Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tv-1-2019.pdf
PDF · 68.94 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tv/1/2019
Uznesenie
Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Beáty Šuťakovej a prísediacich Anny Papcunovej a Heleny Schnirerovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. decembra 2019, takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku účinného do 31.7.2019, v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavuje trestné stíhanie obv. W. A.K., nar. XX.XX.XXXXv B.,
pre trestný čin nenastúpenie služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, na tom skutkovom základe, že
1.10.1979 do 12.00 hod. nenastúpil k vykonávaniu voj. Zák. služby ku v. ú. XXXX E. ako bol povinný podľa povolávacieho rozkazu OVS Trebišov, rad C čís.: XXXXXX, ktorý včas a riadne prevzal a zadosť tejto povinnosti neurobil ani do 24 hodín po uplynutí lehoty určenej v tomto povolávacom rozkaze a to z dôvodov, že je príslušníkom náboženskej sekty svedkovia Jehovovi, takže jeho náboženské presvedčenie mu nedovoľuje vykonávať voj. činnú službu,
p r e t o ž e tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
odôvodnenie:
Dňa 1.4.1980 Vojenský obvodový súd Prešov, rozsudkom sp. zn. T-32/80 uznal obvineného W. A. vinným v zmysle obžaloby pre vyššie uvedený skutok, právne klasifikovaný ako trestný čin nenastúpenie služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov nepodmienečne. Trest bol vykonaný, po zarátaní väzby, v dňoch 3.3.1980 do 3.6.1981.
Uznesením Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 30.4.1992, sp. zn. 3Rtv 13/1992 bol pôvodný rozsudok tohto súdu zrušený vo výroku o treste a súčasne boli zrušené všetky ďalšie rozhodnutia v tejto trestnej veci obsahovo nadväzujúce na zrušený výrok o trste a výrok o vine podľa § 15 ods. 1 zák. č. 119/90 Zb. zostal nedotknutý a o výroku o treste bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.4.1992.
Následne na hlavnom pojednávaní dňa 30.4.1992 pod sp. zn. 3Rtv 13/92 boli spojené rehabilitačné veci VOS Prešov 3Rtv 13/92 a 3Rtv 14/92 na spoločné konanie s tým, že konanie bude vedené pod sp. zn. 3 Rtv 13/92 a na tomto pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, kde Vojenský obvodový súd Prešov pri nezmenenom výroku o vine rozsudkov VOS Prešov T 32/80 zo dňa 1.4.1980 a 3T 197/83 zo dňa 7.12.1983, ktorými bol uznaný vinným každým z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody na 13 mesiacov nepodmienečne a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.1992.
Dňa 2. marca 2017 Okresný súd Prešov, uznesením sp. zn. 33Nt/33/2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.8.2017, sp. zn. 23Tos/74/2017 povolil obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 3Rtv 13/92 zo dňa 30.4.1992 a zároveň bolo zrušené uznesenie Vojenského obvodového súdu zo dňa 30.4.1992 sp. zn. 3Rtv 13/92 a rozsudok Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 3Rtv 13/92 zo dňa 30.4.1992, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Následne Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 6.11.2018, sp. zn. 33Tv/2/2017 podľa § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 119/90 Zb. o súdnej rehabilitácii v platnom znení zrušil rozsudok Vojenského obvodového súdu Prešov T 32/80 zo dňa 1.4.1980 v celom rozsahu a podľa § 14 ods. 3 zák. č. 119/1990 Zb. v platnom znení zároveň zrušil všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na pôvodné rozhodnutie, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.2.2019.
Podľa § 404 ods. 1 Trestného poriadku, ak bola právoplatne povolená obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, pokračuje sa v prípravnom konaní.
Podľa § 404 ods.2 Trestného poriadku v ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnom povolení obnovy konania v konaní na podklade pôvodnej obžaloby, ak sa nevyslovilo, že vec sa vracia prokurátorovi do prípravného konania.
Podľa § 241 ods.1 písm. c) Trestného poriadku účinného do 31.7.2019, obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby, neprevyšujúcou 8 rokov, preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 Trestného poriadku.
Podľa § 215 ods.1 písm. b) Trestaného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, sa trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách dopustí ten, kto v úmysle vyhnúť sa trvalo vojenskej činnej službe alebo osobitnej službe nenastúpi službu v ozbrojených silách do dvadsaťštyri hodín po uplynutí lehoty určenej v povolávacom rozkaze. Za tento trestný čin sa potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
Podľa § 3 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, čin ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť je nepatrný, nie je trestným činom, aj keď ináč vykazuje znaky trestného činu.
Súd po preskúmaní obžaloby a obsahu spisu má za to, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, skutočne spáchal. Obžalovaný sa v priebehu prípravného konania k nemu priznal, pričom uviedol, že takto urobil na základe svojho náboženského presvedčenia.
K takémuto konaniu obžalovaného súd uvádza, že v čase spáchania skutku platná a účinná Ústava Československej socialistickej republiky č. 100/1960 Zb. v článku 32 garantovala právo na slobodu vyznania. Zároveň však ústava slobodu vyznania neprípustne obmedzovala, keď už v ods. 2 citovaného článku uvádza, že náboženská povinnosť alebo presvedčenie nemôže byť dôvodom pre to, aby niekto odopieral plniť občiansku povinnosť, ktorá mu je uložená zákonom. Navyše v čase, kedy vtedy platný právny poriadok neumožňoval alternatívu k výkonu základnej vojenskej služby. Obžalovaný teda svojim konaním, iba naplňoval svoje právo, konať na základe svojho náboženského presvedčenia, keď odmietol nastúpiť službu v ozbrojených silách.
Na základe uvedeného má preto súd za to, že stupeň nebezpečnosti jeho činu bol pre spoločnosť nepatrný, keď obžalovaný iba realizoval svoje právo na slobodu vyznania, ktoré bolo vyjadrené už v samotnej Ústave ČSSR. Obžalovaný teda nespáchal trestný čin, ktorý sa mu kládol za vinu, hoci jeho čin formálne a na prvý pohľad, vykazoval znaky trestného činu nenastúpenie služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.
Z tohto dôvodu preto súd zastavil jeho trestné stíhanie, pretože skutok nebol trestným činom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia. Sťažnosť môže podať iba prokurátor a obvinený, pričom má odkladný účinok.