Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Csp-61-2023.pdf
PDF · 88.92 KB
Case nature
Area
Subarea
3Csp/61/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Líviou Mikulášovou v právnej veci žalobcu: J&F PARTNER, s.r.o., IČO: 51 904 993, so sídlom Do Zúbrej 528/24, 034 84 Liptovské Sliače, práv. zast. JUDr. Petrom Svrčekom, advokátom so sídlom K.A. Medveckého 1503/1, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 224 969, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., adresa na doručovanie písomnosti D. E. XXX/XX, XXX XX F. G., v konaní o zaplatenie 2.750,-eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.750,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.750,- eur od 01.06.2023 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania žalobcu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 03.07.2023 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 16.11.2023 domáhal od žalovaného zaplatenia 2.750,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.750,00 eur od 01.06.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 20.01.2023 písomnú zmluvu o pôžičke, v ktorej sa dohodli, že ešte pred jej podpisom žalobca požičal žalovanému sumu 2.750,00 eur. V čl. IV ods. 1 zmluvy sa žalovaný zaviazal pôžičku vrátiť jednorazovo do 31.05.2023, čo sa však nestalo. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvou zo 14.06.2023, ktorú doručoval na adresu uvedenú v zmluve o pôžičke, ako aj na adresu známu žalobcovi, do Liptovského Jána. Tam žalovaný prevzal výzvu na zaplatenie pôžičky dňa 16.06.2023. Žalovaný napriek doručenej výzve pôžičku nevrátil. Žalobca si okrem nároku na zaplatenie istiny uplatňuje aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške a náhradu trov konania v plnom rozsahu. Upomínací súd vydal vo veci dňa 13.07.2023 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V odôvodnení odporu žalovaný uviedol, že priznáva pôžičku od žalobcu vo výške 2.750,00 eur, ale pôžičku nezaplatil preto, lebo ho žalobca aj jeho synov ukrátil o 1.970 eur pri faktúre. K podanému odporu žalovaný pripojil rukou písaný výpočet sumy, ktorú mu je dlžný žalobca. K odporu sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca, v ktorom poprel, že by mal voči žalovanému akýkoľvek dlh. Žalovaný vykonával pre žalobcu montáž trapézu v obchodnom centre IKEA v Malackách. Cenu diela za práce vykonané od 01.03.2023 do 10.03.2023 vo výške 1.047,05 eur vyfakturoval žalovaný faktúrou č. 05/2023. 28.03.2023 poslal žalobca na účet žalovaného 100 eur ako preddavok na neskôr vyfakturovanú cenu diela. 10.04.2023 mu v hotovosti zaplatil 126,96 eur ako časť ceny diela podľa faktúry č. 06/2023. 21.04.2023 mu na účet poslal 2.113,54 eur ako zvyšok ceny diela podľa faktúry č. 06/2023. Žalobca teda žalovanému zaplatil celú cenu diela, ktorú si medzi sebou dohodli a ktorú voči nemu žalovaný uplatnil faktúrou. Z rukou písaného výpočtu nie je vôbec zrejmé, ako k daným číslam žalovaný dospel. Žalobca popiera, že by medzi nimi existovala iná dohoda ako tá, ktorá sa prejavila
do ceny diela uvedenej v obidvoch faktúrach. Žalovaný neuvádza, ani z priloženého zápisu to vôbec nevyplýva, ako žalovaný dospel k sume 1.970,00 eur. Ako dlh sa uvádza suma 1.272,00 eur, pričom len 318 eur by malo pripadať na žalovaného. Žalobca rozporuje, že by sľúbil zamestnancom 1,25 eur čistého, žalovaný nebol navyše jeho zamestnancom. Pokiaľ sa žalovaný domnieva, že mal nárok na vyššiu cenu diela, mal to uviesť vo faktúrach, čo sám vystavil. Listina predložená žalovaným tak nemá žiadnu dôkaznú silu, žalobca ju nepodpísal a jej obsah rozporuje. Žalobu žalobca naďalej považuje za dôvodnú a navrhol pokračovanie v konaní pred tunajším súdom.
2. Žalovaný vo svojej duplike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že si je vedomý sumy, ktorú mu poskytol žalobca. Dlžnú sumu mu žalobca postupne odčerpával z faktúr, ktoré žalovaný vystavil žalobcovi. Nejednalo sa len o faktúry, ktoré mu vystavil žalovaný, ale išlo aj o faktúry, ktoré žalobcovi vystavili aj synovia žalovaného. Faktúry, ktoré vystavoval, boli v menšej sume, ako bolo vykonané dielo. Zároveň žiadal o nahliadnutie do účtovníctva žalobcu, nakoľko už aj predtým mal problém s výškou faktúr. Nakoľko boli ako tretí subjekt pri prácach, nemali možnosť nahliadnuť do dokumentácie medzi žalobcom a firmou Cipi, s.r.o.. Stále boli nejaké nezrovnalosti medzi faktúrami, pričom sa nejednalo o nezrovnalosti len medzi faktúrami, ktoré vystavil žalovaný, ale aj faktúry, ktoré vystavili aj jeho synovia, ktorí tiež pracovali pre žalobcu. Ďalej súdu predložil dohodu o pracovnej činnosti uzavretú medzi žalobcom a synom žalovaného F. B..
3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručenom tunajšiemu súdu 24.01.2024 namietal pridelenie veci senátu 3Csp. Predmetom sporu je vrátenie pôžičky poskytnutej žalobcom žalovanému. Pri jej poskytnutí žalobca nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, podľa výpisu z Obchodného registra žalobca nemá poskytovanie pôžičiek v predmete svojho podnikania.
4. Súd námietku žalobcu ešte pred otvorením samotného pojednávania vyhodnotil ako dôvodnú. Súd po nahliadnutí do Obchodného registra zistil, že predmetom podnikania žalobcu nie je poskytovanie pôžičiek ani úverov a žalobca pri poskytnutí pôžičky žalovanému nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto zmluva o pôžičke nie je spotrebiteľskou zmluvou. Súd zároveň poučil žalovaného, že zmluva o pôžičke tak nie je spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný v tomto konaní nevystupuje ako spotrebiteľ, teda ako strana, ktorá požíva v konaní zvýšenú ochranu zo strany súdu.
5. Na pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že žaloba je dôvodná a žiada súd, aby jej v plnom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca poskytol žalovanému bezúročnú pôžičku vo výške istiny 2.750,- eur, ktorú bol povinný vrátiť do 31.05.2023. Žalovaný potvrdil prevzatie pôžičky, zároveň v podanom odpore sa bránil tým, že žalobca má voči nemu nejakú dlžobu. Uviedol vlastné výpočty, ktoré žalobca poprel v plnom rozsahu.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že nepopiera poskytnutie pôžičky žalobcom. Avšak žalobca mu dal menej, ako to, čo odrobili on a jeho synovia.
7. Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, a to zmluvou o pôžičke uzavretou medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 20.01.2023, výzvou na zaplatenie 2.750,00 eur, podacím hárkom, výpočtom dlžnej sumy žalobcu voči žalovanému, faktúrou č. 05/2023, faktúrou č. 06/2023, výdavkovým pokladničným dokladom na sumu 126,96 eur, výpisom z účtu žalobcu, výsluchom žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav veci:
8. Dňa 20.01.2023 žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu o pôžičke titulom ktorej žalobca prenechal žalovanému peniaze vo výške 2.750, - eur a žalovaný sa zaviazal tieto peňažné prostriedky vrátiť žalobcovi do 31.05.2023. Zmluvné strany sa dohodli na bezúročnej pôžičke. Žalovaný do dohodnutej doby peňažné prostriedky nevrátil, preto ho žalobca vyzval na vrátenie pôžičky výzvou zo dňa 14.06.2023. Žalovaný na výzvu nereagoval a peniaze žalobcovi nevrátil.
9. Žalovaný na pojednávaní pri svojom výsluchu nepoprel, že žalobca mu poskytol peniaze v uvedenej výške, ale zároveň uviedol, že peniaze mu nevrátil preto, lebo žalobca mu bol dlžný peniaze. Išlo o sumu 1.970,- eur, ktorá predstavuje práce nad rámec toho, čo vyfakturoval žalovaný žalobcovi. O túto sumu žalobca ukrátil žalovaného a jeho synov. Táto suma vyplýva z jeho vlastného výpočtu, ktorý súdu
žalovaný predložil ako prílohu k podanému odporu, pričom táto suma sa má ešte rozdeliť medzi jeho synov a jeho zamestnanca. Bližšie sa k tomu výpočtu nevie vyjadriť, pretože ho už robil dávnejšie.
10. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným, a to oboznámením sa s účtovníctvom žalobcu, ktorý by mal podľa žalovaného preukázať, že práce, ktoré pre žalobcu vykonal, boli vo väčšom rozsahu, ako ich vyúčtoval vo faktúrach, a to z dôvodu nadbytočnosti, pretože tento dôkaz nepreukáže, to čo žalovaný tvrdí. Z účtovníctva nie je možné zistiť, aké práce žalobca pre žalovaného v skutočnosti vykonal a či žalovaný odrobil viac nad rozsah toho, ako fakturoval. Súd taktiež nevykonal dôkaz oboznámením sa s dohodou o pracovnej činnosti uzavretou medzi žalobcom a synom žalovaného, pretože tento dôkaz nemá súvis s predmetom konania, syn žalovaného nie je stranou sporu.
11.Žalovaný vyúčtoval faktúrou č. 06/2023 zo dňa 10.04.2023, splatnou 24.04.2023 žalobcovi za montáž trapézu v obchodnom centre IKEA v Malackách sumu 2.340,50 eur a faktúrou č. 05/2023 zo dňa 10.03.2023, splatnou 24.03.2023, vyúčtoval žalovaný žalobcovi za služby od 01.03. – 10.03.2023 sumu 1.047,05 eur. Z výdavkového pokladničného dokladu vystaveného žalobcom súd zistil, že žalovanému bola vyplatená čiastka 126,96 eur ako úhrada na faktúru č. 06/2023.
12. Z výpisu z účtu žalobcu mal súd preukázané, že žalobca odoslal žalovanému dňa 21.04.2023 na účet 2.113,54 eur, dňa 28.03.2023 sumu 100 eur a dňa 24.03.2023 sumu 1.047,05 eur, spolu 3.260,59 eur. Z vykonaného dokazovania tak vyplýva, že žalobca zaplatil žalovanému celú cenu diela, ktorú si medzi sebou dohodli, a ktorú žalovaný vyúčtoval faktúrami č.05/2023 a č. 06/2023.
13. Podľa § 580 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
15. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Nárok žalobcu súd právne posúdil podľa § 657 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej žalobca prenechal žalovanému peniaze vo výške 2.750,- eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peniaze vrátiť do 31.05.2023. Žalovaný na pojednávaní nepoprel tvrdenie žalobcu, že poskytnuté peniaze žalobcovi nevrátil. Žalovaný sa však v rámci procesnej obrany v konaní bránil tým, že peniaze žalobcovi nevrátil z dôvodu, že žalovaný má vzájomnú pohľadávku voči žalobcovi vo výške 1.970 eur. Súd túto námietku žalovaného právne posúdil ako námietku smerujúcu k započítaniu podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania však nemal súd preukázané, že existuje pohľadávka žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný na pojednávaní nevedel uviesť na základe akého právneho dôvodu by mala existovať pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, ani ako dospel k uvedenej výške, preto súd posúdil námietku žalovaného smerujúcu k započítaniu ako nedôvodnú. Žalobca v konaní poprel, že by existovala akákoľvek pohľadávka žalovaného voči nemu, uviedol, že všetky záväzky voči žalovanému má uhradené.
Z vykonaného dokazovania mal tak súd preukázané, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah na základe zmluvy o pôžičke, titulom ktorej žalobca prenechal žalovanému peniaze vo výške 2.750,00 eur, a ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť do 31.05.2023. Žalovaný peniaze do uplynutia dohodnutej doby nevrátil. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o pôžičke (povinnosť vrátiť peniaze do dohodnutej doby), súd mu túto povinnosť uložil rozsudkom.
19. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nevrátil do dohodnutej doby, t.j. do 31.05.2023 peniaze, dostal sa s vrátením peňažného dlhu nasledujúci deň do omeškania a je povinný podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platiť aj úrok z omeškania v zákonnej výške podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v účinnom znení, teda vo výške o 5 % vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s vrátením peňažného dlhu. Ku dňu 01.06.2023 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 3,75 % ročne, preto je žalovaný povinný platiť úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rimavská Sobota. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach.
Pokiaľ strana sporu bude odvolanie podávať poštou alebo osobne do podateľne súdu, je vhodnejšie, aby ho doručila na Okresný súd Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, SNP 539/1, 050 01 Revúca.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.