Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5Co-143-2019.pdf
PDF · 138.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/143/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne S. N., nar. XX.XX.XXXX,trvale bytom I. N. XX, J. an der H., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Štrbáň, s.r.o., so sídlom Dvory 1932, Púchov, IČO: 36 867 454 proti žalovanej H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, X. pod S., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Jaroslav Čibenka, s.r.o., so sídlom F. Urbánka 797/14, Púchov, IČO: 47 254 181, o odstránenie rušivých zásahov do vlastníckeho práva, na odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 6C/4/2018-161 zo dňa 13. júna 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zdržať sa rušivých zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne k parcele KNC č. XXXX lesné pozemky o výmere 3.629 m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Lysá pod Makytou, k parcele KNE č. XXXX orná pôda o výmere 16.664 m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Lysá pod Makytou, k parcele KNE č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 4.197 m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Lysá pod Makytou, k parcele KNE č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 2.372 m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Lysá pod Makytou spočívajúcich v zamedzovaní prístupu k týmto pozemkom, ktorého sa žalovaná dopúšťa uzamknutím brán nachádzajúcich sa vo vybudovanom oplotení bez sprístupnenia kľúčov od ich zámku žalobkyni a umožnením vbiehania a voľného pohybu zvierat chovaných žalovanou, najmä psov a oviec na vymedzené pozemky vo vlastníctve žalobkyne, vo výroku II. žalobu žalobkyne vo zvyšku zamietol a vo výroku III. rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zdržať sa rušivých zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne k vyššie uvedeným pozemkom /ďalej len predmetné pozemky/, spočívajúcich v zamedzovaní prístupu k týmto pozemkom, ktorého sa žalovaná dopúšťa najmä spôsobom uzamknutia brán nachádzajúcich sa vo vybudovanom oplotení bez sprístupnenia kľúčov od ich zámku žalobkyni a umožnením vbiehania a voľného pohybu zvierat chovaných žalovanou, najmä psov a oviec, na vymedzené pozemky vo vlastníctve žalobkyne. Uviedla, že je výlučnou vlastníčkou predmetných pozemkov a žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX pre Okres Púchov, obec Lysá pod Makytou, katastrálne územie Lysá pod Makytou, s veľkosťou spoluvlastníckych podielov o veľkosti 1/2 z celku, a to konkrétne: pozemku, parcela reg. "C" č. XXXX/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2, pozemku, parcela reg. "C" č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1251 m 2 stavby,
rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele reg. "C" č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1251 m2. Nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Lysá pod Makytou napriek existencii podielového spoluvlastníctva užíva v takmer výlučnej miere žalovaná. Pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalovanej sú obklopené predmetnými pozemkami vo vlastníctve žalobkyne. Právny predchodcovia žalovanej približne v roku 1997 zrejme bez splnenia ohlasovacej povinnosti postavili oplotenie z pletiva a dve brány, ktorým ohradili nielen pozemky v ich vlastníctve, ale bez ohľadu na hranice parciel, aj značnú časť okolitých susediacich pozemkov, ktoré sú aktuálne vo vlastníctve žalobkyne. K oploteným častiam pozemkov vo vlastníctve žalobkyne a pozemkom v podielovom spoluvlastníctve žalovanej vedú dve bránky uzamknuté reťazou s visiacim zámkom. Žalovaná začala od žalobkyne a jej rodinných príslušníkov bezdôvodne vyžadovať, aby sa vopred ohlásili a vyžiadali si od nej súhlas so vstupom na oplotené časti pozemkov (vo vlastníctve žalobkyne), pričom žalovaná žalobkyni aj tak poväčšine vstup cez vybudované oplotenie neumožnila s odvolávaním sa na dôvody rôzneho druhu, ktoré nemali objektívny základ. V poslednom období žalovaná úplne zamedzuje žalobkyni a jej rodinným príslušníkom vstup na oplotené časti pozemkov vo vlastníctve žalobkyne, keď žalovaná so žalobkyňou nekomunikuje (neodpovedá na telefonáty ani na sms správy), navyše na vstupných bránach osadila nové reťaze so zámkom, od ktorých odmieta žalobkyni poskytnúť kľúče. K svojvoľnej výmene zámkov zo strany žalovanej došlo v roku 2017. Žalovaná sa k pozemkom žalovanej správa ako k vlastným, vykonala na nich terénne úpravy, vyrúbala viacero stromov, na pozemkoch žalobkyne má vybudovanú voliéru so psami, vlečku, miešačku, uskladnené drevo na vykurovanie, stavebný či iný odpad. Parkuje tiež na nich svoje motorové vozidlo. Žalovaná chová viacero zvierat, okrem iných aj psy, ktoré zvykne žalovaná voľne púšťať a to nielen v rámci plotom ohradeného priestoru, ale aj mimo neho. Žalobkyňa má preto dôvodné obavy sa čo i len priblížiť nielen k ohradeným častiam svojich pozemkov, ale aj k častiam, ktoré sú situované z vonkajšej strany oplotenia. Žalovaná napriek tomu, že chová niekoľko hospodárskych zvierat a niekoľko psov, nemá pre ne vybudovaný výbeh, či inú ohradu, preto im pravidelne umožňuje voľný pohyb nielen po svojich pozemkoch, ale aj po pozemkoch žalobkyne, na ktorých tieto zvieratá nielenže ničia a spásajú úrodu a nové výhonky ovocných stromov, ale aj vykonávajú svoje biologické potreby - zanechávajú po sebe výkaly, čím znepríjemňujú užívanie pozemkov žalobkyne a zároveň ničia rastliny a stromy, ktoré kontaminované močom zvierat vysychajú. S ohľadom na uvedené žiadala, aby súd v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel.
2. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetných pozemkov a žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 parcely reg. "C" č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2, pozemku a parcely reg. "C" č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1251 m 2 stavby, rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele reg. "C" č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1251 m2, zapísané na LV č. XXXX kat. územie Lysá pod Makytou, ktoré užíva v prevažnej miere žalovaná. Parcely v podielovom spoluvlastníctve žalovanej sú obklopené predmetnými pozemkami - parcelami vo vlastníctve žalobkyne. Parcely vo vlastníctve žalobkyne sú po celom obvode súvisle ohradené pletivovým plotom, v ktorom sa nachádza šesť brán, označené na grafickom náčrte ako brána č. 1 až brána č. 6. Na ohliadke na mieste samom v konaní Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4C 32/2018 bolo konštatované, že v oplotenej časti sa nachádza kovová bránka, ktorá nebola uzamknutá a slúži na prechod osôb. Na bránke sa nenachádza žiadny osobitný zámok, ani reťaz, v zámku v bránke sa nenachádzal kľúč. Žalovaná 1/ (v tomto konaní žalovaná) uviedla, že keď odchádzajú, túto bránku zamykajú. Po vstupe cez zhora uvedenú bránku súd konštatoval, že v oplotenej časti parcele sa nachádzajú z väčšej časti ovocné stromy, z menšej časti ihličnaté stromy, vo vrchnej časti oplotených pozemkov sa nachádza rodinný dom súp. č. XXX, po ľavej strane sa nachádzajú dve hospodárske budovy. V spodnej pravej časti sa nachádza unimobunka, v ktorej má uschované náradie otec žalobkyne. Súd konštatoval, že parcely XXXX/X a XXXX/X nie sú oplotené pletivovým oplotením, časť parciel XXXX/X a XXXX/X je oplotená elektrickým plotom. Toto oplotenie predstavujú biele stĺpiky, na ktorých sú upevnené drôty, v ktorých podľa elektrickej skúšačky priloženej na plot žalovaným 2/ je elektrika 6000 voltov. V čase ohliadky na mieste samom sa nenachádzali žiadne voľne pohybujúce sa zvieratá, v pravej časti rodinného domu sa nachádza koterec, kde sú umiestnené dva psi . Na zemi boli však viditeľné psie exkrementy , ktoré sa nachádzali okolo celého rodinného domu. Ďalšia brána vedúca na oplotenú časť pozemku je kovová. Časť brány je menšia, slúžiaca na prechod peším, časť brány je väčšia, slúži na prechod osobnými aj nákladnými vozidlami. V čase ohliadky na mieste samom táto brána nebola uzamknutá, v zámku sa nenachádzal žiaden kľúč, jej otvoreniu nebolo zabránené reťazami. Na mieste samom bolo viditeľné, že v plote pri tejto veľkej bráne sú osadené zábrany drevenými doskami alebo latami, ktoré pravdepodobne
boli vyhotovené pre to, aby zvieratá nemohli prichádzať alebo vchádzať cez plot. Z ohliadky na mieste samom je zrejmé, že stromy v blízkosti veľkej brány sú ohryzené, pravdepodobne od zvierat. Súd konštatoval, že elektrické oplotenie vedie pozdĺž rodinného domu, z pravej aj ľavej časti takmer až po pletivový plot, je ukončené asi 1 meter pred týmto pletivovým plotom. Mimo oplotenia sú na zemi viditeľné exkrementy, pravdepodobne od oviec alebo kôz. Ďalšia brána v pletivovom plote je široká cca 3 - 4 metre, je osadená vo vrchnej časti oploteného pozemku, je zjavne dlhodobo nepoužívaná a uzamknutá zámkom. Ďalšia brána v pletivovom plote je široká asi 2 metre, nachádza sa približne v strede ľavej oplotenej časti pozemku, je na nej osadený zámok, v blízkosti ktorého je reťaz. V čase ohliadky nebola brána uzamknutá, ale nebolo možné jednoznačne konštatovať, že ju nie je možné uzamknúť visiacim zámkom, ktorý sa na bráne nachádza. Svedok M. S., otec žalobkyne, uviedol, že užívanie pozemkov vždy fungovalo tak, že v oplotení síce bol zámok, ale bol tam zastrčený kľúč. Na predmetné pozemky stále chodieval, staral sa jednak o stromy na pozemku žalobkyne, ale aj o dom žalovanej. Vždy si otvoril kľúčom, ktorý bol zastrčený v zámku. Asi pred 3-4 rokmi tam už tento kľúč nebol a už sa nemohol dostať na pozemky. Potvrdil, že žalovaná chová ovce asi 8 ks a 2 psy a tieto pobehujú voľne aj po pozemkoch žalobkyne. Svedkyňa X. N., sestra žalobkyne, potvrdila, že žalovaná žalobkyni bráni k prístupe na pozemky vo vlastníctve žalobkyne. Otec to veľmi zle prežíva, nakoľko si zakladá na vysadených ovocných stromoch, o ktoré sa staral. Zo začiatku mali so žalovanou dobré vzťahy, nebol žiaden problém, neskôr sa však museli začať hlásiť u žalovanej , keď chceli ísť na svoje pozemky. V súčasnosti už ani toto hlásenie nepomôže a žalovaná sa vyjadrila, že jej právny zástupca poradil, aby už nikoho na pozemky nepúšťala. Užívanie pozemkov vždy prebiehalo tak, že na pozemky vo vlastníctve žalobkyne chodili bez ničoho, v oplotení bol zámok, v ktorom bol zastrčený kľúč a týmto si vždy otvorili. Iný prístup na pozemky nie je. Hlásiť sa museli začať asi 4-5 rokov spätne, a to z dôvodu, že žalovaná mala na pozemkoch pustených psov. Títo psi pôsobia agresívne, nie sú to žiadni maznáčikovia. Potom to robili tak, že zavolali žalovanej, v podstate otca nahlasovali vopred, že príde. Cca asi pred pol rokom sa tam už nachádzali reťaze bez kľúča a tak je zamedzený akýkoľvek prístup k pozemkom žalobkyne. Žalovaná chová ovce a psy, oviec je asi 6 ks, psy sú dva, a tieto zvieratá sa pohybujú po celej časti pozemkov, jednak žalobkyne a jednak žalovanej, nakoľko medzi pozemkami nie je žiadne oplotenie. Tieto osobne videla asi 2 roky spätne. Svedkyňa O. U., priateľka žalovanej, uviedla, že o veci vie, že matka žalovanej kúpila pozemok, tento zaplatila a teraz je spor so žalobkyňou o vlastnícke práva k tomuto pozemku. Vie, že žalovaná je vlastníčkou domu a okolitého pozemku a žalobkyňa má zvyšný pozemok, ktorý je oplotený. Ďalej vie od žalovanej, že žalobkyňa sa vraj nevie dostať na tieto svoje pozemky, že jej písala SMS. Svedkyňa býva v Lysej pod Makytou v centre obce, na predmetné miesto chodí asi 1 x za týždeň, navštevuje žalovanú ako priateľku , chodieva tam tiež na hríby. Nikdy nevidela, že by brány boli zamknuté. Chodieva veľkou bránou, ktorá je určená pre motorové vozidlá, ale aj zospodu pešou bránou alebo hornou bránou. Vie, že psy bývajú zavreté vo voliére, tieto nikdy nevidela navoľno. Ovce jej žalovaná v marci 2018 previedla do vlastníctva, potom čo začali byť tieto problémy. Vie, že tieto bývajú v elektrickom ohradníku, tieto nikdy nevidela navoľno a rovnako tak ani kozy. Asi pred týždňom ju žalovaná oslovila, či by ovce nemohla doviesť znova späť k nej, nakoľko tam má veľkú trávu, nech to ovce spasú. Žalobkyňa sa o pozemky nestará, tak sa so žalobkyňou dohodli, že jej ovce na 1-2 týždne prenechá, aby spásli trávu na pozemkoch žalobkyne. V súčasnosti sa ovce nachádzajú u žalovanej, tieto sú tam asi 1 týždeň a je tam 8 ks oviec. Priviezli sme ich tam za účelom spasenia trávy na pozemkoch žalobkyne, keďže táto sa o pozemky nestará. Z videozáznamu zo dňa 9.6.2019 súd zistil, že na pozemkoch žalobkyne sa nachádzali dva voľne pustené psy žalovanej. Z SMS komunikácie vyplýva, že vo štvrtok o 8: 52 hod., dátum a rok neuvedený, sestra žalobkyne, X. N. napísala správu žalovanej v znení: „ Ahoj Karla, zajtra /piatok okolo 9/ by chcel ísť tato hore pozrieť slivky. Prosím umožni prístup a zabezpeč psov. Daj vedieť, či si dostala správu a akceptuješ...ďakujem Lenka. Vo štvrtok o 12:43 hod., dátum a rok neuvedený, sestra žalobkyne, X. N. napísala správu žalovanej v znení: „Karla?“ Následne sestra žalobkyne dostala odpoveď: „ Ja pracujem, nemám kedy sa hrať s telefónom. Posledný týždeň sme dali Majke návrh, ale ona nesúhlasila. Tak môj pozemok zostane zatvorený.“.
3. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 123, § 126 ods. 1, § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K námietke žalovanej v prvom rade uviedol, že v danom prípade sa jedná o zapieraciu (negatórnu) žalobu v zmysle § 137 a) CSP a tomto type žalôb sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. Rovnako tak sú právne irelevantné tvrdenia žalovanej ohľadom dávnych užívacích práv právnych predchodcov žalovanej čo do posúdenia, či žalovaná oprávnene alebo neoprávnene zasahuje do vlastníckych práv žalobkyne. Podstatou negatórnej (zapieracej) žaloby je právo vlastníka domáhať sa, aby sa žalovaný zdržal iných neoprávnených zásahov (iných než neoprávneného zadržiavania veci) do vlastníckeho práva žalobcu, domáha sa ňou, aby bolo žalovanému zakázané určité rušivé konanie
(aby sa zdržal určitého konania) alebo aby vec uviedol do pôvodného stavu. Podmienkou úspešnosti negatórnej žaloby je: 1/ preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, 2/ konkretizovať jednotlivé druhy zásahov, ktoré má súd zakázať, 3/ preukázanie toho, že zásahy ktorých zákaz sleduje, sú neoprávnené, 4/ neoprávnený zásah, ktorý bol vykonaný, trvá alebo sa opakuje alebo hrozí jeho opakovanie, 5/ negatórna žaloba znie na zákaz určitého (konkrétneho) konania, ktorým je vlastník rušený vo svojich právach, tak aby petit žaloby bol vykonateľný. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd mal za nesporné, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetných pozemkov, ktoré má po celom obvode ohradené plotom a ktoré obkolesujú parcely v podielovom spoluvlastníctve žalovanej, ktoré táto prevažne užíva. Z výpovede samotnej žalobkyne, potvrdenej svedkom M. S., svedkyňou X. N. ako aj zo zápisnice z ohliadky na miestne samom (v konaní sp.zn. 4C 32/2018) vrátane fotodokumentácie mal súd za preukázané, že žalovaná zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne, resp. do jej práva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, tým, že bráni vstupu žalobkyne na pozemky v jej vlastníctve tým, že uzamyká brány, cez ktoré sa vchádza na pozemky žalobkyne, pričom žalobkyňa kľúčom od brán nedisponuje. Z fotografie brány č. 2 grafického náčrtu pre peší vstup je nepochybné, že na bráne sa nachádza reťaz so zámkom. Rovnako tak aj na bráne č. X pre vstup motorovými vozidlami. Žalobkyňa tiež súdu predložila fotografiu, na ktorej sa otec žalobkyne dňa domáha vstupu na pozemky cez bránu č.2, ktorá bola vyhotovená bezprostredne po prvom pojednávaní a bola uzamknutá. Právny zástupca žalovanej síce spochybnil túto fotografiu, avšak neuviedol žiadne relevantné skutkové tvrdenia, ktoré by svedčili o opaku. Pokiaľ právny zástupca žalovanej namietal, že v čase ohliadky neboli brány uzamknuté, súd túto skutočnosť nespochybňuje (okrem hornej brány, ktorá bola uzamknutá), avšak zároveň konštatuje, že samotná táto skutočnosť nesvedčí o tom, že žalovaná brány neuzamkýňa. Je predsa jednoduché, pred plánovanou ohliadkou, odstrániť uzamykanie z brán a ponechať v čase ohliadky brány odomknuté. Naviac, žalovaná sa na ohliadke vyjadrila, že bránu na prechod osôb (bránu č. 2) uzamyká, keď odchádza. Súd tiež poukazuje na rozporné tvrdenia na strane žalovanej, keď jej právny zástupca na prvom pojednávaní tvrdil (v rámci pokusu o uzavretie zmieru), že žalovaná nemala vedomosť, že žalobkyňa nedisponuje kľúčmi od zámkov predmetných brán a že tieto je ochotná jej poskytnúť a neskôr so žalovanou tvrdili, že brány nie sú zamknuté a že naposledy boli zámky niekedy v roku 2017. V konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa mala možnosť iného vstupu na svoje pozemky. Z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že vstup na pozemky žalobkyne bol zaužívaný a reálne využívaný len cez bránu č. 2 (brána pre vstup pešo) alebo cez bránu č. 6 (brána pre vstup motorovými vozidlami). Ostatné brány sa pre vstup nevyužívajú. Z vyjadrenia žalobkyne, zápisnice z ohliadky a fotodokumentácie je zrejmé, že horná brána ( v šírke 3 -4 m), t.j. brána č. 1 je dlhodobo nepoužívaná a uzamknutá zámkom, ďalšia brána nachádzajúca sa v strede ľavej oplotenej časti pozemku (široká cca 2 m), t.j. brána č. 5 síce nebola uzamknutá ale nachádzal sa na nej visiaci zámok, pričom nebolo možné konštatovať, že ju nie je možné uzamknúť. Z fotografií je tiež zrejmé, že bránu č. 3 nie je možné použiť pre riadny vstup na pozemky, keďže za ňou sa nachádzajú porasty a kroviny. Nebolo preukázané tvrdenie žalovanej, že žalobkyňa má možnosť vstupu na svoje pozemky cez ostatné brány, ktoré sú odomknuté. Výpoveď svedkyne O. U. súd považoval za nepreukazujúcu reálny stav, t.j. či brány sú uzamknuté, nakoľko táto na predmetné pozemky nechodí denne, len sporadicky, maximálne raz za týždeň, a preto svedkyňa nemusí mať skutočný prehľad o možnom bránení vstupu žalobkyni na jej pozemky. Svedčí o tom aj fakt, že nikdy nevidela voľne pobehujúce zvieratá po pozemku žalobkyne, pričom samotná žalovaná potvrdila, že psy a ostatné zvieratá necháva voľne pobiehať. SMS komunikáciou bolo preukázané, že sestra žalobkyne kontaktovala žalovanú s tým, aby umožnila otcovi žalobkyne, M. S., vstup na pozemky žalobkyne, keďže tento sa staral o jej ovocné stromy. Bolo tiež preukázané, že žalovaná spočiatku na správu nereagovala a v neskoršej odpovedi mu toto neumožnila s odôvodnením, že „jej pozemok zostane zatvorený“. Súd neuveril tvrdeniu žalovanej, že odpoveď písala jej známa, na ktorej meno si žalovaná ani nevedela spomenúť. Keďže bolo preukázané, že žalovaná neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne, tj. že nemá žiadny právny dôvod na vykonávanie týchto zásahov, súd preto v tejto časti žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zdržať sa rušivých zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným parcelám v jej vlastníctve spočívajúcich v zamedzovaní prístupu k týmto pozemkom, ktorého sa žalovaná dopúšťa uzamknutím brán nachádzajúcich sa vo vybudovanom oplotení bez sprístupnenia kľúčov od ich zámku žalobkyni. V súvislosti s námietkou právneho zástupcu žalovanej, že v súčasnosti je stav taký ako žalobkyňa požaduje, teda žaloba je podľa jeho názoru nedôvodná, súd udáva, že aj v prípade, ak by neoprávnené rušenie zo strany žalovanej už prestalo, resp. bolo bránené v realizácii vlastníckeho práva žalobkyni len jednorazovo, nebráni to vyhoveniu negatórnej žalobe, ak existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti (R 65/1972). Vzhľadom na postoj žalovanej, ktorá si bez akéhokoľvek preukázaného právneho dôvodu prisvojuje
užívacie práva aj na pozemky žalobkyne možno konštatovať, že do budúcna hrozí opakovanie zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne. Naviac, aj pokiaľ by bolo preukázané, že brány boli odomknuté, resp. by bola možnosť prejsť žalobkyni cez niektorú z brán na svoje pozemky, nerušenému výkonu jej vlastníckych práv bránili voľne sa pohybujúce psi po jej pozemkoch, ktorých sa dôvodne obávala, vychádzajúc z ich agresívneho správania sa, ktoré mal súd za preukázané z videozáznamu. Z výsluchu žalovanej, svedka M. S. a svedkyne X. N., ako aj z vyjadrenia žalobkyne, taktiež zo zápisnice z ohliadky, fotodokumentácie a videozáznamu, mal súd za preukázané, že žalovaná opakovane necháva vnikať psy, ovce a kozy na pozemok vo vlastníctve žalobkyne. I keď právny zástupca žalovanej spočiatku tvrdil, že psy (a ani ostatné zvieratá) nevnikajú na pozemky žalobkyne, tým, že psy sú zatvorené vo voliére alebo na reťazi, resp. bol postavený elektrický ohradník, tieto tvrdenia boli vyvrátené samotnou žalovanou, ktorá uviedla, že psy necháva voľne pobehovať po pozemkoch žalobkyne, keď sa vráti z práce domov a rovnako tak aj ovce a kozy za účelom spásania trávy na pozemku žalobkyne (v súčasnosti sa tam tiež nachádzajú), keďže žalobkyňa svoj pozemok neudržiava. Uvedené sa potvrdilo aj na ohliadke na mieste samom, kde sa nachádzali na pozemkoch žalobkyne exkrementy od zvierat a ohryzené stromy. Súd preto vyhovel žalobe aj v tejto časti. Pokiaľ žalovaná namietala, že ovce a kozy už nie sú v jej vlastníctve, ale previedla ich na priateľku, pričom táto jej ich občas prenechá na spásanie trávy, na tom nič nemení fakt, že žalovaná je povinná týmto chovaným zvieratám zabrániť im vnikať na pozemok žalobkyne. Teda skutočnosť, či je žalovaná vlastníčkou zvierat alebo nie na veci nič nemení. V časti, v ktorej žalobca žiadal, aby súd žalovanú zaviazal k povinnosti zdržať sa rušivých zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne spočívajúcich v zamedzovaní prístupu k týmto pozemkom, ktorého sa žalovaná dopúšťa „najmä“ uzamknutím brán nachádzajúcich sa vo vybudovanom oplotení bez sprístupnenia kľúčov od ich zámku žalobkyni a umožnením vbiehania a voľného pohybu zvierat , súd žalobu zamietol čo so rozšírenej formulácie „najmä“, nakoľko v konaní nebolo preukázané iné konkrétne konanie žalovanej, okrem zamknutia brán a umožnenia vbiehania a voľného pohybu zvierat, ktorým by bránila vo výkone vlastníckych práv žalobkyne. Negatórna žaloba pritom musí znieť na zákaz určitého (konkrétneho) konania, ktorým je vlastník rušený vo svojich právach, tak aby petit žaloby bol vykonateľný.
4. O nároku na náhradu trov konania žalobkyne súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/. Žalobkyňa mala vo úspech čo do merita veci, neúspech mala len v zanedbateľnej časti (čo do rozšírenej formulácie petitu o výraz „ najmä“), a preto súd žalobkyni priznal proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Uviedla, že svedkyňa X. N. vypovedala na pojednávaní uskutočnenom dňa 21.03.2019 o informáciách, o ktorých má vedomosť iba sprostredkovane - z počutia. Sama však navštevuje predmetné pozemky zhruba raz za dva roky. Naopak, druhá svedkyňa O. U., pravidelne navštevuje žalovanú, a teda cez pozemky, ktoré sú jediným prístupom k rodinnému domu žalovanej pravidelne prechádza. K. má vedomosť o pomeroch na predmetných pozemkoch. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 13.06.2019 okrem iného uviedla, že vstup na pozemky je vždy voľne prístupný, a to bez ohľadu na to, cez ktorú z brán chce vojsť. Ďalej uviedla, že psov žalovanej nikdy nevidela navoľno pustených behať po pozemkoch. Tiež potvrdila, že od žalovanej v marci 2018 ovce a kozy odkúpila, a toho času ich priviezla na predmetné pozemky výlučne za účelom spasenia vysokej trávy, nakoľko žalobkyňa sa o uvedené pozemky nestará. Čo sa týka výpovedí žalovanej na pojednávaní uskutočnenom dňa 13.06.2019, zákonná sudkyňa ju opakovane žiadala, aby svoju výpoveď zopakovala, nakoľko jej nerozumela. Žalovaná totiž neovláda slovenský jazyk ani len slovom, nie tak ešte písmom. Zákonná sudkyňa preto mala do konania pribrať tlmočníka, aby práva žalovanej neboli ohrozené. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná nemohla sama písať predmetnú SMS-ku, ktorú do konania predložila žalobkyňa, nakoľko nevie po slovensky čítať ani písať. V konaní bolo preukázané, že na pozemky je voľný vstup či už pre vstup peši alebo vjazd motorovými vozidlami cez niekoľko brán nachádzajúcich sa v oplotení. To, že žalovaná jednu bránu pri svojom odchode z domu uzamyká, ešte samo o sebe nesvedčí o tom, že má žalobkyňa zamedzený prístup na predmetné pozemky. Všetky konkrétne okolnosti boli zrejmé až po miestnej obhliadke, ktorú právny zástupca žalovanej navrhoval vykonať i v tomto konaní, avšak zo strany súdu bol tento navrhnutý dôkaz zamietnutý. Ako už bolo počas konania niekoľko krát zdôraznené, žalovaná od marca 2018 nemá vo vlastníctve ovce ani kozy, a v čase keď ich mala, tak boli umiestnené v elektrickom ohradníku na to vyslovene určenom nachádzajúcom sa na jej pozemkoch - na predmetné pozemky ich v čase konania druhého pojednávania umiestnila svedkyňa O. U. a to za účelom spasenia trávy, a dva psy vo vlastníctve žalovanej sa na predmetných pozemkoch nachádzajú iba počas presunu na prechádzku, inak sú na reťazi alebo zatvorené vo voliere. Žalovaná z týchto dôvodov navrhla, aby odvolací súd, aby rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo aby ho zrušil a vec vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Podľa nej je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a v celom rozsahu zákonné. Vyjadrila pochybnosť, či je odvolanie žalovanej riadne odôvodnené, konkrétne či sú v ňom dostatočne vymedzené odvolacie dôvody v zmysle § 363 v spojení s § 365 ods. 1 CSP, keď zákonné odvolacie dôvody žalovaná v obsahu svojho odvolania žiadnym bližším a adresným spôsobom žalovaná nevymedzila, neobjasnila a ani neodôvodnila. Navrhla preto, aby odvolací súd podané odvolanie žalovanej odmietol. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia žalovanej obsiahnuté v samotnom odvolaní nemôže žalobkyňa s nimi súhlasiť, tieto v celom rozsahu popiera a považuje ich za nepravdivé a účelové. Čo sa týka namietanej výpovede svedkyne X. N., nie je pravdou, že by skutočnosti týkajúce sa predmetnej veci mala táto svedkyňa iba sprostredkované, tak ako to uvádza žalovaná. Svedkyňa X. N. dlhodobo a v podstate od počiatku celého sporu medzi žalobkyňou a žalovanou vzájomné vzťahy bezprostredne a aktívne vníma. Sama niekoľkokrát žalovanú kontaktovala, aby im (jej a otcovi M. S.) umožnila vstup na ohradené časti pozemkov a za týmto účelom si žalovaná chytila psov a ostatné zvieratá, k čomu však na základe prístupu žalovanej nedošlo, keď výzvy X. N. (ako aj výzvy žalobkyne) na zabezpečenie prístupu na ohradené časti pozemkov (vo vlastníctve žalobkyne), žalovaná spočiatku odmietala a následne ich začala úplne ignorovať. Svedkyňa X. N. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedla, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne opakovane videla voľne pohybujúcich sa psov a ovce žalovanej, a rovnako to, že žalovaná jej, žalobkyni a ich otcovi M. S. zamedzovala vo vstupe na ohradené časti pozemkov vo vlastníctve žalobkyne, ktorú skutočnosť v celom rozsahu potvrdil aj ďalší svedok M. S., ktorý sa o ohradené časti pozemkov žalobkyne a o ovocné stromy tam vysadené aktívne staral a napokon na pojednávaní súdu dňa 13.06.2019 tieto skutočnosti potvrdila aj samotná žalovaná, pričom žalobkyňa týmto v celom rozsahu odkazuje na svedecké výpovede X. N., M. S. a vyjadrenie žalovanej na pojednávaní súdu prvej inštancie zo dňa 13.06.2019. Rušivé zásahy žalovanej do vlastníckeho práva žalobkyne boli navyše v konaní nepochybne preukázané aj početnou fotodokumentáciou a aj videodokumentáciou z rôznych časových období, z ktorej je nepochybne zrejmé, že psy a ovce vo vlastníctve žalovanej sa po ohradených pozemkoch, teda aj po pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne pravidelne voľne pohybujú, ako aj skutočnosť, že žalovaná zamedzovala žalobkyni a jej rodinným príslušníkom v prístupe k ohradeným častiam pozemkov uzamykaním vstupných brán bez ochoty sprístupniť žalobkyni kľúč, na ktorú výzvu nebola žalovaná ochotná kladne reagovať ani v čase prebiehajúceho súdneho konania. Čo sa týka svedkyne O. U., samotná táto svedkyňa sa priznala k tomu, že je so žalovanou dobrá priateľka, pričom sama pred súdom uviedla skutočnosti, ktoré vlastným a bezprostredným vnímaním nemohla nadobudnúť („že mama žalovanej kúpila pozemok, tento zaplatila a teraz je spor so žalobkyňou“; o tom koľkokrát ročne údajne žalobkyňa chodí na svoje pozemky a pod.) z čoho je zrejmé, že sa o predmetnom spore so žalovanou vopred rozprávala, resp. sa u žalovanej o predmete spore informovala a takýmto spôsobom sa na svoju výpoveď zrejme aj pripravila. Ďalej z výpovede svedkyne U. vyplýva, že na ohradené pozemky chodieva občas, cca 1 x týždenne. Tvrdenie svedkyne U., že nikdy nevidela vstupné brány zamknuté a psov, či ovce žalovanej „na voľno“, preto bez ďalšieho nemožno považovať za dostatočný dôkaz pre prijatie skutkového záveru o tom, že k uzamykaniu vstupných brán a voľnému pohybu psov a oviec žalovanej po pozemkoch žalobkyne nedochádza. Navyše čo sa týka voľného pohybu oviec po pozemku žalobkyne, ktoré sú údajne od marca 2018 vo vlastníctve svedkyne U., čo žalobkyňa popiera a považuje len za ďalšie účelové tvrdenie žalovanej, sama svedkyňa potvrdila, že ovce žalovanej v júni roku 2019 priviezla späť žalovanej, a to podľa jej slov za účelom, aby spásli trávu na ohradených pozemkoch žalobkyne, čím zároveň sama poprela svoje vyššie uvedené tvrdenie, „že nikdy nevidela ovce na voľno“ a že „tieto sa vždy nachádzali v elektrickom ohradníku“. Nedôveryhodnosť tvrdení svedkyne U. a žalovanej ohľadne prevodu vlastníctva k ovciam indikuje aj vyjadrenie žalovanej v konaní 4C/32/2018, ktorá na miestnej ohliadke do zápisnice súdu uviedla, že ovce previedla na jar roku 2019, čo je v priamej časovej kolízii s údajom uvedeným svedkyňou U.. Miera dôveryhodnosti svedkyne U. bola v samotnom konaní pred súdom prvej inštancie do značnej miery spochybnená, preto tento dôkaz žalobkyňa nepovažuje za relevantný pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako ani odvolacieho súdu pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k predloženej SMS správe, ktorú adresovala X. N. žalovanej za účelom zabezpečenia prístupu k pozemkom žalobkyne, žalobkyňa popiera absurdné tvrdenia žalovanej ohľadne toho, že SMS odpoveď na túto správu písala známa žalovanej a nie samotná žalovaná. Je nepochybne zrejmé, že známa žalovanej nemohla mať vedomosť o ponuke, ktorú žalovaná so svojim bratom dali žalobkyni, ktorú ponuku žalovaná vo svojej SMS odpovedi výslovne spomenula a zároveň možno logicky usudzovať, že známa žalovanej by nemala žiadnu motiváciu
na to, aby žalobkyni, resp. členom jej rodiny bránila v prístupe k ich pozemkom a záverom ešte aj uviedla: „Tak môj pozemok zostane zatvorený!“. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že súd mal do konania pribrať tlmočníka, keďže žalovaná údajne neovláda slovenský jazyk, ani slovom ani písmom, žalobkyňa toto tvrdenie popiera a zároveň uvádza, že žalovaná dlhodobo (minimálne podľa tvrdení žalovanej od roku 2006, kedy sa nasťahovala do rodinného domu s. č. XXX v k.ú. Lysá pod Makytou) žije na Slovensku a po slovensky bežne komunikuje. Slovenský jazyk, tak ako to vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania súdu prvej inštancie zo dňa 13.06.2019 žalovaná ovláda a hovorenej reči dostatočne rozumie tak, aby pochopila obsah kladenej otázky a svoju odpoveď na položenú otázku sformulovala plne zrozumiteľným a na otázku nadväzujúcim spôsobom. Nemožno tak mať pochybnosti o tom, že žalovaná Slovenský jazyk ovláda nielen rečou, ale i písmom, pričom hovorenému slovu v celom rozsahu rozumie (ak mu rozumieť chce). Počas celého konania, a to ani na pojednávaní súdu dňa 13.06.2019, sa žalovaná ani raz nevyjadrila spôsobom, že by prednesu strán, či súdu nerozumela a že by za účelom prekladu do iného jazyka požadovala ustanovenie tlmočníka akcentujúc tú skutočnosť, že v konaní bola zastúpená právnym zástupcom - advokátom, ktorý má zo zákona povinnosť ochraňovať a hájiť práva a záujmy svojho klienta, no ani ten pribratie tlmočníka počas celého konania pred súdom prvej inštancie nenavrhol a skutočnosť, že žalovaná slovenskému jazyku údajne nerozumie neuviedol ani nenamietol. Čo sa týka jednotlivých brán v postavenom pletivovom oplotení, tak ako žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 13.06.2019, žalovanou uvádzané brány, okrem menšej brány na peší prístup (č. 2) a väčšej brány na prístup autom (č. 6) opísaných už v podanej žalobe, nikdy neboli reálne využívané a zároveň vždy boli uzamknuté, t.j. vždy tvorili len súčasť oplotenia. Ich užívaniu na prístup okrem samotného uzamknutia, ktorá skutočnosť je dostatočne zrejmá z predloženej fotodokumentácie ako aj zo zápisnice z ohliadky miesta v súdnom konaní 4C/32/2018 nie sú prispôsobené na riadny prístup, a to aj z hľadiska terénu, keď sú zarastené hustým porastov nachádzajúcim sa v ich bezprostrednej blízkosti z vonkajšej časti oplotenia, ku ktorému skutkovému záveru správne dospel aj súd prvej inštancie. Stav na mieste samom bol dostatočne zistený a zadokumentovaný v súdom konaní sp.zn. 4C/32/2018 (o uloženie povinnosti oplotiť pozemky) pri vykonanej ohliadke totožného miesta (ohradených pozemkov), a to dňa 17.04.2019. Z vyhotovenej zápisnice z miestnej ohliadky, ktorá bola spolu so súdnym spisom 4C/32/2018 pripojená do predmetného konania ďalej vyplýva, že priamo žalovaná pri ohliadke na mieste uviedla, že vstupnú bránku (č. 2), ktorú používa žalobkyňa a jej rodinný príslušníci na prístup k ohradeným častiam pozemkov zamyká - v čase keď sa na pozemkoch, resp. vo svojom rodinnom dome nenachádza a rovnako žalobkyňa poukazuje na v zápisnici zaprotokolovanú skutočnosť, že sa na ohradených častiach pozemkov, v blízkosti veľkej brány na vstup s vozidlom (č. 6), ktorá sa nachádza na pozemku žalobkyne, boli viditeľné stromy ohryzené zvieratami a všade na vôkol boli zjavné výkaly a trus psov, oviec/kôz, z ktorej skutočnosti je nepochybné, že zvieratá žalovanej sa po pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne voľne a bez akýchkoľvek limitov pohybujú. Ohľadne údajného prevodu vlastníckeho práva k ovciam, ku ktorému malo dôjsť v marci 2018, resp. na jar roku 2019, žalobkyňa uviedla, že tieto tvrdenia žalovanej považuje za v celom rozsahu nepravdivé a účelové, bez významnejšej váhy pre meritum veci. Na pojednávaní súdu navyše samotná žalovaná priznala, že ovce na predloženej fotodokumentácii patria jej, ktorú výpoveď následne síce zmenila, to však až po intervencii jej právneho zástupcu, ktorá skutočnosť je zaprotokolovaná aj v zápisnici z predmetného pojednávania. Žalobkyňa ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že napriek údajnému prevodu vlastníckeho práva k ovciam zo žalovanej na svedkyňu U., sa tieto ovce opätovne aj v čase bezprostredne pred pojednávaním súdu prvej inštancie zo dňa 13.06.2019 nachádzali voľne pustené na ohradených častiach pozemkov, t.j. aj na pozemkoch žalobkyne. Vo vzťahu k ohradníku, ktorý žalovaná zriadila tesne pred ohliadkou miesta v súdnom konaní 4C/32/2018, ktorá skutočnosť je zrejmá aj zo stavu ohradníka zachyteného v predloženej fotodokumentácii, žalobkyňa popiera, že by sa v tomto ohradníku niekedy nachádzali zvieratá žalovanej. Napokon zriadený ohradník nespĺňa ani výrobcom stanovené požiadavky na počet elektrických drôtov, kedy tento ohradník v prevažnej časti svojho priebehu dosahoval len výšku 20 cm, resp. 40 cm a bol tvorený len jedným, resp. dvomi drôtmi, čo bez pochybností nemôže postačovať pre udržanie oviec, či psov žalovanej v jeho vnútornej časti (t.j. vo vnútri ohradníka). Navyše predmetný ohradník bol zriadený žalovanou bez vedomia, či súhlasu žalobkyne, a to aj na častiach pozemkov žalobkyne. Podľa žalobkyne teda žalovaná dlhodobo nerešpektuje ústavou garantované právo žalobkyne na ochranu majetku, pričom práve naopak, pozemky vo vlastníctve žalobkyne žalovaná bez existencie právneho dôvodu okupuje a tieto využíva pre voľný výbeh ňou chovaných zvierat: psov, oviec a najnovšie aj kôz, pričom žalobkyni vstup k ohradeným častiam jej pozemkov úmyselne zamedzuje. Navrhla preto, aby ak odvolací súd podané odvolanie žalovanej z dôvodu absencie odvolacích dôvodov neodmietne, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovanej, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
8. Preskúmaním veci samej z dôvodov uvádzaných v odvolaní žalovanej dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je jasné, výstižné a presvedčivé, a zodpovedá kritériám stanoveným v § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie, z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovanej dodáva nasledovné: 9. Žalovaná namieta hodnotenie výpovedí svedkov vypočutých v konaní pred súdom prvej inštancie, keď uvádzam že svedkyňa X. N. vypovedala o informáciách, o ktorých má vedomosť iba sprostredkovane
- z počutia a napriek tomu jej súd uveril a skutočnosti, ktoré uvádzala mal za preukázané a na druhej strane súd prvej inštancie bez náležitých dôvodov neuveril výpovedi svedkyne O. U., ktorá pravidelne navštevuje žalovanú, a teda cez pozemky, ktoré sú jediným prístupom k rodinnému domu žalovanej pravidelne prechádza. 10. K tomu odvolací súd uvádza, že uvedené dôkazy súd prvej inštancie správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Výpoveď svedkyne X. N. o zamykaní brán oplatenia na predmetných pozemkoch žalobkyne, a voľnom pohybe psov žalovanej ako aj oviec po predmetných pozemkoch potvrdzuje nielen výpoveď žalobkyne ako strany sporu ale aj výpoveď ďalšieho svedka M. S. ako aj skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie zistil zo zápisnice o obhliadke na mieste samom vyhotovenej súdom v konaní sp. zn. 4C/32/2018 a z fotografií a videozáznamu. Nakoniec pokiaľ ide o voľný pohyb psov žalovanej po pozemkoch žalobkyne, tvrdenia svedkyne X. N. v podstate potvrdila vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie aj samotná žalovaná /pojednávanie dňa 13.06.2019/, keď priznala, že potom, čo príde domov z práce dá psy z reťaze a nechá ich voľne pohybovať. Rovnako priznala, že kozy a ovce, ktoré sú už podľa nej vlastníctvom svedkyne O. U., sa voľne pohybujú po jej pozemkoch ako aj po pozemkoch žalobkyne. 11. Výpoveď svedkyne O. U. je potom v rozpore so skutočnosťami zistenými z vyššie uvedených dôkazov a preto ju súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako výpoveď nepreukazujúcu skutočný stav veci /z pohľadu odvolacieho súdu nevierohodnú - poznámka odvolacieho súdu/. 12. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalovanej, že táto neovláda slovenský jazyk ani len slovom, nie tak ešte písmom a zákonná sudkyňa preto mala do konania pribrať tlmočníka, aby práva žalovanej neboli ohrozené, z tejto nie je zrejmé, či uvedené žalovaná namieta ako nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie v dôsledku ktorého bolo porušené jej právo na spravodlivý proces alebo to uvádza len v snahe spochybniť autorstvo SMS správy, ktorou komunikovala so svedkyňu X. N.. 13. Pre prvý prípad odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie sa písomným podaním alebo ústne pred súdom nevyjadrila, že neovláda slovenský jazyk a chce využiť svoje právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v inom jazyku, ktorému rozumie. Je pritom zastúpená v konaní kvalifikovaným zástupcom - advokátom, ktorý by nepochybne pri riadnom výkone advokácie využitie uvedeného práva žalovanej uplatňoval, ak by táto skutočne neovládala slovenský jazyk dostatočným spôsobom. Odvolací súd preto túto námietku žalovanej vyhodnotil ako účelovú a konštatuje, že nezistil v postupe súdu prvej inštancie takú nesprávnosť, ktorá by mala za dôsledok porušenie práva žalovanej na spravodlivý súdny proces. 14. Ak by uvedená námietka žalovanej smerovala len k spochybneniu jej autorstva SMS správy, ktorou komunikovala so svedkyňu X. N., odvolací súd uvádza, že aj v tomto zmysle námietku žalovanej hodnotí ako účelovú. Žalovaná, ktorá pred súdom prvej inštancie poprela svoje autorstvo SMS správy /“Ja pracujem Nemam Kedy sa hrat s telefonom posledny tyzden sme dali majke navrh ale ona nesuhlasila Tak moj pozemok zostane zatvoreni!“ - odpoveď na SMS správu svedkyne Lenky Skočdopole „Ahoj Karla, zajtra /piatok okolo 9/ by chcel ist tato hore pozrieť slivky.Prosím umožni pristup a zabezpec psov. daj vediet ci si dostala spravu a akceptujes...dakujem Lenka“/ uviedla, že povedala kamarátke, nech tam niečo odpíše, že ona nemá čas. Ak by to tak skutočne bolo, tak podľa odvolacieho súdu by kamarátka
žalovanej nemohla svedkyni v SMS správe písať o návrhu, ktorý dali a ktorý bol odmietnutý. Rovnako by asi len ťažko po všeobecnom pokyne žalovanej „niečo odpíš“ sama napísala, že pozemok zostane zatvorený. Podľa odvolacieho súdu by sa obmedzila len na prvé vety „Ja pracujem Nemam Kedy sa hrat s telefonom“. To by bol logický postup, akým by kamarátka žalovanej vykonala jej prosbu, aby niečo odpísala, lebo ona nemá čas. Nakoniec tu treba uviesť, že uvedené tvrdenie žalovanej na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, že požiadala kamarátku aby niečo odpísala, lebo ona nemá čas, je v rozpore s jej odvolacou námietkou, kedy uvádza, že SMS správu nepísala, lebo nevie po slovensky čítať ani písať. 15. Na záver odvolací súd k odvolacím k zostávajúcim námietkam žalovanej uvádza, že nie je relevantné, že v oplatení na predmetných pozemkoch žalobkyne sa nachádzajú aj brány, ktoré nie sú zamknuté a tieto môže žalobkyňa využiť k prístupu na svoje pozemky. Bez ohľadu na závery súdu prvej inštancie o funkčnosti takýchto brán odvolací súd uvádza, že žalobkyňa ako vlastníčka má právo užívať predmet svojho vlastníckeho práva bez obmedzenia a nemá byť v prístupe na svoje pozemky v niektorom mieste / cez oplotenie na svojich pozemkoch/ bez právneho dôvodu obmedzovaná žalovanou a to ani vtedy, ak by mala na svoje pozemky zabezpečený voľný prístup v iných miestach. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, rovnako je irelevantné aj to, či ovce a kozy, ktoré sa pohybujú po predmetných pozemkoch žalobkyne vlastní žalovaná alebo iná, tretia osoba. Rozhodujúce je, že v konaní bolo preukázané, že týmto domácim zvieratám umožňuje na predmetné pozemky žalobkyne prístup žalovaná a preto jej môže byť uložená povinnosť zdržať sa takéhoto rušivého zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne. 16. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a § 257 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni súd priznal voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).