Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Nt-47-2019.pdf
PDF · 88.48 KB
Case nature
Area
Subarea
2Nt/47/2019
Uznesenie
Okresný súd Martin v trestnej veci vedenej proti odsúdenému B. I., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom I. XXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom v Martine dňa 17.12.2019 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vorčákovej a prísediacich Jarmily Ďuranovej a PhDr. Mariany Revúsovej, takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného B. I., C.. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom I., okres B., v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ružomberok, na povolenie obnovy konania zo 06.08.2019 v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 3T/20/2018, v ktorej bol rozsudkom Okresného súdu Martin z 12.07.2018, sp. zn. 3T/20/2018, právoplatným 12.07.2018 uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1Tr. zákona a zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením na výkon uloženého súhrnného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia z a m i e t a, lebo nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
odôvodnenie:
Dňa 07.08.2019 bol Okresnému súdu Martin doručený návrh odsúdeného B. I. o povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 3T/20/2018. Návrh odôvodnil tým, že došlo k novele trestného zákona, ktorá nadobudla platnosť dňa 01.8.2018 podľa ktorého ak bola krádežou spôsobená malá škoda, a to síce vlámaním, nemôže sa použiť ods. 4 písm. b) za použitia § 138 písm. e) , ktorým je definovaný osobitný kvalifikovaný pojem - závažnejším spôsobom konania, v danom prípade vlámaním.
Obhajkyňa odsúdeného doplnila jeho žiadosť podaním doručeným súdu dňa 08.10.2019, v ktorej uviedla, že z verejne dostupných informácií ku novele Trestného zákona pod publikačným číslom 214/2019 Z.z. získal odsúdený vedomosť rozdielnom prístupe orgánov činných v trestnom konaní ku právnej kvalifikácii krádeže vlámaním, pri ktorej je spôsobená škoda malá. Takýto skutok bolo možné v závislosti od výkladu kvalifikovať ako prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a) alebo zločin podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) za použitia § 138 písm. e), ktorým je definovaný osobitný kvalifikačný pojem - závažnejší spôsob konania, v danom prípade vlámaním. Obidve kvalifikácie sa však líšia predovšetkým v trestnej sadzbe, ktorá je pri druhej alternatíve podstatne prísnejšia (zločin) ako pri prvej (prečin). Výkladové stanoviská, ku ktorým sa už podujali rôzne autority, boli protichodné. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod č. 116 v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov 6/2012, by sa malo konanie páchateľa, ktorým si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocni, pričom čin spácha vlámaním a spôsobí ním škodu malú, kvalifikovať ako zločin podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b). Podľa predkladateľa novely Trestného zákona účinného od 1.augusta 2019 nezodpovedá táto prax požiadavke primeranosti trestu z hľadiska jeho výmery, čo je dôvodom predmetné ustanovenie novelizovať navrhovaným spôsobom. V tomto konkrétnom prípade odsúdeného bola právna kvalifikácia krádeže vlámaním, pri ktorej je
pôsobená škoda malá, urobená cez výklad na zločin s vyššou trestnou sadzbou ako pri prečine, aj keď to teda nezodpovedalo primeranosti trestu z hľadiska jeho výmery. Odsúdený má za to, že v jeho trestnej veci podmienky obnova konania sú splnené, a to v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku.
Súd následne na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného B. I. a preštudovaním spisového materiálu v trestnej veci pod sp. zn. 3T/20/2018.
B. I. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Martin sp. zn. 3T/20/2018 zo dňa 12.07.2018, právoplatným dňa 12.07.2018 pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b)Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 22.6.2017 v čase približne o 11.00 hod. v D. na P.. U. Č.. XXXX/X prišiel k riadne oplotenému rodinnému domu, zazvonil na zvonček pri vstupnej bráne, keď mu nikto neotvoril,, vošiel cez neuzamknutú bráničku do dvora domu, prešiel k jeho zadnej časti, kde zbadal asi vo výške 20 cm nad zemou okno, ktoré bolo chránené priskrutkovanou kovovou sieťkou, preto odišiel na P.. Š. Č.. XXXX/X A. D. do domu svojej starej mamy, odkiaľ si zobral skrutkovač a po návrate týmto odmontoval kovovú sieťku okna, ktoré otvoril, vošiel tadiaľ do pivničných priestorov domu, odtiaľ vyšiel po schodoch do spálne, kde v skrini pod vecami našiel obálku s finančnou hotovosťou 240 eur, túto vybral a prázdnu vložil späť pod veci, následne prešiel do kuchyne, kde z malého porcelánového pohárika odcudzil dve svadobné obrúčky zo žltého kovu s puncom, jednu mužskú, jednu ženskú s gravírovaním v tvare krížikov neznámej hmotnosti zakúpených v roku 2000 za sumu cca 116 eur, hrubší pánsky prsteň zo žltého kovu s ornamentom v tvare štvorca orámovaným gravírovaním v tvare špirály neznámej hmotnosti, zakúpený približne v r. 1997 za sumu cca 40 eur, dámsky trojfarebný červeno-žlto-biely prsteň zo žlto- bielo-červeného kovu, veľkosti dámskej obrúčky bez kameňa, zakúpený pred cca 10 rokmi za sumu cca 40 eur, dámsky prsteň zo žltého kovu s očkom - bielym kameňom vloženým v tvare V, zakúpený pred približne 10 rokmi za sumu 50-60 eur, rozlomený prívesok zo žltého kovu v tvare srdca, pričom na každej časti bolo vygravírované meno, na jednej časti I., na druhej B., zakúpený približne v r. 1999 za sumu cca 26 eur, tenkú zlatú retiazku zo žltého kovu s príveskom v tvare srdca, zakúpenú v r. 1986 za sumu 26 eur, minimálne dva pásiky zo žltého kovu o dĺžke 1,5 cm a hrúbke 3 mm, neznámej hmotnosti a hodnoty, všetko bolo u ložené v igelitovom vrecúšku, ktoré si spoločne s finančnou hotovosťou vložil do vrecka nohavíc, prešiel do pivničných priestorov, odkiaľ zo schodov vložil do vrecka nohavíc, prešiel do pivničných priestorov, odkiaľ zo schodov vložil do vrecka nohavíc, prešiel do pivničných priestorov, odkiaľ zo schodov smerujúcich z prízemia do pivnice odcudzil 1 ks fľašu 0,7 l METAXA 7-hviezdičková v cene cca 18 eur, 1 ks 1,5 l piva Corgoň 10 v sume cca 1,0 eur a 1 fľašu vína neznámej značky v hodnote približne 2,00 Eur, po tomto si položil v pivnici nájdený drevený stolček pod okno, postavil sa naň a vyliezol cez pivničné okno von dňa 23.6.2017 sa v ranných hodinách odviezol vlakom do Žiliny, kde odcudzené zlato predal neznámemu mužovi za sumu 600 eur, ktoré spoločne s hotovosťou 240 eur minul pre vlastné účely v herni v Martine, takto svojim konaním spôsobil I. I.L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D., U. Č.. XXXX/X odcudzením finančnej hotovosti, šperkov zo žltého kovu a rozličného alkoholu v sume 751,80 eur, škoda poškodením zariadenia nevznikla,
za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie má za to, že dôvody na povolenie obnovy konania, tak ako sú uvádzané odsúdeným, nie sú pre právne posúdenie predmetnej veci relevantné, a preto návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania navrhol zamietnuť.
Obhajkyňa na verejnom zasadnutí uviedla, že odsúdený si podal návrh na obnovu konania na podnet spočívajúci v tom, ako bolo uvedené v doplnení žiadosti zo dňa 06.08.2019, potom písomným podaním 08.10.2019, že z verejne dostupných informácii získal vedomosť o rozdielnom prístupe orgánov činných v trestnom konaní ku právnej kvalifikácii krádeže, vlámanie, pri ktorej je škoda spôsobená malá, tak ako to bolo aj v jeho prípade a dospel k záveru, že jeho trest bol neprimeraný a bol uložený cez výklad za zločin s vyššou trestnou sadzbou. Navrhla preto, aby jeho podanej žiadosti bolo vyhovené a bol mu uložený primeraný trest, ktorý by zodpovedal okolnostiam za akých došlo k spáchaniu skutku. Odvolanie si odsúdený nepodával preto, lebo si myslel, že dostal spravodlivý trest, o ktorom sa dozvedel toho času, že je neprimeraný. Navrhujeme preto podanému návrhu vyhovieť.
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že skutok sa stal inak, ako ho opísal vyšetrovateľovi, konkrétne rozdiel popísal v tom, že zlato, čo bolo ukradnuté a ktoré išiel predať s človekom, ktorého označil ako B. Q., vo svojej výpovedi v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní neuviedol, tento vedel, že to zlato je kradnuté. Zlato predali vo výkupe zlata Safina Žilina, dal mu nejaké peniaze, nevie však koľko presne. On mu peniaze dal, on zakladal to zlato, a niečo si nechal, nevie presne koľko. Taktiež uviedol, že na mieste činu s ním táto osoba nebola. To zlato a peniaze odcudzil on sám. Zároveň sa pridržal aj svojho písomného návrhu, ktorým žiadal povolenie obnovy konania aj z dôvodu, že došlo k novelizácií trestného zákona.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 394 ods. 4 Tr. por., skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj a) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť, b)strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.
Podľa § 394 ods. 5 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin.
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por., súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Senát na základe vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí nezistil také skutočnosti, ktoré by v predmetnej trestnej veci odôvodňovali povolenie obnovy konania, resp. nezistil podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 Tr. poriadku.
Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje len na zistenie, či vyšli najavo také skutočnosti alebo dôkazy uvedené v § 394 Tr. poriadku. Súd, ktorý rozhoduje o takomto návrhu na povolenie obnovy konania, je v zásade oprávnený zaoberať sa iba tými výrokmi, pri ktorých sa navrhovateľ domáha povolenia obnovy konania. To znamená, že iba pri tých výrokoch rieši súd otázku, či v návrhu uvedené skutočnosti alebo dôkazy by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi mohli odôvodniť ich zmenu. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa naopak rozumie dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom. Ak by v dôsledku tohto dôkazu došlo k podstatnej zmene výpovede svedka, predmetom hodnotenia musí byť aj okolnosť, pre ktorú došlo k obsahovej zmene dôkazu. Postup podľa § 394 ods. 4 Tr. por. súvisí s uplatňovaním práv fyzických osôb v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva na základe Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle § 394 ods. 5 Tr. por. musí byť skutočnosť, že porušenie povinnosti policajta alebo prokurátora, sudcu alebo prísediaceho v pôvodnom konaní je trestným činom, zistená právoplatným rozsudkom.
Odsúdenému bol trest ukladaný podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona v spojení po zohľadnení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k), l), n) Tr. zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona za použitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona. Súd však za použitia § 39
ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu vo výmere 3 roky nepodmienečne.
Odsúdený povolenie obnovy konania žiada z dôvodu zmeny právnej úpravy skutku a tiež z dôvodu, že súdy majú resp. mali rozdielny prístup ku právnej kvalifikácií krádeže vlámaním pri ktorej je spôsobená škoda malá, čo sa odzrkadlilo aj prijatím novely trestného zákona s účinnosťou od 01.08.2019. Odsúdený teda zastáva názor, že jeho protiprávne konanie, ktoré bolo právne kvalifikované ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona, nezodpovedalo primeranosti trestu z hľadiska jeho výmery. V konaní o povolenie obnovy konania však v zásade neplatí revízny princíp, podľa ktorého by bol súd konajúci o návrhu na povolenie obnovy konania oprávnený skúmať správnosť jednotlivých výrokov namietaného právoplatného rozhodnutia. Účelom obnovy konania je odstránenie nedostatkov spočívajúcich v skutkových zisteniach. Skutočnosťou súdu skôr neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o povolenie obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi. Dôkazom súdu skôr neznámym sa rozumie najmä taký dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní vôbec, prípadne s iným obsahom. V konaní o povolenie obnovy konania nie je možné preskúmať vecnú správnosť rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní. Konanie o povolenie obnovy konania sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Za také nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to dokonca aj vtedy, keď sa súd prípadne s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýli pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil, alebo ich vzhľadom na dôkaznú situáciu vôbec nevykonal. Skúmajú sa teda nedostatky v skutkových zisteniach. Za skutočnosť súdu skôr neznámu nemožno považovať zmenu hmotného práva ako ani skutočnosti spočívajúce v právnom posúdení zisteného skutku alebo v použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Odsúdený ďalej na verejnom zasadnutí uviedol ako novú skutočnosť, ktorá mala podľa neho odôvodňovať iné rozhodnutie aj fakt, že skutok sa stal inak ako bol popísaný v obžalobe, a to konkrétne, že osoba, ktorá mala predať ukradnuté zlato, nie je neznáma osoba, ako sa uvádza, ale ide o B. Q., ktorý vedel, že predmetné zlato je kradnuté. Za týmto účelom žiadal odsúdený, aby súd vyžiadal od spoločnosti Safina Žilina kópiu kamerového záznamu a kópiu dokladu, ktorý by preukazoval, že dané ukradnuté zlato predal B. Q.. Súd tieto skutočnosti vyžiadal a zistil, že tieto skutočnosti, ktoré uviedol odsúdený sa zakladajú na pravde. Súd však danú skutočnosť nepovažuje za nový dôkaz, ktorý by má vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Daný dôkaz nemá vplyv na priebeh skutku, ani inú okolnosť, ktorá by odôvodňovala zlé rozhodnutie vo veci. Vyplýva to aj zo skutočnosti, že odsúdený pred predsedníčkou senátu uviedol, že B. Q. nebol prítomný pri skutku - pri krádeži, iba cez neho odsúdený predal odcudzené zlato, teda konanie B. Q. nemá vplyv na kvalifikáciu skutku ani skutok ako taký, ani an rozhodnutie súdu.
Vzhľadom na uvedené možno potom konštatovať, že odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania neuviedol žiadne skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Súd nad rámec dáva do pozornosti aj skutočnosť, že odsúdenému bol trest vo výmere 3 roky uložený pod dolnou hranicou trestnej sadzby, čo vzhľadom na charakter spáchaného trestného činu a na všetky okolnosti prípadu, považuje súd aj za primeraný a zákonný trest.
Záverom súd dodáva, že na splnenie podmienok na povolenie obnovy konania musia byť kumulatívne splnené dve podmienky a to, že sa jedná o skutočnosti súdu skôr neznáme a ich existencia musí súčasne odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na tieto skutočnosti súdu skôr neznáme by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa. Pretože senát na základe vyššie uvedených skutočností nezistil kumulatívne splnenie podmienok potrebných na povolenie obnovy konania podľa § 394 Tr. por., rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní od jeho oznámenia (vyhlásenia) prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline. Podaná sťažnosť má odkladný účinok.