Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/172/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, so sídlom Mamateyova 17, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: POĽNOSTAV UHORSKÉ s.r.o. Uhorské, so sídlom 985 25 Uhorské č. 209, IČO: 31 627 277, o vymoženie 79.139,61 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom, Exekútorský úrad so sídlom Československej armády 1, 036 01 Martin, pod sp. zn. EX 40115/2004, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. - 41 zo dňa 03. júla 2019, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie oprávneného voči výroku II. o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“). Súd prvej inštancie ďalej uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 106,90 Eur.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že mu súdny exekútor doručil dňa 27.05.2019 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra. S prihliadnutím na túto skutočnosť navrhol súdu prvej inštancie zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie z výpisu z obchodného registra zistil, že Krajský súd uznesením č. k. -353 zo dňa 15.12.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2009, bol konkurz na majetok povinného zrušený po splnení rozvrhového uznesenia, a ustanovený správca bol zbavený funkcie. Osoba povinného bola vymazaná z obchodného registra a to ku dňu nasledujúcemu po dni vykonania výmazu. Podľa súdu prvej inštancie skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom, je dôvodom neprípustnosti exekúcie. Súd prvej inštancie poukázal taktiež na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej ak povinný, ktorý je právnickou osobou zanikne výmazom z Obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, je zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Na základe uvedeného zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.augusta 2005. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zároveň uložil oprávnenému povinnosť oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

3. Voči uvedenému uzneseniu podal oprávnený odvolanie z dôvodu, že nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Oprávnený v odvolaní namieta dôvod zastavenia exekúcie zo strany súdu prvej inštancie, a podľa jeho názoru nemala byť exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného ale z dôvodu jej neprípustnosti, teda podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Poukazuje na to, že bezprostrednou príčinou výmazu povinného z obchodného registra nebola nemajetnosť ale z dôvodu zrušenia konkurzu uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -353 zo dňa 15.12.2008 po splnení rozvrhového uznesenia. Uvedená skutočnosť podľa názoru oprávneného hovorí najmä o tom, že určitá majetková podstata povinného, ako úpadcu bola v konkurze speňažená, čo samo o sebe vylučuje argument o nemajetnosti povinného. Dôvodom zastavenia exekúcie pre neprípustnosť odôvodňuje aj to, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, keďže došlo k jeho zániku bez právneho zástupcu a následne aj ex offo výmazu z obchodného registra. Z uvedeného dôvod preto podľa oprávneného súd prvej inštancie nesprávne rozhodol aj o trovách exekúcie. Oprávnený žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie. Pre nesprávne právne posúdenia zastavenie exekúcie súdom prvej inštancie, neprichádza podľa oprávneného do úvahy ani k aplikácii § 203 ods. 1 resp. ods. 2 Exekučného poriadku a zaviazať oprávneného k náhrade trov konania.

4. Oprávnený taktiež namieta aj opodstatnenosť priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Potrebu posúdiť účelnosť jednotlivých úkonov vidí najmä z dôvodu časového hľadisku, nakoľko povinný bol z obchodného registra vymazaný v roku 2009 a podnet na zastavenie exekúcie súdneho exekútora je z roku 2019. Oprávnený na základe svojho odvolania navrhuje odvolaciemu súdu zmeniť odvolaním napadnuté uznesenia tak, že exekúciu zastaví pre neprípustnosť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi náhradu trov neprizná.

5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací ( ), preskúmal vec podľa a , , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.

9. Z predloženého spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že dňa 16.03.2004 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Súdny exekútor požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 19.03.2004. Súd prvej inštancie vydal dňa 24.03.2004 poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučnými titulmi v predmetnej veci sú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, a.s., pobočky Lučenec č. 1127/2001/a, č. 1127/2001/b1, č. 1127/2001/ b2, č. 1127/2001/c všetky zo dňa 25.07.2001, č. 1162/2002/A zo dňa 30.08.2002, č. 1162/2002/B1 zo dňa 28.08.2002, č. 1162/200/B2 zo dňa 30.08.2002, č. 1314/2003/A a č. 1314/2003/B2 zo dňa 26.11.2003. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -35 zo dňa 28.02.2005 prerušil konanie, nakoľko zistil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -68 zo dňa 27.01.2005 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením ć. k. -353 zo dňa 15.12.2008, právoplatným dňom 20.01.2009 zrušil konkurz na majetok povinného ako úpadcu po splnení rozvrhového uznesenia, správcu zbavil funkcie a povinného vymazal z obchodného registra a to ku dňu nasledujúcemu po dni vykonania výmazu. Súdny exekútor podnetom zo dňa 27.05.2019 navrhol súdu prvej inštancie zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného ako právnickej osoby z obchodného registra a zároveň predložil vyčíslenie trov exekúcie. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil a uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 106,90 Eur. Voči uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku; exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože tu je iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Podľa § 196 Exekučného poriadku; za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

14. Podľa § 197 Exekučného poriadku; náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

15. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku; ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

16. Podľa § 203 Exekučného poriadku; (1) ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. (3) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

17. Podľa (ďalej aj „“) spoločnosť sa zrušuje zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku.

18. K nesprávnemu právnemu posúdeniu dôvodu zastavenia exekúcie, ktorý namietal oprávnený odvolací súd uvádza, že za určitých okolností môže dôjsť k zrušeniu obchodnej spoločnosti zrušením konkurzu po splnení zákonom stanovených podmienok. Od začiatku konkurzného konania až do jeho ukončenia sa môžu vyskytnúť situácie, že nie je možné v konkurznom konaní, či následne v konkurze pokračovať. Dôvody môžu byť rôzne, no medzi najčastejšie patrí nedostatok majetku, ktorý je v konkurznej podstate a zistí sa, že aj keď sú u dlžníka naplnené ostatné materiálne podmienky úpadku, tak majetok nebude stačiť na náklady, ktoré by boli s konaním spojené. uvádza dôvody zrušenia spoločnosti v konkurznom konaní v ustanovení . Najprirodzenejším dôvodom zrušenia spoločnosti je dôvod zrušenia konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia prípadne splnenie konečného rozvrhu výťažku. V tomto prípade sú možné dva dôvody, ktoré môžu viesť k zániku spoločnosti. Ak po ukončení konkurzného konania zostane majetok spoločnosti, vykonáva sa jej likvidácia, a po jej realizácii likvidátor podáva návrh na výmaz spoločnosti z Obchodného registra. Ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, vykoná súd na základe právoplatného rozhodnutia konkurzného súdu výmaz spoločnosti z obchodného registra. Dlžník alebo úpadca síce napĺňa materiálne znaky úpadku, aj pluralitu veriteľov, ale jeho majetkové pomery neumožňujú naplniť cieľ konkurzu, t.j. uspokojenie veriteľov.

19. Z ustanovení vyplýva, že po zrušení spoločnosti sa musí vykonať likvidácia s výnimkou taxatívne vymenovaných prípadov, keď zákon likvidáciu nevyžaduje. Likvidácia znamená speňaženie majetku zrušenej spoločnosti a uspokojenie veriteľov zo získaného výťažku. Ak spoločnosť nemá žiaden majetok, zákon likvidáciu nevyžaduje. Likvidácia sa však nevyžaduje ani vtedy, ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok. Takýto prípad sa uplatňuje v

prípadoch, keď súd vyhlási konkurz na majetok dlžníka, speňaží celý jeho majetok alebo jeho časť a výťažok rozdelí v rozvrhovom uznesení. V prípadoch keď sa spoločnosť zruší v dôsledku rozhodnutia konkurzného súdu o zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo po splnení konečného rozvrhu výťažku, bude musieť registrový súd zisťovať, či spoločnosti zostal majetok a v rámci tohto konania podľa výsledkov dokazovania rozhodne buď o výmaze spoločnosti (ak nemá majetok) alebo o povinnosti vykonať likvidáciu. Toto dokazovanie musí vykonať pretože inak nemôže rozhodnúť o tom, či môže a zároveň musí spoločnosť vymazať. V prípadoch ak spoločnosť nemá majetok, registrový súd spoločnosť vymaže, v opačnom prípade, len zapíše údaj o zrušení spoločnosti, zrušení konkurzu a zbavení správcu funkcie a spoločnosť musí vykonať likvidáciu.

20. V tomto prípade konkurzný súd uznesením zrušil konkurz po splnení rozvrhového uznesenia a následne rozhodol o výmaze povinného z obchodného registra, a to ku dňu nasledujúcemu po dni vykonania výmazu. V spojení s vyššie uvedeným je zrejmé, že povinnému ako úpadcovi nezostal po splnení rozvrhového uznesenia žiadny majetok a preto nebol nariadená ani samotná likvidácia. Odvolací súd je preto toho názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a následne aj správne posúdil dôvod, pre ktorý zastavil exekúciu, a to pre nemajetnosť povinného.

21. V zmysle vyššie uvedeného preto prichádza do úvahy aj aplikácia ustanovenia § 203 ods. Exekučného poriadku, kedy v prípadoch ak sa exekúcia zastaví pre nemajetnosť povinného zaviaže sa na úhradu trov exekúcie oprávnený. Preto možno konštatovať, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

22. Podľa ; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

23. Podľa ; odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

24. Z dikcie Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia , ak to nevylučuje povaha veci. nemá vlastnú právnu úpravu konania o odvolaní, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v a nasl. . Podmienkou na to, aby odvolací súd posudzoval odvolaním napadnuté uznesenie v nadväznosti na odvolacie dôvody z meritórnej stránky je to, aby podané odvolanie spĺňalo všetky zákonom predvídané náležitosti, bolo podané včas, oprávnenou osobou a aby smerovalo voči rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. V prípade, ak nie sú uvedené podmienky splnené, má to za následok odmietnutie podaného odvolania bez posudzovania vecnej stránky odvolaním napadnutého uznesenia.

25. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách exekúcie odvolanie nepripúšťa. V zmysle ustanovenia pritom platí všeobecné pravidlo, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak ho zákon výslovne pripúšťa. V ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie. Rozhodujúce preto je, či odvolanie pripúšťa . proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepripúšťa, na rozdiel od iných typov uznesení. V zmysle rozhodujúcej platnej a účinnej právnej úpravy preto odvolací súd nemá oprávnenie na to, aby zasiahol do výroku o trovách exekúcie.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie . Je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú právny základ v Exekučnom poriadku, vlastný okruh účastníkov konania, osobitný spôsob ich uplatňovania a tiež osobitný spôsob rozhodovania (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí). Rozhodnutie o trovách exekúcie z týchto dôvodov nemožno ani primerane subsumovať pod rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa . Ak by zákonodarca chcel pripustiť odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, jeho vôľa by musela byť vyjadrená spôsobom, ktorý nepripúšťa pochybnosti, a to najmä uvedením zákonného ustanovenia v Exekučnom poriadku, z ktorého by vyplývalo, že proti uzneseniu o trovách exekúcie je prípustné odvolanie, čo je štandardná formulácia pre exekučné konanie, alebo by výslovne uviedol uznesenie o trovách exekúcie

v ustanovení , ktoré obsahuje taxatívny výpočet rozhodnutí súdu prvej inštancie, proti ktorým je prípustné odvolanie.

27. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa Exekučného poriadku, ako vecne správne potvrdil podľa a . Odvolanie oprávneného však smerovalo aj voči výroku o trovách konania, teda odvolanie bolo podané aj proti výroku rozhodnutia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd postupoval podľa a odvolanie oprávneného voči výroku II. odmietol.

28. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0. 28. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).