Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoKR-7-2024.pdf
PDF · 85.68 KB
Case nature
Subarea
41CoKR/7/2024
Uznesenie
-1 -
41CoKR/7/2024-362
koncept
UZNESENIE
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobcu 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX A. a žalobcu 3/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. E. A. XXXX/XX, XXX XX A., proti žalovanému F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, C. G., právne zastúpenému SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 47 254 432, v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. 9Odi/3/2019-333 zo dňa 6. novembra 2023 takto
rozhodol:
-7 -
41CoKR/7/2024-362
koncept
UZNESENIE
I. Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 9Odi/3/2019-333 zo dňa 6. novembra 2023 m e n í tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
-4 -
41CoKR/7/2024-362
koncept
UZNESENIE
1. Okresný súd Žilina napadnutým rozhodnutím rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi 3/ nárok na náhradu trov konania o žalobe žalobcu 3/ v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.
2. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca 3/ sa žalobou doručenou okresnému súdu dna 17.02.2022 domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. Žaloba bola vedená na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3Odi/1/2022. Uznesením č. k. 9Odi/3/2019-210 zo dňa 21.02.2022 okresný súd spojil vec vedenú na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3Odi/1/2022 s vecou vedenou pod sp. zn. 9Odi/3/2019 s tým, že tieto budú ďalej vedené pod sp. zn. 9Odi/3/2019.
3. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ďalej vyplýva, že žalobca 3/ súdny poplatok za žalobu s podanou žalobou nezaplatil, preto súd výzvou zo dňa 07.08.2023 vyzval žalobcu 3/, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok zo žaloby vo výške 99,50 Eur. Zároveň súd žalobcu 3/ poučil, že ak nebude súdny poplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví. Keďže žalobca 3/ súdny poplatok ani dodatočne v stanovenej lehote nezaplatil, okresný súd uznesením č. k. 9Odi/3/2019-314 zo dňa 13.09.2023 konanie o žalobe žalobcu 3/ zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2023.
4. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že v uznesení o zastavení konania nerozhodol aj o nároku na náhradu trov konania o žalobe žalobcu 3/ z dôvodu, že o zastavení konania rozhodoval v zmysle Zákona o súdnych poplatkoch vyšší súdny úradník, kým o nároku na náhradu trov konania rozhoduje podľa Civilného sporového poriadku sudca. Okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenia § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) s poukazom na § 262 ods. 1, 2 CSP, pričom konštatoval, že procesné zavinenie na zastavení konania o žalobe žalobcu 3/ nesie žalobca 3/, ktorý nezaplatil súdny poplatok za podanú žalobu ani v dodatočnej lehote určenej súdom, preto muselo byť konanie o žalobe žalobcu 3/ zastavené. Žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov konania o žalobe žalobcu 3/ v celom rozsahu. S poukazom na uvedené rozhodol okresný súd tak, že nárok na náhradu trov konania o žalobe žalobcu 3/ priznal žalovanému voči žalobcovi 3/.
5. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca 3/ z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP. Žalobca 3/ poukázal na ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a/ a § 10 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) ako aj ustanovenie § 161 ods. 1, 2 CSP. Žalobca 3/ uviedol, že medzi tzv. vecné procesné podmienky zaraďuje teória civilného práva procesného i splnenie poplatkovej povinnosti, t. j. zaplatenie súdneho poplatku, splatného podaním žaloby. Súd bol preto povinný „ex offo“ skúmať splnenie i tejto vecnej procesnej podmienky, bez splnenia ktorej nemohol konať. Žalobca 3/ uviedol, že každý, kto podáva žalobu má právo nezaplatením súdneho poplatku reálne neiniciovať súdny spor, a to bez následkov v podobe vzniku trov konania druhej strany. Ak by bol súd prvej inštancie postupoval zákonom súladným spôsobom v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, musel by pri prihliadaní na to, či sú splnené podmienky konania a rozhodnutia vo veci vyzvať žalobcu 3/ na splnenie poplatkovej povinnosti. To znamená, pokúsiť sa odstrániť nedostatok tejto procesnej podmienky a následne zastaviť konanie skôr, ako by došlo k zaslaniu žaloby žalobcu 3/ na vyjadrenie žalovanej strane. Žalobca 3/ mal za to, že okresný súd nemal prejednávať vec a následne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, nakoľko na konanie o žalobe neboli splnené vecné procesné podmienky. Navrhol, aby odvolací súd uznesením v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a/ CSP v spojení s ustanovením § 392 CSP napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil.
6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 ods. 2 písm. a) CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu 3/ je dôvodné.
8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca 3/ podal žalobu na súde dňa 17.02.2022, bez uhradenia súdneho poplatku splatného podaním žaloby. Podanou žalobou sa domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. Okresný súd uznesením sp. zn. 9Odi/3/2019-210 zo dňa 21.02.2022 spojil vec žalobcu 3/ na spoločné konanie s vecou už skôr začatou, vedenou na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 9Odi/3/2019, keďže obe konania sa týkali toho istého žalovaného a v oboch prípadoch bolo ich predmetom zrušenie oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer. Okresný súd doručoval žalovanému žalobu žalobcu 3/ a zároveň ho uznesením sp. zn. 9Odi/3/2019-216 zo dňa 16.03.2022 vyzval, aby sa k podanej žalobe písomne vyjadril, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný na výzvu súdu reagoval písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 20.04.2022. Následne okresný súd výzvou zo dňa 07.08.2023 doručenou žalobcovi 3/ dňa 28.08.2023 vyzval žalobcu 3/ na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobcu vo výške 99,50 Eur. Žalobca 3/ výzvou vyrubený súdny poplatok v súdom určenej lehote nezaplatil.
9. Odvolací súd z obsahu spisu tiež zistil, že okresný súd z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku žalobcom 3/ uznesením sp. zn. 9Odi/3/2019-314 zo dňa 13.09.2023, vydaným vyšším súdnym úradníkom, konanie o žalobe žalobcu 3/ zastavil. Voči uzneseniu žalobca 3/ opravný prostriedok nepodal a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2023.
10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie o trovách konania v súlade s § 256 ods. 1 CSP je, ktorá strana procesne zavinila zastavenie konania. Odvolací súd sa síce stotožňuje s názorom okresného súdu, že na zastavení konania nesie procesnú zodpovednosť žalobca 3/, keďže tento nepodal opravný prostriedok proti uznesenie sp. zn. 9Odi/3/2019-314 zo dňa 13.09.2023, ktorým súd konanie o žalobe žalobcu 3/ pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil, v dôsledku čoho dňa 24.10.2023 nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť. Odvolací súd je však toho názoru, že žalobca 3/ v tomto prípade nenesie zodpovednosť za trovy konania vzniknuté na strane žalovaného.
14. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že hoci žalobca 3/ si nesplnil svoju poplatkovú povinnosť, keď v súdom určenej lehote neuhradil súdny poplatok splatný podaním žaloby, v tomto prípade však nemožno žalobcovi 3/ pripísať zároveň i zavinenie za vznik trov konania na strane žalovaného. S prihliadnutím na skutočnosť, že okresný súd napriek nesplneniu poplatkovej povinnosti žalobcom 3/ doručoval žalobcu žalovanému na vyjadrenie, odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepostupoval správne, keď o žalobe žalobcu 3/ začal konať a až následne menovaného vyzval na úhradu súdneho poplatku, pre ktorého nezaplatenie konanie o žalobe žalobcu 3/ neskôr zastavil. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd mal najprv preveriť splnenie poplatkovej povinnosti žalobcu 3/ a až po zaplatení súdneho poplatku za podanú žalobu v konaní pokračovať a vykonávať procesné úkony spojené s doručovaním žaloby a ďalších písomných vyjadrení (§ 167 CSP). Pokiaľ okresný súd zastavil konanie vo veci až po doručení žaloby žalovanému, odvolací súd je toho názoru, že v tomto prípade žalobca 3/ nenesie zodpovednosť za vznik trov konania na strane žalovaného spojených s podaním jeho vyjadrenia k doručenej žalobe.
15. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitné zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre
nepriznanie náhrady trov konania, pričom použitie ustanovenia § 257 CSP negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia však musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R34/1982).
16. Keďže v danom prípade nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci, v tomto štádiu konania nie je možné ustáliť, ktorá zo strán v konaní dôvodne bránila svoje práva a ktorej strane sporu by v prípade meritórneho rozhodnutia veci vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle zásady úspechu vyjadrenej v ustanovení § 255 CSP. Zároveň však platí, že v tomto prípade žalobca 3/ nezaplatením súdneho poplatku procesne zavinil zastavenie konania a nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému. Odvolací súd však vzhľadom na uvedené okolnosti hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v tom, že žalobca 3/ nenesie zodpovednosť na vzniku trov žalovaného, na danú vec výnimočne aplikoval vyššie citované ustanovenie § 257 CSP. S ohľadom na okolnosti danej procesnej situácie odzrkadľujúce sa v dôvodoch hodných osobitného zreteľa, nie je možné uložiť žalobcovi 3/ povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania tak, ako to urobil okresný súd. Vyššie uvedené skutočnosti zakladajú relevantné dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré výnimočne je potrebné prihliadnuť a ani jednej zo strán náhrady trov konania nepriznať.
17. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.
18. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP. Žalobca 3/ bol síce v odvolacom konaní úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd mal však za to, že žalovaný nenesie zodpovednosť za výsledok odvolacieho konania, pretože odvolacie konanie bolo iniciované zo strany žalobcu 3/ a jeho predmetom bolo preskúmanie výroku rozhodnutia okresného súdu o trovách prvoinštančného konania zastaveného z dôvodu nezaplatenie súdneho poplatku zo strany žalobcu 3/, pričom žalovaný zastavenie prvoinštančného konania nezavinil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní aj o trovách odvolacieho konania výnimočne aplikoval ustanovenie § 257 CSP a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
19. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
-1 -
41CoKR/7/2024-362
koncept
UZNESENIE
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).