Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-20-2019.pdf
PDF · 83.89 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/20/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, proti povinnému: EUROMONT TO, s.r.o., so sídlom Bratislava, Obchodná 39, IČO: 36 555 444, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2 020,74 Eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Er/181/2013-22 zo dňa 07. januára 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie o d m i e t a.
Súdnemu exekútorovi voči oprávnenému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (I. výrok) a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 493,30 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok).
1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 243b ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z.. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
1.3. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučných titulov - výkazov nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Topoľčany číslo 1209080213 zo dňa 15.02.2012, číslo 1209011913 zo dňa 05.01.2012, číslo 1109240913 zo dňa 24.11.2011, číslo 1109220813 zo dňa 26.10.2011 pre vymoženie sumy 2 020,74 Eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu Okresný súd Topoľčany udelil dňa 10.06.2013 pod číslom 5406 046834.
1.4. Dňa 03.12.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko nebol zistený žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky povinného, pričom jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie.
1.5. Na základe podnetu súdneho exekútora, po preskúmaní vykonaného šetrenia majetku povinného podľa súdnym exekútorom predloženého šetrenia majetku povinného, prvoinštančný súd exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. Nemajetnosť povinného mal preukázanú z katastra nehnuteľností, kde nebol zistený žiadny majetok povinného a zo skutočnosti, že voči povinnému je vedených niekoľko ďalších exekučných konaní.
1.6. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), § 7 ods. 1, 4 až 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 493,30 Eur pozostávajúce z odmeny v sume 361 Eur, náhrady hotových výdavkov náhrady - poplatok ODI v sume 0,20 Eur, poštovného 8 Eur, cestovné náhrady 36,60 Eur (200 km x 0,183 Eur), náhrady za stratu času 5,28 Eur (8 x 0,66 Eur), 20 % DPH, ktoré sú v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, pričom na náhradu trov exekúcie súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
2. Vyššie uvedené uznesenie v zákonnom stanovenej lehote napadol oprávnený odvolaním, v ktorom uviedol, že povinný uhradil v sume 1 803 Eur časť exekučne vymáhanej sumy, priamo na účet Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. z účtov č. XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX nasledovne:
- výkaz nedoplatkov č. 1109220813 v sume 391,17 Eur a 10 Eur trovy - uhradené 101,69 Eur dňa 14.10.2014 a 111,74 Eur dňa 18.07.2014. Neuhradené zostalo ku dňu podania odvolania 177,74 Eur a 10 Eur trovy.
- výkaz nedoplatkov č. 1109240913 v sume 402,30 Eur a 10 Eur trovy - uhradené 287,37 Eur dňa 10.10.2014 a 114,93 Eur dňa 18.07.2014. Neuhradené zostali ku dňu podania odvolania trovy v sume 10 Eur.
- výkaz nedoplatkov č. 120911913 v sume 792,92 Eur a 10 Eur trovy - 566,40 Eur dňa 10.10.2014 a 226,52 Eur dňa 18.07.2014. Neuhradené zostali trovy v sume 10 Eur.
- Výkaz nedoplatkov č. 1109080213 v sume 394,35 Eur a 10 Eur trovy - uhradené 180 Eur dňa 14.10.2014, 101,69 Eur dňa 04.09.2014 a 112,66 Eur dňa 18.07.2014. Neuhradené zostali ku dňu podania odvolania trovy v sume 10 Eur.
VšZP, a.s. úhrady povinného oznámila exekútorskému úradu Mgr. Anny Michnicovej, pričom uviedol, nie je preukázateľné, že k úhrade došlo v dôsledku činnosti exekútora. Oprávnený tiež v rámci svojich možností vykonáva činnosť smerujúcu k vymoženiu pohľadávok ako napr. zasielanie výziev k úhrade, komunikácia s klientom. Povinný realizoval úhrady z účtov, a to priamo na účet VšZP, a.s. Keďže povinný realizoval úhrady z účtov, v čase prebiehajúceho exekučného konania, disponoval finančnými prostriedkami, na základe čoho mohol exekútor pohľadávku, resp. jej časť vymôcť prikázaním pohľadávky z vyššie uvedených účtov povinného. Na základe uvedeného je v tomto prípade irelevantné prisudzovať zásluhu za predmetnú úhradu exekútorovi a priznať mu odmenu z uhradenej sumy.
3. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že účty uvádzané oprávneným nie sú a nikdy neboli účtami povinného. Uviedol, že z priloženej prílohy č. 1 vyplýva výpis z evidencie súdneho exekútora ku dňu 25.03.2013, kedy bola vykonaná prvá lustrácia účtov povinného formou elektronickej komunikácie s bankami sprostredkovanej spoločnosťou CRIF - Slovac Credit Bureau, s.r.o. Z výpisu je zrejmé, že povinný mal toho času evidovaný len účet v Slovenskej sporiteľni. Súdny exekútor preto vydal dňa 15.07.2013 exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z uvedeného účtu, pričom toho času nebola zrealizovaná žiadna úhrada. Z prílohy č. 2 vyplýva prehľad všetkých čísiel účtov vedených na meno/ IČO povinného od začatia exekučného konania do dátumu poslednej lustrácie v roku 2018. Z uvedeného vyplýva, že povinný síce mal vedených niekoľko účtov v I., ale ani jedno z čísiel účtov povinného získaných formou elektronickej komunikácie s bankami sprostredkovanej spoločnosťou CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o. nesúhlasí s číslom účtu oznámeným oprávneným. Z uvedeného vyplýva, že čísla účtov uvádzané oprávneným nikdy neboli vedené na meno/ IČO povinného, a teda úhrady pohľadávky oprávneného boli realizované zo strany tretej osoby. Súdny exekútor preto mohol vymôcť pohľadávku s príslušenstvom a trovy exekúcie, a ani ich časť, prikázaním pohľadávky z účtu povinného. Z obsahu spisu je jasne preukázateľné, že súdny exekútor vykonal všetky úkony potrebné na zistenie majetku povinného. Keďže pri výkone svojej činnosti postupoval súdny exekútor svedomito a podľa svojich najlepších vedomostí a skúseností, patria mu trovy exekúcie, ktoré mu príslušný súd v uznesení č. k. 8Er/181/2013-22 priznal. Záverom uviedol, že žiada súd o zamietnutie odvolania oprávneného v plnom rozsahu.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po oboznámení sa s obsahom spisu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) sa najskôr zaoberal tým, či odvolanie oprávneného
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, a to aj napriek správnemu poučeniu súdu prvej inštancie o nemožnosti podať odvolanie.
5. Odvolací súd mal z obsahu odvolania (§ 124 ods. 1 CSP) za to, že oprávnený odvolaním nenapáda uznesenie v časti zastavenia exekúcie, pretože v tomto smere neuvádza žiadne odvolacie dôvody, ale namieta len správnosť priznania odmeny súdnemu exekútorovi z uhradenej sumy.
6. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučné poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 386 písmeno c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania, účinná do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania, boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava, účinná od 01. 07. 2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné, len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30. 06. 2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).
10. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani "primerane" subsumovať pod rozhodnutie "o nároku na náhradu trov konania" podľa § 357 písm. m) CSP.
12. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave, účinnej do 30.06.2016, prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.
13. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. V prejednávanej veci súd prvej inštancie napadnutým uznesením nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Zákon vyslovene neuvádza možnosť podať odvolanie proti takémuto uzneseniu, preto voči nemu nie je prípustné podať odvolanie.
14. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP).
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, na základe čoho sa nemohol ďalej zaoberať dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania postupoval odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že analogicky aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto postupu je skutočnosť, že Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, ak je odvolanie odmietnuté. Samotné ustanovenie § 396 ods. 1 CSP odkazuje na použitie ustanovení o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Preto bolo potrebné rozhodnúť o trovách odvolacieho konania podľa analogického použitia ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu odvolania, pretože i v tomto prípade odvolacie konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozhodol tak, že v odvolacom konaní inak oprávnenému súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).