Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-62-2019.pdf
PDF · 143.88 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/62/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému G. H., U.. XX.XX.XXXX, R. K.. Š. XXX/X, XXX XX Ž. U. T., štátny občan SR, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, o zaplatenie 3.000,-Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.000,-Eur od 01.03.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom podaným dňa 04.12.2018 na Okresnom súde Banská Bystrica podľa zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“), domáhal v konaní vedenom pod sp.zn. 15Up/1033/2018 vydania platobného rozkazu, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 3.000,-Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 14,90 % ročne zo sumy 3.000,-Eur od 01.03.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.000,-Eur od 01.03.2018 do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 27.05.2011 bola medzi veriteľom - Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 a žalovaným v právnom postavení dlžníka uzavretá zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo strany veriteľa úver vo výške 7.000,-Eur. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti tej - ktorej splátky dohodnutou v zmluve. V dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v predloženej listine „Aktuálny stav úveru“. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok, veriteľovi vznikol nárok požadovať od dlžníka predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Veriteľ si toto právo uplatnil. Žalovaný ani napriek výzve zo strany banky dlžnú sumu nezaplatil. Pohľadávka voči žalovanému so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení zo dňa 20.06.2018 a postúpenie bolo žalovanému oznámené. Žalobca si v konaní voči žalovanému uplatnil len časť nesplatenej dlžnej istiny a úrok, ktoré sú uplatňované odo dňa nasledujúceho po dni poslednej platby žalovaného. Úroky do dátumu poslednej platby, si žalobca v konaní neuplatnil.
2. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, ak sa návrhom uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v rozpore s právnymi predpismi, súd vyzve žalobcu, aby v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka. Ak tak žalobca urobí, platí, že vo zvyšnej časti vzal návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo.
3. Okresný súd Banská Bystrica výzvou zo dňa 21.02.2019 vyzval žalobcu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, aby v lehote piatich pracovných dní uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti istiny vo výške 3.000,-Eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.000,-Eur od 01.03.2018 do zaplatenia.
4. Podaním zo dňa 26.02.2019 žalobca s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorá nie je v rozpore s právnymi predpismi, t.j. v časti istiny vo výške 3.000,-Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.000,-Eur od 01.03.2018 do zaplatenia súhlasil. Doručením súhlasu žalobcu, teda došlo k zastaveniu konania v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 14,90 % ročne zo sumy 3.000,- Eur od 01.03.2018 do zaplatenia.
5. Dňa 01.04.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz sp.zn.: 15Up/1033/2018, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.000,-Eur od 01.03.2018 do zaplatenia, spolu s trovami konania vo výške 402,92 Eur.
6. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom poukázal na to, že právny vzťah založený uzavretou zmluvou je vzťahom spotrebiteľským. Ďalej poukázal na to, že pre stratu výhody splátok musia byť splnené kumulatívne podmienky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorých splnenie z doručených dokladov pripojených k návrhu nevyplýva. Žalovaný poprel, že by mu bolo doručené oznámenie o zosplatnení úveru a namietal, že k zosplatneniu úveru nedošlo, a preto absentuje actio nata. Poukázal aj na to, že žalobca síce v návrhu označuje ako jeden z dôkazov doručenku k výzve na úhradu dlžnej sumy, no túto nepredložil. Žalovaný ďalej spochybnil existenciu dohody v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka o možnosti predčasného zosplatnenia úveru. Uplatnený nárok označil za predčasný a neoprávnený. Odhliadnuc od uvedeného, žalovaný na svoju obranu vzniesol aj námietku premlčania, s poukazom na skutočnosť, že k zosplatneniu mal žalobca pristúpiť listom zo dňa 28.05.2015, pričom návrh podal až 04.12.2018, teda po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby.
7. Podľa § 11 ods. 1, 5 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje.
8. Podľa § 14 ods. 1 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, súd doručil žalobcovi odpor spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril, a aby v lehote na vyjadrenie navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku s tým, že podľa § 14 ods. 2 márnym uplynutím lehoty na pokračovanie v konaní sa konanie zastavuje.
9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.05.2019 k doručenému odporu uviedol, že oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru bolo žalovanému doručené a predložil doručenku k tomuto vyhláseniu. V súvislosti s podanou námietkou premlčania žalobca predložil súdu uznanie dlhu zo dňa 01.07.2015, ktorým žalovaný uznal svoj záväzok a poukázal na § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na čo má žalobca za zo, že uplatnená pohľadávka nie je premlčaná. Žalobca predmetným podaním zároveň navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného súdneho poriadku.
10. Podľa § 14 ods. 3 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí.
11. Na základe doručeného návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní, Okresný súd Banská Bystrica v súlade s § 14 ods. 3 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, postúpil vec na prejednanie tunajšiemu súdu, o čom strany sporu upovedomil oznámeniami zo dňa 04.06.2019.
12. Podľa § 167 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu k podanému odporu spolu s uznesením zo dňa 20.06.2019,
ktorým súd žalovanému v súlade s § 167 ods. 4 CSP umožnil, aby sa k doručenému vyjadreniu žalobcu písomne vyjadril. Súd žalovaného zároveň poučil o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
13. Žalovaný sa k doručenému vyjadreniu žalobcu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 01.07.2019, v ktorom zotrval na tvrdeniach uvedených v podanom odpore, spochybnil predloženú doručenku a namietal, že žalobca v konaní nepreukázal , že by žalovaného spotrebiteľa upozornil na možnosť uplatnenia práva na predčasné zosplatnenie úveru v lehote nie kratšej ako 15 pred uplatnením tohto práva. Žalovaný ďalej spochybnil platnosť predloženého uznania dlhu a namietal, že predložené uznanie je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, pretože vychádza z nekalej obchodnej praktiky právneho predchodcu žalobcu, a to z dôvodu, že právny predchodca žalobcu predložil predmetné uznanie dlhu na vopred pripravenom formulári označenom ako návratka a súčasne žalovaného nepoučil o následkoch podpísania tejto písomnosti, teda nekonal s odbornou starostlivosťou. Ku skutkovým okolnostiam uviedol, že ho právny predchodca žalobcu opakovane telefonicky kontaktoval a žiadal, aby predmetnú návratku podpísal a zaslal späť, pričom mu žiadnym spôsobom neuviedol, aké následky bude mať podpísanie a spätné zaslanie tejto písomnosti. Na podporu svojich tvrdení citoval viacero súdnych rozhodnutí.
14. Žalovaný ďalším podaním zo dňa 24.08.2019 vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu s poukazom na neplatnosť postúpenia vymáhanej pohľadávky pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, pričom poukázal na viacero súdnych rozhodnutí a predložený odborný článok. Podľa tvrdenia žalovaného pohľadávka nebola platne postúpená, nakoľko banková inštitúcia vôbec nemôže postúpiť svoju pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu ako je iná banková inštitúcia. Vzhľadom na uvedené, žiadal žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
15. Pojednávanie nariadené na 13.11.2019 bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania. Podaním doručeným súdu dňa 12.12.2019 predložil žalobca súdu amortizačnú tabuľku obsahujúcu predpis splátok k uzavretej zmluve a upozornenie - výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 11.05.2015, ktorú adresoval pôvodný veriteľ žalovanému.
16. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 18.12.2019, na ktorom podanú žalobu prejednal za účasti právnych zástupcov strán sporu.
17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, predloženými vyjadreniami strán sporu, predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom právnych zástupcov strán sporu a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav.
18. Z predloženej zmluvy o úvere súd zistil, že dňa 27.05.2011 uzavrela Poštová banka, a. s. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o úvere lepšia splátka Č..XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške istiny 7.000,-Eur. Úver s komplexným súborom poistenia bol poskytnutý pri úrokovej sadzbe 14,9 % p.a., RPMN 17,28 %; priemerná RPMN bola 12,52 %. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver 84 pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 145,80 Eur, splatnými k 10. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, s termínom splatnosti prvej splátky 10.06.2011 a poslednej splátky 10.05.2018. Tento dátum je zároveň dátumom konečnej splatnosti úveru. Žalovaný sa zaviazal platiť aj mesačný poplatok za správu a vedenie úverového účtu vo výške 1,66 Eur. Mesačná splátka s poplatkom za vedenie úverového účtu tak bola 147,46 Eur (145,8+1,66). Celková výška nákladov je v zmluve uvedená sumou 4.515,78 Eur. Podľa bodu 3.6 uzavretej zmluvy právne vzťahy neupravené v zmluve sa riadia Obchodnými podmienkami (OP), Všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP) a príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Dlžník svojím podpisom potvrdil, že bol oboznámený a súhlasil s OP, VOP, ako aj Sadzobníkom poplatkov. Podľa článku 9, bod 9.2 obchodných podmienok uzavretej úverovej zmluvy, ak dlžník neuhradil riadne a včas čo i len časť dohodnutej splátky pohľadávky banky, je banka oprávnená (i) požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva.
19. Z predloženého Upozornenia - Výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 12.05.2015 na č.l. 146 spisu súd zistil, že pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. upozornil žalovaného na podstatné porušenie
ustanovení zmluvy a v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ho upozornil, že ku dňu 11.05.2015 je pohľadávka banky z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 1.880,95 Eur, pozostávajúca z omeškanej splátky vo výške 1879,80 Eur a omeškaných poplatkov vo výške 1,15 Eur viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Touto výzvou pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy a zároveň ho upozornil, že ak nedôjde k uhradeniu dlžnej sumy je veriteľ oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky.
20. Z predloženej výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 28.05.2015 súd zistil, že pôvodný veriteľ Poštová banka, a. s. vyhlásil úver k 28.05.2015 za predčasne splatný a žalovaného vyzval na zaplatenie úverovej pohľadávky v celkovej výške 6.865,53 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5.703,01 Eur, úrokov vo výške 1.157,87 Eur a poplatkov za upomienky vo výške 4,65 Eur. Z predloženej doručenky na č.l. 16b a 75 spisu súd zistil, že predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 03.06.2015.
21. Súd z listinného dôkazu „Aktuálny stav úveru ku dňu 20.07.2018“ na č. l. 14 až 16 spisu zistil, že sa jedná o výpis k úverovej zmluve Č..XXXXXXXXXX, ktorý viedol pôvodný veriteľ Poštová banka, a. s. Z predloženého výpisu súd zistil, že čerpanie úverových prostriedkov bolo realizované v celkovej výške 7.000,-Eur. Z výpisu súd ďalej zistil, že žalovaný na úver celkovo zaplatil sumu 6.382,57 Eur, z čoho suma 510,03 Eur bola započítaná na úhradu poplatkov, suma 4.575,55 Eur na úhradu úrokov a suma 1.296,99 Eur na úhradu istiny. Neuhradená istina tak zostala vo výške 5.703,01 Eur (7000-1296,99). Z výpisu súd ďalej zistil, že žalovaný uhradil splátky splatné od 10.06.2011 do 10.04.2013. Nasledujúce splátky splatné v období od 10.05.2013 do 10.12.2013 neuhradil. K splácaniu opätovne pristúpil až od 12.12.2013, pričom zaplatené úhrady boli započítané na úhradu omeškaných poplatkov a úrokov. K umorovaniu istiny už nedošlo.
22. Z predloženej amortizačnej tabuľky na č.l. 145 spisu súd zistil predpis splátok k uzavretej úverovej zmluve.
23. Z predloženého uznania dlhu na č.l. 76 spisu súd zistil, že dňa 01.07.2015 žalovaný svoj dlh zo zmluvy o úvere Č..XXXXXXXXXX vo výške 6.906,46 Eur, ktorý sa stal splatným dňa 28.05.2015 písomne uznal čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho v celom rozsahu splatiť.
24. Z vyjadrenia žalovaného súd zistil, že žalobca po doručení výzvy na zaplatenie telefonicky opakovane požadoval od žalovaného uhradenie jeho záväzku.
25. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2018, uzavretej medzi pôvodným veriteľom Poštovou bankou, a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, má súd preukázané postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou na žalobcu ako aj jeho aktívnu legitimáciu k vymáhanému nároku.
26. Z výpisu z obchodného registra žalobcu súd zistil, že žalobca má od 01.09.2016 zapísaný ako predmet činnosti poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov.
27. Predžalobnou výzvou zo dňa 26.11.2018, ktorá bola dňa 27.11.2018 podľa predloženého podacieho hárka Č.. Y. zaslaná na adresu žalovaného, žalobca vyzval žalovaného na uhradenie pohľadávky zo zmluvy Č..XXXXXXXXXX, ktorú ku dňu 26.11.2018 vyčíslil sumou 9.298,26 Eur.
28. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, kde žalobca vystupuje ako právny nástupca dodávateľa a žalovaný ako spotrebiteľ. Hoci uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere je vo svojej podstate zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) a predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObchZ, je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Uzavretá zmluva je podľa svojho obsahu tzv. typovou formulárovou zmluvou,
ktorú vypracoval právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, nakoľko jej znenie bolo predtlačené na formulári, do ktorého sa len vpísali chýbajúce údaje. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemohol obsah zmluvy nijako ovplyvniť. Formulárové zmluvy právny predchodca žalobcu opakovane používa pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere, je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu uzavretej zmluvy o úvere a postavenia jej účastníkov dospel k záveru, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za spotrebiteľský, čo strany sporu v konaní nespochybňovali.
30. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 3 ObchZ, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 504 ObchZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do 1 mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 ObchZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený do zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto zákonnom ustanovení.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (t.j. k 20.06.2018), práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (t.j. k 20.06.2018), veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.
Podľa § 20 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (t.j. k 20.06.2018), veriteľ je povinný podať príslušnému registrovému súdu návrh na zápis podnikateľskej činnosti podľa tohto zákona do obchodného registra (22b) na základe rozhodnutia o udelení povolenia do 30 kalendárnych dní odo dňa, keď rozhodnutie o udelení povolenia nadobudlo právoplatnosť. Veriteľ je povinný predložiť Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra do desiatich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia registrového súdu o vykonaní zápisu do obchodného registra alebo zmeny zápisu v obchodnom registri.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (t.j. k 20.06.2018), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu (87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. (87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva OZ.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa druhej vety § 110 OZ, ak právo dlžník písomne uzná čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Podľa § 524 ods. 1,2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
31. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
32. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
33. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
34. Po postúpení veci z upomínacieho súdu zostal predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie časti neuhradenej istiny vo výške 3.000,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo žalovanej sumy od 01.03.2018 do zaplatenia, keďže v prevyšujúcej časti o zaplatenie zmluvných úrokov bolo konanie v súlade so zákonnou fikciou podľa druhej vety § 8 ods. 1 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní zastavené.
35. Medzi stranami nebolo sporné a súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 28.05.2011 právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške istiny 7.000,-Eur s konečným termínom splatnosti 10.05.2018. Hoci žalovaný platnosť uzavretej spotrebiteľskej zmluvy nenamietal, súd po preskúmaní obsahu zmluvy dospel k záveru, že uzavretá zmluva o úvere spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Nakoľko poskytnutý spotrebiteľský úver nie je možné podľa ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov, veriteľovi vznikol nárok na vrátenie poskytnutého úveru spolu s úrokom a dohodnutými poplatkami.
36. Súd sa najskôr zaoberal námietkou žalovaného voči nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a dospel k záveru, že táto obrana žalovaného nie je dôvodná. Žalobca pohľadávku z úverovej zmluvy nadobudol na základe predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2018 zo dňa 20.06.2018, uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretie zmluvy o postúpení. Tvrdenie žalovaného, že pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy nebolo možné pôvodným veriteľom Poštovou bankou, a. s. platne postúpiť na žalobcu z dôvodu, že banková inštitúcia vôbec nemôže postúpiť svoju pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu ako je iná banková inštitúcia, nie je správne a odporuje právnej úprave. Podmienky pre platné postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru upravuje § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne odseky 1 a 2, časť za bodkočiarkou. Z výpisu z obchodného registra žalobcu mal súd preukázané, že od 01.09.2016 má žalobca v súlade s § 20 ods. 7 zákona č.129/2010 Z.z. ako predmet činnosti zapísané „Poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov“, a to na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. V prípade žalobcu sa teda jedná o veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č.129/2010 Z.z., predloženou zmluvou o postúpení zo dňa 20.06.2018 bola postúpená pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy so všetkými právami s ňou spojenými (článok III, bod 3 zmluvy o postúpení) a splnená bola aj posledná zákonná podmienka vyplývajúca z § 17 ods. 1 písm. b), t.j., že postupovaná pohľadávka bola po konečnom termíne splatnosti, a to či už s poukazom na vyhlásenie predčasnej splatnosti výzvou zo dňa 28.05.2015 alebo s poukazom na termín konečnej splatnosti uvedený v zmluve (10.05.2018). Z obsahu uzavretej zmluvy o úvere nevyplýva dohoda zmluvných strán, na základe ktorej by pohľadávku nebolo možné postúpiť, preto postúpenie neodporuje ani § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané aj dodržanie ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Predloženými výzvami pôvodného veriteľa zo dňa 12.05.2015 a zo dňa 28.05.2015 na č.l. 46 a 146 spisu, žalobca preukázal, že pred postúpením pohľadávky bol žalovaný písomne vyzvaný na splnenie svojho peňažného záväzku, pričom z predloženého aktuálneho stavu úveru mal súd preukázané splácanie úverovej pohľadávky, ako aj skutočnosť, že žalovaný bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní, pričom pred postúpením žalovaný pohľadávku napriek výzvam neuhradil. Súd sa nestotožnil ani s tvrdeniami žalovaného uvedenými v jeho vyjadrení zo dňa 01.07.2019, že predložená doručenka žiadnym spôsobom nepreukazuje doručenie výzvy obsahujúcej zosplatnenie dlhu, čomu by podľa tvrdenia žalovaného mala nasvedčovať skutočnosť, že doručenka je datovaná 03.06.2015, a teda nebolo by ani logické, aby sa vzťahovala k výzve na úhradu dlžnej sumy, ktorou malo dôjsť k zosplatneniu. Žalovaný tieto svoje závery bližšie nevysvetlil, no súd poukazuje na to, že logickému uvažovaniu v žiadnom prípade neodporuje, ak je predmetná výzva datovaná dňa 28.05.2015 a podľa predloženej doručenky mala byť doručená dňa 03.06.2015. Súd zároveň poukazuje na zhodné označenie výzvy uvedené v pravej hornej časti s označením uvedeným na predloženej doručenke a označením v pravej spodnej časti uznania dlhu, v ktorom je uvedené, že dlh sa stal splatným dňa 28.05.2015. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že veriteľ zasielal výzvy na uhradenie dlžnej sumy spolu s tlačivom pre uznanie dlhu. Žalovaný pravosť svojho podpisu na uznaní dlhu nepoprel, dokonca jeho doručenie potvrdil vo vyjadrení zo dňa 01.07.2019. Súd preto nemal dôvod pochybovať, že by predmetná výzva nebola žalovanému doručená. Ako pritom sám žalovaný uviedol, uznanie dlhu podpísal po opakovaných
telefonických kontaktoch zo strany právneho predchodcu žalobcu (pôvodného veriteľa). Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že pôvodný veriteľ svoju pohľadávku postúpil na žalobcu na základe uzavretej zmluvy o postúpení zo dňa 20.06.2018 platne, v súlade s právnou úpravou, čím je daná jeho aktívna vecná legitimácia. Obrana žalovaného preto nebola v tomto smere dôvodná.
37. Zjavne nedôvodná bola aj obrana žalovaného založená na tvrdení, že pre uplatnený nárok žalobcu absentuje tzv. „actio nata“. Toto tvrdenie žalovaného je priamom v rozpore s vykonaným dokazovaním. Podľa zmluvy o úvere uzavretej dňa 28.05.2011, žalovaný sa svoj záväzok zaviazal splniť v 84 splátkach, s termínom splatnosti prvej splátky dňa 10.06.2011 a dátumom konečnej splatnosti úveru dňa 10.05.2018. Žalobca svoj nárok uplatnil na súde návrhom dňa 04.12.2018, to znamená po termíne konečnej splatnosti úveru, bez ohľadu na predčasné zosplatneniu úveru výzvou zo dňa 28.05.2015. Pokiaľ by aj k platnému zosplatneniu úveru nedošlo, konečná splatnosť by nastala 10.05.2018, vzhľadom na čo je zrejmé, že v čase podania žaloby (04.12.2018) bol celý záväzok žalovaného po lehote splatnosti.
38. Vykonaným dokazovaním však súd dospel k záveru, že pôvodný veriteľ úver predčasne zosplatnil. Splácanie úveru mal súd preukázané predloženým výpisom z úverového účtu „Aktuálny stav úveru ku dňu 20.07.2018“, pričom tieto skutkové okolnosti žalovaný nespochybnil, hoci bol s nimi riadne oboznámený, keďže spolu s vydaným platobným rozkazom mu bol doručený aj žalobný návrh s prílohami. Z výpisu o stave účtu súd zistil, že žalovaný sa s plnením svojich záväzkov dostal opakovane do omeškania. Splátky splatné v období od 10.05.2013 do 12.12.2013 neuhradil. Posledná riadne uhradená splátka bola splatná dňa 10.04.2013, pričom nasledujúce úhrady boli realizované až dňa 12.12.2013 a boli zaúčtované na úhradu omeškaných poplatkov a úrokov. K umorovaniu istiny došlo naposledy splátkou zo dňa 10.04.2013. V dôsledku omeškania veriteľ (právny predchodca žalobcu) vyzval žalovaného výzvou zo dňa 12.05.2015 na uhradenie dlžnej časti úveru vo výške 1.880,95 Eur s upozornením na možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný dlžnú čiastku neuhradil, pričom nepravidelné platby poukazoval v období od 12.12.2013. Žalobca vzhľadom na uvedené výzvou zo dňa 28.05.2015 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného, ktorým spochybňoval existenciu dohody umožňujúcej predčasné zosplatnenie úveru, nakoľko táto dohoda je obsahom článku 9, bod 9.2 Obchodných podmienok, ktorými sa v zmysle bodu 3.6 uzavretej zmluvy riadi právny vzťah založený uzavretou zmluvou o úvere. V prípade omeškania dlžníka tak veriteľ bol oprávnený požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, t.j. veriteľ bol oprávnený úver zosplatniť, pričom súd ma za to, že k zosplatneniu úveru došlo výzvou zo dňa 28.05.2015 v súlade § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
39. Z predloženého „Aktuálneho stavu úveru“ mal súd preukázané čerpanie ako aj čiastočné splácanie úveru a spôsob započítania uhradených splátok na istinu, vyúčtované úroky a poplatky. Z výpisu súd ďalej zistil, že žalovaný na úver celkovo zaplatil sumu 6.382,57 Eur, z čoho suma 510,03 Eur bola započítaná na úhradu poplatkov, suma 4.575,55 Eur na úhradu úrokov a suma 1.296,99 Eur na úhradu istiny. Neuhradená istina tak zostala vo výške 5.703,01 Eur (7000-1296,99). Neuhradený zostatok úverovej pohľadávky postúpil pôvodný veriteľ na žalobcu, ktorý časť neuhradenej istiny vo výške 3.000,- Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % od 01.03.2018 do zaplatenia uplatnil žalobou na súde. Po posúdení predložených dôkazov súd dospel k záveru, že nárok bol žalobcom uplatnený dôvodne, preto podanej žalobe vyhovel.
40. Potom ako veriteľ úver predčasne zosplatnil, žalovaný svoj záväzok voči veriteľovi dňa 01.07.2015 písomne uznal. Týmto dňom začala s poukazom na § 110 Občianskeho zákonníka plynúť veriteľovi 10 ročná premlčacia doba. Keďže žaloba napadla na súde 04.12.2018, je zrejmé, že nárok bol uplatnený včas. Súd preto neprihliadol na vznesenú námietka premlčania, ktorá bola zo strany žalovaného uplatnená nedôvodne. K obrane žalovaného, ktorou spochybňoval platnosť uznania dlhu súd neprihliadol, nakoľko žiadne dôvody pre prijatie záveru o neplatnosti uznania dlhu súd nezistil. Uznanie dlhu obsahuje všetky zákonné náležitosti. Pravosť podpisu nebola medzi stranami sporná. Žalovaným namietané dôvody spočívajúce v skutočnosti, že uznanie dlhu bolo vopred pripravené veriteľom na formulári označenom ako návratka pre veriteľa neplatnosť uznania dlhu nezakladajú. Z obsahu vopred pripraveného formulára je nepochybné, že sa jedná o uznanie dlhu. Nedôvodná je aj obrana žalovaného, že predmetné uznanie podpísal po opakovaných telefonických kontaktoch zo strany veriteľa, nakoľko táto skutočnosť nemôže viesť k neplatnosti tohto písomne uskutočneného právneho úkonu. Súd preto ani nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie výsluchom matky žalovaného, nakoľko toto nemohlo viesť k záveru o neplatnosti písomného uznania. Súd poukazuje na to, že
rozhodnutia, na ktoré žalovaný poukázal vo svojej obrane nie sú na daný prípad aplikovateľné, nakoľko vychádzajú zo skutkovo odlišnej situácie, keď spotrebiteľ v dohode o splátkach uznal svoj premlčaný záväzok, pre platnosť ktorého sa vyžaduje vedomosť spotrebiteľa o tom, že uznáva záväzok premlčaný. V danom prípade však žalovaný uznal svoj nepremlčaný záväzok, preto právne závery vyslovené v predmetných rozhodnutiach nie sú na prejednávaný prípad aplikovateľné.
41. Pre úplnosť súd uvádza, že námietka premlčania by nebola dôvodná ani v prípade, že by k zosplatneniu úveru a ani k platnému uznaniu dlhu nedošlo a splátky úveru by boli splatné v zmysle predloženého predpisu splátok k zmluve o úvere (tzv. amortizačnej tabuľky). Dlh na istine predstavuje 5.703,01 Eur, avšak žalobou bol uplatnený nárok len na zaplatenie časti dlžnej istiny, pričom z amortizačnej tabuľky má súd preukázané, že súčet umorovanej istiny splátok č. 55 až 84, splatných od 10.12.2015 do 10.05.2018, predstavuje sumu 3.325,22 Eur. Táto čiastka istiny nemôže byť vzhľadom na dátum podania žaloby (04.12.2018) a dĺžku premlčacej doby (3 roky) v žiadnom prípade premlčaná, a to ani v prípade, že by k predčasnému zosplatneniu úveru a ani k uznaniu dlhu nedošlo.
42. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. V danom prípade vzhľadom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy o úvere sa výška úrokov z omeškania riadi právnymi predpismi občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis. Podľa § 3 ods.1 v spojení s § 10c nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný je preukázateľne v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, pričom toto omeškanie stále trvá, preto žalobca má voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Vzhľadom na viazanosť súdu rozsahom podanej žaloby podľa § 216 CSP (žalobca uplatnil úroky z omeškania len vo výške 5,25 % ročne a za obdobie od 01.03.2018), súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 01.03.2018 do zaplatenia, nakoľko žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania v nižšej výške ako ho upravujú právne predpisy.
43. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.
44. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v plnom, keď existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP) pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania nezistil. Súd z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval výrok v súlade s rozhodovacou praxou (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp.zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp.zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017) do povinnosti ich náhrady.
47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).