Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-30-2019.pdf
PDF · 102.61 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/30/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, Y. Y., zast. advokátskou kanceláriou AK JUDr. Andrea Slezáková, s.r.o., so sídlom Robotnícka 10, Banská Bystrica, proti žalovanej: Obec Pohorelá, IČO: 00 313 696, so sídlom Nová ulica 392, Pohorelá, zast. Advokátskou kanceláriou SZARSZOI, s.r.o., so sídlom Bakossova 14464/3C, Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 4 036,- s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 1C/98/2016 - 300, zo dňa 24.10.2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 4 036,-,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 036,- eur od 02.04.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.“
2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 23.12.2016 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 4 036,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 23.12.2016 do zaplatenia, z titulu bezdôvodného obohatenia žalovanej na úrok žalobkyne, ktoré malo vzniknúť v dôsledku toho, že žalovaná bez právneho dôvodu dlhodobou užíva v žalobe označené pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne.
3. Na pojednávaní konanom dňa 03.10.2018 žalobkyňa navrhla zmenu petitu žaloby s poukazom na ust. § 142 ods. 1 CSP. Žiadala zmeniť rozhodné obdobie za ktoré nárok uplatňuje od 01.04.2015 do 01.04.2017 (pôvodne uplatnila hodnotu bezdôvodného obohatenia za roky 2015, 2016), pričom suma ktorú žiadala vyplatiť zostáva rovnaká, zároveň navrhla aj zmenu dátumu od ktorého žiada priznať úrok z omeškania od 02.04.2017. Súd uznesením zo dňa 03.10.2018 pripustil zmenu petitu žaloby tak ako žalobkyňa žiadala, teda, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 4 036,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 036,- eur odo dňa 02.04.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v k. ú. E., obec E. a to parcely C-KN č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXXX m2, V - KN č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2 a C- KN š. XXXX, ostatné plochy o výmere X m2,
vedených na LV č. XXXX. Medzi stranami nebolo sporné, že na parcele č. XXXX/X sa nachádza futbalové ihrisko a na parcelách č. XXXX/X a XXXX sa nachádza poľná cesta. Súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, ktorá si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila na základe skutočnosti, že v tomto prípade bezdôvodné obohatenie (užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu - dohody s ňou) v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vzniklo na strane žalovanej tým, že sa jej majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak v súlade s právom malo dôjsť, a to buď uzatvorením nájomnej zmluvy so žalobkyňou o prenájme parciel č. XXXX/X, č. XXXX, č. XXXX/X, resp. odkúpením týchto parciel od žalobkyne. 5. Na základe žalovanou vznesenej námietky premlčania súd preskúmal, či nedošlo k premlčaniu práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Právne otázku premlčania posudzoval podľa ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Podľa ktorého subjektívna lehota na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je dvojročná a začína plynúť odo dňa, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Zo žaloby aj listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalobkyňa si musela byť vedomá existencie bezdôvodného obohatenia najneskôr dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/97/2007-81 zo dňa 05.12.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.04.2011. V danom prípade však súd nemohol posudzovať osobitne bezdôvodné obohatenie vznikajúce za každý deň užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne žalovanou, keďže sa jedná o jeden nárok pre každú z nehnuteľností, bez ohľadu na to, ako dlho sa žalovaná bezdôvodne obohacuje na úrok žalobkyne. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalovaná ku dňu rozhodnutia súdu vo veci samej sa naďalej bezdôvodne obohacuje, využíva pozemky vo vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu - dohody s ňou. Premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého v užívaní parciel vo vlastníctve žalobkyne ešte ani nezačala plynúť a nemohla teda ani uplynúť. Nárok žalobkyne nie je premlčaný v celom rozsahu a ani v časti, žalobkyňa uplatnila nárok nepresahujúci tri roky spätne od podania žaloby (objektívna lehota).
6. Pri rozhodovaní o výške bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním nehnuteľností špecifikovaných v žalobe, súd vychádzal najmä zo Všeobecne záväzného nariadenia Obce E. (žalovanej) č. 2/2013 (VZN), ako aj zo zmlúv o nájme nehnuteľností predložených žalobkyňou podrobne špecifikovaných v odôvodnení rozsudku v bode 34.. Súd neuznal námietky žalovanej, pre ktoré podľa jej názoru nemožno na danú situáciu aplikovať uvedené VZN, ktoré v § 11ods. 2 stanovuje, že výšku nájomného schvaľuje obecné zastupiteľstvo, pričom minimálna cena je 2,32 eur/ m2 ročne. Súd preskúmaním VZN nezistil žiadne dôvody, ktoré by bránili jeho aplikácii v danom konaní, vzhľadom na ust. § 11 ods. 1 VZN. Okresný súd postup žalovanej, ktorá dlhodobo niekoľko rokov a bez náhrady užíva predmetné pozemky vo vlastníctve žalovanej posúdil ako nespravodlivý a priečiaci sa dobrým mravom.
7. Súd pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia neakceptoval znalecký posudok č. 4/2018 zo dňa 4.4.2018 vypracovaný znalcom M.. D. I., nakoľko znalec pri jeho vypracovávaní bez udania relevantného dôvodu nezohľadnil VZN Obce E. č. 2/2013, v ktorom v § 11 ods. 2 bola stanovená výška nájomného za užívanie pozemkov vo vlastníctve obce v minimálnej výške 2,32 eur za 1 m2 ročne, čo niekoľkonásobne prevyšuje všeobecnú hodnotu nájmu za pozemky vo vlastníctve žalobkyne vo výške 215 eur ročne (teda približne 0,10 eur/m2 ročne) za všetky pozemky, ako to stanovil znalec v jeho posudku.
8. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že cena požadovaná žalobkyňou za bezdôvodné užívanie každého 1 m2 nehnuteľností v jej vlastníctve žalovanou vo výške 1,00 eur za kalendárny rok je primeraná, spravodlivá a zodpovedá cene za nájom nehnuteľností v predmetnej oblasti. Súd žalobe žalobkyne vyhovel v celom rozsahu, t.j. z titulu bezdôvodného obohatenia v súlade s ust. § 451 Občianskeho zákonníka žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4 036,- eur predstavujúcu bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne vo výmere 2 018 m2 žalovanou za obdobie od 1.4.2016 do 1.4.2017, teda v sume 2 018 za rok užívania nehnuteľností bez právneho dôvodu. V súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. súd priznal žalobkyni aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 036,- eur od 02.04.2017 do zaplatenia.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. O výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP).
10. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 430,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 430,- eur od 02.04.2017 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta a žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %..
11. S názorom okresného súdu sa žalovaná nestotožňuje. Súd bez toho, aby sa riadil znaleckým posudkom č. 4/2018 vypracovaným v danej veci, ktorý sa týka konkrétnych parciel žalobkyne a stanovoval trhovú hodnotu (predajnú a nájomnú), založil svoje rozhodnutie na právne irelevantných a s touto vecou nijako nesúvisiacich zmluvách a VZN Obce E.. VZN č. 2/2013 nemožno na daný prípad aplikovať, týka sa prenájmu pozemkov vo vlastníctve žalovanej (na verejnom priestranstve) k dočasnému prenájmu, na podnikateľské účely (predaj tovaru). Zmluva o nájme časti pozemku zo dňa 16.09.2016 uzatvorená medzi žalovanou a p. I. sa týka nájmu o výmere XX m2 a nie XXXXmX ako mylne uvádza súd, pritom ide o časť parcely XXXX/X, zastavené plochy a nádvoria, poskytnutej nájomcovi za účelom drobnej stavby. Zmluva o nájme zo dňa 05.03.1998 uzavretá medzi spoločnosťou Eurotel Bratislava a pani T. E., nielenže nesúvisí s prejednávanou vecou, ale ani so žalovanou. Predmetom tejto zmluvy je prenájom pozemku vo výmere XXX m2 za účelom postavenia a následne užívania XXm vysokého stožiara a technologickej budovy - základňovej stanice a rádioreléového bodu E.. Žalovanej tiež nie je zrejmé, v čom z vyššie uvedených zmlúv resp. VZN vidí súd podobnosť s prejednávanou vecou. Jednoznačne sa jedná o iné pozemky, v inej lokalite obce E. s iným využitím a navyše cenou nájmu stanovenou dohodou zmluvných strán. Jediným zmluvným vzťahom, ktorý je relevantný pre tento súdny spor je zmluva o nájme pozemku uzatvorená medzi G. E. a žalovanou dňa 19.09.2016 (prenájom časti futbalového ihriska o výmere XXX m2 za cenu nájmu 0,30 eur/m2 ročne, ktorá cena nájmu bola ponúkaná viackrát aj žalobkyni, ale tá s ňou nesúhlasila. Žalovaná zastáva názor, že nakoľko nedošlo medzi žalobkyňou a žalovanou k dohode o výške nájmu mal súd vychádzať z vykonaného znaleckého dokazovania (podľa ktorého je cena za všetky parcely 215 eur za rok) a nie bez ďalšieho skonštatovať, že „cena požadovaná žalobkyňou je primeraná, spravodlivá a zodpovedá cene za nájom nehnuteľností v predmetnej oblasti“. Žalovaná je akceptuje nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške istiny 430 eur a to za obdobie 2 rokov od 1.4.2015 do 1.4.20217.
12. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Na pozemkoch žalobkyne sa nachádza futbalové ihrisko Obce E. na parcele č. XXX/X, časť parcely XXXX/ X je tiež oplotená k uvedenému ihrisku (XXXmX) a jej zostávajúca časť a parcela č. XXXX predstavujú prístupovú komunikáciu k ihrisku a parkovisko pre motorové vozidlá návštevníkov futbalového ihriska. Na parcele XXXX/X sa nachádzajú tiež inžinierske siete, hydrant, ktoré stavby boli vybudované bez toho, aby obec požiadala žalobkyňu o súhlas s ich umiestnením alebo aby ju akokoľvek o tom informovala. Obec Pohorelá pozemky žalobkyne užíva roky bez akejkoľvek odplaty, bez právneho titulu, sú užívané na komerčné účely obce a spôsobom navodzujúcim dojem, že obec je vlastníkom uvedených pozemkov, čo je v rozpore s právnym stavom. Športové ihrisko obec využíva na rôzne športové a kultúrne podujatia napr. futbalové turnaje, Majstrovská E. v kosení, Športový deň pri príležitosti MDD a pod.. Protiprávny stav pretrváva, bezdôvodné obohatenie trvá. Podľa názoru žalobkyne súd správne posúdil výšku bezdôvodného obohatenia - správne odkázal na VZN Obce E. č. 2/2013 - Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce (čl. IV. § 11 Nájomné za užívanie pozemkov), kde obec ustanovuje minimálnu cenu za nájomné za užívanie pozemkov v sume 2,32 eur/m2/ročne, ako aj ostatné listinné dôkazy - nájomné zmluvy v konaní predložené žalobkyňou, z ktorých jednoznačne vyplýva dôvodnosť výšky ňou uplatneného nároku. Okresný súd správne nevychádzal zo znaleckého posudku M.. I. č. 4/2018, ktorý od počiatku žalobkyňa namietala, keď aj z výpovede samotného znalca na pojednávaní dňa 13.06.2018 vyplynulo, že po ohliadke odišiel znalec spolu so starostkou obce E. priamo na obecný úrad, na ktorom mu boli zo strany starostky obce účelovo podsúvané a predkladané len dokumenty, ktoré boli v prospech protistrany - tieto znalec následne zohľadnil pri určovaní hodnoty pozemkov a tvoria prílohu k posudku. Znalec vôbec nebral v úvahu bez uvedenia relevantného dôvodu VZN Obce E. č. 2/2013 a vo svojej výpovedi na pojednávaní sám pripustil a uznal, že v prípade pozemkov žalobkyne ide o pozemky stavebné a je možnosť, že na týchto sa bude v budúcnosti stavať, môžu tam v prípade zmeny územného plánu obce stáť rodinné domy, potom aj z tohto dôvodu je hodnota pozemkov oveľa vyššia, ako určená vypracovaným znaleckým posudkom. Argumenty žalovaného o tom, že žalobkyňou predkladané nájomné zmluvy (všetko v obci E.) a VZN s prejednávanou vecou nesúvisia, sú prinajmenšom nelogické, keďže samotné nariadenie obce E. pojednáva o nájomnom za užívanie pozemkov a z príslušných ustanovení nariadenia nikde nevyplýva dôvod, ktorý by bránil jej aplikácii aj v
tomto konaní a u uvedenej skutočnosti platí aj platná zmluva o nájme medzi p. I. a žalovaným, v ktorej sa konštatuje, že ide o obvyklé nájomné v čase a mieste nájmu, pričom zmluva bola uzatvorená s použitím VZN obce.
13. Žalovaná na vyjadrenie žalobkyne nereagovala.
14. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil, rozhodnutie okresného súdu je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, teda náležite, presvedčivo a je preskúmateľné. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z listín doložených v súdom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, súd starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Žalovaná v odvolaní neuviedla a nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia. s ňou namietanými dôvodmi sa už vysporiadal okresný súd. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, na tieto dôvody odkazuje a odvolací súd v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval. Na doplnenie správnosti rozhodnutia okresného súdu a vzhľadom na odvolacie dôvody žalovanej iba dodáva.
17. Žalovaná v odvolacom konaní namietala výšku prisúdeného plnenia, spôsob akým súd dospel k sume 1,00 euro za bezdôvodné užívanie každého 1m2 nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne.
18. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (§ 150 CSP). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenie má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech, pričom tvrdené skutočnosti musí strana aj preukázať právne relevantným spôsobom. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Skutkové tvrdenia žalobcu (na čom mieni postaviť svoj nárok) sú prostriedkami procesného útoku. Skutkové tvrdenia žalovaného (na čom mieni poprieť nárok protistrany) sú prostriedkami procesnej obrany.
19. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v konaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP, ktoré upravujú procesný postup súdu pri hodnotení dôkazov a všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia zameral na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1 CSP). Súd musí mať vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti vykonáva ten ktorý dôkaz a musí dbať na to, aby nevylúči taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Súdu, ktorý vo veci koná a rozhoduje prináleží, aby sám posudzoval vhodnosť alebo účelovosť zvoleného procesného postupu v konaní, ktoré vedie.
20. Súd znaleckým posudkom nie je viazaný, hodnotí ho voľne, ako ktorýkoľvek iný dôkaz podľa zásad uvedených v § 191 CSP (ods. 1 - dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo počas konania najavo). Hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, súd hodnotí len presvedčivosť posudku pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia
a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pokiaľ sa však súd s jeho závermi nestotožňuje, musí to v rozhodnutí odôvodniť.
21. V posudzovanom prípade okresnému súdu nemožno vytknúť, a nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že okresný súd nezohľadnil znalecký posudok č. 4/2018 zo dňa 04.04.2018 vypracovaný v konaní znalcom M.. D. I. v nadväznosti na uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 1C/98/2016-109 zo dňa 23.06.2017. Okresný súd posudok č. 4/20018 zohľadnil, ibaže sa nestotožnil s jeho závermi, čo v odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, spolu aj s dôvodmi, ktoré ho k tomu viedli (viď bod. 34 odôvodnenia rozsudku - súd poukázal predovšetkým na to, že znalec pri vypracovávaní posudku bez udania relevantného dôvodu nezohľadnil VZN Obce E. č. 2/2013, v ňom stanovenú minimálnu výšku nájmu za 1 m2 pozemkov v obci 2,32 eura, ktorá tak niekoľkonásobne prevyšuje všeobecnú hodnotu nájmu stanovenú znalcom v posudku za pozemky žalobkyne užívané žalovanou). Dôvodne potom pri rozhodovaní o výške bezdôvodného obohatenia súd vzal v úvahu skutočnosti tvrdené žalobkyňou na jej obranu, ktoré preukazovala aj nájomnými zmluvami o nájmoch pozemkov v obci E., prihliadal na obvyklé nájomné v čase a mieste nájmu.
22. Odvolací súd má zato, že okresný súd sa náležite vysporiadal s otázkou primeranosti ceny (výšky bezdôvodného obohatenia) v predmetnej lokalite. Žalovaná nepoprela, že predmetné pozemky žalobkyne užíva bezodplatne, predovšetkým ako futbalové ihrisko a prístupovú cestu a parkovisko, ale pozemky užíva aj na iné, komerčné účely obce, keď sa na futbalovom ihrisku konajú rôzne spoločenské podujatia organizované obcou.
23. Rozhodnutie okresného súdu odvolací súd potvrdil aj v závislom výroku o trovách konania, z vecne správnych dôvodov.
24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto žalobkyni odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
25. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).