Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-2C/42/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: P. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX X. B. X., štátny občan Slovenskej republiky, zast. JUDr. Vladimírom Fraňom, LL.M., advokátom so sídlom Haškova 18, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J.Q. XX, štátny občan Slovenskej republiky, zastúpeného Mgr. Martinou Masárovou, advokátkou so sídlom Záhradná 2/B, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 14.000,00 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom dňa 09.08.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 14.000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 19.000,00 eur od 29.02.2017 do 31.10.2017, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 17.500,00 eur od 01.11.2017 do 01.12.2017, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 16.000,00 eur od 02.12.2017 do 22.01.2018, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 14.500,00 eur od 23.01.2018 do 01.02.2018, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 13.000,00 eur od 02.02.2018 do zaplatenia. Zároveň si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2012 poskytol žalovanému sumu 36.000,00 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v termíne do 31.04.2014. Následne bol dňa 15.11.2013 k vyššie uvedenej zmluve o pôžičke uzavretý Dodatok č. 1, na základe ktorého bolo dojednané, že žalovaný pôžičku vráti v 36-tich mesačných splátkach vo výške 1.000,00 eur, splatných vždy do 10. dňa v mesiaci počnúc dňom 10.12.2013. Súčasne bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 1.000,00 eur pri omeškaní ktorejkoľvek splátky o viac ako 2 mesiace. Na zabezpečenie pohľadávky bola dňa 15.11.2013 uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k. ú. X. B. X. a to: pozemok parcela registra "C" č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 3511 m2, pozemok parcela registra "C" č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1297 m2, pozemok parcela registra "C" č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 629 m2, pozemok parcela registra "C" č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 422 m2, stavba stolárska výroba s. č. XXXX postavená na parcele č. XXXX/X a na parcele č. XXXX/X vo výške podielu 2/6-ín. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný riadne plnil splátky do 22.01.2015, t. j. 14 splátok po 1.000,00 eur. Ďalšie úhrady v celkovej výške 3.000,00 eur už neboli uhradené v lehote splatnosti. Výzvou zo dňa 13.02.2017 žalobca uplatnil voči žalovanému v zmysle čl. II ods. 5 Dodatku č. 1 ku zmluve o pôžičke stratu výhody splátok

a vyhlásil za splatný celý neuhradený zvyšok istiny vo výške 19.000,00 eur. Výzvou zo dňa 13.02.2017 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy vrátane dohodnutej zmluvnej pokuty do dňa 28.02.2017. Žalovaný od vyššie uvedeného vyhlásenia splatnosti celého zvyšku istiny uhradil čiastku 6.000,00 eur nasledovne: dňa 31.10.2017 sumu 1.500,00 eur, dňa 01.12.2017 sumu 1.500,00 eur, dňa 22.01.2018 sumu 1.500,00 eur, dňa 01.02.2018 sumu 1.500,00 eur. Zvyšnú časť istiny vo výške 13.000,00 eur a zmluvnú pokutu vo výške 1.000,00 eur v zmysle čl. II bod 4 dodatku k zmluve o pôžičke žalovaný do dnešného dňa neuhradil.

3. Žalovaný podaním zo dňa 22.10.2018 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, ktorú odôvodnil tým, že žalovaný má trvalý pobyt v Dežericiach a miestne príslušným súdom na konanie a rozhodnutie vo veci je Okresný súd Bánovce nad Bebravou.

4. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom postupom podľa s prihliadnutím na , , , postúpil spis tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému na ďalšie konanie.

5. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 01.03.2019, v ktorom uviedol, že považuje žalobou uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný a neopodstatnený. Navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu nahradiť žalovanému 100,00 % trov konania. Mal za to, že Zmluva o pôžičke zo dňa 20.12.2012, na základe ktorej mal žalobca žalovanému poskytnúť sumu 36.000,00 eur, ako aj Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 15.11.2013, je absolútne neplatný právny úkon. Uviedol, že zmluva o pôžičke, o ktorú žalobca opiera svoj nárok, nebola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá dňa 20.12.2012 a pri jej podpise nebola žalovanému žalobcom odovzdaná suma vo výške 36.000,00 eur. Z tohto dôvodu nie je na zmluve o pôžičke ani osvedčený podpis zmluvných strán. Poukázal na skutočnosť, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 15.11.2013 Zmluvu o prevode obchodného podielu, a to žalobca ako prevodca a žalovaný ako nadobúdateľ v druhom rade spoločne s N.. T. L., ako nadobúdateľom v prvom rade a svoje podpisy následne osvedčili pred notárom dňa 18.11.2013. Žalobca bol v čase podpisu Zmluvy o prevode obchodného podielu spoločníkom obchodnej spoločnosti HBS INTERIER, s.r.o. so sídlom: Trenčianska cesta 1541/83, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 31 450 253 (ďalej aj len "HBS INTERIER, s.r.o." alebo "predmetná obchodná spoločnosť"), a to s obchodným podielom vo veľkosti 50,00 % z celku, ktorému zodpovedal vklad na základnom imaní v sume 3.387,00 eur a základné imanie v celosti predstavovalo sumu 6.774,00 eur. Z tejto dohody vyplýva, že žalobca svoj obchodný podiel rozdelil a 66,00 % svojho obchodného podielu (čo predstavuje 33,00 % z celku) v predmetnej obchodnej spoločnosti previedol na nadobúdateľa v prvom rade - N.. T. L. a 33,00 % svojho obchodného podielu (čo predstavuje 17,00 % z celku) v predmetnej obchodnej spoločnosti previedol žalobca na žalovaného. Na základe dohody zmluvných strán bola medzi prevodcom a nadobúdateľmi dohodnutá odplata za prevod tohto obchodného podielu vo výške 110.000,00 eur, z ktorých sumu zodpovedajúcu 67,00 %, t. j. vo výške 74.000,00 eur mal povinnosť uhradiť N.. T. L. a sumu zodpovedajúcu 33,00 %, t. j. vo výške 36.000,00 eur mal povinnosť uhradiť žalovaný. Žalobca a žalovaný boli spoločníkmi v predmetnej obchodnej spoločnosti už niekoľko rokov a ich vzťahy boli veľmi dobré, preto súhlasil žalovaný i s nadobúdateľom v prvom rade N.. T. L., že svoju povinnosť zaplatiť cenu za prevod obchodného podielu nahradia povinnosťou vrátiť pôžičku (fiktívnou povinnosťou). Uvedeným spôsobom by tak prijaté finančné prostriedky neboli pre žalobcu príjmom, ktorý by podľa všeobecne záväzných právnych predpisov podliehal dani a odvodovej povinnosti. Nakoľko však dňa 01.01.2013 nadobudol účinnosť o obmedzení platieb v hotovosti, podľa ktorého je zakázaná platba v hotovosti medzi fyzickými osobami vo výške presahujúcej 15.000,00 eur, podpísali zmluvné strany Zmluvu o pôžičke s dátumom podpisu 20.12.2012, teda v čase, kedy tieto hotovostné platby zakázané neboli. V skutočnosti však uvedená zmluva o pôžičke bola medzi zmluvnými stranami podpísaná dňa 15.11.2013 a nie teda rok pred tým. Podľa textu zmluvy o pôžičke nebolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté žiadne zabezpečenie uvedenej pohľadávky žalobcu. V rovnaký deň, teda 15.11.2013 bol podpísaný i Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke, podpisy na ktorom sú už i úradne osvedčené, keď zmluvné strany tieto podpisy uznali za vlastné, a na základe tohto dodatku bola dohodnutá úhrada celej sumy v splátkach. Podľa dodatku už bolo zároveň dohodnuté i zabezpečenie celého záväzku, a to zriadením záložného práva k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Ďalej žalovaný uviedol, že dňa 20.12.2012 a ani bezprostredne po tomto dni nenadobudol zodpovedajúcu čiastku (36.000,00 eur) na svoj bankový účet a ani v predmetnej dobe nenadobudol do vlastníctva iný majetok, ktorý by zodpovedal tejto majetkovej hodnote. Rovnako v čase od 20.12.2012 do 15.11.2013 žalovaný ani N.. T. L. neuhradili žalobcovi žiadnu čiastku predmetnej

(fiktívnej) pôžičky a dohoda o úhradách záväzku v splátkach (Dodatok č. 1 Zmluvy o pôžičke) nebola podpísaná v čase, ktorý by sa približoval splatnosti záväzku z dôvodu prípadnej neschopnosti dlžníkov uvedený záväzok uhradiť, ale v čase zodpovedajúcom dohode o prevode obchodného podielu a teda zodpovedajúcom povinnosti žalovaného a N.. T. L. uhradiť odplatu za prevod obchodného podielu. Taktiež i výška odplaty za prevod obchodného podielu dohodnutá v Zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 15.11.2013 sa rovná výške vkladu spoločníka do základného imania, teda sa rovná sume, ktorá je z pohľadu dane z príjmu považovaná za uznateľný výdavok znižujúci základ dane. Nezodpovedá však reálnej hodnote obchodného podielu žalobcu v čase podpisu Zmluvy o prevode obchodného podielu, nakoľko hodnota tohto obchodného podielu určená čo i len likvidačnou metódou (podľa ust. v spojení s ust. ) predstavuje sumu cca 102.000,00 eur, určenú podľa účtovnej závierky obchodnej spoločnosti za rok 2012. Uviedol, že skutočnou vôľou zmluvných strán - žalobcu, žalovaného a N.. T. L. tak nebolo odovzdanie peňazí titulom pôžičky a ich následné splácanie, ale vôľou strán bolo zaviazať žalovaného a N.. T. L. uhradiť sumu vo výške 36.000,00 eur a 74.000,00 eur žalobcovi, ako odplatu za nadobudnutý obchodný podiel, resp. jeho časti. Teda zmluvné strany sa podpisom Zmluvy o pôžičke a Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke snažili obchádzať zákon, a to najmä ustanovenia o dani z príjmu vo vtedy platnom znení a o zdravotnom poistení vo vtedy platnom znení. Právny úkon - Zmluva o pôžičke zo dňa 20.12.2012, podpísaná dňa 15.11.2013 a Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke podpísaný dňa 15.11.2013 sú simulovanými právnymi úkonmi a z tohto dôvodu sú oba právne úkony absolútne neplatné. Uviedol, že tieto právne úkony považuje za neplatné i z toho dôvodu, že zo strany žalobcu voči žalovanému nikdy nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí. Poukázal na skutočnosť, že na základe dohody so žalobcom zo dňa 15.11.2013 bol povinný tomuto uhradiť odplatu za prevod obchodného podielu, resp. jeho časti vo výške 36.000,00 eur, tento svoj záväzok uhradiť predmetnú sumu splnil jednotlivými splátkami, ktoré vkladal na účet vedený na meno žalobcu, a to úhradami dňa 10.12.2013 v sume 3.000,00 eur, dňa 10.01.2014 v sume 3.000,00 eur, dňa 10.07.2014 v sume 3.000,00 eur, dňa 11.08.2014 v sume 3.000,00 eur, dňa 10.09.2014 v sume 3.000,00 eur, dňa 10.11.2014 v sume 3.000,00 eur, dňa 11.12.2014 v sume 3.000,00 eur, dňa 22.01.2015 v sume 3.000,00 eur, dňa 10.03.2015 v sume 3.000,00 eur, dňa 31.08.2015 v sume 3.000,00 eur, dňa 31.10.2017 v sume 1.500,00 eur.

6. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 16.04.2019 vyjadril žalobca, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 01.03.2019 a ktoré sa týkajú žalovaným navodenej súvislosti s prevodom obchodného podielu v obchodnej spoločnosti HBS INTERIER, s.r.o. Uviedol, že zotrváva na skutočnosti, že došlo k riadnemu uzavretiu Zmluvy o pôžičke dňa 20.12.2012 ako aj k poskytnutiu finančných prostriedkov veriteľom v zmysle zmluvy o pôžičke. Túto skutočnosť potvrdzuje aj následné uzavretie Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke dňa 15.11.2013, ktorá okrem dohody o splátkach predstavuje v čl. I aj plnohodnotné uznanie záväzku, čo do dôvodu a výšky. Uviedol, že ďalším podstatným dôkazom uzavretia zmluvy o pôžičke a poskytnutia finančných prostriedkov je aj Notárska zápisnica sp zn. N 491/2017, , NCRls 32515/2017 zo dňa 18.09.2017, spísaná notárom JUDr. Priskou Štěrbovou a v ktorej dlžník N.. T. L. ako jeden z dlžníkov zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2012 opätovne uznal svoj záväzok voči žalobcovi, resp. jeho zostatok, ktorý nebol uhradený. Ďalšou podstatnou skutočnosťou, ktorá je v rozpore s tvrdeniami žalovaného a potvrdzuje tvrdenia žalobcu a preukazuje uzavretie zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2012, ako aj poskytnutie týchto prostriedkov zo strany žalobcu žalovanému je Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 15.11.2013, ktorá bola uzavretá na zabezpečenie splatenia pôžičky zo zmluvy o pôžičke. Mal za to, že tvrdenie žalovaného o zastieranom právnom úkone treba považovať iba za zavádzajúce, vyslovené v snahe vyhnúť sa svojej povinnosti splatiť žalobcovi svoje záväzky a ich príslušenstvo. V rozpore s tvrdením samotného žalovaného je aj ním uvádzaná skutočnosť, že celú dlžnú sumu riadne uhradil, čo aj zdokladoval priloženými dokladmi o hotovostných vkladoch na účet žalobcu. V prípade, ak by žalovaný nemal voči žalobcovi zmluvou o pôžičke deklarované záväzky na istine, tak by ani nemal dôvod konať tak, ako popisuje, a to vkladať splátky dlžnej sumy na účet žalobcu, a to presne podľa zmluvy o pôžičke. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nič od žalobcu ako pôžičku reálne nedostal, ale išlo o formu úhrady kúpnej ceny za obchodný podiel v spoločnosti HBS INTERIER, s.r.o. a v skutočnosti nemal záujem žalobcovi nič plniť na splátkach pôžičky, tak všetky jeho právne úkony, počnúc uzavretím zmluvy o pôžičke, následne jej dodatku č. 1 a tiež aj zmluvy o záložnom práve je možné považovať za právne úkony bez patričného vážneho úmyslu a tým spôsobom aj za zavádzanie žalobcu a jeho uvádzanie do omylu, čo však už hraničí s trestnoprávnou zodpovednosťou. Žalovaný vo svojom vyjadrení tiež uvádza, že jeho záväzok voči žalobcovi z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2012 je tiež riadne vysporiadaný, k čomu malo dôjsť postupnou úhradou v splátkach. Tieto tvrdenia žalovaného sú

však nepravdivé a zavádzajúce. Suma 3.000,00 eur zodpovedala mesačnej splátke za oboch dlžníkov, pričom za žalovaného bola suma 1.000,00 eur a za druhého dlžníka N.. T. L. v sume 2.000,00 eur. Vzhľadom k tomu, že obaja pôsobili v spoločnosti HBS INTERIER, s.r.o. a z hľadiska prerozdelenia ich náplne práce a pracovných povinností realizovanie úhrad pripadalo do náplne žalovaného, tak tento za oboch realizoval jednotlivé úhrady splátok, na ktoré však sumou 2.000,00 eur z každej splátky prispel N.. T. L.. Týmto kľúčom je potrebné priradiť časti splátok na záväzky každého z dlžníkov zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2012. Okrem týchto bezhotovostných úhrad bola žalovanému uhradená aj jedna hotovostná splátka za oboch dlžníkov tiež vo výške 3.000,00 eur, a to dňa 10.07.2015. Výdavkový doklad bol tiež vystavený na meno žalovaného, avšak bola to splátka za oboch dlžníkov.

7. Súd spor predbežne prejednal a následne vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vždy za účasti strán a ich právnych zástupcov spor prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov N.. T. L. a T. T. a oboznámením listinných dôkazov doložených stranami do spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Zo Zmluvy o pôžičke datovanej ku dňu 20.12.2012 vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník v druhom rade a p. N.. T. L., nar. XX.XX.XXXX ako dlžník v prvom rade uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej v zmysle čl. I tejto zmluvy sa veriteľ (žalobca) zaviazal požičať dlžníkovi v prvom rade peňažné prostriedky v sume 74.000,00 eur a v zmysle čl. II tejto zmluvy sa veriteľ (žalobca) zaviazal požičať žalovanému ako dlžníkovi v druhom rade peňažné prostriedky v sume 36.000,00 eur. Každý z dlžníkov potvrdil svojím podpisom na zmluve prevzatie vymedzených finančných prostriedkov v hotovosti v deň podpisu zmluvy a obaja sa zaviazali pôžičku vrátiť najneskôr do 31.03.2014 (ďalej aj len "predmetná zmluva o pôžičke"). Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník v druhom rade a p. N.. T. L., nar. XX.XX.XXXX ako dlžník v prvom rade uzatvorili Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 15.11.2013 (ďalej aj len "dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke"). V článku I tohto dodatku dlžník v prvom rade uznal svoj dlh zaplatiť žalobcovi sumu 74.000,00 eur z titulu pôžičky a dlžník v druhom rade (žalovaný) uznal svoj dlh zaplatiť žalobcovi sumu 36.000,00 eur z titulu pôžičky. V článku II bod 2 tohto dodatku sa žalobca a žalovaný dohodli, že žalovaný vráti predmetnú pôžičku v 36-tich mesačných splátkach nasledovne: 1. až 36. splátka vo výške 1.000,00 eur vždy k 10. dňu každého kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 10.12.2013. Podľa článku II bod 5 tohto dodatku v prípade, ak bude niektorý z dlžníkov v omeškaní s úhradou niektorej splátky o viac ako päť mesiacov, je veriteľ oprávnený jednostranne písomne vyhlásiť za predčasne splatný celý (zostávajúci) dlh oboch dlžníkov, v takomto prípade sú obaja dlžníci povinní bezodkladne vrátiť veriteľovi celú nesplatenú časť pôžičky, úroky z omeškania a zmluvné pokuty (t. j. stávajú sa zročnými pohľadávky voči obom dlžníkom). Podľa článku III tohto dodatku pohľadávky veriteľa voči obom dlžníkom pre prípad omeškania o viac ako 5 mesiacov (čl. II bod 5 tohto dodatku) musia byť až do ich úplného splatenia zabezpečené záložným právom na spoluvlastnícky podiel dlžníka v druhom rade 2/6-iny na predmetných nehnuteľnostiach. Bez splnenia podmienok uvedených v čl. II bod 5 tohto dodatku (t. j. omeškanie o menej ako 5 mesiacov a absencia oznámenia o predčasnej splatnosti) nie je možné záložné právo realizovať.

9. Žalobca ako prevodca a žalovaný ako nadobúdateľ v druhom rade a p. N.. T. L., nar. XX.XX.XXXX ako nadobúdateľ v prvom rade uzatvorili dňa 15.11.2013 Zmluvu o prevode obchodného podielu (ďalej aj len "predmetná zmluva o prevode obchodného podielu"), na základe ktorej prevodca (žalobca) previedol jeho obchodný podiel v obchodnej spoločnosti HBS INTERIER, s.r.o., IČO: 31 450 253, zodpovedajúci splatenému peňažnému vkladu vo výške 2.258,00 eur na nadobúdateľa v prvom rade - N.. T. L. a zodpovedajúci splatenému peňažnému vkladu vo výške 1.129,00 eur na nadobúdateľa v druhom rade

- žalovaného. Prevod sa podľa znenia zmluvy uskutočnil odplatne s tým, že nadobúdateľ v prvom rade zaplatil prevodcovi sumu 2.258,00 eur a nadobúdateľ v druhom rade zaplatil prevodcovi sumu 1.129,00 eur pred podpisom tejto zmluvy.

10. Žalobca ako záložný veriteľ a žalovaný ako záložca uzatvorili dňa 15.11.2013 Zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnému majetku (ďalej aj len "predmetná zmluva o záložnom práve k nehnuteľnému majetku", predmetom ktorej je dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva za účelom zabezpečenia a uspokojenia ďalej špecifikovanej zabezpečovanej pohľadávky. Dôvodom zriadenia záložného práva podľa tejto zmluvy je uzatvorenie Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2012 v znení Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 15.11.2013 medzi záložným veriteľom, záložcom a N.. T. L. B.. XX.XX.XXXX, bytom L.B. XXX/XX, XXX XX X. B. X. (záložca a N.. T. L. ďalej tiež "dlžníci"), na základe ktorej boli dlžníkom poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 110.000,00 eur.

11. Žalovaný v konaní predložil Potvrdenia o vkladoch v hotovosti zo dňa 10.12.2013 v sume 3.000,00 eur, dňa 10.01.2014 v sume 3.000,00 eur, dňa 10.07.2014 v sume 3.000,00 eur, dňa 11.08.2014 v sume 3.000,00 eur, dňa 10.09.2014 v sume 3.000,00 eur, dňa 10.11.2014 v sume 3.000,00 eur, dňa 11.12.2014 v sume 3.000,00 eur, dňa 22.01.2015 v sume 3.000,00 eur, dňa 10.03.2015 v sume 3.000,00 eur, dňa 31.08.2015 v sume 3.000,00 eur, dňa 31.10.2017 v sume 1.500,00 eur, dňa 01.12.2017 v sume 1.500,00 eur, dňa 22.01.2018 v sume 1.500,00 eur, dňa 01.02.2018 v sume 1.500,00 eur na účet vedený na meno žalobcu v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky.

12. V notárskej zápisnici spísanej notárkou JUDr. Priskou Štěrbovou dňa 18.09.2017 pod sp. zn. N 491/2017, , NCRls 32515/2017 (ďalej aj len "notárska zápisnica zo dňa 18.09.2017") je uvedené, že N.. T. L. uzavrel dňa 20.12.2012 s P.G. Š. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola dlžníkovi N.. T. L. poskytnutá suma 74.000,00 eur, ktorú sa N.. T. L. zaviazal vrátiť v termíne do 31.04.2014. Následne bol dňa 15.11.2013 k vyššie uvedenej zmluve o pôžičke uzavretý dodatok č. 1, na základe ktorého bolo dojednané, že dlžník pôžičku vráti v 36 mesačných splátkach, pričom 1. - 35. splátka bude vo výške 2.000,00 eur a bude splatná vždy do 10. dňa v mesiaci počnúc dňom 10.12.2013 a 36. splátka bude vo výške 4.000,00 eur so splatnosťou dňa 10.11.2016. Súčasne bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 1.000,00 eur pri omeškaní ktorejkoľvek splátky o viac ako 2 mesiace. Veriteľ P. Š. požaduje od dlžníka N.. T. L. vrátenie dlžnej sumy vo výške 40.000,00 eur a zmluvnej pokuty vo výške 19.000,00 eur. V uvedenej čiastke nie je započítané príslušenstvo pohľadávky (úroky z omeškania, trovy konania a pod.). Dlžník N.. T. L. je povinný zaplatiť vzniknutý dlh z titulu nedodržania svojich povinností vyplývajúcich z vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke a dodatku č. l k tejto zmluve. Na zabezpečenie pohľadávky bola dňa 15.11.2013 uzavretá zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti, zapísané v LV č. XXXX v k.ú. X. B. X.. Dlžník N.. T. L. v predmetnej notárskej zápisnici vyhlásil, že uznáva svoj vyššie uvedený dlh i jeho úroky z omeškania a iné príslušenstvo slobodne a vážne v plnom rozsahu čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa, že svoj záväzok pozostávajúci z istiny vo výške 40.000,00 eur, zmluvnej pokuty vo výške 19.000,00 eur a trov doterajšieho práv neho zastúpenia veriteľa advokátom vo výške 1.854,18 eur, ako aj príslušenstva pohľadávky, ktorým je úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 4,00 % ročne od 11.02.2015 do zaplatenia, uhradí formou mesačných splátok vymedzených v notárskej zápisnici splatných k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom október 2017. Ak dôjde k riadnemu uhradeniu istiny vo výške 40.000,00 eur príslušenstva pohľadávky a trov právneho zastúpenia, tak dlžník N.. T. L. nie je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 19.000,00 eur. Nezaplatením čo i len jednej splátky, stáva sa splatným celý dlh. Povinná osoba, dlžník N.. T. L. vyhlásil, že súhlasí s tým, aby v prípade neplnenia jeho vyššie uvedeného záväzku splatiť veriteľovi - oprávnenej osobe (žalobcovi) svoj vyššie uvedený dlh, sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa v znení neskorších predpisov.

13. V čestnom prehlásení zo dňa 29.04.2019 podpísaný N.. T. L. čestne prehlásil, že spolu s Y. X., bytom J. XX, si ako dlžníci od veriteľa P. Š., bytom B. XXXX/XX, X. B. X. na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 20.12.2012 požičali finančné prostriedky, a to on vo výške 74.000,00 eur a Y. X. vo výške 36.000,00 eur, ktoré im boli zo strany P. Š. riadne v hotovosti pri podpise zmluvy o pôžičke odovzdané. Prehlásil, že tieto finančné prostriedky začali splácať presne podľa Dodatku č. 1 zo dňa 15.11.2013 ku Zmluve o pôžičke, a to tak, že on uhrádzal splátku vo výške 2.000,00 eur mesačne a Y. X. vo výške 1.000,00 eur mesačne. Tieto splátky však uhrádzali tak, že vždy jeden z nich, väčšinou Y. X. išiel vložiť na účet P. Š. celú sumu vo výške 3.000,00 eur, pričom táto sa skladala z časti splátky za neho vo výške 2.000,00 eur a z časti splátky za Y. X. vo výške 1.000,00 eur. Časť splátok však uhradil aj on osobne, vždy ale za nich oboch. Bolo to tak kvôli tomu, že s Y. X. spoločne podnikali, dôverovali si a vykonávanie úhrad skôr patrilo do jeho pracovnej náplne ako do jeho.

14. Listinou označenou ako "Výzva na úhradu dlhu a príslušenstva" zo dňa 13.02.2017 adresovanou žalovanému žalobca oznámil žalovanému, že nakoľko uhradil naposledy splátku za mesiac január 2015, pričom ďalšie úhrady v celkovej výške 3.000,00 eur neboli uhradené v termíne splatnosti a úhradu všetkých ostatných doposiaľ neuhradených splátok počnúc mesiacom máj 2015 do zaplatenia v celkovej výške 19.000,00 eur doposiaľ neuhradil, v zmysle čl. II ods. 5 Dodatku č. l ku zmluve o pôžičke veriteľ uplatňuje stratu výhody splátok a vyhlasuje za splatný celý doposiaľ neuhradený zvyšok pôžičky. Súčasne oznámil žalovanému, že v zmysle čl. II ods. 5 Dodatku č. l ku zmluve o pôžičke považuje veriteľ za splatnú vyššie uvedenú zmluvnú pokutu, ako aj zákonný úrok z omeškania. Vyzval žalovaného na neodkladné vysporiadanie doposiaľ neuhradeného záväzku voči žalobcovi jednak v časti

istiny, ako aj v časti jej príslušenstva, resp. o neodkladné oznámenie spôsobu, ako má záujem svoj záväzok vysporiadať. Na vysporiadanie záväzku žalobca poskytol žalovanému lehotu do 28.02.2017.

15. V čestnom vyhlásení zo dňa 24.09.2019 podpísaný G. X. čestne vyhlásil, že jeho otec - žalovaný mu na stavbu rodinného domu, ktorý vlastnil s jeho bývalou manželkou, neposkytol žiadne finančné prostriedky a ani si na tento účel nepožičiaval v decembri 2012 žiadne finančné prostriedky.

16. Z dohody o vklade zo dňa 21.03.2011 vyplýva, že žalovaný vložil dňa 21.03.2011 na termínovaný účet vedený v UniCredit Bank Slovakia a.s. vklad vo výške 51.500,00 eur.

17. Z dohody o vklade zo dňa 03.07.2012 vyplýva, že žalovaný vložil dňa 03.07.2012 na termínovaný účet vedený v UniCredit Bank Slovakia a.s. vklad vo výške 64.869,85 eur.

18. Z lekárskej správy MUDr. Janky Masarykovej zo dňa 27.06.2019 vyplýva, že v zdravotnej dokumentácii žalovaného sa nenachádza záznam o tom, že by bol žalovaný liečený pre závislosť na alkohole a drogách, ani o závislosti na automatoch.

19. Vo vyhlásení zo dňa 15.11.2013 žalobca vyhlásil, že ku dňu podpísania tohto vyhlásenia nemá voči spoločnosti HBS INTERIER, s.r.o. žiadne splatné alebo nesplatné pohľadávky, najmä pohľadávky z titulu výkonu funkcie konateľa spoločnosti alebo z titulu nevyplateného podielu na zisku spoločnosti alebo z titulu nevrátených pôžičiek alebo vkladov.

20. V listine označenej ako "Dohoda o vyplatení finančných prostriedkov v prospech p. Š. P." zo dňa 19.05.2016 je uvedené, že firma HBS INTERIER, s.r.o. sa týmto zaväzuje vyplatiť finančné prostriedky v prospech p. Š. P. zo súdneho sporu proti S-PROGRESS, s.r.o., a to v prípade vyhratého súdneho sporu a pripísaní finančných prostriedkov s príslušnými nákladmi s tým súvisiacimi na účet HBS INTERIER, s.r.o.

21. V spore bola do spisu doložená aj Súvaha spoločnosti a Výkaz ziskov a strát predmetnej obchodnej spoločnosti HBS INTERIER, s.r.o. IČO: 31 450 253 za roky 2012, 2013. Tiež bol doložený výpis z listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. X. B. X..

22. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní dňa 06.05.2019 uviedol, že trvá na svojom tvrdení o pôžičke, ktorá bola uzatvorená dňa 20.12.2012, tieto finančné prostriedky boli odovzdané, a to 74.000,00 eur N.. L. a 36.000,00 eur žalovanému. Dohodnutá splatnosť bola do 31.03.2014. Skutočnosť sa zmenila, keď sa nejakým spôsobom nepohodli vo firme so žalovaným aj s vtedajším riaditeľom N.. L.. Po odchode z firmy v novembri si chcel poistiť tento dlh, bolo to 15.11.2013, kde po dohode s N.. L. a žalovaným podpísali dodatok k zmluve o pôžičke a tento podpísali pred notárom. Chcel si to aj poistiť, že to bude mať splatené, tak po dohode strán so žalovaným sa dohodli, že to bude mať istené aj záložným právom, kde žalovaný dňa 18.11.2013 pred notárom podpísal zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnému majetku. Podotkol, že v bode 3.8 predmetnej zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku je uvedené, že táto zmluva vznikla na základe slobodnej, vážnej a určitej vôle zmluvných strán, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok, čo bolo potvrdené podpismi. Uviedol, že aj v dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke aj dlžník v prvom rade, aj dlžník v druhom rade uznal svoj dlh. Splátky od roku 2013 boli splácané podľa zmluvy, aj rok 2014 celý. V roku 2015 boli uhradené tri splátky prostredníctvom účtu a jedna v hotovosti vo výške 3.000,00 eur tak, ako je uvedené v dodatku č. 1. Tieto splátky podľa vyjadrenia N.. L., aj podľa toho, ako sa stretávali, považoval za spoločné, a to tak, že zo splátky N.. L. platil 2.000,00 eur podľa zmluvy a žalovaný sumu 1.000,00 eur. Nasvedčuje tomu aj to, že žalovaný zaplatil desaťkrát splátku vo výške 3.000,00 eur, pán L. štyrikrát splátku vo výške 3.000,00 eur, dcéra žalovaného zaplatila dvakrát, a to splátku vo výške 3.000,00 eur, jednu hotovostnú platbu mu dal pán L. vo výške 3.000,00 eur, ale v čestnom prehlásení sa uvádza, že sa jednalo o spoločnú splátku v sume 2.000,00 eur za pána L. a 1.000,00 eur za žalovaného. Vždy sa jednalo o spoločné splátky, prehlasuje to aj pán L. a je to aj podľa dodatku č. 1 k predmetnej zmluve. V roku 2015 boli zaplatené len štyri splátky. Zaplatená splátka v roku 2015 bola v januári, vo februári 2015 nebola zaplatená, v marci 2015 bola zaplatená, v júli 2015 bola zaplatená splátka v hotovosti a dňa 31.08.2015 bola zaplatená splátka na účet. Uviedol, že sa snažil situáciu riešiť, snažil sa dohodnúť, boli len sľuby, následne bola vyhotovená výzva jeho právneho zástupcu zo dňa 13.02.2017, ktorá išla obidvom dlžníkom a následne výzva zo dňa 26.11.2017 išla len pánovi L.. Táto výzva bola posielaná na základe notárskej zápisnice, kde on uznal svoj dlh 18.09.2017. Rovnaká notárska zápisnica bola nachystaná aj pre žalovaného v hodnote 19.000,00 eur, kde žalovaný

sa nedostavil na podpis tejto notárskej zápisnice, čoho svedkom bol aj právny zástupca JUDr. Fraňo s tým, že notárska zápisnica bola žalovanému aj zaslaná. Po podpísaní notárskej zápisnice zo strany pána L. ho kontaktovala manželka žalovaného, že sa chcú rozprávať. Bolo to dňa 04.10.2017 ohľadom toho, že prečo nepodpísal predmetnú notársku zápisnicu, ale že splácať bude a chcel mu vrátiť v ten deň celých 19.000,00 eur. Stretli sa u neho na chalupe, podmieňoval to tým, že on mu sumu 19.000,00 eur dá, ale aby mu uvoľnil záložné právo a aby si od N.. L. vymáhal jeho dlh. Bolo tu tiež povedané, že pokiaľ si N.. L. nevybaví nejaký úver, tak sú schopní nejaké obdobie splácať splátky aj za N.. L.. Následne mu žalovaný, tak ako sľúbil, zaplatil 31.10.2017 sumu 1.500,00 eur, dňa 01.12.2017 sumu 1.500,00 eur, dňa 22.01.2018 sumu 1.500,00 eur a dňa 01.02.2018 sumu 1.500,00 eur. Uviedol, že nie je pravda, čo uvádza žalovaný a prezentuje, že on má svoj dlh splatený. Dlh bol vo výške 19.000,00 eur v čase, keď mal podpísať notársku zápisnicu v Novom meste nad Váhom a z tejto sumy uhradil sumu 6.000,00 eur. Zrejme žalovaný dospel k záveru, že má splatenú celú sumu, bolo to asi v čase keď N.. L. prestal splácať alebo sa žalovaný s ním nedohodol. Teda nie je pravda, že by si žalovaný vykonanými úhradami svoju povinnosť splnil. Potvrdzuje to aj N.. L., je to aj v notárskej zápisnici, aj v čestnom prehlásení. Potom nie je zrejmé, prečo by dcéra žalovaného uhradila ďalšie dve splátky, ktoré žalovaný neuvádza. Zotrval na tom, ako bol prevedený obchodný podiel, zmluva bola zaregistrovaná v obchodnom registri. Pokiaľ ide o výkon záložného práva, uviedol, že urobil kroky len také, ako ho oprávňovali dokumenty. V tejto súvislosti uviedol, že je vedená exekúcia voči N.. L. na podklade notárskej zápisnice zo dňa 18.09.2017 na exekučnom súde, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica. Uviedol, že sumu 36.000,00 eur ako hotovostnú pôžičku v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2012, mal k dispozícii. Disponoval finančnými prostriedkami vo výške 110.000,00 eur, mal ich doma. Jeho dcéra má polyfunkčný dom, ktorý prenajímajú, zároveň mal nasporené finančné prostriedky a s finančnými prostriedkami v rodine disponuje on. Pokiaľ ide o jeho vzťah k žalovanému a k N.. L. v čase, kedy mala byť uzatvorená zmluva o pôžičke, uviedol, že pán N.. L. robil riaditeľa v obchodnej spoločnosti HBS INTERIER, s.r.o., oni boli konatelia a zároveň rovnocenní spoločníci v rozsahu 50 %. Ich vzťah bol pozitívny. S pánom N.. L. si dodnes vyká. Žalovaný mal vo firme na starosti montáže, potom tam dal svojho syna. N.. L. mal na starosti obchodné vzťahy spoločnosti, cenové ponuky, on mal na starosti zásobovanie, ekonomické otázky, objednávky tovaru, dodacie listy a chodil aj za žalovaným po montážach. Uvedené financie si žalovaný a N.. L. požičali spoločne. Iným svojim zamestnancom v tej dobe nepožičiaval finančné prostriedky, toto boli jeho blízki ľudia a tým dôveroval. Na otázku, či žiadal nejakú zábezpeku v roku 2012 pri poskytnutí pôžičky, keďže sa jednalo o značnú finančnú hotovosť, uviedol, že v roku 2012 nežiadal, lebo robili spolu, zarábali. L. L. si mal zobrať nejaký úver a žalovaný riešil nejaké nehnuteľnosti, synovu chalupu na Svinnej. Mal mu požičať nejaké peniaze na chalupu a pri jej predaji mu ich mal vrátiť. Finančné prostriedky mu mali vrátiť do marca 2014, tým, že bolo zriadené záložné právo. Mal to poistené a už na nich netlačil, v dodatku to bolo dohodnuté na 36 splátok. Na otázku, z akého dôvodu robili dodatok k zmluve o pôžičke zo dňa 15.11.2013 s overenými podpismi dlžníkov, ako aj zabezpečenie záložným právom, keď v roku 2012 takéto zabezpečenie nepožadovali, uviedol, že dodatok robili preto, lebo on z firmy odchádzal a chcel mať toto poistené. Pokiaľ ich stretával denno-denne, tak im dôveroval, ale po odchode z firmy si to chcel takto poistiť. Na otázku, prečo si dohodli skoršiu lehotu splatnosti jednotlivých splátok oproti pôvodne dohodnutej splatnosti, keď mali dlh zabezpečený záložným právom, uviedol, že to bolo odchodom z firmy a už sa s nimi nestretával. Na otázku, prečo mal žalovaný ručiť svojím majetkom za pána L., keď účel pôžičky bol samostatný pre každého z nich, uviedol, že to bola dohoda medzi nimi. To, že začali oni spolu podnikať, bola dohoda medzi nimi slobodná. Zrejme sa oni dohodli na nejakých podmienkach medzi sebou. V rozhodnom čase firma HBS INTERIER, s.r.o. nevlastnila žiadny nehnuteľný majetok, nejaké hnuteľné veci tam boli, ale nešlo o hodnotné veci, len o spotrebný tovar. Firma mala bežné záväzky, ktoré boli ešte v dátume splatnosti. Mala pohľadávky voči spoločnosti S - PROGRESS, kde sa dohodli ústne pri prevode, že polovička tejto pohľadávky by mala patriť jemu. Jednalo sa tam o pohľadávku vo výške 90.000,00 eur a polovička je suma 45.000,00 eur. Dohodli sa, že pri vymáhaní tejto pohľadávky budú postupovať spoločne ako firma a že keď prídu nejaké finančné prostriedky, tak mu ich žalovaný pošle na účet. Zo sumy 90.000,00 eur prišla suma 20.000,00 eur na účet spoločnosti HBS INTERIER, s.r.o., ktoré si žalovaný nechal a nedal mu z nich dohodnutú polovicu. Nakoľko uvedená spoločnosť neplatila, dali ju na súd, kde sa súdili o 70.000,00 eur. On zaplatil súdny poplatok vo výške 6 % zo žalovanej sumy, aby vôbec mohol súdny proces bežať v prospech firmy HBS INTERIER, s.r.o. Zároveň zaplatil žalovanému sumu 1.200,00 eur na právnika. Spor vedený na Okresnom súde Bratislava IV vyhrali, ale toho času je spor na odvolacom súde. Dohoda ústna bola, že keď sa to vymôže, polovičku mu pošle na účet. Na otázku, akým právnym titulom mu mala uvedenú sumu spoločnosť HBS INTERIER, s.r.o. vyplatiť po jeho odchode zo spoločnosti, uviedol, že by sa bol uzatvoril dodatok k vyrovnaniu obchodného podielu. Išlo o peniaze, ktoré mohli alebo nemuseli prísť.

Splnenie tejto povinnosti zo strany žalovaného a N.. L. si nezabezpečil nijakým spôsobom, dôveroval im. Na otázku, či im dôveroval v čase, keď odchádzal zo spoločnosti, uviedol, že čakal, že budú plniť to, čo podpíšu. Vzťahy boli medzi ním a žalovaným v čase jeho odchodu napäté, čakal, že budú plniť to, čo podpísali.

23. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní dňa 06.05.2019 uviedol, že koncom roka 2013 sa rozhodli odkúpiť časť firmy HBS INTERIER, s.r.o. od žalobcu s N.. L. za sumu 110.000,00 eur. Jeho dlžná čiastka bola vo výške 36.000,00 eur. Po podpise zmluvy o prevode obchodného podielu pána Š. bola uzatvorená a podpísaná nová zmluva o pôžičke medzi ním, pánom Š. a pánom L.. Táto zmluva mala fungovať ako zábezpeka splatenia podielu z firmy, nakoľko žalobca nechcel platiť dane, tak sa vynašla takáto zmluva. Zmluva datovaná dňa 20.12.2012 sa podpísala v roku 2013, ale so spätným dátumom. Na otázku, či v jeden deň pri jednom rokovaní boli uzatvárané všetky zmluvy pri jednom rokovaní, čiže zmluva o pôžičke zo dňa 20.12.2012, dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 15.11.2013, zmluva o prevode obchodného podielu, ako aj zmluva o zriadení záložného, odpovedal, že sa uskutočnilo viacero rokovaní. Uviedol, že neobdržal žiadnu finančnú hotovosť v zmysle zmluvy o pôžičke. Sumu 36.000,00 eur splácal, ale nie ako pôžičku, ale ako obchodný podiel. Splácal v splátkach, a to v sume 3.000,00 eur bankovým prevodom, pričom posledné štyri splátky boli vo výške 1.500,00 eur. Uhradil celú sumu 36.000,00 eur. Uviedol, že svoj dlh považuje za splatený, čo sa týka predmetného obchodného podielu. Dlh sa splácal zo zisku z obchodného podielu z firmy HBS INTERIER, s.r.o. Uviedol, že z predmetných zmlúv nebola žiadna uzatvorená v roku 2012. Predmetné zmluvy boli uzatvorené v roku 2013, v decembri. Hodnotu obchodného podielu pripadajúcu na neho a hodnotu obchodného podielu pripadajúcu na pána L. určili tak, že sa sčítavali faktúry, ktoré boli vystavené a sú vystavené. Rozdiely dávali na polovicu a z toho určili hodnotu obchodného podielu, tie sumy 36.000,00 eur a 74.000,00 eur. Uviedol, že v decembri 2012 nepotreboval finančné prostriedky pre svojho syna ani nenadobudol majetok v rozsahu 36.000,00 eur. Poukázal na skutočnosť, že okrem spoločného podnikania v spoločnosti HBS INTERIER, s.r.o. nemal s N.. L. iné spoločné podnikateľské activity. Mal za to, že zmluva o pôžičke bola antidatovaná asi preto, lebo v roku 2013 sa už nemohla v hotovosti dávať taká vysoká suma ako v roku 2012. Zrejme chcel žalobca predísť plateniu daní a zdravotného. S tým, aby bola zmluva antidatovaná, súhlasil z dôvodu, že mu chcel pomôcť. Uviedol, že si nebol vedomý v rozhodnom čase následku vyplatenia hotovosti v sume 36.000,00 eur v roku 2013, nie je právnik. K spôsobu stanovenia hodnoty obchodných podielov uviedol, že sa jednalo o súčet vystavených faktúr ku dňu uzavretia dohody delené dvomi s tým, že o tomto sa jednalo nie jeden deň, ale asi v priebehu troch dní sa zisťovalo, aké sú vystavené faktúry, a teda hodnota obchodného podielu. Nevedel uviesť, či do tohto výpočtu vstupovali aj prijaté faktúry a ostatné náklady na chod spoločnosti ako mzdy a iné náklady spoločnosti. Pokiaľ ide o majetok firmy v rozhodnom čase, nebol tu žiadny hodnotnejší hnuteľný a žiadny nehnuteľný majetok, súhlasil s vyjadrením žalobcu. Spoločnosť nemala úvery, len bežné faktúry a pokiaľ ide o pohľadávky, tak pohľadávku voči spoločnosti S - PROGRESS. V rokoch 2012, 2011 spoločnosť vykazovala zisk, nevedel ale uviesť v akej výške ani spôsob jeho vyplácania. Potvrdil, že v čase prevodu obchodného podielu obchodná firma HBS INTERIER, s.r.o. mala nejaké skladové zásoby. V súčasnej dobe firma HBS INTERIER, s.r.o. vlastní jeden stroj a v čase prevodu nevlastnila žiadne stroje. Tento stroj je v súčasnosti v exekúcii. Potvrdil, že predmetná obchodná spoločnosť má v súčasnej dobe finančné problémy. Uviedol, že k omeškaniu splácania povinnosti v sume 36.000,00 eur nedošlo s poukazom na tieto finančné problémy. Pokiaľ ide o splácanie sumy 36.000,00 eur konštatoval, že sa jednalo vždy o platbu za neho, platil v splátkach po 3.000,00 eur a štyrikrát po 1.500,00 eur. K omeškaniu so splácaním splátok došlo z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Zotrval na tvrdení, že predmetná zmluva o pôžičke je len fiktívna a on peniaze nedostal. Na otázku, z akého dôvodu k dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke vyhlásil, že svojím podpisom na tejto zmluve uznáva svoj dlh zaplatiť veriteľovi sumu 36.000,00 eur z titulu pôžičky, uviedol, že to podpísal preto, lebo sa tým malo zabezpečiť splatenie obchodného podielu. Peniaze, z ktorých uhrádzal splátky sumy 36.000,00 eur, získal z príjmov z jeho obchodného podielu a niečo z jeho vlastných peňazí. Z firmy HBS INTERIER, s.r.o. nebral pravidelný mesačný príjem, niektoré sumy boli platené z jeho osobných prostriedkov.

24. Svedok N.. T. L., nar. XX.XX.XXXX, pri výsluchu na pojednávaní dňa 25.09.2019 uviedol, že pokiaľ ide o jeho vzťah k stranám, kedysi boli obchodní partneri. On následne podnikal iba s p. X., teda žalovaným. Jeho vzťah k obom osobám je neutrálny. Uviedol, že začínali podnikať so žalovaným v roku 2013. V tom čase odchádzal zo spoločnosti žalobca, jednalo sa o spoločnosť HBS INTERIER s.r.o., kde sa on dostal k tretinovému podielu v tejto spoločnosti. Pri odchode žalobcu sa riešilo vyplatenie jeho obchodného podielu v danom pomere tak, aby on mal 1/3 a žalovaný 2/3. Na základe toho vznikla suma,

za odpredaj alebo odkúpenie obchodného podielu. Išlo o výšku 110.000,00 eur, kde boli dohodnutí, že v danom pomere bude splácať časť on, jednalo sa o sumu 74,000,00 eur. Zvyšok do tých 110.000,00 eur mal splácať žalovaný, kde sa malo jednať o mesačné splátky, ktoré boli rozdelené na 3.000,00 eur mesačne s tým, že on mal zabezpečiť splátku vo výške 2.000,00 eur a žalovaný splátku vo výške 1.000,00 eur s tým, že došlo k splácaniu do sumy 54.000,00 eur plus mínus. Presne si to nepamätal. Spoločne so žalovaným, či už on alebo žalovaný, vkladali splátku na účet v hodnote 3.000,00 eur, kde splátka žalovaného bola tisíc a jeho 2.000,00 eur. Takto dané splátky splácali do výšky 54.000,00 eur, až došlo k momentu, že či už on alebo žalovaný nedokázali zabezpečiť financie na ďalšie splátky, takže nebolo možné danú sumu splácať. Z toho titulu až do dnešného dňa tam ostala na základe tej zmluvy, ktorá bola, dlžoba, kde zostávalo zaplatiť cez 60.000,00 eur a on mal z tejto sumy ešte doplatiť 40.000,00 eur, zvyšok mal uhradiť žalovaný. Keďže sa tak nestalo, tak asi preto sa teraz vedie spor o zaplatenie daných finančných prostriedkov. Uviedol, že táto forma akoby pôžičky nebola de facto pôžička, ale odkúpenie obchodného podielu v rámci spoločnosti HBS INTERIER. Na otázku, či vie vysvetliť listiny zmluva o pôžičke z r. 2012 a jej dodatok z r. 2013, z akého dôvodu boli uzatvárané a k akému plneniu na základe nich došlo, komu a z akej strany, uviedol, že na to, aby odkúpili podiel, nedisponovali ani on ani žalovaný finančnou hotovosťou. Na základe toho bola spravená zmluva o pôžičke, ale vždy si bol vedomý toho, že sa jedná o vyplácanie časti jeho obchodného podielu. Ako to bolo vtedy presne definované, si presne už nespomínal. Dodal, že on som si bol vedomý záväzku voči žalobcovi, teda tej hodnoty, a preto sa to aj splácalo. Potvrdil, že podpísal zmluvu o pôžičke datovanú 20.12.2012 a dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke datovanej 15.12.2013. Na otázku, či si pamätá ako vznikali tie dokumenty a ako a kedy boli podpisované, uviedol, že to bolo hektické obdobie, bola rozbehnutá firma, potrebovali so žalovaným ďalej fungovať. Bolo to narýchlo robené a možno ani dopodrobna neštudoval doklady, ktoré sa podpisovali, kde pokiaľ sa jednalo o financie, vždy mal pocit, že sa rieši odplata za obchodný podiel. Nepamätal si, či zmluva o pôžičke bola podpisovaná pred prevodom obchodného podielu zo žalobcu na neho a žalovaného, v čase tohto prevodu alebo po prevode. Uviedol, že dňa 20.12.2012 ani niekedy neskôr neprevzal od žalobcu v hotovosti sumu 74.000,00 eur. Nevidel, že by dňa 20.12.2012 ani niekedy neskôr žalobca odovzdal žalovanému sumu vo výške 36.000,00 eur. Potvrdil, že v čase, keď nadobúdal obchodný podiel od žalobcu, žalovaný bol spoločníkom v spoločnosti HBS INTERIER s.r.o., mal asi 50 % podiel. Uviedol, že on nepripravoval listiny, ktoré sa podpisovali pri prevode obchodného podielu zo žalobcu na žalovaného a na neho, pripravoval ich advokát p. Vaňko, ktorý konal po vzájomnej dohode zúčastnených strán. Uviedol, že obchodný podiel spoločnosti HBS INTERIER s.r.o. nadobudol jednou zmluvou. Nevedel sa vyjadriť, aká bola v predmetnej zmluve deklarovaná suma, za ktorú bol predaný obchodný podiel, nakoľko nedisponuje príslušnými dokumentami alebo listinami. Pokiaľ však má vedomosť, tak to bolo pomerovo v danej sume tak, aby hodnota jeho podielu zodpovedala 1/3 a hodnota podielu žalovaného zodpovedala 2/3. On po transakcii bol vlastníkom podielu vo výške 1/3 na predmetnej spoločnosti HBS INTERIER s.r.o., k uvedenej cene 2.258,00 eur, uviedol, že malo by to zodpovedať. Na otázku, že v zmysle notárskej zápisnice zo dňa 18.09.2017 uznal svoj záväzok z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2012 a nie z titulu odplaty za prevod obchodného podielu, z akého dôvodu uvádza niečo iné, uviedol, že dôvod je taký, že vždy od začiatku, kedy vznikla zmluva o pôžičke, mal povedomie, a teda aj jeho spoločník, že sa jedná o prevod obchodného podielu, teda de facto, že splácajú obchodný podiel s tým, že v tom čase si boli vedomí tohto záväzku. V jeho podvedomí bolo, že sa jedná o dlžobu za obchodný podiel. Nakoľko dlžobu nesplácali, bol vyzvaný ako osoba a aj žalovaný, aby spísali notársku zápisnicu, ktorou uznajú svoj dlh s tým, že on sa venoval alebo spolupodieľal na riadení spoločnosti a chcel, aby mohli ďalej fungovať v daných priestoroch. V tom čase pokladal za rozumné pristúpiť k takémuto záväzku, kde teda sa tohto zúčastnil aj právny zástupca žalobcu. Uviedol, že predmetnú notársku zápisnicu pred podpisom čítal, hlavne časť vyhlásenie povinnej osoby o súhlase s exekúciou, kde sa vtedy dotazoval, že či takýmto úkonom bude postihnuteľný jeho súkromný majetok. V tom čase mu bolo povedané, že jeho súkromného majetku sa to nedotkne, nakoľko zábezpeka za splatenie daných finančných prostriedkov je uzavretá k zmluve o záložnom práve k nehnuteľnosti, ktorú vlastní žalovaný. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenie zo 29.04.2019, uviedol, podpis na ňom je jeho. Čo sa týka výrokovej časti čestného vyhlásenia, tak vzhľadom okolnosti v tom čase, ktoré sa dejú okolo jeho osoby, bol a momentálne aj je v psychickom rozpoložení a sústredil sa na časť, kde sú popísané vklady peňažné, ktoré boli realizované ako splátky, nakoľko mal informáciu, že žalovaný tvrdí, že on má svoju časť finančných prostriedkov uhradenú, a teda jediným dlžníkom je on. Preto chcel takouto formou potvrdiť, že jednotlivé vklady, ktoré boli realizované, boli realizované za nich oboch. Uvedené čestné vyhlásenie on nevyhotovoval, vyhotovoval ho žalobca. Ku vkladom alebo splátkam záväzku žalobcovi uviedol, že on aj žalovaný zabezpečili v tom čase danú sumu, kde mesačne sa malo platiť 3.000,00 eur. Či už on dal časť svojich financií žalovanému, a ten to išiel potom zaplatiť žalobcovi, alebo keď sa

jednalo, že on vkladal, tak žalovaný dal svoju čiastku a on doložil do tej sumy, ktorú bolo treba uhradiť až do momentu, kedy bol schopný zo svojej strany zabezpečiť finančné prostriedky. Od novembra, kedy bol odkúpený podiel, rok aj niečo sa splácalo, zaplatených splátok bolo asi 14. Splátka sumy 3.000,00 eur bola vždy rovnaká a pozostávala z 2.000,00 eur za neho a zo sumy 1.000,00 eur za žalovaného, keďže to bolo podľa obchodného podielu, tak sa táto suma mala hradiť. Uviedol, že si je vedomý záväzku v rámci obchodného podielu ako vtedajší spoločník. Nemal vedomosť o tom, či žalovaný vysporiadal svoj záväzok alebo je stále niečo dlžný žalobcovi.

25. Pri výsluchu na pojednávaní dňa 20.11.2019 svedok N.. T. L. uviedol, že trvá, na jeho výpovedi tak, ako vypovedal na predošlom pojednávaní. Uviedol, že nebol nijako ovplyvnený alebo navádzaný, nebol na neho vyvíjaný žiadny nátlak, ani nebol nikým ovplyvnený, neboli voči nemu žiadne vyhrážky.

26. Svedok T. T., nar. XX.XX.XXXX, pri výsluchu na pojednávaní dňa 25.09.2019 uviedol, že vo vzťahu k žalobcovi má dobrý vzťah, radí ho medzi ľudí, s ktorými sa chce stretať. Žalovaného stretol len párkrát. Nemá k žalovanému ani pozitívny, ani negatívny vzťah. Žalobcu spoznal ako možného obchodného partnera v možno budúcom obchodnom vzťahu asi 8-9 rokov dozadu. Vtedy oslovil firmu HBS INTERIER, mali robiť do Francúzska zákazku týkajúcu sa predsiení, oslovil ho na účely vypracovania cenovej ponuky. Vtedy si vážil firmu HBS INTERIER, nakoľko dokázala reálne v európskej konkurencii oceniť zákazku. Obchodný vzťah sa nerozvinul. Až keď žalobca odišiel z firmy, začali sa stretávať častejšie. Skutočnosti vie uviesť len z toho dôvodu, že so žalobcom trávi čas a bol účastníkom viacerých rozhovorov, najmä s pánom L.. Uviedol, že žalobca mal požičať nejaké peniaze žalovanému a pánovi L., ktoré mali byť splácané tým, že firma funguje, zákazky boli robené, boli tam aj nejaké nájomné vzťahy. Nevedel uviesť, o akú požičanú sumu sa malo jednať. Pokiaľ on vie, pokiaľ firma fungovala, robila zákazky, tak sa všetko splácalo. Potom prišiel nejaký zlom a prestali platiť všetko. K tomu, či firma fungovala, to je otázne, lebo aj on firme HBS INTERIER dohodil zákazku, ktorá skončila katastrofou. Uviedol, že pán T. L. uvádzal, že si je vedomý svojho záväzku a vždy uvádzal, že záväzok voči žalobcovi splácajú žalobcovi spoločne so žalovaným. Nikdy sa nedelil záväzok p. L. a záväzok p. X., vždy sa to riešilo spoločne. On to pochopil tak, že keď žalobca odchádzal z firmy, bolo potrebné vyporiadať súkromné vzťahy, lebo vie, že si od neho požičali peniaze a potom boli aj firemné vzťahy. Z počutia vie, že jeden dlží peniaze, aj druhý dlží peniaze. Nevedel uviesť, na čo im žalobca požičal. Pri tých stretnutiach, pri ktorých bol prítomný, sa ako dôvod záväzkov spomínala hmotná pôžička. Uviedol, že takto to on registruje, takto sa to uvádzalo. Na otázku, či mu potvrdil p. L., že žalobca odovzdal žalovanému peniaze vo forme pôžičky, uviedol, že priamo to nepočul, to by sa musel priamo spýtať.

27. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

30. Podľa , ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

31. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

32. Podľa ("") prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

33. Podľa Čl. 15 dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

34. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

35. V posudzovanej veci sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia žalovanej sumy 14.000,00 eur s príslušenstvom titulom plnenia z predmetnej zmluvy o pôžičke a jej dodatku č. 1, ktorú mali žalobca ako veriteľ a žalovaný ako jeden z dlžníkov uzatvoriť dňa 20.12.2012 a dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke dňa 15.11.2013.

36. Podľa ustanovenia zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke peňazí, čo je prípad súdenej veci, je dohoda veriteľa a dlžníka o výške pôžičky, o reálnom odovzdaní a prenechaní dohodnutej sumy, o povinnosti dlžníka vrátiť veriteľovi rovnakú sumu a určenie času vrátenia peňazí. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

37. Z uvedeného ustanovenia zároveň vyplýva rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré ako rozhodné musia byť preukázané, ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena. Žalujúceho veriteľa zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno preukázania toho, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, na ktorej základe bola dlžníkovi poskytnutá peňažná suma a následne žalovaný dlžník, ak sa chce úspešne ubrániť, musí preukázať zánik záväzku, a to buď splnením dlhu alebo iným spôsobom.

38. V nadväznosti na procesnú obranu žalovaného v spore súd sa v prvom rade zaoberal tým, či predmetná zmluva o pôžičke bola uzatvorená a či tento právny úkon je platným právnym úkonom. V tejto súvislosti sa bolo v tomto spore predovšetkým vyporiadať s otázkou, či u strán skutočne existovala vôľa uzatvoriť predmetnú zmluvu o pôžičke.

39. Základným predpokladom právneho úkonu ako prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré právne predpisy s prejavom spájajú, je danosť vôle. Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania - tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu. Vôľa ako základný prvok právneho úkonu a predpoklad jeho existencie musí vyhovovať náležitostiam, ktoré zákon predpisuje, teda musí byť slobodná a vážna. Vôľa nie je vážna pri prejave urobenom za účelom hry, zo žartu, pri simulácii, kedy konajúci nechcel vôbec svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré inak právne predpisy s jeho prejavom spájajú.

40. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti ( veta prvá ). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom, t.j. konkrétne právnym úkonom predstieraným, resp. urobeným naoko (tzv. simulovaným právnym úkonom), zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej vôle subjektov ho skutočne uzavrieť neplatný. V takých prípadoch platí tento iný, t.j. zastieraný právny úkon. Podmienkou však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom). Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, bol by rovnako neplatný ( ). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.10.2010, sp. zn. )

41. Na účely posúdenia uvedených otázok súd vykonal na základe dôkazných návrhov strán kontradiktórne dokazovanie, pričom všetky vykonané dôkazy hodnotil súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a dospel k nasledovným záverom.

42. Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom v zhode so svojimi tvrdeniami v podanej žalobe a vyjadreniach trval na tom, že medzi ním, žalovaným a N.. T. L. bola uzavretá písomná zmluva o pôžičke dňa 20.12.2012, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 36.000,00 eur a N.. L. vo výške 74.000,00 eur, ktorú sa dlžníci zaviazali vrátiť do 31.03.2014. Uvedenými peňažnými prostriedkami v celkovej výške 110.000,00 eur disponoval, mal ich u seba doma a tieto v hotovosti odovzdal dlžníkom pri podpise zmluvy. V roku 2012 nežiadal žiadnu zábezpeku, lebo s dlžníkmi robili spolu, zarábali, týmto dôveroval. Uviedol ďalej, že následne bol medzi rovnakými stranami uzatvorený Dodatok č. 1 k uvedenej zmluve o pôžičke dňa 15.11.2013, tento podpísali pred notárom. Dôvodom uzatvorenia uvedeného dodatku mala byť podľa jeho vyjadrenia skutočnosť, že on z predmetnej obchodnej spoločnosti v tom čase odchádzal a chcel si to takto poistiť. So žalovaným sa zároveň dohodli, že to bude mať istené aj záložným právom, pričom žalovaný dňa 18.11.2013 pred notárom podpísal zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnému majetku. Dlžníci splácali dlžné splátky riadne a včas podľa zmluvy v rokoch 2013 a 2014. V roku 2015 boli uhradené tri splátky prostredníctvom účtu a jedna v hotovosti vo výške 3.000,00 eur. Tieto splátky považoval za spoločné splátky oboch dlžníkov, a to tak, že z uhradenej splátky vo výške 3.000,00 eur suma 2.000,00 eur bola úhradou N.. L. a suma 1.000,00 eur bola úhradou žalovaného.

43. Súd v tejto časti konštatuje, že s výpoveďou žalobcu v podstatných častiach obsahovo korešpondovali listiny predložené žalobcom v písomnej forme, a to predmetná zmluva o pôžičke zo dňa 20.12.2012, dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 15.11.2013 a predmetná zmluva o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 15.11.2013.

44. Na druhej strane žalovaný pri svojej výpovedi pred súdom zotrval na skutočnostiach uvádzaných v rámci jeho procesnej obrany voči uplatnenému nároku. Žalovaný vznik všetkých zmlúv uzatvorených medzi žalobcom, žalovaným a N.. L. skutkovo viazal na obdobie konca roka 2013, kedy sa s N.. L. rozhodli odkúpiť obchodný podiel žalobcu v predmetnej obchodnej spoločnosti HBS INTERIER, s.r.o. za sumu 110.000,00 eur. Konštatoval, že v nadväznosti na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu bola uzatvorená a podpísaná aj zmluva o pôžičke, ktorá mala fungovať ako zábezpeka splatenia podielu z firmy. Zmluva datovaná dňa 20.12.2012 sa podpísala v roku 2013, ale so spätným dátumom. Dôvodom spätného datovania mala byť podľa jeho vyjadrenia skutočnosť, že v roku 2013 sa nemohla už dávať tak vysoká suma v hotovosti a touto zmluvou chcel zrejme žalobca predísť plateniu daní a zdravotného. Žalovaný s tým súhlasil, pretože mu chcel pomôcť. Uviedol, že neobdržal žiadnu finančnú hotovosť v zmysle zmluvy o pôžičke. Sumu 36.000,00 eur splácal, ale nie ako pôžičku, ale ako obchodný podiel. Splácal v splátkach, a to v sume 3.000,00 eur bankovým prevodom, pričom posledné štyri splátky boli vo výške 1.500,00 eur. Uhradil podľa jeho vyjadrenia celú sumu 36.000,00 eur.

45. Súd mal v tejto súvislosti za nesporné a preukázané, že na základe predmetnej zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 15.11.2013 žalobca previedol svoj obchodný podiel v predmetnej obchodnej spoločnosti zodpovedajúci splatenému peňažnému vkladu vo výške 2.258,00 eur N.. T. L. a obchodný podiel v predmetnej obchodnej spoločnosti zodpovedajúci splatenému peňažnému vkladu vo výške 1.129,00 eur žalovanému.

46. V postavení svedka bol napokon v spore vypočutý aj tretí účastník uvedených právnych vzťahov, a to N.. T. L.. Uvedený svedok vo svojej výpovedi po zákonnom poučení potvrdil skutočnosť uvádzanú žalovaným, že pri odchode žalobcu z predmetnej obchodnej spoločnosti sa riešilo vyplatenie jeho obchodného podielu v danom pomere tak, aby svedok mal 1/3 v spoločnosti a žalovaný 2/3 v spoločnosti. Na základe toho vznikla suma za odpredaj, resp. odkúpenie obchodného podielu, ktorá bola vo výške 110.000,00 eur, kde boli dohodnutí, že v danom pomere svedok mal splácať sumu 74.000,00 eur a zvyšok do tých 110.000,00 eur mal splácať žalovaný. Malo sa jednať o mesačné splátky, ktoré boli rozdelené na 3.000,00 eur mesačne s tým, že on mal zabezpečiť splátku vo výške 2.000,00 eur a žalovaný splátku vo výške 1.000,00 eur. Uviedol, že táto forma akoby pôžičky nebola de facto pôžička, ale odkúpenie obchodného podielu v rámci spoločnosti HBS INTERIER. Na to, aby odkúpili podiel, nedisponovali ani on ani žalovaný finančnou hotovosťou, na základe toho bola spravená zmluva o

pôžičke, ale vždy si bol vedomý toho, že sa jedná o vyplácanie časti jeho obchodného podielu. Dňa 20.12.2012 ani neskôr neprevzal od žalobcu v hotovosti sumu 74.000,00 eur a ani nevidel, že by dňa 20.12.2012 ani niekedy neskôr žalobca odovzdal žalovanému sumu vo výške 36.000,00 eur.

47. Súd konštatuje, že práve výpovede priamych účastníkov procesu kontraktácie považoval za rozhodujúce pri skúmaní danosti vôle strán uzavrieť konkrétnu zmluvu, v danom prípade zmluvu o pôžičke, titulom ktorej sa žalobca domáha v tomto spore peňažného plnenia. Listinné dôkazy svedčili o určitom prejave vôle, ale práve výsluch strán sporu a výsluch svedka N.. L. bol dôkazným prostriedkom, prostredníctvom ktorého bolo možné zistiť, či prejav vôle tak, ako bol zachytený v listinnej podobe, je v zhode so skutočnou vôľou účastníkov zmluvy.

48. Súd následne vyhodnotil procesnú obranu žalovaného za dôvodnú. Výpoveďou žalovaného, ktorú v danom prípade v rozhodujúcich skutočnostiach potvrdil svojou výpoveďou pred súdom svedok N.. L., mal súd za preukázané, že skutočnou vôľou účastníkov zmluvy označenej ako zmluva o pôžičke datovanej dňa 20.12.2012, t. j. žalobcu, žalovaného a uvedeného svedka, nebolo uzavrieť zmluvu o pôžičke, ale zastrieť iný právny úkon, a to dohodu o zaplatení kúpnej ceny za prevod obchodného podielu v splátkach. Výpovede žalovaného a menovaného svedka pred súdom neboli vnútorne rozporné a v relevantných časových a vecných súvislostiach objasňovali a odôvodňovali celý kontext predaja obchodného podielu predmetnej obchodnej spoločnosti, a to žalobcom ako prevodcom žalovanému a N.. L. ako nadobúdateľom, ďalej celý proces uzatvárania právnych úkonov s tým spojených a dohodu strán o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny za obchodný podiel "prostredníctvom" zmluvy o pôžičke. Súd k tomu uvádza, že výsluch svedka N.. L. vykonal v súlade so zásadou ústnosti, priamosti a bezprostrednosti civilného procesu kontradiktórne na pojednávaní (Čl. 12, 13 ), pričom svedka pred výsluchom poučil o jeho povinnosti vypovedať pravdu, nič nezamlčať a o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď. Svedok vypovedal slobodne a podľa vlastného vyjadrenia nebol nikým na výpoveď navádzaný, vypovedal slobodne, bez nátlaku. Menovaný svedok sa vyjadril aj k existujúcim rozporom jeho ústnej výpovede pred súdom s obsahom notárskej zápisnice zo dňa 18.09.2017 a čestného vyhlásenia zo dňa 29.04.2019. Predmetnú notársku zápisnicu čítal a túto podpísal preto, lebo chcel, aby mohli ďalej fungovať v daných priestoroch a tiež na základe ubezpečenia, že prípadná exekúcia sa jeho súkromného majetku nedotkne, nakoľko zábezpeka za splatenie daných finančných prostriedkov je uzavretá k zmluve o záložnom práve k nehnuteľnosti, ktorú vlastní žalovaný. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenie z 29.04.2019, uviedol, že v tom čase bol a momentálne aj je v psychickom rozpoložení a sústredil sa na časť, kde sú popísané vklady peňažné, ktoré boli realizované ako splátky, nakoľko mal informáciu, že žalovaný tvrdí, že on má svoju časť finančných prostriedkov uhradenú, a teda jediným dlžníkom je on. Preto chcel takouto formou potvrdiť, že jednotlivé vklady, ktoré boli realizované, boli realizované za nich oboch. Predmetné čestné vyhlásenie on nevyhotovoval, ale vyhotovoval ho žalobca. Súd k tomu uvádza, že je nepochybné, že v danom prípade išlo o listiny, ktoré boli N.. L. predložené na podpis, tento ich podpísal motivovaný vlastnými dôvodmi, a nie z dôvodu, že by svojím podpisom na nich v celom rozsahu potvrdzoval súhlas so skutočnosťami, ktoré boli v týchto listinách uvedené. Toto je samozrejme potrebné vykladať v jeho neprospech, nemožno to však podľa názoru súdu vykladať v neprospech žalovaného v tomto spore. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že na výpoveď menovaného svedka uskutočnenú bezprostredne a ústne pred sudcom na pojednávaní je potrebné prihliadnuť v celom rozsahu. Túto ústnu svedeckú výpoveď nemožno hodnotiť za daných okolností ako nevierohodnú.

49. Ďalšou skutočnosťou, ktorú súd považuje za významnú pre celkové posúdenie, je skutočnosť, že samotné odovzdanie predmetu pôžičky, teda peňazí dlžníkom žalobca tvrdil a preukazoval len s poukazom na znenie samotnej predmetnej zmluvy o pôžičke, kde dlžníci v texte zmluvy uviedli, že prevzali predmet pôžičky v hotovosti od žalobcu. Žalobca v spore iný dôkaz na preukázanie reálneho odovzdania peňazí dlžníkom neprodukoval, pričom žalovaný, ale tiež aj svedok N.. L. prevzatie hotovosti ako pôžičky popreli. Súd sa javí ako vysoko nepravdepodobné, že by žalobca pri skutočnom poskytnutí finančnej hotovosti ako pôžičky v celkovej sume 110.000,00 eur nežiadal od dlžníkov vystavenie a podpísanie potvrdenia o prijatí tejto finančnej hotovosti, a to aj za situácie dobrých vzťahov medzi zúčastnenými. V spore nebolo žalobcom zároveň relevantným spôsobom odôvodnené, z akého dôvodu malo ísť o bezúročnú pôžičku s lehotou splatnosti určenou v trvaní viac ako jeden rok, zároveň poskytnutú bez akéhokoľvek zabezpečenia pohľadávky veriteľa. Zároveň podpisy v zmluve neboli úradne osvedčené, pričom v prípade dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke, ako aj všetkých ostatných predložených zmlúv medzi stranami, sú už podpisy overené notárom. Samotný dôvod, prečo by

žalobca vôbec pristúpil za daných podmienok k uzatvoreniu takejto zmluvy o pôžičke, nie je zrejmý a z vykonaných dôkazov nevyplynul. Na druhej strane je takýto jeho postup logicky odôvodnený v tom prípade, ak strany simulovali uzatvorenie zmluvy o pôžičky, kedy zdôvodnením takéhoto postupu žalobcu je snaha o vyhnutie sa prípadnej daňovej a odvodovej povinnosti spojenej s nadobudnutím finančných prostriedkov za prevod obchodného podielu. Podporne v tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaný preukázal, že v danom čase disponoval prostriedkami na termínovaných účtoch, peniaze nepotreboval ani pre syna, teda nebolo možné konštatovať, že by žalovaný mal v rozhodnom čase nevyhnutnú potrebu požičiavať si finančné prostriedky od tretej osoby. Zároveň tiež len podporne súd uvádza, že pokiaľ žalobca uviedol, že finančné prostriedky mal aj od dcéry z prenájmu nehnuteľností, z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. X. B. X. vyplynula existencia záložného práva banky ako záložného veriteľa na nehnuteľnostiach vo vlastníctve dcéry žalobcu. Nebolo tak zrejmé, prečo by dcéra žalobcu poskytovala finančné prostriedky žalobcovi na poskytnutie bezúročnej pôžičky a namiesto toho neuspokojila svoje záväzky voči banke. Výpoveď žalobcu súd s ohľadom na iné v spore vykonané dôkazy preto súd vyhodnotil ako účelovú, s cieľom dosiahnuť priznanie uplatneného nároku súdom. K výpovedi svedka T. T. súd pre úplnosť uvádza, že tento svedok je v priateľskom vzťahu so žalobcom, s ktorým sa častejšie stretávajú, tento navyše nebol prítomný pri priamych rokovaniach zmluvných strán, informácie získal len sprostredkovane a následne zo stretnutí a rozhovorov medzi žalobcom a najmä N.. L., ktorých niektorých bol účastný. Zhodnotením jeho výpovede pred súdom súd dospel k záveru, že táto nie je vo vzťahu k posúdeniu otázky skutočnej vôle strán pri uzatváraní predmetnej zmluvy o pôžičky právne relevantná.

50. V posudzovanom prípade možno na základe vykonaného dokazovania konštatovať, že u žalobcu absentovala vôľa požičať žalovanému sumu 36.000,00 eur a N.. L. sumu 74.000,00 eur, zároveň neexistovala vôľa žalovaného a N.. L. prijať uvedené peňažné prostriedky ako pôžičku a tieto v stanovenej lehote vrátiť. Vôľa strán smerovala k uzatvoreniu dohody o postupnom splatení kúpnej ceny za prevod obchodného podielu žalobcu. Keďže predmetná zmluva o pôžičke ako dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne (absentoval v nej jeden prvok vôle - vážnosť), je takáto simulovaná zmluva podľa absolútne neplatná. Skutočná vôľa účastníkov nesmerovala k vyvolaniu právnych následkov spojených s uzavretím zmluvy o pôžičke. V prejednávanej veci obe zmluvné strany vedeli, k čomu skutočne smerujú ich prejavy vôle a z akého dôvodu ich robia, to znamená, že žalobca so zreteľom na všetky okolnosti prípadu nemohol považovať predmetný úkon za nezastretý úkon a tento simulovaný právny úkon preto nemohol voči nemu vyvolať dôsledky spojené s platným právnym úkonom.

51. Vzhľadom na to, že predmetnú zmluvu o pôžičke vyhodnotil súd ako absolútne neplatný právny úkon, absolútne neplatným je aj dodatok č. 1 k tejto zmluve o pôžičke a neexistuje na jej základe ani záväzok dlžníkov vrátiť finančné prostriedky žalobcovi, teda žalovaný z titulu pôžičky nemohol ani platne uznať dlh v dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke. Nemohlo tiež dôjsť ani k platnému zabezpečeniu pohľadávky vzniknutej z titulu predmetnej zmluvy o pôžičke.

52. Žalobca svoju žalobu na plnenie podľa založil na opise rozhodujúcich skutočností o existencii predmetnej zmluvy o pôžičke a jej dodatku. Súd na základe vykonaného dokazovania v kontexte vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že predmetná zmluva o pôžičke vrátane dodatku je absolútne neplatným právnym úkonom a titulom tejto zmluvy nie je možné žalobcovi peňažné plnenie priznať vrátane jeho príslušenstva, súd preto žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.

53. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s Žalobca bola v spore neúspešný, keď súd podanú žalobu zamietol v celom rozsahu, nárok na náhradu trov konania má v celom rozsahu úspešný žalovaný voči žalobcovi. Súd preto rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v stanovenej lehote náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady týchto trov konania v zmysle rozhodne samostatným uznesením súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.