Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_5Er-372-2012.pdf
PDF · 72.6 KB
Case nature
Subarea
5Er/372/2012
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Stará Ľubovňa, IČO: 30807484, Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, proti povinnému: R. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX R. č. XXX, do 6.1.2015 podnikajúci pod obchodným menom R. S., IČO: 43007163, miesto podnikania 065 12 Jakubany č. XXX, v konaní o vymoženie 273 eur, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, trovy exekúcie vo výške 45,29 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 3.7.2012 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 14.6.2012, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 25.6.2012 a exekučného titulu - rozhodnutia č. 700-3110367912-GC04/12 z 15.5.2012, právoplatného a vykonateľného dňom 6.6.2012, ktorý vydal oprávnený. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 11.7.2012 pod číslom 5710 *026634.
2. Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 21.5.2018 uplatnil nárok na trovy exekúcie spolu vo výške 53,27 eur, a to s poukazom na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného, z ktorého dôvodu tiež navrhol zastaviť exekúciu.
3. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 2OdK/191/2018 zo dňa 27.4.2018 vyhlásil konkurz na majetok povinného. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 86/2018 dňa 4.5.2018. Oznámením zverejneným v Obchodnom vestníku č. 193/2018 dňa 5.10.2018 oznámil správca konkurznej podstaty v zmysle § 167v ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), že konkurz sa končí z dôvodu, nakoľko konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
6. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
7. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
8. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka v predmetnej exekúcii vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, z čoho vyplýva, že uvedenú pohľadávku je možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stane nevymáhateľnou.
9. V uvedenom prípade sa jedná o vyhlásenie konkurzu na majetok povinného - fyzickej osoby, preto je teda potrebné vychádzať z ustanovení štvrtej časti, druhej hlavy ZoKR, kde sa v § 167 ods. 1 uvádza, že návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 2OdK/191/2018 zo dňa 27.4.2018 zverejnené v Obchodnom vestníku č. 86/2018 dňa 4.5.2018 na majetok povinného ako fyzickej osoby vyhlásil konkurz a zároveň ide o exekučné konanie, v rámci ktorého sa vymáha pohľadávka, ktorú možno uspokojiť iba v konkurze aj napriek skutočnosti, že zverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku č. 193/2018 dňa 5.10.2018 sa konkurz zrušil podľa § 167v ZoKR, avšak účinky oddlženia zostávajú zachované, preto súd pristúpil k zastaveniu exekúcie, nakoľko z ustanovenia§ 167f ods. 2 ZoKR nevyplýva, že by vyhlásením konkurzu došlo k zastaveniu exekúcie ex lege, ale naopak súdu vzniká povinnosť, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení exekúcie. Súd preto, rešpektujúc zákonnú úpravu vyššie citovaných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, túto aplikoval a predmetnú exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 v spojení s §167f ods. 2 ZoKR zastavil, nakoľko boli naplnené zákonné predpoklady pre jej zastavenie.
10. Podľa § 200 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 30 cit. vyhl., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
13. Podľa § 203 ods. 3 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
14. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie podľa § 243j EP), po preštudovaní pripojeného spisu súdneho exekútora, podľa vyššie citovaných ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 45,29 eur, na ktorých úhradu zaviazal vzhľadom na výsledok konania oprávneného. Tieto trovy predstavuje: a) odmena súdneho exekútora á 33,19 eur, b) náhrada hotových výdavkov:
- poštovné v súvislosti s doručením žiadosti o udelenie poverenia á 0,50 eur (súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia zasielal v jednej zásielke spolu s ďalšou písomnosťou týkajúcou sa iného exekučného konania, teda mu na poštovnom v tejto veci bola priznaná iba príslušná pomerná časť, /t.j. cena poštovného v čase doručovania písomnosti 1,00 eur : 2 počet doručovaných písomnosti = 0,50 eur/),
- poštovné v súvislosti s doručovaním upovedomenia o začatí exekúcie povinnému á 1,30 eur,
- poštovné v súvislosti s doručovaním stanoviska povinnému á 1,30 eur,
- poštovné v súvislosti s doručovaním exekučného príkazu povinnému á 1,40 eur,
- poštovné v súvislosti s doručovaním exekučného príkazu oprávnenému á 0,05 eur ( súd z obsahu doručenky zistil, že súdny exekútor súčasne s exekučným príkazom v jednej zásielke zasielal ďalších
25 písomností, týkajúcich sa iných exekučných konaní, teda mu na poštovnom v tejto veci bola priznaná iba príslušná pomerná časť), c) zvýšenie priznanej odmeny a náhrad o sadzbu 20% DPH, t.j. spolu o sumu 7,55 eur, pričom pri určovaní náhrady za doručovanie, teda poštovného, súd vychádzal z obsahu spisu súdneho exekútora, teda priznané bolo poštovné iba v súvislosti s doručovaním písomností, ktorých doručovanie je v spise exekútora dokladované riadnou doručenkou opatrenou pečiatkou Slovenskej pošty (doporučene, alebo do vlastných rúk), prípadne vrátenou zásielkou. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za doručovanie písomnosti, resp. poštovné vo výške pripadajúcej na cenu poštovného v čase doručovania jednotlivých písomnosti. V prípade žiadosti o udelenie poverenia súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za doručovanie, resp. poštovné vo výške pripadajúcej na doručovanie žiadosti o udelenie poverenia doporučene, nakoľko v spise súdneho exekútora sa nenachádza doručenka, resp. iný doklad preukazujúci iný spôsob doručovania. Ďalej súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za doručovanie návrhu na zastavenie exekučného konania, nakoľko súdny exekútor uvádzanú písomnosť doručoval elektronicky.
15. Súdnemu exekútorovi nemožno priznať trovy, ktoré by mali vzniknúť až po samotnom zastavení exekúcie - náhrada trov predstavuje náhradu toho, čo exekútor v priebehu exekúcie reálne vynaložil, nie náhradu nákladov, ktoré možno vzniknú až po zastavení exekúcie a ktoré možno považovať už len za náklady spojené s administratívnymi prácami v súvislosti s exekučnou činnosťou. Súdnemu exekútorovi tak nebolo priznané „poštovné - vrátenie poverenia á 1,40 eur, žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia o zastavení exekúcie á 1,40 eur a ani požadovaná 20 % DPH. K vyššie uvedeným úkonom dochádza po zastavení exekúcie. Vrátenie poverenia je administratívny úkon, s ktorým ani EP, ani cit. vyhláška, napriek tomu, že exekútor musí poverenie po skončení exekúcie vrátiť, nespája osobitné odmeny či náhrady výdavkov, z čoho vyplýva, že náklady s tým spojené sú zahrnuté už vo vyššie priznanej odmene.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.