Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-20-2019.pdf
PDF · 114.83 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 18. 12. 2019 v Liptovskom Mikuláši takto
rozhodol:
Obžalovaný
O. G. U. X. P. A. K. , nar. XX. XX. XXXX v J. Q., trvale bytom Mesto J. Q.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o ,
že
dňa 2. 10. 2018 vo večerných hodinách po tom, čo sa náhodne stretol na Ulici Moyzesovej v Liptovskom Mikuláši s Q. Y., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, J. Q., využil jeho zníženú obozretnosť v dôsledku jeho silnej podnapitosti, v blízkosti bankomatu W. W. na Námestí Osloboditeľov v Liptovskom Mikuláši na žiadosť poškodeného tomuto pomohol s výberom peňažnej hotovosti vo výške 30,- eur prostredníctvom bankomatovej karty poškodeného č. XXXX XXXX XXXX XXXX k účtu W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenému v W. W., obvinený prostredníctvom uvedenej bankomatovej karty, ktorú získal od poškodeného, uskutočnil peňažnú transakciu, avšak v skutočnosti vybral 320,- eur, z ktorých poškodenému vrátil 30,- eur a zvyšných 290,- eur si ponechal, bankomatovú kartu už poškodenému nevrátil, ponechal si ju a uskutočnil s ňou neoprávnené výbery
- dňa 02.10.2018 v čase o 22:20 hod. 460,- eur, na Ulici Štúrovej 1 v Liptovskom Mikuláši,
- dňa 03.10.2018 v čase o 05:46 hod. 500,- eur na Ulici Kačkovej 3 v Ružomberku,
- dňa 03.10.2018 v čase o 07:36 hod. 20,- eur na Ulici Kačkovej 3 v Ružomberku,
- dňa 03.10.2018 v čase o 07:37 hod. 90,- eur na Ulici Kačkovej 3 v Ružomberku,
- dňa 03.10.2018 v čase o 08:19 hod. 10,- eur na Ulici Kačkovej 3 v Ružomberku, čím spôsobil Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, J. Q.Á., škodu vo výške 1.370,- eur,
a skutok spáchal napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/17/2017 zo dňa 31. 3. 2017, právoplatným dňa 13. 7. 2017 odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby vo výmere 1 rok a 6 mesiacov,
t e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
neoprávnene si obstaral platobný prostriedok a použil ho ako pravý,
č í m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona (v znení účinnom do 31. 7. 2019),
prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona,
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 219 ods. 1, § 38 ods. 4 (§ 37 písm. h/, m/) a § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor podal na Okresný súd Liptovský Mikuláš obžalobu na obžalovaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona a prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku rozhodnutia. Strany trestného konania boli súdom vo výzve zo dňa 19. 8. 2019 upozornené, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, bude ďalej v súdnom konaní právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona (v znení účinnom do 31. 7. 2019) v súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vo výpovedi uviedol, že s poškodeným sa stretol pred Mami - Pub a tento si chcel kúpiť cigarety. Pozrel do peňaženky, nenašiel žiadne peniaze, tak išli spolu do bankomatu ku W. W.. Poškodený vybral kartu, dal ju do bankomatu a nevedel si spomenúť svoj PIN. Odišli spolu asi 10 metrov od bankomatu, keď si poškodený spomenul na PIN. Obžalovaný vybral 320,- alebo 330,- eur a keď poškodenému podával kartu, poškodený mu povedal, nech vyberie koľko chce a do týždňa mu má kartu vrátiť. Nemal v úmysle oklamať poškodeného. Poznal ho z videnia. Pri bankomate bol on, poškodený a Q. O.. Poškodený mu povedal, že má vybrať 330,- eur, z ktorých 30,-eur chcel pre seba, 300,-eur si potreboval požičať obžalovaný. Obaja stáli pri bankomate a obžalovaný vybral 350,- eur. Poškodený si zobral 300,- eur. 50,- eur si ponechal obžalovaný a vrátil dlh Q. O.. Obžalovaný si potreboval požičať a poplatiť si svoje veci, mal splátky, nebankovku, úver, telefón. Mal dlžoby. Poškodený mu povedal, že nezáleží na tom, koľko si požičia. Obžalovaný mal u rodičov peniaze, z ktorých mu chcel vrátiť. U neho sa peniaze neudržia, tak ich dal spravovať rodičom. Obžalovaný predstavil Q. O. poškodeného ako strýka. V ten večer ešte vybral v Mikuláši a potom ráno v Ružomberku. Výbery uskutočnil tak, ako je uvedené v obžalobe. V tú noc hral automaty v Ružomberku a časť peňazí aj prehral. Poškodenému vrátil plnú sumu na piaty deň, bolo to 1.400,- alebo 1.500,- eur. Sumu 1.370,-eur uvedenú v obžalobe poškodenému vrátil. S Q. O. nemal nezhody, nepohodli sa iba kvôli tomu, že ho bol udať.
Svedok - poškodený Q. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že išiel v ten deň domov v podnapitom stave a nevie ako sa dostal k obžalovanému. Nepamätá si, koho stretol. Išiel z vinárne sám aj prišiel domov sám. Najbližší deň ráno zistil, že bankomatová karta nebola v peňaženke, mal na nej mínusový stav. Išiel do banky, zablokoval kartu a išiel na políciu. Obžalovaného si pamätá len z útržkov v ten večer. Predtým ho nikdy nevidel. V peňaženke mal pôvodne asi 80,- eur. Potom v peňaženke papierové peniaze neboli žiadne. Na druhý deň prišiel za ním obžalovaný, že má ísť k nemu domov, že mu chce vrátiť peniaze, aj kartu. Spolu išli do banky a vložili peniaze na jeho účet. Na polícii videl záznam, že pri bankomate stáli dvaja. Podľa výpisu bolo realizovaných asi 5 alebo 6 výberov. Jeden si pamätá útržkovito. Obžalovaný za ním prišiel asi o 2 dni. Pred tým ho nepoznal. Zdá sa mu, že obžalovaný
mu hovoril, že chce si požičať nejaké peniaze, no nevie odkiaľ vedel jeho PIN kód. Obžalovaný mu po skutku povedal, že mu požičal peniaze aj bankomatovú kartu a že mu ich ide vrátiť, aby išiel s ním. Prišlo mu zvláštne, že neznámej osobe požičal 1.400,- eur.
Svedok Q. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v herni a po ceste stretol obžalovaného. Išiel údajne so svojím strýkom U. G.. Obžalovanému povedal kedy mu vráti 50,- eur. Ten sa spýtal strýka, či si môže vybrať aj viac. Povedal mu, nech si požičia a vráti mu to do týždňa. Na polícii túto skutočnosť nepovedal, lebo sa ho tam na to nepýtali. Bol tam s Q. Q. alebo O., presne nevedel ako sa volá. S obžalovaným a poškodeným sa stretli pri Dome kultúry. Povedal, že mu vráti 50,- eur. Poškodeného predstavil ako U. G., ktorý mu povedal, že mu požičia. Hneď po vybratí mu podal 50,- eur. Svedok bol od bankomatu vo vzdialenosti 3 - 4 metre.
Z dôvodu odstránenia rozporov vo výpovedi svedka Q. O. bola prečítaná časť zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania zo dňa 27. 11. 2018 ( č. l. 32 - 33) kedy svedok okrem iného uviedol, že v inkriminovaný deň poškodený neprenechal kartu obžalovanému s tým, že si môže vybrať koľko potrebuje. Keď sa vrátili od bankomatu a obžalovaný mu dal 50,-eur, strýko od obžalovaného pýtal kartu, na čo obžalovaný povedal, že ju dá jeho tetke, aby ju nestratil. Q. O. nepočul, že by poškodený obžalovanému povedal, že si môže z karty vybrať koľko potrebuje. Po pár dňoch od výberu sa stretol s obžalovaným, ktorý mu povedal, že urobil zle a požiadal ho aby mu pomohol nájsť poškodeného. V prípravnom konaní tiež uviedol, že nešiel k bankomatu, čakal ich 150 metrov od bankomatu. K odstráneniu rozporov svedok uviedol, že policajti nezapísali to, čo svedok pri výsluchu uviedol, resp. policajti sa ho nepýtali na okolnosť, či poškodený prenechal kartu obžalovanému a či si môže obžalovaný od neho požičať.
Svedkyňa U. E. na hlavnom pojednávaní využila právo na odopretie výpovede z dôvodu, aby si výpoveďou neprivodila nebezpečenstvo trestného stíhania. V prípravnom konaní dňa 23. 11. 2018 ( č. l. 30 - 31) uviedla, že dňa 3.10.2018 okolo 19.00 hod - 20.00 hod. z telefónu obžalovaného poslala SMS správu Q. O. s textom, ktorý si už nepamätá. Skutočnosť ako ju napísala v čestnom vyhlásení je iná. Za obžalovaným ju nikto neposielal, nešla za ním preto aby poslala SMS z jeho telefónu. Obžalovaný prišiel za ňou do herne, kde jej oznámil, že má platobnú kartu. S tým nechcela mať nič spoločné. Obžalovaný jej prečítal meno toho kto vlastní kartu, vyhľadali na internete údaje o poškodenom a povedala mu, aby kartu vrátil, lebo bude mať problémy. Približne o dva dni jej obžalovaný povedal, že z karty vytiahol asi 1.000,-eur, má ju od nejakého opitého pána, ktorému kartu zobral a že mu bude musieť vrátiť peniaze. Podľa jej vedomostí má dlhy u viacerých ľudí v Mikuláši. Obžalovaný ju požiadal napísať nepravdivé čestné vyhlásenie, obsah SMS-správy, o ktorom písala v čestnom prehlásení, je nepravdivý.
Svedok Q. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol pri vracaní peňazí obžalovaným Q. O.. Obžalovaný dlhoval Q. O. 50,- eur a vrátil mu ich. V ten deň boli v herni, išli do mesta. Stretli G. s poškodeným. Q. vravel O., kedy mu vráti peniaze. O. sa pýtal poškodeného, či mu nemá požičať, že mu vráti do týždňa, on mu povedal, že mu peniaze požičia. Svedok mal vtedy telefonát, išiel od nich preč. Potom sa stretli pri knižnici, tam G. odovzdal Q. tých 50,- eur. Svedok nebol pri výbere peňazí z bankomatu. Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výpovedi svedka z prípravného konania zo dňa 18. 1. 2019, kedy svedok uviedol, že nepočul obvineného žiadať od poškodeného peniaze, keby to počul, tak O. prefacká. Rozpory svedok vysvetlil tým, že si nepamätá, čo povedal na polícii. Na základe rozhovoru pána Y. s Q. O. pred pojednávacou miestnosťou si spomenul, že sa p. G. poškodeného vtedy pýtal, či mu požičia peniaze. Nespomenul si na to na polícii, na súde nechce klamať. Obsah tohto rozhovoru počul pri kine, kde sa rozdelili. So súhlasom prokurátora a obžalovaného bola prečítaná zápisnica o výpovedi svedkyne Q. G., matky obžalovaného z prípravného konania. Z jej výpovede (č. l. 35 - 36) vyplýva, že peniaze obžalovaného spravujú jeho rodičia, pretože by ich minul. Synovi s manželom peniaze prideľujú, najviac tak 5,- až 10,- eur denne. Ku skutku uviedla, že syn si od poškodeného požičal peniaze, potom mu ich vrátil. Požičal si druhýkrát a aj tie mu vrátil. Ako s nimi naložil to nevedela uviesť. Vyplatil ho prvýkrát sumou 1.200,- eur a druhýkrát sumou 200,-eur. Potom ešte jej manžel vyplatil poškodenému 190,-eur. Nevedela sa vyjadriť, či má obžalovaný dlhy.
Z výpisu W. W. (na č. l. 18) bolo zistené, že na ťarchu účtu poškodeného boli uskutočnené nasledovné výbery: dňa 2.10.2018 o 20:01:40 hod. v sume 320,-eur, toho istého dňa 2. 10. 2018 o 22:20:52 hod. v sume 460,-eur, oba výbery boli realizované z bankomatu v Liptovskom Mikuláši. Ďalšie 4 výbery boli
uskutočnené z bankomatu v Ružomberku v jeden deň 3. 10. 2018 o 5:46:42 hod v sume 500,-eur, o 7:36:44 hod. v sume 20,-eur, o 7:37:27 v sume 90,-eur a o 8:19:13 v sume 10,-eur.
Z fotokópií hotovostných vkladov W. W. (č. l. 19) je preukázané, že obžalovaný vložil v prospech účtu W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 1.200,-eur dňa 8. 10. 2018 a dňa 9. 10. 2018 sumu 200,-eur.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná zápisnica o konfrontácii medzi obvineným a svedkom Q. O. (č. l. 37 - 38) z prípravného konania zo dňa 14. 12. 2018. Konfrontované osoby zotrvali na svojich vyjadreniach s tým rozdielom, že svedok O. priznal, že osoba v bielej bunde s kapucňou na fotografii výberov z bankomatu W. W. je on.
Zo správy W. W. (č. l. 58) je preukázané, že dňa 3. 10. 2018 prijali od poškodeného reklamáciu výberov v hotovosti v celkove výške 1.400,- eur. Šetrením bolo zistené, že výbery z bankomatu boli zaznamenané bez chyby s použitím PIN kódu a načítaním čipovej karty. Reklamácia bola vyhodnotená ako neopodstatnená.
Z kamerového záznamu (na č. l. 49) zachytávajúceho blízkosť bankomatu W. W. na Námestí osloboditeľov v Liptovskom Mikuláši dňa 2. 10. 2018 vyplýva, že vo večerných hodinách v čase asi od 19.55 hod. do 20.02 hod. sa v bezprostrednej blízkosti bankomatu nachádzali dve osoby mužského pohlavia, jeden muž mal šiltovku na hlave a javil známky požitia alkoholu. Druhý muž podobný obžalovanému mal v rukách peňaženku, pričom preukázateľne obsluhoval bankomat.
Podľa správy o povesti obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese Mesto J. Q., je rozvedený. Na Mestskom úrade v Liptovskom Mikuláši voči nemu nebolo vedené priestupkové konanie. Podľa informácií Mestskej polície Liptovský Mikuláš sa dopustil piatich priestupkov v súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky.
Podľa odpisu z registra trestov má obžalovaný celkovo 7 záznamov za obdobie od roku 2016 do roku 2018 v prevažnej miere za majetkovú trestnú činnosť, z toho odsúdený bol 6 - krát. Trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 4. 12. 2017, sp. zn. 2T/105/2017, právoplatným dňa 28. 3. 2018, bol odsúdený za prečin uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods. 1, 2 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 3 roky do 28. 3. 2021. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 29. 3. 2018, sp. zn. 2T/106/2017, právoplatným dňa 14. 4. 2018 za prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 Tr. zákona (a ďalšiu zbiehajúcu trestnú činnosť) na súhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so skúšobnou dobou vo výmere 3 roky a 6 mesiacov do 14. 10. 2021 so súčasným uložením zákazu činnosti prijímania stávok na dva roky. Súčasne súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 31. 3. 2017 sp. zn. 2T/17/2017, výrok o treste rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 17. 7. 2017, sp. zn. 6T/49/2017, výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 23. 8. 2017, sp. zn. 2T/45/2017 a výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 30. 10. 2017, sp. zn. 2T/71/2017. Trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/17/2017 zo dňa 31. 3. 2017, právoplatným dňa 13. 7. 2017 bol obžalovaný odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby vo výmere 1 rok a 6 mesiacov. Odsúdenia obžalovaného zachytené v registri trestov sú tiež preukázané obsahom pripojených spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš.
V evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný evidované záznamy o spáchaní priestupkov, v prevažnej miere za porušenie pravidiel cestnej premávky za obdobie rokov 2015 - 2019.
Neuniklo pozornosti súdu, že s účinnosťou od 1. 8. 2019 došlo k zmene Trestného zákona v ustanovení § 212. Vychádzajúc z ust. § 2 ods. 1 Tr. zákona upravujúceho jeho časovú pôsobnosť, súd posudzoval trestnosť prejednávaného činu a trest ukladal podľa zákona účinného v čase spáchania skutku (t. j. v znení účinnom do 31. 7. 2019), keďže následná zmena Trestného zákona nie je pre obžalovaného priaznivejšia ani v otázke posudzovania trestnosti činu ani v otázke ukladania trestu.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané že skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa stal, má znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona (v znení účinnom do 31. 7. 2019) a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona, a z vykonaných dôkazov mal súd tiež preukázané, že prejednávaný skutok spáchal obžalovaný.
Výpoveďou obžalovaného mal súd preukázané, že dňa 2. 10. 2018 vo večerných hodinách prišiel do náhodného kontaktu s poškodeným, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, pomohol mu s výberom peňažnej hotovosti prostredníctvom bankomatovej karty, v rámci ktorého si ponechal 300,- eur a 30,- eur odovzdal poškodenému. Obžalovaný potvrdil, že od poškodeného získal bankomatovú kartu, pričom nenamietal ani ďalšie transakcie pri použití platobnej karty špecifikované v obžalobe, zaúčtované na ťarchu účtu poškodeného. Z výpovede poškodeného vyplýva, že v inkriminovaný deň bol opitý, v dôsledku ovplyvnenia alkoholom si nepamätal priebeh skutku najmä za akých okolností prišiel do kontaktu s obžalovaným a odovzdal mu bankomatovú kartu. Poškodený síce nevylúčil, že ho obžalovaný mohol požiadať o peniaze, sám však vzápätí pripustil, že môže byť ovplyvnený výsledkami vyšetrovania a teda okolnosťami, ktoré postupne vychádzali najavo počas vyšetrovania. Jeho limitované spomienky z prežitej udalosti (v dôsledku podnapitosti) sa tak zmiešavajú so zisteniami vyplývajúcimi z vyšetrovania. Z jeho výpovede je zrejmé, že hneď na druhý deň zistil, že mu chýba karta a tiež jej mínusový stav, kartu následne zablokoval. V tomto smere je jeho výpoveď podporená správou W. o reklamácii výberov. Realizácia výberov peňažných prostriedkov v sledovanom období na ťarchu účtu poškodeného nevynímajúc ich presný dátum a sumu je tiež preukázaná výpisom z účtu.
Obžalovaný popiera spáchanie skutku argumentujúc, že na základe dohody s poškodeným mohol používať jeho bankomatovú kartu s tým, že požičané peniaze vráti a teda podľa jeho tvrdenia nemôže ísť o neoprávnené zaobstaranie karty. Napriek tomu je obžalovaný zo spáchania skutku usvedčovaný viacerými dôkazmi na seba nadväzujúcimi a vzájomne sa dopĺňajúcimi a to čiastočne jeho vlastnou výpoveďou, výpoveďou poškodeného, výpoveďami svedkov Q. O. a Q. O., kamerovým záznamom a zadováženými listinnými dôkazmi predovšetkým výpisom z účtu.
Niet pochýb o tom, že poškodený bol v stave silnej podnapitosti, v dôsledku čoho si nepamätal podstatné skutkové okolnosti. Stav ovplyvnenia alkoholom u poškodeného je možné preukázať aj z kamerového záznamu pri bankomate W., z ktorého vyplýva, že poškodený mal problém udržať rovnováhu, stáť na vlastných nohách, v dôsledku opitosti žiadnym spôsobom nezasahoval do výberu peňažných prostriedkov z bankomatu. Práve tento stav ovplyvnenia poškodeného alkoholom ho jednoznačne vylučoval nielen zo spôsobilosti uzatvárať dohodu o nakladaní s kartou tak ako to prezentoval obžalovaný, ale aj zo spôsobilosti dojednať podmienky, za ktorých mal kartu použiť a vrátiť peniaze. V naznačenom smere je rozporuplná obhajoba obžalovaného, ktorý sa na jednej strane snaží presvedčiť súd o existencii dohody s poškodeným a na druhej strane sám uvádza, že poškodený bol pod silným vplyvom alkoholu a teda musel si obžalovaný byť vedomý, že v takomto stave nie je schopný uzatvárať dohody o nakladaní o používaní karty a už vôbec nie konkrétne podmienky vrátenia požičaných peňazí. Je vysoko nepravdepodobné uzavretie takej dohody obzvlášť v situácii, že obžalovaný sa s poškodeným predtým takmer vôbec nepoznali, rozhodne nemali bližší, dôverný vzťah a naviac podľa obžalovaným prezentovanej dohody mohol čerpať peniaze neobmedzene (čo do výšky). Nemožno tiež prehliadnuť, že obžalovaný odôvodňoval svoje konanie potrebou získania peňazí na zaplatenie dlhov, čím vzbudil pochybnosti o jeho schopnosti vrátiť peniaze, vzápätí priznal, že peniaze v tom čase mal, avšak v správe rodičov, čím poprel potrebu požičania peňazí od poškodeného. Tvrdenie obžalovaného o priebehu skutku je zásadne spochybnené jeho vlastnou výpoveďou, kedy poškodeného Q. O. predstavil ako strýka a takto ho aj pred ním oslovoval, čo skôr nasvedčuje tvrdeniu, že využil stav zníženej obozretnosti poškodeného vyvolaný požitím alkoholu a neoprávnene vylákal od poškodeného bankomatovú kartu. Vrátenie peňažných prostriedkov obžalovaným poškodenému po spáchaní skutku ho nezbavuje trestnoprávnej zodpovednosti. Uvedené konanie je možné vysvetliť tým, že obžalovaný si dodatočne uvedomil následky svojho protiprávneho konania aj so zreteľom na jeho spáchanie počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za úmyselný trestný čin.
Je pravdou, že výpoveď obžalovaného o dohode s poškodeným v otázke zadováženia platobnej karty a jej následného používania, je podporená výpoveďou svedkov Q. O. a Q. O.. Nemožno však prehliadnuť, že obaja svedkovia sa v uvedenej podstatnej okolnosti až v konaní pred súdom odchýlili od svojej skoršej výpovede v prípravnom konaní. Svedok Q. O. podľa svojej výpovede pred policajtom nepočul, že
poškodený odobril obžalovanému používanie a čerpanie z karty. Svedok Q. O. nepočul obžalovaného žiadať od poškodeného peniaze, dokonca uviedol, že v takom prípade by obžalovaného prefackal. Je potrebné zdôrazniť, že obaja svedkovia nepresvedčivo vysvetlili zmenu výpovede v tak zásadnej skutočnosti. Svedok Q. O. dokonca ponúkol viacero verzií na vysvetlenie rozporov, napr. policajti sa ho na uvedenú okolnosť nepýtali, resp. nezapísali všetko, čo povedal pri výsluchu, z čoho je zrejmé, že takéto vysvetlenie je vnútorne protirečivé. Až absurdne vyznieva vysvetlenie rozporov zo strany svedka Q. O., ktorý tiež uvádzal viaceré dôvody odchýlenia od predchádzajúcej výpovede, rovnako ako v prípade svedka Q. O. aj jeho vysvetlenia si navzájom protirečia. Svedok sa dokonca snažil presvedčiť súdu, že až na základe rozhovoru dotknutých osôb pred pojednávacou miestnosťou na súde si spomenul na to, že obžalovaný žiadal peniaze od poškodeného, s čím poškodený mal súhlasiť. Zmena výpovedí uvedených svedkov vo vyššie uvedenej okolnosti tak vyznieva absolútne nepresvedčivo a preto súd nemohol na ňu prihliadať. Svedok Q. O. sa hodnoverným spôsobom nedištancoval od svojej výpovede na polícii, podľa ktorej sa mu obžalovaný po pár dňoch od výberu priznal, že urobil zle. Neuniklo pozornosti súdu, ako sa výpovede obžalovaného a uvedených svedkov vzácne zhodujú v otázke dojednania podmienok na vrátenie peňazí poškodenému, kedy všetci zhodne uviedli, že obžalovaný mal poškodenému vrátiť peniaze do týždňa. Súd dáva do pozornosti výpoveď svedka Q. O., podľa ktorej obsah vyššie opísaného rozhovoru obžalovaného s poškodeným (týkajúceho sa nakladania s kartou) počul už pri kine (predtým ako sa na chvíľu svedok oddelil od zostávajúcej skupiny osôb). V tomto smere však výpoveď nekorešponduje výpovedi obžalovaného, podľa ktorej sa až pri bankomate mal opýtať poškodeného, či mu požičia peniaze.
Svedkyňa U. E. nebola priamym svedkom súdeného skutku, o získaní karty má vedomosť od obžalovaného. Menovaný jej vysvetlil nadobudnutie karty tak, že ju zobral opitému mužovi a peniaze mu bude musieť vrátiť. Výpoveď uvedenej svedkyne nie je rozhodujúca pre prijatie záveru o vine obžalovaného za súdený skutok.
Obžalovaný si musel byť vedomý skutočnosti, že platobnú kartu získal od poškodeného neoprávnene, bez jeho súhlasu a preto aj jej následné použitie bolo neoprávnené. Motívom konania obžalovaného bola snaha neoprávneným spôsobom a okamžite získať peňažné prostriedky s cieľom použiť ich aj na herné automaty.
Obžalovaný konal v priamom úmysle, pretože vyššie uvedeným spôsobom chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom spočívajúci v ochrane vlastníckeho práva a tiež vo výkone vlastníckeho práva na využívanie platobného prostriedku, ktorým je vo svetle okolností prípadu platobná karta.
Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby spáchal obžalovaný. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok spáchal obžalovaný a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.
Podľa rozhodovacej činnosti súdov neoprávnené obstaranie platobnej karty je akékoľvek jej získanie bez právneho dôvodu (napr. krádežou). Ak páchateľ neoprávnene obstaranú platobnú kartu aj použije a spôsobí tým malú škodu, dopúšťa sa v jednočinnom súbehu trestného činu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s trestným činom krádeže podľa § 212 Tr. zákona.
Obžalovaný si neoprávnene obstaral platobný prostriedok a použil ho ako pravý, jeho použitím spôsobil poškodenému škodu 1.370,- eur, t. j. malú škodu. Súdeného skutku sa obžalovaný dopustil v lehote dvadsiatich štyroch mesiacov od právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia za trestný čin krádeže, čím je daný znak špeciálnej recidívy.
Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona (v znení účinnom do 31. 7. 2019) v súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona.
Obžalovaný spáchal svojim konaním viac trestných činov, preto mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody podľa trestnej sadzby najprísnejšieho trestného činu, ktorým je v prejednávanej veci prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 1 roka do 5 rokov. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť a boli zistené dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/, m/ Trestného zákona, že obvinený spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený. Pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby zvyšuje o jednu tretinu, na dva roky a štyri mesiace. Základom pre zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd tak mohol ukladať trest v takto upravenej trestnej sadzbe vo výmere 2 roky a 4 mesiace až 5 rokov. Niet pochýb o tom, že obžalovaný má sklony k páchaniu trestnej činnosti najmä majetkovej povahy, len za obdobie rokov 2017 až 2018 bol 6-krát súdne trestaný. Súdeného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za majetkovú trestnú činnosť, teda hrozba výkonom trestu odňatia slobody nemala požadovaný výchovný účinok na obžalovaného a neviedla k jeho náprave, v jeho prípade ide o špeciálneho recidivistu. Z uvedených dôvodov len nepodmienečný trest odňatia slobody je nevyhnutný na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného. Výmera trestu na zvýšenej dolnej hranici sadzby je úmerná spôsobenému následku, ako aj dodatočnému vráteniu odcudzených peňažných prostriedkov poškodenému.
Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že v okolnostiach danej veci nie sú splnené podmienky pre uplatnenie tzv. materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona. Spôsob vykonania činu, resp. okolnosti, za ktorých bol spáchaný svedčia o tom, že obžalovaný využil zníženú obozretnosť poškodeného vyvolanú jeho silnou podnapitosťou a v uvedenom stave poškodeného od neho vylákal bankomatovú kartu. Naviac je zrejmé, že v prípade následného použitia nejde o jednorazové protiprávne konanie, keďže obžalovaný opakovane neoprávneným spôsobom realizoval výbery z bankomatu pri použití karty. Nemožno tiež opomenúť účel, na ktorý obžalovaný použil peniaze, ktoré doslova prehral na hracích automatoch. Vzhľadom na spôsob vykonania činu, resp. okolnosti, za ktorých bol spáchaný, nie je závažnosť súdeného skutku nepatrná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať päť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.