Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Ek-1442-2019.pdf
PDF · 82.26 KB
Case nature
Subarea
9Ek/1442/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EKOLAB s. r. o., so sídlom Napájadlá 17/2763, 040 01 Košice, IČO: 31 684 165, právne zast.: JUDr. Nataša Kučerová, advokátka so sídlom Šemša 185, 044 21 Šemša, zapísaná v zozname SAK pod č.: 1831, proti povinnému: BRAAND GROUP, s.r.o., so sídlom: Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO:45 262 357 o vymoženie príslušenstva, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Lucia Ďuricová, so sídlom: Nám. Slobody 59, 022 01 Čadca, pod sp. zn. 349EX 483/2019, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 06.09.2019 domáhal od povinného vymoženia príslušenstva na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.03.2019, sp. zn. 9Up/306/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.04.2019 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie poveril na vykonanie exekúcie dňa 13.09.2019 súdneho exekútora: JUDr. Lucia Ďuricová, so sídlom: Nám. Slobody 59, 022 01 Čadca, IČO:40 758 290, ktorý ju vedie pod sp. zn. 349EX 483/2019 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Povinnému bolo vo vyššie uvedenej exekučnej veci dňa 24.09.2019 doručené Upovedomenie o začatí exekúcie. Následne bol dňa 25.09.2019 súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd konštatuje, že návrh povinného bol podaný v 15-dňovej zákonnej lehote, t. j. bol podaný včas.
4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že exekúcia bola začatá na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica vydané v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. 9Up/306/2019 zo dňa 29.03.2019. Upomínacie konanie je osobitným druhom konania, ktoré sa vyznačuje tým, že v prípade, ak žalovaná strana nepodá voči platobnému rozkazu odpor, takýto platobný rozkaz má rovnaké účinky ako rozsudok súdu. V tomto prípade však skutočnosť, že ide o konanie, v ktorom môže byť zneužitá dôvera povinného, význam v tom smere, že povinný sa účinne nebránil spornej uplatňovanej pohľadávke oprávneného formou odporu voči exekučnému titulu z dôvodu, že oprávnený účelovo uviedol povinného do omylu tým, že s povinným komunikoval za účelom uzatvorenia mimosúdnej dohody, v dôsledku čoho uplatnením nároku v upomínacom konaní oprávneným došlo z jeho strany k zneužitiu práva, ktoré v zmysle právneho poriadku Slovenskej republike nepoužíva právnu ochranu. Pohľadávka, ktorá je predmetom exekúcie, t.j. istina vo výške 306,84 Eur s príslušenstvom, je medzi povinným a oprávneným sporná, pričom povinný a oprávnený ešte pred vydaním exekučného titulu jednali vo veci určenia výšky a právneho dôvodu pohľadávky. Povinný očakával, že rokovania povedú k výsledku v podobe uznania dlhu, resp. uznania záväzku v právnej forme, ktorá by umožňovala následne priame vykonanie exekúcie v prípade neplnenia dlhu, čo by oprávnenému poskytovalo výhodne právne postavenie. Oprávnený účelovo zavádzal povinného v tom smere, že je ochotný rokovať s povinným do času, kedy povinný a oprávnený dospejú k dohode, alebo do času, kedy bude celkom zjavné, že k dohode nedôjde, nebude uplatňovať túto pohľadávku súdnou cestou. Deklarované postavenie oprávneného bolo obdobné aj v čase po vydaní exekučného titulu, kedy aj počas plynutia lehoty povinnému na podanie odporu voči exekučnému titulu oprávnený aktívne komunikoval s povinným o uzavretí mimosúdnej dohody, čím povinného uviedol svojím konaním do omylu a zneužil svoje právo, ktoré uplatnil napriek prebiehajúcim rokovaniam o mimosúdnom vyriešení veci. Konanie oprávneného, kedy uplatnil svoj nárok súdnou cestou napriek prebiehajúcim mimosúdnym rokovaniam, možno bez ďalšieho považovať za zneužitie práva, ktoré v zmysle platných a účinných všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky nepožíva právnu ochranu, ktorá je vyjadrená aj vo všeobecných zásadách civilného sporového konania, konkrétne v ust. čl. 5 CSP. Takéto zneužitie práva rovnako nemožno považovať za účelné vynaloženie trov konania, ktoré boli oprávnenému priznané, nakoľko v zmysle ust. § 251 CSP sa vyžaduje nielen odôvodnené a preukázané, ale predovšetkým účelné vynaloženie výdavkov. Nakoľko vo veci prebiehali aktívne rokovania o mimosúdnom riešení veci, je celkom zrejmé, že výdavky v podobe trov konania nemožno považovať za účelne vynaložené, nakoľko účel výdavkov mohol byť dosiahnutý bez ďalšieho aj iným spôsobom, a teda uzatvorením mimosúdnej dohody, na ktorej rokovaní mal povinný dobromyseľný záujem a ktorej uzatvorenie využil oprávnený na uvedenie povinného do omylu. V zmysle všetkých vyššie uvedených skutočností má povinný za preukázané, že existujú skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa ust. § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku hmotnoprávnej povahy, t.j., že vymáhateľnosti exekučného titulu bráni zjavné zneužitie práva, ktorým oprávnený v rozpore s právnym poriadkom uplatnil svoje právo napriek tomu, že úmyselne uvádzal povinného opakovane do omylu komunikáciou simulujúcou záujem oprávneného na uzatvorení mimosúdnej dohody. Povinný má zároveň za to, že uplatnenie trov konania pri zneužití práva nemožno považovať za výdavky účelné vynaložené a tieto nemožno oprávnenému priznať. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností povinný navrhuje, aby súd exekúciu vedenú pod vyššie uvedenou spisovou značkou exekúcie celkom resp. v časti zastavil v zmysle ust. §61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku.
5. Oprávnený sa k návrhu povinného vyjadril dňa 01.10.2019. Oprávnený uviedol, že je nesporné, že medzi oprávneným a povinným existoval obchodno-právny vzťah, ktorý vznikol na základe objednávky č. 60/2018 vystavenej povinným a prijatej oprávneným, na základe ktorého vznikla povinnému povinnosť odobrať vzorky, vystaviť protokol z analýzy a doručiť ho spolu s faktúrou za vykonané služby povinnému. Povinný službu prevzal, nereklamoval a následne prevzal aj faktúru za vykonanú službu od oprávneného. Svoj záväzok zaplatiť za službu v lehote splatnosti nesplnil, na základe čoho sa oprávnený domáhal (až po zaslaní predžalobnej výzvy) svojho práva, a to žalobným návrhom na Okresnom súde Banská Bystrica. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol Platobným rozkazom 9Up/306/2019 o povinnosti žalovaného (povinného) zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) 306,84 Eur s príslušenstvom, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.04.2019. Dňa 26.04.2019 uhradil povinný istinu v celej výške 306,84 Eur. V súvislosti so skutočnosťou, že povinný príslušenstvo istiny, na ktoré ho zaviazal právoplatným rozhodnutím súd neuhradil, oprávnený pred podaním návrhu na exekúciu, dňa 20.08.2019 písomne vyzval povinného na úhradu. Povinný uvedenú výzvu neprevzal, zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Na záver svojho podania oprávnený uvádza, že navrhuje zamietnuť návrh povinného na zastavenie exekúcie.
6. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 03.10.2019 návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s jeho jednotlivými prílohami. Vo svojom podaní poverený súdny exekútor uviedol informácie o doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie a návrhu na zastavenie exekúcie. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa nevyjadril.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d )sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu, inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
11. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
14. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je odôvodnený s uvedením všetkých skutočností, ktoré mohli ku dňu podania návrhu v rámci zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty uplatniť. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
15. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmietok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu resp. preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda skúmať, vykonateľný exekučný titul z hmotnoprávneho hľadiska, ale skúma len to, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.
16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania Návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal.
17. Exekučný súd konštatuje, že má za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal oprávnený voči povinnému peňažný nárok - nárok na zaplatenie príslušenstva k pohľadávke priznané právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Súd konštatuje, že exekúcia bola začatá dôvodne.
18. K tvrdeniam povinného uvedeným v návrhu na zastavenie (napr. oprávnený podľa povinného koná tak, že zneužíva právo) nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, nakoľko zmyslom exekučného konania nie je opätovné preskúmavanie právneho vzťahu, na podklade ktorého bol exekučný titul vydaný ale nútený výkon nárokov priznaných exekučnými titulmi. V exekučnom konaní sa právo nenachádza ale vykonáva. „Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o dôvodnosti nároku, ktorý bol predmetom základného konania. Okolnosti týkajúce sa dôvodnosti takého nároku preto nemožno uplatniť ani ako námietky a ani návrhom, aby exekúcia bola vykonaná voči inej osobe než tej, ktorý je ako povinná označená v exekučnom titule“ (R 55/1964). Preto pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie ako dôvody zastavenia exekúcie uvádza skutočnosti, ktoré sa týkajú vzťahu (mimosúdnych rokovaní) resp. nároku, ktorý bol predmetom základného konania t.j. konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný a tu bol aj právoplatne priznaný, tieto nemôžu byť dôvodom na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Samotné uvádzanie skutočnosti, že v prípade mimosúdnych rokovaní a vo vzťahu s nimi došlo k zneužitiu práva nie je otázkou, ktorá by zakladala dôvod na zastavenie exekúcie.
19. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu mal povinný namietať v základnom konaní, a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek vecne preskúmavať.
20. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že exekučný titul, na podklade ktorého sa exekúcia vedie je vykonateľným a je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Z tohto dôvodu súd nepovažuje za preukázané, že nastali iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
21. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia, príp. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2). Povinný neuviedol, ani nepreukázal vyššie uvedené dôvody zastavenia exekúcie, a teda je nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.