Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-96-2019.pdf
PDF · 94.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3P/96/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Jurajom Valáškom vo veci starostlivosti súdu o mal. K. J., nar. XX.XX.XXXX v D.. D. a mal. C. J., nar. XX.XX.XXXX v D. R.., v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, deti rodičov, matky T. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. č. X, štátnej občianky SR a otca K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. H. č. XX, štátneho občana SR, v konaní o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
Súd návrh otca z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 01.10.2019 sa otec mal. detí domáhal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť na mal. K. J., nar. XX.XX.XXXX v D. R. D. na sumu 70 € mesačne a mal. C. J., nar. XX.XX.XXXX v D. R. D. na sumu 60 € mesačne s účinnosťou od 01.08.2019. Podaný návrh otec mal. detí odôvodnil tým, že následkom úrazu došlo u neho k zníženiu hybnosti prstov, čo mu začalo v práci spôsobovať problémy, preto bol nútený nájsť si zamestnanie, ktoré bude pre jeho zdravotný stav priaznivejšie, od 01.08.2019 má mesačný príjem 800 €.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov detí a oboznámil návrh, správu ošetrujúceho lekára, správu MVL Agro, správu kolízneho opatrovníka, správu sociálnej poisťovne, správu bývalého zamestnávateľa otca, doklady doložené otcom, správu zamestnávateľa matky, vyjadrenie matky, doklady doložené matkou na pojednávaní, facebookovú komunikáciu predloženú otcom na pojednávaní, pripojené spisy Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1P/57/2018 a 3P/39/2019 a ostatný spisový materiál a zistil nasledovný skutkový stav veci :
3. Maloleté deti K. a C. J. sa narodili v manželstve rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1P/57/2017-83 zo dňa 6.11.2017, právoplatného dňa 14.11.2017, rozvedené, ohľadne mal. detí bola schválená dohoda rodičov, kde boli zverení do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 100 € mesačne na mal. K. a 70,- € mesačne na mal. C. s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
4. Následne rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3P/39/2019-83 zo dňa 13.06.2019, právoplatným dňa 24.6.2019 bola na základe schválenia rodičovskej dohody v relevantnej časti otcovi mal. detí zvýšená vyživovacia povinnosť na sumu 110 € mesačne u mal. K. a na sumu 100,- € mesačne u mal. C. s účinnosťou od 17.4.2019.
5. Otec mal. detí po zákonnom poučení na pojednávaní uviedol, že návrh podal z dôvodu zmeny zamestnávateľa, k tomu doložil aj lekársku správu. Príjem sa z titulu zmeny práce znížil, o čom svedčia mzdové pásky. Výživné sa snaží platiť načas a v plnej výške. Mesačné výdavky sú hypotekárny úver 250 €, spotrebný úver 100 €, elektrika 30 €, internet 13,50 €, televízor 12 €, doprava do práce 80 €, výdavky na stravu a ošatenie 250 €, výživné na dve deti 210 € a telefón 20 €. Mesačný príjem je okolo 820-830 € v čistom. K ukončeniu pracovného pomeru došlo k 31.7.2019, následne nastúpil do nového zamestnania. Pracovný pomer ukončil dohodou s dvojmesačnou výpovednou lehotou. Práca bola náročná hlavne psychicky, musel chodiť po Slovensku, musel šoférovať, jednať s ľuďmi, riešiť financie atď.. Jeden z dôvodov bolo aj zranenie na ruke, ale aj to, že na nich kládli čoraz väčšie nároky, robili sa čoraz väčšie opravy atď.. Do práce dochádza spolu 24 km denne. Snaží sa prispievať deťom aj nad rámec vyživovacej povinnosti. Otec mal. detí poprel, že by si privyrábal autoopravárenskou činnosťou.
6. Matka mal. detí po zákonnom poučení na pojednávaní uviedla, že jej príjmy ani výdavky domácnosti a spojené s mal. deťmi sa od posledného rozhodovania nezmenili. Hradí nájomné 207,90 €, elektrika 42,50 €, plyn 31 €, TV 23 €, internet 15,60 €, mobil matky a synov 45 €, poistka na mal. deti po 15 €, životná poistka matka 15 €, výživné na dcéru z prvého manželstva 50 €, pôžička 100 € a pohonné hmoty do práce a do školy 60 € mesačne. C. býva naďalej častejšie chorý. Výživné je hradené načas, ale nie je hradené nad rámec, teda ak aj otec zakúpi oblečenie zostáva u otca. Za obdobie od posledného rozhodovania súdu otec doniesol deťom nejaké ovocie a jeden džús a potom na Mikuláša 1 mikulášsky balíček každému a kilo jabĺk. Matka k zraneniu otca uviedla, že zranenie sa mu stalo ešte počas manželstva, vie, že má čiastočne obmedzenú hybnosť prstov, ale to mu vo výkone práce nebráni. Pri výsluchu uviedla, že má popri príjmu z pracovného pomeru bočný príjem zo sprostredkovania predaja cukroviniek, ale iba v minimálnom rozsahu niekoľko € mesačne.
7. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka k návrhu uviedla, že ponecháva rozhodnutie na úvahu súdu.
8. Z návrhu otca doručenému súdu 1.10.2019 vyplýva, že otec žiada znížiť vyživovaciu povinnosť na jeho maloleté deti a to na mal. C. na sumu 60 € mesačne a mal. K. na sumu 70 € mesačne, pričom toto dôvodí znížením príjmov, ktoré boli spôsobené zmenou zamestnávateľa, ku ktorému bol donútený zdravotným stavom.
9. Zo správy ošetrujúceho lekára MUDr. Jačka z 2.5.2019 vyplýva, že u otca došlo v mesiaci október 2017 k poraneniu prstov na oboch rukách, pričom toto bolo následne ošetrované v roku 2017 a posledná kontrola sa realizovala v mesiaci február 2018. Bolo konštatované obmedzenie pohyblivosti prstov ľavej a pravej ruky, pričom prsty sa majú byť schopné dovrieť do dlane vľavo aj vpravo. Potvrdenie bolo vydávané k oznámeniu o trvalých následkoch úrazu pre poisťovňu Kooperatíva.
10. Zo správy zamestnávateľa otca MVL AGRO, s. r. o. vyplýva, že tento v uvedenej spoločnosti pracuje od 1.8.2019, kde pracuje na trvalý pracovný pomer, pričom nástupná mzda bola 834,40 € netto.
11. Zo správy ÚPSVaR vyplýva, že v súčasnosti matka poberá prídavky na dve deti spolu v sume 48,68 € mesačne, otec dávky z ÚPSVaR nepoberá.
12. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že otec ani matka mal. detí dávky zo Sociálnej poisťovne nepoberajú.
13. Zo správy bývalého zamestnávateľa otca - Agroservis - Západ, s. r. o. vyplýva, že pracovný pomer otca mal v uvedenej spoločnosti trvať do 31.10.2019 a skončiť na základe výpovede zamestnanca. Čistý priemerný príjem dosahoval 1097,16 €.
14. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 6.12.2019 vyplynuli obdobné príjmy a výdavky rodičov ako aj výdavky spojené s maloletými deťmi ako boli účastníkmi uvedené v rámci výsluchov. Záverom kolízny opatrovník navrhol návrh otca zamietnuť.
15. Zo správy zamestnávateľa matky - Slovenská pošta, a. s. vyplýva, že matka je v rámci práce hodnotená veľmi pozitívne, pričom jej príjem za obdobie posledného roka bol 554,25 € netto.
16. Z vyjadrenia matky k návrhu otca zo dňa 12.12.2019 vyplýva, že matka s návrhom nesúhlasí, poukazuje, že otec mal. detí si privyrába popri trvalom pracovnom pomere aj vo vlastnej autodielni, čoho svedkom boli aj maloleté deti.
17. Z potvrdení Materskej školy U. a školskej jedálne pri ZŠ U. vyplýva, že matka maloletých detí uhradila v období september až december 2019 celkovo sumu 265,98 € v súvislosti s dochádzkou do vzdelávacích zariadení a zabezpečením stravy vo vzdelávacích zariadeniach.
18. Zo záznamu stránky facebook u osoby matky mal. detí vyplýva, že matka mal. detí sprostredkováva kúpu tovarov pre iné osoby.
19. Z predloženej sms komunikácie rodičov vyplýva, že v rámci komunikácie rodičov primárne pre účely realizácie styku dochádza k nezhodám.
20. Podľa § 120 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
21. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine"), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
22. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
25. Zmena pomerov ako hmotnoprávny predpoklad podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, môže spočívať na subjektívnych okolnostiach, ako aj v objektívnych okolnostiach, ktorá je závislá od ekonomickej situácie. Rovnako právna úprava v ustanovení § 121 Civilného mimosporového poriadku umožňuje súdu aj bez návrhu zmeniť rozsudky o výchove a výžive maloletých detí, ak sa zmenia pomery. Súdna prax za právne významnú zmenu pomerov, ktorá má subjektívny charakter, považuje výraznú zmenu v nákladoch na životné potreby oprávneného dieťaťa v závislosti od jeho veku, vzdelávania, jeho rôznych aktivít a kultúrnych potrieb, ako aj ďalšie konkrétne potreby maloletého, ktoré sú povinní uspokojovať jeho rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).
26. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované ustanovenie § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje
o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ďalších vyživovacích povinností.
27. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh otca mal. dieťaťa na zníženie vyživovacej povinnosti nie je podaný dôvodne. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, ktorá bola určená naposledy rozsudkom V. súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3P/39/2019 - 83 zo dňa 13.06.2019, právoplatným dňa 24.06.2019, ktorým bola otcovi mal. detí zvýšená vyživovacia povinnosť mesačne na sumu 110 € u mal. K. a na sumu 100 € mesačne u mal. C.. Otec podal návrh na zníženie výživného z dôvodu zníženia jeho príjmu v súvislosti so zmenou jeho zamestnávateľa, kde reálne došlo k poklesu príjmu zo sumy cca 100 € mesačne netto na sumu cca 850 € mesačne netto. Otec odôvodňoval zmenu zamestnávateľa zdravotnými dôvodmi v spojitosti s úrazom v oblasti prstov oboch rúk ako aj v spojitosti s psychickým vyťažením v práci. Čo sa týka nákladov na strane otca, k týmto v časti zmeny nedošlo, resp. niektoré boli spôsobené práve zmenou zamestnávateľa
- pohonné hmoty pri dochádzaní do práce, keď v predchádzajúcej práci mal oprávnenie využívať firemné auto. Z pohľadu príjmov a nákladov na strane matky ako aj pomerov na strane maloletých detí, súd relevantnú zmenu nezaznamenal. Súd nemal za preukázané, že by niektorý z rodičov dosahoval vyšší bočný príjem.
28. Základným východiskom pri určovaní výšky výživného v zmysle ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine je povinnosť oboch rodičov podieľať sa na výžive dieťaťa podľa pomeru svojich možností a schopností, zárobkových a majetkových pomerov. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje nato, že posledný rozsudok, ktorým bol otec zaviazaný na úhradu výživného je z obdobia august 2019, odkedy v podstate nedošlo k zmene iných okolností na strane žiadneho z účastníkov. Prvoradou povinnosťou otca je uspokojovať potreby mal. detí a až následne uhrádzať svoje náklady a uspokojovať svoje potreby. Taktiež súd podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine nemôže vyhodnotiť ako dôvod zníženia vyživovacej povinnosti, keď sa povinná osoba vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, taktiež ak rodič berie na seba neprimerané majetkové riziká
29. V danom prípade súd za podstatné považoval pre účely rozhodovania zistenie, že k zraneniu, ktoré podľa vyjadrenia otca malo primárne spôsobiť potrebu zmeny zamestnávateľa, došlo v októbri 2017 a k poslednej kontrole v súvislosti s týmto zranením došlo v mesiaci február 2018. Následne po obdobie cca 1,5 roka bol otec mal. detí schopný reálne naďalej vykonávať pôvodnú prácu bez závažného zhoršenia hodnotenia zo strany zamestnávateľa, prípadne zhoršenia zdravotného stavu v tejto oblasti. Súd tak nemôže akceptovať názor, resp. subjektívny postoj otca, že by bol neschopný ďalej vykonávať toto zamestnanie, ktoré bolo spojené z podstatne vyšším príjmom ako tomu je v novom zamestnaní. V danom prípade došlo k skončeniu pracovného pomeru na žiadosť otca ako zamestnanca. Pokiaľ otec ukončil pôvodný pracovný pomer, aj keď k tomu nebol reálne nútený a sám sa rozhodol prijať prácu, v ktorej dosahuje príjem cca o 25 % nižší, je to jeho vlastné slobodné rozhodnutie, ktoré však nemôže ovplyvniť maloleté deti tým, že by z tohto dôvodu mali znášať zníženú životnú úroveň otca, ktorú si spôsobil vlastným rozhodnutím. Čo sa týka ďalej otcom uvádzaných okolností týkajúcich sa psychickej náročnosti práce, tieto neboli otcom maloletých detí bližšie rozvedené, neboli zistené ani následky týchto subjektívnych pocitov z pohľadu či už psychologického, prípadne psychiatrického vyšetrenia. Z pohľadu zvýšených nákladov na strane otca, tu súd poukazuje, že poskytnutie firemného vozidla na súkromné účely zamestnanca ako tomu bolo u bývalého zamestnávateľa otca, je chápané ako výhoda plynúca z príjmu. Pokiaľ otec mal vedomosť, že takáto výhoda mu plynie práve v spojitosti s predchádzajúcim pracovným pomerom a napriek tomu zmenil pracovný pomer, pričom vedel, že v súvislosti so zmenou zamestnávateľa mu budú do budúcna vznikať náklady na dopravu do nového zamestnania, jedná sa takisto o zmenu okolností, ktoré si zapríčinil vlastným konaním otec sám a nie je na mieste aby dôsledky jeho slobodného rozhodnutia znášali deti. Súd mal vzhľadom na aj na súčasnú výšku príjmu otca, ktorá je na úrovni približne 850,- € mesačne netto, že je naďalej jednak v jeho schopnostiach hradiť výživné na maloleté deti v pôvodnej výške a nie je ani nespravodlivé od jeho osoby takéto výživné požadovať, a to napriek zníženiu jeho životnej úrovne, keďže túto si zapríčinil sám vlastným rozhodnutím o zmene zamestnania.
30. Súd preto skonštatoval, že návrh otca mal. detí na zníženie vyživovacej povinnosti nebol dôvodný a návrh otca mal. detí zo dňa 30.09.2019 z vyššie uvedených dôvodov v celom rozsahu zamietol.
31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, kedy žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.