoval sumu 1 096,08 eur s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 77,30 eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1 096,80 eur za obdobie od 25.3.2015 do zaplatenia, pri ktorej zohľadnil plnenie žalovaného v celkovej výške 634,84 eur a vo výzve z 29.4.2014 doručovanej žalovanému tohto vyzýval na zaplatenie celého úveru vo výške 1 715,31 eur) a ani k tvrdeniam žalovaného produkovaným v priebehu pojednávania nariadeného na deň 22.1.2019 (že žalobcovi spláca jeho pohľadávku vo výške 50 eur mesačne) v rozhodnutí nezaoberal a ani ju neposudzoval.

13. Na základe uvedeného odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že v danej veci je daná opodstatnenosť žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v , , rozsudok súdu prvej inštancie podľa , zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci dôsledne posúdiť a ustáliť otázky naznačené odvolacím súdom v predchádzajúcej časti rozhodnutia , opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. , t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania ( ).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).