Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoKR-8-2024.pdf
PDF · 96.26 KB
Case nature
Subarea
41CoKR/8/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobcu 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX A. a žalobcu 3/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. A. XXXX/XX, XXX XX A., proti žalovanému G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, C. H., právne zastúpenému SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 47 254 432, v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. 9Odi/3/2019-336 zo dňa 8. novembra 2023 takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 9Odi/3/2019-336 zo dňa 8. novembra 2023 v II. výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina napadnutým uznesením prvou výrokovou vetou konanie o žalobe žalobcu 2/ zastavil a druhou výrokovou vetou rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania o žalobe žalobcu 2/ v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatne uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca 2/ sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 15.06.2020 domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. Žaloba bola vedená na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 9Odi/2/2020. Uznesením č. k. 9Odi/3/2019-132 zo dňa 29.06.2020 súd spojil vec vedenú pod sp. zn. 9Odi/2/2020 s vecou vedenou pod sp. zn. 9Odi/3/2019 s tým, že tieto ďalej budú vedené pod sp. zn. 9Odi/3/2019.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že žalobca 2/ podaním doručeným okresnému súdu dňa 27.09.2023 vzal žalobu v celom rozsahu späť s odôvodnením, že zostal v konaní už len jediným žalobcom, nakoľko konanie o žalobe žalobcov 1/ a 3/ bolo zastavené a vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav a vek je pre neho pokračovanie v konaní nezvládnuteľné. Okresný súd vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu 2/ s poukazom na § 144, § 145 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) konanie o žalobe žalobcu 2/ zastavil.
4. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca 2/ v podaní, ktorým vzal žalobu späť navrhol, aby súd s poukazom na § 257 CSP žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, a to z dôvodu, že už má 80 rokov a jeho jediným príjmom je dôchodok, z ktorého hradí všetky svoje výdavky. Prípadná povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania by ohrozila úhradu jeho základných životných potrieb. Taktiež uviedol, že má za to, že je potrebné prihliadnuť na osobitosť
daného sporu, nakoľko by bolo neprimerane prísne, aby súd žalovanému priznal náhradu trov konania napriek skutočnosti, že žalovaný mu nezaplatil ani len časť dlhu, o ktorom bolo súdom rozhodnuté, a ktorý bol až do vyhlásenia konkurzu predmetnom exekučného konania.
5. V súvislosti s otázkou náhrady trov konania okresný súd s poukazom na § 256 ods. 1 CSP vyhodnotil, že procesné zavinenie na zastavení konania nesie žalobca 2/, keďže sa z dôvodov na jeho strane rozhodol nepokračovať v konaní a žalobu vzal späť. Mal za to, že nárok na náhradu trov konania preto prislúcha žalovanému.
6. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že v prejednávanej veci žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP, nezistil. Uviedol, že v prípade podanej žaloby ide o štandardnú žalobu o zrušenie oddlženia, ktorú podávajú veritelia dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením. Žalobca 2/ bol jedným z troch žalobcov, ktorí sa domáhali zrušenia oddlženia žalovaného. Ako výnimočnú okolnosť nie je možné zobrať do úvahy, že žalovaný z pohľadávky žalobcu 2/ pred vyhlásením konkurzu nič neuhradil. Podľa názoru okresného súdu každý veriteľ, ktorý sa domáha zrušenia oddlženia, má voči svojmu dlžníkovi neuhradenú (už nevymáhateľnú) pohľadávku, inak by nemal v spore aktívnu vecnú legitimáciu, teda by nebol oprávnený na podanie žaloby. Mal za to, že táto skutočnosť preto nemôže byť dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.
7. Okresný súd sa zaoberal aj ďalšími okolnosťami uvádzanými žalobcom, pričom dospel k záveru, že vyšší vek žalobcu 2/ nie je sporný, sám o sebe však nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý by súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ žalobca 2/ uviedol, že pokračovanie v konaní je pre neho, pre jeho zlý zdravotný stav nezvládnuteľné, túto skutočnosť nijako nepreukázal. V súvislosti so skutočnosťou, že žalobca ostal v konaní jediným žalobcom, okresný súd uviedol, že procesné povinnosti, ktoré žalobcovi 2/ z pozície žalobcu v konaní vyplývajú, sú rovnaké, bez ohľadu na to, či je žalobca 2/ jedným zo žalobcov alebo je jediným žalobcom v konaní. Konštatoval, že pokiaľ mu jeho vek a zdravotný stav nedovoľujú ďalej aktívne participovať na konaní, mal žalobca 2/ možnosť zvoliť si v konaní zástupcu. Skutočnosť, že žalobca 2/ už nemá záujem pokračovať v konaní nemôže ísť na ťarchu žalovaného, ktorému v dôsledku podania žaloby žalobcom 2/ vznikli výdavky v podobe trov právneho zastúpenia. Podľa záverov okresného súdu žalobca 2/ nepreukázal tvrdenie, že prípadná povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania ohrozí uspokojovanie jeho základných životných potrieb. Výškou obmedzený príjem strany sporu sám o sebe nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania protistrane nepriznať.
8. Keďže okresný súd existenciu dôvodov na rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 CSP nezistil, rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania o žalobe žalobcu 2/ žalovanému voči žalobcovi 2/ priznal.
9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca 2/, ktorý napadol uznesenie, čo do druhej výrokovej vety z dôvodu, že v tejto časti považuje rozhodnutie súdu za nesprávne a nespravodlivé. Žalobca 2/ bol toho názoru, že okresný súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania mal vziať do úvahy aj to, že predmetom sporu bol návrh na zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. Uviedol, že túto žalobu podal potom, ako bol oslovený ďalšími žalobcami, ktorý rovnakú žalobu už podali, ako aj z dôvodu, že žalovaný svoj dlh, ktorý mal voči nemu, nesplatil ani len čiastočne a nemal záujem uhradiť ho ani po podaní návrhu na vykonanie exekúcie.
10. Žalobca 2/ v odvolaní ďalej uviedol, že okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania neprihliadol na osobné, zárobkové a majetkové pomery žalobcu 2/, ktoré sú dôležité pre posúdenie, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Mal za to, že okresný súd sa týmito pomermi nezaoberal a ustálil bez primeraného odôvodnenia, že žalovaný má voči nemu nárok na náhradu trov konania. Poukázal na to, že návrh na nepriznanie trov konania žalovaného odôvodnil predovšetkým tým, že vzhľadom na jeho vek (80 rokov) a zlý zdravotný stav (osoba ZŤP) je pre neho nezvládnuteľné pokračovať v súdnom konaní už ako jediný žalobca, nakoľko ostatní žalobcovia vzali svoje žaloby bez jeho vedomia späť. Uviedol, že v dôsledku úrazov a staroby podstúpil niekoľko operácií pohybového aparátu. V súčasnosti má značne zníženú mobilitu, čo mu znemožňuje obstarať si základné životné potreby a je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, pričom jeho dcéry bývajú ďaleko. Pohybuje sa len pomocou palice. Pomoc potrebuje už pri bežných denných úkonoch. K odvolaniu pripojil rozhodnutie Mesta Martin č. 37031/2023-I-HM zo dňa 27.02.2023, ktorým mu bola priznaná odkázanosť na poskytovanie sociálnej služby. Žalobca 2/ ďalej uviedol, že jeho jediným príjmom je starobný dôchodok
vo výške 653,90 Eur, ktorý mu postačuje len na úhradu jeho základných a nevyhnutných potrieb akými sú strava, ošatenie, hygienické potreby, náklady na domácnosť, ale hlavne lieky a zdravotné pomôcky a predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, a. s. zo dňa 06.07.2023, preukazujúce výšku jeho starobného dôchodku. Žalobca 2/ ďalej namietal, že nemal možnosť si na zastupovanie v konaní zvoliť zástupcu, nakoľko v blízkosti jeho domova nebýva žiadna taká osoba, ktorú by mohol požiadať, aby ho v konaní zastupovala a ktorej by v tomto smere veril. K možnosti zvolenia advokáta uviedol, že s prihliadnutím na jeho pomery nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach hľadať advokáta, ktorý by ho v konaní zastupoval. Z uvedeného dôvodu považoval dané konštatovanie súdu za nespravodlivé a neprimerane tvrdé voči jeho osobe. Mal za to, že nepriznanie nároku na náhradu trov konania nebude odporovať ani dobrým mravom, nejde o zneužitie práva, nakoľko jeho nepriaznivá životná situácia, v ktorej sa nachádza je skutočná a do značnej miery ju zavinil žalovaný. V dobrej viere žalovanému požičal finančné prostriedky, ktoré mal ušetrené na zabezpečenie svojich potrieb v starobe. Tieto finančné prostriedky mu žalovaný nevrátil a na vyriešenie svojich dlhov, ktoré mal voči svojim veriteľom, radšej zvolil cestu oddlženia. Žalobca 2/ navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách konania tak, že žalovanému sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi 2/ nepriznáva.
11. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 ods. 2 písm. a) CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a rozhodnutie okresného súdu zmenil podľa § 388 CSP.
13. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
14. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 256 ods. 1 CSP, ktorá strana procesne zavinila zastavenie konania. Odvolací súd sa síce stotožňuje s názorom okresného súdu, že na zastavení konania nesie procesnú zodpovednosť žalobca 2/, ktorý späťvzatím žaloby z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania.
17. Odvolací súd však považuje za potrebné pripomenúť, že ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitné zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, pričom použitie ustanovenia § 257 CSP negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia však musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982).
18. Zákon pre rozhodnutie nepriznania náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri dôvodoch hodných osobitného zreteľa súd prihliada nielen na pomery strán sporu, ale musí si všímať aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Pri posudzovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa preto je potrebné prihliadnuť na neprimeranú tvrdosť priznania trov, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, okolnosti a povahu sporu, ako aj zložitosť v doposiaľ neriešenej právnej problematike.
19. Odvolaním žalobca odkazoval na použitie § 257 CSP, pričom za dôvody, pre ktoré by nemala byť žalovanému priznaná náhrada trov konania odvolací súd považoval jednak osobitné dôvody samotného
konania, s poukazom na to, že žalobca 2/ sa v konaní domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. e), g) a h) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) s tvrdením, že voči žalovanému podal oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu, o ktorom rozhodol vyšetrovateľ PZ uznesením ČVS: ORP-121/3-VYS-MT-2020 zo dňa 06.05.2020 podľa § 197 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku tak, že vec podozrenia z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v bode č. 1 a podozrenia z prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v bode č. 2, ktorého sa dopustil žalovaný, odložil, nakoľko zanikla trestnosť činu. Žalobca 2/ v žalobe tiež tvrdil, že žalovaný bol už v minulosti viackrát trestaný pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody na 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov a 6 mesiacov do 03.01.2021 s probačným dohľadom. Žalobca 2/ mal za to, že cieľom konania žalovaného bolo fungovať na požičiavaní peňazí, pričom pri preberaní záväzkov sa ako dlžník spoliehal na to, že si svoje dlhy vyrieši konkurzom.
20. Hoci žalovaný sa v konaní bránil tým, že v prípade jeho právoplatného odsúdenia sa jednalo o skutky pochádzajúce zo staršieho obdobia, kedy nebolo možné objektívne predpokladať, že by sa spoliehal na to, že svoje záväzky vyrieši konkurzom a vo vzťahu k trestného oznámeniu z roku 2020 nedošlo ani k jeho právoplatnému odsúdeniu, odvolací súd dospel k záveru, že v tomto štádiu konania, vzhľadom na zastavenie konania bez meritórneho prejednania sporu nebolo možné ustáliť, ktorá zo strán v konaní dôvodne bránila svoje práva a ktorej strane sporu by v prípade meritórneho rozhodnutia veci vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle zásady úspechu vyjadrenej v ustanovení § 255 CSP. Odvolací súd však vzhľadom na vyššie uvedeného okolnosti podania žaloby a argumentáciu žalobcu 2/, zastáva názor, že tieto okolnosti bolo potrebné vziať pri rozhodovaní o možnej aplikácii § 257 CSP do úvahy, najmä keď dôvodom na späťvzatie žaloby zo strany žalobcu 2/ sú aj osobitné dôvody spočívajúce v okolnostiach jeho zdravotného a vyššieho veku.
21. Žalobca 2/ v odvolacom konaní preložil potrebné doklady, kde najmä z rozhodnutia Mesta Martin č. 37031/2023-I-HN zo dňa 03.03.2023 o odkázanosti na sociálnu službu vyplýva, že u žalobcu 2/ bol na základe zdravotného posudku stanový V. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri všetkých bežných denných úkonoch, okrem iného aj pri osobnej hygiene, obstarávaní nákupov, príprave a donáške teplého jedla, podávaní liekov a sprostredkovaní kontaktov s úradmi a inštitúciami. Taktiež žalobca rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 06.07.2023 preukázal, že je poberateľom starobného dôchodku vo výške 635,- Eur mesačne. Hoci žalobca 2/ mal uvedené dôkazy predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie, vzhľadom na závažnosť zdravotného stavu žalobcu 2/ odkázaného na pomoc inej osoby aj pri sprostredkovaní kontaktov s úradmi a inštitúciami, odvolací súd dospel k záveru, že je možné na tieto dôkazy v súlade s 366 písm. d) CSP prihliadať ako na prostriedky procesného útoku, ktoré odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
22. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré poukazuje žalobca 2/ a ktoré v tomto prípade spočívajú v okolnostiach daného sporu ako aj v okolnostiach týkajúcich sa jeho zdravotných a sociálnych pomerov.
23. S ohľadom na okolnosti daného sporu odzrkadľujúcich sa v dôvodoch hodných osobitného zreteľa, nie je možné uložiť žalobcovi 2/ povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania tak, ako to urobil okresný súd. Vyššie uvedené skutočnosti zakladajú relevantné dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré výnimočne je potrebné prihliadnuť pre nepriznanie náhrady trov konania ani jednej zo strán tak, ako to navrhol žalobca 2/. Priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi 2/ uznesením okresného súdu je potrebné vyhodnotiť ako neprimerané, v rozpore so záujmom na spravodlivom usporiadaní vzťahov medzi stranami sporu a nereflektujúce na námietku žalobcu 2/ ohľadne zváženia použitia ustanovenia § 257 CSP. Pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcom 2/ na základe žaloby totiž treba vziať do úvahy aj širšie súvislosti, z akých dôvodov bola táto žaloba podaná a čo podanou žalobou žalobca 2/ sledoval.
24. Odvolací súd preto na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že je dôvod na aplikáciu na ustanovenia § 257 CSP, pretože formálny prístup súdu pri rozhodovaní o trovách konania by bol neprimerane tvrdý a nezohľadňoval by všetky aspekty sporu, ako aj pomerov účastníka konania a bol by nespravodlivý. Výnimočné okolnosti odvolací súd videl aj v tom, že u žalobcu 2/ nešlo o subjektívne
konanie, ktorým by sa usiloval privlastniť si majetkový prospech na úkor žalovaného, keďže cieľom konania žalobcu 2/ bolo len získanie finančných prostriedkov, ktoré na základe zmluvy o pôžičke poskytol žalovanému.
25. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 388 CSP zmenil a stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.
26. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP. Žalobca 2/ bol síce v odvolacom konaní úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd mal však za to, že žalovaný nenesie zodpovednosť za výsledok odvolacieho konania, pretože odvolacie konanie bolo iniciované zo strany žalobcu 2/ a jeho predmetom bolo preskúmanie výroku rozhodnutia okresného súdu o trovách prvoinštančného konania zastaveného z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom 2/, pričom žalovaný zastavenie prvoinštančného konania nezavinil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní aj o trovách odvolacieho konania výnimočne aplikoval ustanovenie § 257 CSP a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
27. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).