Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/20/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, proti povinnému: EUROMONT TO, s.r.o., so sídlom Bratislava, Obchodná 39, IČO: 36 555 444, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2 020,74 Eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. -22 zo dňa 07. januára 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie o d m i e t a.

Súdnemu exekútorovi voči oprávnenému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (I. výrok) a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 493,30 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok).

1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na , , . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

1.3. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučných titulov - výkazov nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Topoľčany číslo 1209080213 zo dňa 15.02.2012, číslo 1209011913 zo dňa 05.01.2012, číslo 1109240913 zo dňa 24.11.2011, číslo 1109220813 zo dňa 26.10.2011 pre vymoženie sumy 2 020,74 Eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu Okresný súd Topoľčany udelil dňa 10.06.2013 pod číslom 5406 046834.

1.4. Dňa 03.12.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko nebol zistený žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky povinného, pričom jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie.

1.5. Na základe podnetu súdneho exekútora, po preskúmaní vykonaného šetrenia majetku povinného podľa súdnym exekútorom predloženého šetrenia majetku povinného, prvoinštančný súd exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. Nemajetnosť povinného mal preukázanú z katastra nehnuteľností, kde nebol zistený žiadny majetok povinného a zo skutočnosti, že voči povinnému je vedených niekoľko ďalších exekučných konaní.

1.6. O trovách exekúcie rozhodol podľa , Exekučného poriadku, , , , č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , až 5 o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 493,30 Eur pozostávajúce z odmeny v sume 361 Eur, náhrady hotových výdavkov náhrady - poplatok ODI v sume 0,20 Eur, poštovného 8 Eur, cestovné náhrady 36,60 Eur (200 km x 0,183 Eur), náhrady za stratu času 5,28 Eur (8 x 0,66 Eur), 20 % DPH, ktoré sú v súlade s č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, pričom na náhradu trov exekúcie súd zaviazal v zmysle Exekučného poriadku oprávneného.

2. Vyššie uvedené uznesenie v zákonnom stanovenej lehote napadol oprávnený odvolaním, v ktorom uviedol, že povinný uhradil v sume 1 803 Eur časť exekučne vymáhanej sumy, priamo na účet Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. z účtov č. XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX nasledovne:

- výkaz nedoplatkov č. 1109220813 v sume 391,17 Eur a 10 Eur trovy - uhradené 101,69 Eur dňa 14.10.2014 a 111,74 Eur dňa 18.07.2014. Neuhradené zostalo ku dňu podania odvolania 177,74 Eur a 10 Eur trovy.

- výkaz nedoplatkov č. 1109240913 v sume 402,30 Eur a 10 Eur trovy - uhradené 287,37 Eur dňa 10.10.2014 a 114,93 Eur dňa 18.07.2014. Neuhradené zostali ku dňu podania odvolania trovy v sume 10 Eur.

- výkaz nedoplatkov č. 120911913 v sume 792,92 Eur a 10 Eur trovy - 566,40 Eur dňa 10.10.2014 a 226,52 Eur dňa 18.07.2014. Neuhradené zostali trovy v sume 10 Eur.

- Výkaz nedoplatkov č. 1109080213 v sume 394,35 Eur a 10 Eur trovy - uhradené 180 Eur dňa 14.10.2014, 101,69 Eur dňa 04.09.2014 a 112,66 Eur dňa 18.07.2014. Neuhradené zostali ku dňu podania odvolania trovy v sume 10 Eur.

VšZP, a.s. úhrady povinného oznámila exekútorskému úradu Mgr. Anny Michnicovej, pričom uviedol, nie je preukázateľné, že k úhrade došlo v dôsledku činnosti exekútora. Oprávnený tiež v rámci svojich možností vykonáva činnosť smerujúcu k vymoženiu pohľadávok ako napr. zasielanie výziev k úhrade, komunikácia s klientom. Povinný realizoval úhrady z účtov, a to priamo na účet VšZP, a.s. Keďže povinný realizoval úhrady z účtov, v čase prebiehajúceho exekučného konania, disponoval finančnými prostriedkami, na základe čoho mohol exekútor pohľadávku, resp. jej časť vymôcť prikázaním pohľadávky z vyššie uvedených účtov povinného. Na základe uvedeného je v tomto prípade irelevantné prisudzovať zásluhu za predmetnú úhradu exekútorovi a priznať mu odmenu z uhradenej sumy.

3. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že účty uvádzané oprávneným nie sú a nikdy neboli účtami povinného. Uviedol, že z priloženej prílohy č. 1 vyplýva výpis z evidencie súdneho exekútora ku dňu 25.03.2013, kedy bola vykonaná prvá lustrácia účtov povinného formou elektronickej komunikácie s bankami sprostredkovanej spoločnosťou CRIF - Slovac Credit Bureau, s.r.o. Z výpisu je zrejmé, že povinný mal toho času evidovaný len účet v Slovenskej sporiteľni. Súdny exekútor preto vydal dňa 15.07.2013 exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z uvedeného účtu, pričom toho času nebola zrealizovaná žiadna úhrada. Z prílohy č. 2 vyplýva prehľad všetkých čísiel účtov vedených na meno/ IČO povinného od začatia exekučného konania do dátumu poslednej lustrácie v roku 2018. Z uvedeného vyplýva, že povinný síce mal vedených niekoľko účtov v I., ale ani jedno z čísiel účtov povinného získaných formou elektronickej komunikácie s bankami sprostredkovanej spoločnosťou CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o. nesúhlasí s číslom účtu oznámeným oprávneným. Z uvedeného vyplýva, že čísla účtov uvádzané oprávneným nikdy neboli vedené na meno/ IČO povinného, a teda úhrady pohľadávky oprávneného boli realizované zo strany tretej osoby. Súdny exekútor preto mohol vymôcť pohľadávku s príslušenstvom a trovy exekúcie, a ani ich časť, prikázaním pohľadávky z účtu povinného. Z obsahu spisu je jasne preukázateľné, že súdny exekútor vykonal všetky úkony potrebné na zistenie majetku povinného. Keďže pri výkone svojej činnosti postupoval súdny exekútor svedomito a podľa svojich najlepších vedomostí a skúseností, patria mu trovy exekúcie, ktoré mu príslušný súd v uznesení č. k. -22 priznal. Záverom uviedol, že žiada súd o zamietnutie odvolania oprávneného v plnom rozsahu.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) po oboznámení sa s obsahom spisu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) sa najskôr zaoberal tým, či odvolanie oprávneného

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné podľa odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, a to aj napriek správnemu poučeniu súdu prvej inštancie o nemožnosti podať odvolanie.

5. Odvolací súd mal z obsahu odvolania ( ) za to, že oprávnený odvolaním nenapáda uznesenie v časti zastavenia exekúcie, pretože v tomto smere neuvádza žiadne odvolacie dôvody, ale namieta len správnosť priznania odmeny súdnemu exekútorovi z uhradenej sumy.

6. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím , došlo v súlade s k zrušeniu , . Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti .

7. Podľa Exekučné poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

8. Podľa písmeno c) odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania, účinná do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa ( ) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania, boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - ). Procesná úprava, účinná od 01. 07. 2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom ( ), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné, len ak to zákon výslovne pripúšťa ( ). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým , teraz ), avšak kým do 30. 06. 2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný ( v spojení s Exekučného poriadku).

10. To však neznamená, že je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie . V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku ( Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie ( druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - ) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora- ). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s ) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani "primerane" subsumovať pod rozhodnutie "o nároku na náhradu trov konania" podľa .

12. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave, účinnej do 30.06.2016, prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti alebo výslovným uvedením trov exekúcie v ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

13. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. V prejednávanej veci súd prvej inštancie napadnutým uznesením nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Zákon vyslovene neuvádza možnosť podať odvolanie proti takémuto uzneseniu, preto voči nemu nie je prípustné podať odvolanie.

14. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie . Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku v spojení s ).

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného podľa ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, na základe čoho sa nemohol ďalej zaoberať dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania postupoval odvolací súd v súlade s ustanovením tak, že analogicky aplikoval ustanovenie . Dôvodom takéhoto postupu je skutočnosť, že neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, ak je odvolanie odmietnuté. Samotné ustanovenie odkazuje na použitie ustanovení o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Preto bolo potrebné rozhodnúť o trovách odvolacieho konania podľa analogického použitia ustanovenia , ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu odvolania, pretože i v tomto prípade odvolacie konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozhodol tak, že v odvolacom konaní inak oprávnenému súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).