Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Csp-164-2018.pdf
PDF · 118.84 KB
Case nature
Area
Subarea
26Csp/164/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Naďou Pethoovou, v právnej veci žalobcu: P. T., N.. XX.XX.XXXX, A. T. Š. XXX/X, X., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený AK JUDr. Andrea Cviková s.r.o., IČO: 47233516, Pribinova 25, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov a o zaplatenie 3297,38 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému priznáva 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou súdu dňa 05.09.2018 sa žalobca domáhal určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.03.2014 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2014 sú neplatné, aby určil, že revolvingový úver č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a dohody č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2014 je bezúročný a bez poplatkov a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia sumu spolu 3297,38 eur.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením splnomocneného zástupcu žalobcu, Zmluvami o revolvingovom úvere, Dohodami o zrážkach zo mzdy, pokusom o zmier, Všeobecnými podmienkami žalobcu, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, písomnými vyjadreniami a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
4. Zo žaloby a vyjadrení žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu vyplynulo, že je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom a revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 13.1.2014 podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský a revolvingový úver vo výške 660 EUR. Zmluva o spotrebiteľskom a revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa XX.X.XXXX podľa zákona ě. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský a revolvingový úver vo výške 1500 EUR. Skutočne dostal žalobca ako spotrebiteľ na účet len 1320 EUR. 0 180 EUR menej. Súčasťou typových formulárových zmlúv, ktorých znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa sú aj Dohody o zrážkach zo mzdy na osobitnej listine. Žalovaný požiadal zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa zrážky zo mzdy bez právneho dôvodu. Zamestnávateľ stŕha žalobcovi úroky, na ktoré veriteľ ako žalovaný nemá nárok -čo je neprípustné - spôsobuje to poškodzovanie žalovaného ako spotrebiteľa a poškodzovanie jeho rodiny. Veriteľ výšku dlhu sám
jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Preto existuje naliehavý právny záujem a žalobca musel podať žalobu. Existuje naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pre rozhodnutie predmetnej veci je zásadný výklad, bud' Ústavného súdu alebo Súdneho dvora Európskej únie. Žalovaný postupoval voči žalobcovi bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Jeho spotrebiteľské práva boli porušené najmä tým, že žalovaný použil v zmluvách početné neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa §9 ods. 2 písm. 0 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov zmluva musí obsahovať údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a to deň, mesiac a rok. Pokiaľ sa tento údaj v zmluve jednoznačne uvedený dátumom nenachádza, tak treba považovať zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov. Nepostačuje údaj o dátume splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení veriteľa (žalovaný) o schválení revolvingového úveru a ani odkaz v Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere, hoci zmluva ich označuje ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy, podľa ktorého sa za deň konečnej splatnosti úveru považuje deň splatnosti poslednej splátky. Nie je prípustné, aby sa spotrebiteľ k údaju o konečnej splatností spotrebiteľského úveru dopracovával výkladom a výpočtom a zároveň tieto dokumenty nie sú podpísané spotrebiteľom. Oznámenie o schválení revolvingového úveru je jednostranne podpísaný dokument. Nie je súčasť zmluvy. Splátkový kalendár nie je obojstranne podpísaný - nejedná sa o súčasť predmetnej zmluvy. V bode 5. a 6. predmetných zmlúv nie sú všetky údaje totožné. Napríklad RPMN - údaje o požadovanom úvere a údaje o schválenom úvere. Aj preto sa predmetné úvery považujú ako bezúročné a bez poplatkov. V predmetných zmluvách absentujú zákonom vyžadované obligatórne náležitosti a to: výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a termíny konečnej splatnosti deň, mesiac a rok. Oznámenie veliteľa o schválenom revolvingovom úvere sa nepovažuje za súčasť zmluvy, pretože toto oznámenie je jednostranne podpísaný dokument. Spotrebiteľský úver musí mať písomnú formu a ak sa iná oznámenie veriteľa o schválenom úvere má považovať za zmluvu alebo súčasť zmluvy, tak musí byť obojstranne podpísané. V predmetných zmluvách sa nenachádza zákonom vyžadovaná obligatórna náležitosť a to termín konečnej splatnosti a to deň, mesiac a rok. Ak sa termín konečnej splatnosti nachádza v splátkovom kalendári, tak tento musí byť obojstranne podpísaný, ak sa má považovať za zmluvu alebo súčasť zmluvy. Zmluvná pokuta pri omeškaní 0.04% ako každodenný úrok z omeškania je neprijateľná zmluvná podmienka a preto je neplatná. Akékoľvek dojednanie o zmluvnej pokute musí byť dojednané na osobitnej listine a obojstranne podpísané ak sa má považovať za platné. Nič nebránilo žalovanému, aby dojednanie o zmluvnej pokute 0,04% ako každodenný úrok z omeškania bolo dojednané na osobitnej listine a obojstranne podpísané. Rozhodcovská zmluva aj keď sa nachádza na osobitnej listine a je obojstranne podpísaná, tak je neplatná, pretože obsah rozhodcovskej zmluvy nebol dojednaný individuálne. Rozhodcovská zmluva tak ako aj ostatné súčasti boli predpripravené na podpis zo strany žalovaného. V rozhodcovskej zmluve je napísané, že je možnosť do 14 dní od podpisu zmluvy odstúpiť. Nie je možné odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní, pokiaľ je táto neplatná od začiatku (ex tune). V marci v roku 2018 sa žalobca ako spotrebiteľ dozvedel na facebooku (na internete) od združenia na ochranu spotrebiteľa Centrum správnej pomoci, že všetky predmetné zmluvy sú vadné
- bezúročné a bez poplatkov a žalobca platil úroky bez právneho dôvodu a žalobca do 2 rokov podal žalobu na súd. V čase podpísania predmetných zmlúv žalobca nepoznal čo sú to neprijateľné zmluvné pod. Zmluva o spotrebiteľskom a revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX - výška skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 1320 EUR, zaplatená suma vo výške na splátkach 583,01 EUR, zaplatená suma zrážkami zo mzdy 2891,53 EUR, zaplatené spolu 3474,54 Eur, bezdôvodné obohatenie: 2154,54 EUR. Zmluva o spotrebiteľskom a revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX - výška skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 660 EUR, zaplatená suma vo výške na splátkach 462,78 EUR, zaplatená suma zrážkami zo mzdy 1340,06 EUR, celková zaplatená suma vo výške 1802,84 EUR, bezdôvodné obohatenie: 1 142,84 EUR. Zmluva o spotrebiteľskom a revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2014 na základe ktorej mal poskytnúť žalovaný žalobcovi poskytnúť úver vo výške 660,- Eur, ktoré neposkytol. Skutočne poskytnutý úver bol vo výške 564,80,-Eur na dobu 42 mesiacov a splátka mesačne 35,36,-Eur. Žalovaný si ihneď odrátal poplatok, ako odplatu za poskytnutie služieb a Dohody o poskytnutí služby vo výške 95,17,-Eur. Za uvedený úver spolu zaplatil 1707,60,- Eur. Zmluva o spotrebiteľskom a revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.03.2014 na základe ktorej mal poskytnúť žalovaný žalobcovi poskytnúť úver vo výške 1320,- Eur, ktoré neposkytol. Skutočne poskytnutý úver bol vo výške 1124,-Eur, na dobu 36 mesiacov a splátkou mesačne po 74,94 Eur. Žalovaný si ihneď odrátal poplatok, ako odplatu za poskytnutie služieb a Dohody o poskytnutí služby vo výške 196,02,-Eur. Za tento úver spolu zaplatil 3275,50,-Eur. V priebehu konania žalobca znova zmenil
tvrdenie o reálnej výške žalovaným poskytnutého úveru, a to vo vzťahu k prvej zmluve vo výške 500 eur a vo vzťahu k druhej zmluve vo výške 1097,05 eur.
5. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy na základe tvrdení, ktoré s obsahom uzavretých dohôd nemajú nič spoločné, rovnako ako odkazy na rakúsku právnu úpravu či závery odkazujúce na závery komisie pre posudzovanie neprijateľných podmienok. Žalovaný namieta v prvom rade neprípustnosť určovacieho návrhu a rozhodnutia ohľadne dohôd o zrážkach zo mzdy. Podaná žaloba je v uvedenej časti neprípustná podľa § 137 písm. c) CSP (žalobca sa nedomáha určenia práva) a je neprípustná aj podľa písmena d) uvedeného ustanovenia (žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje). Žalobca ďalej navrhuje, aby súd určil, že úvery zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX sú bezúročné a bez poplatkov, pretože podľa tvrdenia žalobcu neobsahujú rozčlenenie splátky, ďalej údaj o RPMN nie je v bodoch 5 a 6 totožný a má chýbať aj údaj o konečnej splatnosti. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu, pretože tieto sú v rozpore s relevantnou právnou úpravou. V súvislosti s uvádzaním „konečnej splatnosti úveru“ tvrdíme, že žalobcove tvrdenie sú nesprávne, a to z nasledovných dôvodov : (i) v zmysle výkladu Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15 bráni únijné právo takému výkladu vnútroštátneho práva, v zmysle ktorého je bezúročnosť úveru možné spájať s náležitosťou, ktorú únijné právo neurčuje ako povinnú náležitosť zmluvy, (ii) údaj o konečnej splatnosti všetky uzavretá zmluva obsahuje, (iii) súdna prax ohľadne uvádzania konečnej splatnosti nie je jednotná a je preto neprípustné, aby nejednoznačný a sporný výklad zákona bol na ťarchu sporovej strany a (iv) zmena zákona č. 129/210 Z.z., ktorá je účinná od 01.05. 2018 a ktorá bola prijatá z dôvodu odstránenia nepresností implementácie smernice potvrdzuje fakt, že s „konečnou splatnosťou“ nie je možné spájať žiadny následok. Ak by tento údaj a jeho uvádzanie malo byť súčasťou ochrany spotrebiteľa, potom jeho vypustenie z ustanovení zákona je vlastne popretím takéhoto cieľa. Súdny dvor EÚ v bode 58 rozsudku vo veci C-42/15 vyslovil, že Uvedené ustanovenie (čl. 10 ods. 2 smernica 2008/48/ES pozn.) by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice. Súdny dvor EÚ zároveň v spomenutom rozsudku konštatoval, že (výrok 4) Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor EÚ svojím výkladom teda vymedzil dve podstatné skutočnosti, a to že s inou náležitosťou, akou je náležitosť uvedená v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES nie je možné spájať záver o bezúročnosti, pretože takúto inú náležitosť nie je možné do vnútroštátnej úpravy ani uviesť. Druhou skutočnosťou je, že bezúročnosť úveru je možné spájať len s náležitosťou, ktorá spochybňuje možnosť posúdiť rozsah záväzku spotrebiteľa (čo termín konečnej splatnosti nie je, pretože ten žiadny rozsah nedefinuje. Rozsah záväzku vymedzuje počet a výška splátky, celková čiastka na splatenie a RPMN). Náležitosť „konečná splatnosť úveru“ nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z.z. a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Stalo sa tak novelou č. 279/2017 Z.z. (článok XII.), pričom jej prijatie bolo odôvodnený tým, že ide o zohľadnenie záverov Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová a v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak by „konečná splatnosť“ mala byť náležitosťou zmluvy v rámci zabezpečenia ochrany spotrebiteľa, potom nedáva ani zmena zákona, a ani samotné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ racionálny význam. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona. Konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti to znamená, že s týmto údajom (náležitosťou) nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti a ďalej ani preto, lebo údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2017, ktoré sa týkalo práve výkladu ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. v kontexte únijného práva, konštatoval (bod 24 odôvodnenia) Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť
ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Uvedenie konečnej splatnosti treba vykladať vo vzájomných súvislostiach. Zmluva o revolvingovom úvere požadované informácie obsahovala, a to spôsobom vyplývajúcim z obsahu jednotlivých dokumentov, ktoré podľa vôle zmluvných strán predstavovali jej neoddeliteľnú súčasť. V súvislosti s uvádzaním výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov žalovaný uvádza a tvrdí, že žalobcove tvrdenia sú v rozpore so zákonom a aj súdnou praxou. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania splátky na úver, istinu a úroky len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom. Ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, potom nevidí žiadny zmysel práva spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 zákona. Veď dané údaje by už mal priamo v zmluve. To len potvrdzuje skutočnosť o tom, že záver založený na jazykovom výklade popiera význam § 9 ods. 5. Účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol spotrebiteľ informovaný o svojej povinnosti. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by teda nemala žiadny význam (§ 9 ods. 5 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvných vzťahov medzi stranami sporu), keďže takáto amortizačná tabuľka by už bola súčasťou zmluvy. Žalovaný poukazuje na to, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. To, že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.) vyplýva v prvom rade z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju. Žiadosti/zmluvy/ údaje o RPMN úveru a predpokladanej RPMN revolvingového úveru líšiace sa od týchto údajov, ktoré uviedol odporca vo svojom návrhu na uzatvorenie zmluvy. Hodnota RPMN úveru nie je náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci zmluvy konsenzuálne dohodnúť. Takáto hodnota zohľadňuje parametre poskytovaného úveru a je daná výpočtom matematického vzorca stanoveného v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ak sa teda účastníci zmluvy o spotrebiteľskom úvere dojednali na výške úveru, termíne jeho splatnosti, výške, počte a splatnosti splátok úveru, úrokoch z úveru a ostatných nákladoch úveru, vykoná sa výpočet RPMN úveru podľa zákonom stanoveného matematického vzorca a zistená hodnota sa uvedie veriteľom do akceptácie návrhu dlžníka na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to bez ohľadu na to, či samotný dlžník nejakú hodnotu RPMN úveru vo svojom návrhu uviedol alebo nie.“ RPMN . Pre vznik zmluvy o úvere postačuje dohoda zmluvných strán o úvere, úroku a dobe splatnosti; nevyžaduje sa údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, následkom neuvedenia ktorej je, že úver bude považovaný za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe vyššie uvedeného preto tvrdíme, že nie je daný dôvod pre záver o bezúročnosti úverov a ani pre záver o vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalobca k dnešnému dňu spolu 607,78 Eur, v prípade tejto zmluvy žalobca neuhradil ani sumu úveru 660,-Eur. V prípade zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500043683 uhradil žalobca k dnešnému dňu spolu 698,01 Eur, žalobca neuhradil ani sumu úveru 1320,- Eur. Z podanej žaloby a pripojených listín nie je vôbec zrejmé, na základe čoho sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca tvrdí, že zmluvná pokuta vo výške 0,04 % denne je ako neprijateľná podmienka neplatná. Svoje tvrdenie nekonkretizuje žiadnymi bližšími skutočnosťami, okrem toho, že takéto dojednanie má byť obsiahnuté na osobitnej listine. Rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere.
6. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
7. Podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
8. Podľa § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
9. Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
10. Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
11. Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
12. Prioritne sa súd zaoberal platnosťou oboch napadnutých úverových zmlúv. V prípade zmluvy č. 8500038849 z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca listinou označenou nadpisom ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere vyplnením údajov okrem údajom pod bodom 6 zmluvy dňa 09.01.2014 požiadal navrhovateľa o poskytnutie revolvingového úveru v celkovej výške 1500 eur, pri mesačnej splátke 80,37 eur, za celkovú čiastku, ktorú musí odporca vrátane úrokov zaplatiť 3375,54 eur. Žalovaný predmetný návrh zmluvy (o spotrebiteľskom úvere) prijal dňa 13.01.2014. Následne žalovaný vyplnil údaje na vyššie špecifikovanej listine, konkrétne bod 6 zmluvy, kde „potvrdil“ požiadavku odporcu tak, že mu poskytne úver vo výške 660 eur, s mesačnou splátkou 35,56 eur, pričom celková čiastka, ktorú odporca zaplatí vrátane úrokov je 1485,12 eur. Uvedenú skutočnosť odporcovi oznámil zaslaním Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
- zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2014. Existencia ďalšieho úkonu odporcu vrátane preukázania doručenia uvedeného oznámenia preukázaná nebola. V prípade zmluvy č. XXXXXXXXXX z vykonaného dokazovania obdobne vyplynulo, že žalobca listinou označenou nadpisom ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere vyplnením údajov okrem údajom pod bodom 6 zmluvy dňa 18.03.2014 požiadal navrhovateľa o poskytnutie revolvingového úveru v celkovej výške 1500 eur, pri mesačnej splátke 85,15 eur, za celkovú čiastku, ktorú musí odporca vrátane úrokov zaplatiť 3065,40 eur. Žalovaný predmetný návrh zmluvy (o spotrebiteľskom úvere) prijal dňa 27.03.2014. Následne žalovaný vyplnil údaje na vyššie špecifikovanej listine, konkrétne bod 6 zmluvy, kde „potvrdil“ požiadavku odporcu tak, že mu poskytne úver vo výške 1320 eur, s mesačnou splátkou 74,94 eur, pričom celková čiastka, ktorú odporca zaplatí vrátane úrokov je 2697,84 eur. Uvedenú skutočnosť odporcovi oznámil zaslaním Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.03.2014. Existencia ďalšieho úkonu odporcu vrátane preukázania doručenia uvedeného oznámenia preukázaná nebola.
13. Obe žiadosti žalobcu o poskytnutie úveru nepochybne možno definovať ako návrh na uzatvorenie zmluvy podľa ust. § 43a ods. 1 OZ, ktorý návrh sa dostal do sféry dispozície žalovaného vychádzajúc z jeho obsahu dňa 13.01.2014 a v druhom prípade dňa 27.03.2014, pričom reakciou žalovaného na návrh žalobcu bolo vyplnenie tej istej listiny v bode 6, ktorú skutočnosť žalovaný zjavne považoval za prijatie návrhu. Z údajov v bode 5 a 6 vzhľadom na ich rozpor predstavujúci rozdielne číselné údaje ohľadne celkovej výšky revolvingového úveru, výšky mesačnej splátky a výšky celkovej čiastky, ktorú musí žalobca vrátane úrokov zaplatiť, nebolo preukázané, že by sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že v danom prípade išlo o prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy podľa ust. § 43 ods. 1 OZ, nakoľko údaje predstavujúce podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa z.č. 129/2010 Z.z. uvedené žalovaným v bode 6 žiadosti/zmluvy nie je možné vyhodnotiť ako zhodné s údajmi uvedenými žalobcom v bode 5 žiadosti/zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, na základe čoho medzi nimi zároveň nemohlo dôjsť k vzniku záväzkového vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na neplatnosť oboch sporných úverových zmlúv súd nemal dôvod určiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov, nakoľko úver môže vzniknúť len na základe platnej úverovej
zmluvy, k čomu v danom prípade z vyššie uvedených dôvodov nedošlo, na základe čoho žalobu v danej časti ako nedôvodnú zamietol.
14. V konaní bolo preukázané, že napriek neexistencii akéhokoľvek záväzkového vzťahu medzi stranami sporu žalovaný žalobcovi vyplatil sumu 500 eur na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Žalovaný tvrdil, že reálna výška vyplatenej úverovej istiny bola v danom prípade 660 eur v súlade s údajom v bode 6. Zmluvy, avšak svoje tvrdenie nepreuklázal žiadnym spôsobom, nakoľko súd za účelom preskúmania výšky úveru vyplatenej žalobcovi žiadal žalovaného o predloženie kompletnej dokumentácie (najmä karty klienta), ktorú žalovaný bez uvedenia dôvodu v priebehu konania nepredložil. Vzhľadom na uvedené súd vychádzal z údaju o úvere 500 eur tvrdeného žalobcom ako spotrebiteľom. V prípade úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX malo ísť o istinu úveru vyplatenú žalobcovi vo výške podľa údaju v bode 6 zmluvy a podľa tvrdenia žalovaného vo výške 1320 eur, avšak žalobca uviedol, že reálne mu bol poskytnutý úver len vo výške 1097,05 eur, pričom žalovaný napriek výzve súdu opätovne nepredložil relevantnú dokumentáciu, z ktorej by mal súd za preukázanú reálne poskytnutú výšku úveru, na základe čoho v danej časti opätovne vychádzal z tvrdenia žalobcu ako spotrebiteľa. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný žalobcovi spolu poskytol finančné prostriedky vo výške 1597,05 eur, ktorú sumu žalobca prijal. Niet pochybnosti o tom, že obaja tak konali v domnienke existencie záväzkového právneho vzťahu založeného platnou a účinnou zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX (pričom neexistencia ich platnosti a účinnosti je zdôvodnená vyššie).
15. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
16. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
18. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
19. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
20. V prípade plnenia poskytnutého na základe neplatnej zmluvy sú si zmluvné strany podľa ust. § 457 OZ povinné vydať navzájom poskytnuté plnenia. Žalobca tvrdil, že prijatie jeho plnenia, ktorého výšku sám označil ako 3297,38 eur, žalovaným, predstavuje bezdôvodné obohatenie, nakoľko ide o plnenie bez právneho dôvodu. Z vykonaného dokazovania však bolo zistené, že žalobca z titulu zmluvy č. XXXXXXXXXX zaplatil žalovanému sumu 607,78 eur, z titulu zmluvy č. XXXXXXXXXX sumu 698,01 eur, a to sčasti dobrovoľným plnením, sčasti zrážkami zo mzdy. Pri celkovej sume poskytnutej žalovaným 1597,05 eur tak žalobca do času vyhlásenia rozsudku vo veci samej zaplatil len sumu 1305,79 eur, t.j. žalobca žalovanému tzv. úver nielenže nepreplatil, ale žalovanému nevrátil ani len plnú sumu istiny úveru. Preto nie je v konaní preukázané, že by na strane žalovaného došlo prijatím plnenia žalobcu na základe neplatných zmlúv k bezdôvodnému obohateniu podľa ust. § 451 ods. 1 a nasl.OZ, na základe čoho súd žalobu v danej časti zamietol.
21. V časti určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy žalobca vychádzal z tvrdení, ktoré s obsahom uzavretých dohôd nemajú nič spoločné, rovnako ako odkazy na rakúsku právnu úpravu či závery odkazujúce na závery komisie pre posudzovanie neprijateľných podmienok. Súd konštatuje v prvom rade neprípustnosť určovacieho návrhu a rozhodnutia ohľadne dohôd o zrážkach zo mzdy. Právne úkony sú v zmysle právnej teórie, ako aj rozhodovacej praxe súdov, právnymi skutočnosťami. Určovacia žaloba je v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis (t.j. osobitný zákon musí určiť, že takéto konanie je dovolené, napríklad konanie o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, kde príslušné predpisy výslovne takýto typ určovacej žaloby predpokladajú). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných
právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Podaná žaloba je v uvedenej časti neprípustná podľa § 137 písm. c) CSP (žalobca sa nedomáha určenia práva) a je neprípustná aj podľa písmena d) uvedeného ustanovenia (žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje). Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. k úhrade splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho súhlasu (vyjadreného v Dohode o zrážkach zo mzdy) jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy, a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník, a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu, akými sú napr. uhrádzanie splátok vkladom v banke, platenie prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a pod. Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti (platí tzv. teória racionálneho zákonodarstva). Ak by dohoda o zrážkach zo mzdy mala byť v rozpore s právom Európskej únie, potom by nemalo význam napríklad prijatie osobitnej úpravy vo vzťahu k dohode o zrážkam zo mzdy s účinnosťou od 01.05. 2014, pričom táto osobitná úprava bola zahrnutá do zákona č. 250/2007 Z.z. II. Na základe uvedeného súd žalobu aj v tejto časti zamietol.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na plný procesný úspech žalovaného v konaní tento má právo na zaplatenie trov konania a trov právneho zastúpenia v plnej miere.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.