Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-1315-2012.pdf
PDF · 77.41 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8Er/1315/2012
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, proti povinnej: X. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. T., o vymoženie sumy XX,XX eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Urbánek, Exekútorský úrad Galanta, Bratislavská 23/11, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 45,41 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnej dňa 11.12.2012 návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany č. 11RO/72/2011-18 zo dňa 26.4.2011. Súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie dňa 24.5.2013.
2. Dňa 25.11.2019 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinnej a oprávnený súhlasil so zastavením exekučného konania z tohto dôvodu.
3. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. novembra 2013, § 243 b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 58 ods. 1 EP súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
4. Prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom
poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec sudu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a podobne. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť (porovnaj uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 5CoE/133/2014 zo dňa 17.3.2015), t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná vždy.
5. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
6. Majetkové pomery povinnej boli preverené súdnym exekútorom, ktorý zistil, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe podnetu súdneho exekútora, predložených výsledkov šetrení majetku povinnej, súd exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinnej. Z predloženého exekútorského spisu EX 2119/2012 a z prehľadu majetkových pomerov povinnej, zostaveného súdnym exekútorom, mal súd preukázanú nemajetnosť povinnej: podľa výsledkov lustrácie v katastri nehnuteľností nebolo zistené vlastníctvo nehnuteľnosti, nevlastní žiadne motorové vozidlo, povinná nemá zriadený účet v banke, povinná nie je poberateľom sociálnej dávky, je nezamestnaná od 6/2017. Súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je ,,predĺženou rukou súdu“. Oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá (I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012).
7. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
8. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
9. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v sume 53,15 Eur pozostávajúcej z minimálnej odmeny 33,19 eur, náhrady hotových výdavkov - poštovného v sume 6,60 eur (2,30 eur - zaslanie ex. spisu, 1,65 eur, 0,45 eur, 2,20 eur), budúce poštové výdavky - vrátenie poverenia a vyúčtovanie povinnému 3,80 eur, poplatky 0,70 eur, DPH 20 % .
10. Po preskúmaní predloženého vyčíslenia trov exekúcie súd nepriznal súdnemu exekútori minimálnu odmenu 33,19 eur podľa § 14 vyhlášky.
11. Výšku uplatnených hotových výdavkov - poštovného v sume 6,60 eur súd preveril podľa predloženého exekučného spisu EX 2119/2012. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky priznal súd náhradu hotových výdavkov v sume 3,95 eur vynaložených na poštovné, ktoré boli preukázané v spise (zásielky doručované prostredníctvom pošty): 1 x DVR v roku 2013 á 1,65 eur (cena zásielky podľa cenníka pošty v danom období a ceny uvedenej súdnym exekútorom), DVR z roku 2019 - 2,30 eur doručenie ex. spisu súdu - cena podľa vyčíslenia súdnym exekútorom. Súd mal preukázané poštové výdavky v sume 3,95 eur, iné poštovné bolo z exekučného spisu nezistiteľné, súdny exekútor ho nezdokladoval. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora a v jeho záujme vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise.
12. Súd nepriznal exekútorovi budúce výdavky na poštovné v sume 3,80 eur za vrátenie poverenia a zaslanie vyúčtovania povinnému, nakoľko tieto budúce možné výdavky sú v štádiu rozhodovania súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie nepreskúmateľné, preto ich náhradu súd exekútorovi nemohol priznať.
13. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 45,41 eur (minimálna odmena v sume 33,19 eur, hotové výdavky - poštovné v sume 3,95 eur, poplatky 0,70 eur, 20 % DPH). Na náhradu trov exekúcie súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
14. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku, pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.