Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42C/104/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Denisou Bučkovou v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému v 1. rade: O. O., D.. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX A. a žalovanému v 2. rade: M. R., D.. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX Z., v konaní o zaplatenie 513 EUR s príslušenstvom,

rozhodol:

I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 513 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 513 EUR od 17.03.2017 do zaplatenia, na účet žalobcu vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a. s. IBAN: 0000 0019 7949 1251, VS: 9000091917, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.06.2018 sa žalobca voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade domáhal zaplatenia sumy 513 EUR s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.11.2016 zavinil žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla zn. A., EČV: A., ktorého vlastníkom je žalovaný v 1. rade, dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo ku škode na motorovom vozidle zn. F., EČV: B., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola L. Z. (ďalej len „poškodený“). K motorovému vozidlu, ktorým bola spôsobená škoda však nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej už len „zákon o PZP“). Žalobcovi tak vznikla povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie dňa 07.02.2017 vo výške 513 EUR. Dňa 16.02.2017 si žalobca uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovaným a týchto vyzval, aby dlžnú sumu uhradili do 16.03.2017. Žalovaní však svoj záväzok voči žalobcovi neuhradili do dnešného dňa a to ani čiastočne. Žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o PZP splnil tým, že poškodenému uhradil vzniknutú škodu. Tým, že si žalovaný v 1. rade svoju zákonom stanovenú povinnosť (vyplývajúcu z zákona o PZP) nesplnil, vznikol žalobcovi voči žalovanému v 1. rade oprávnený nárok na základe ustanovenia zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 uvedeného zákona, na náhradu toho, čo za neho plnil.

2. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval. Oznámenie o podanej žalobe pre žalovaného v 1. rade bolo na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu zverejnené dňa 07.09.2018. Žaloba sa teda vo vzťahu k žalovanému v 1. rade považuje za doručenú

dňa 24.09.2018, t. j. po 15tich dňoch od jej zverejnenia v zmysle . Žalovanému v 2. rade bola žaloba spolu s poučením a výzvou na vyjadrenie doručená dňa 03.04.2019. Ani žalovaný v 2. rade sa k žalobe nevyjadril a teda ani nerozporoval tvrdenia prezentované žalobcom.

3. Podľa súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 21.10.2019.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: žalobou, výpisom z centrálnej evidencie motorových vozidiel, dokladom o poskytnutom plnení zo dňa 03.02.2017, správou o nehode zo dňa 11.11.2016, uplatnením nároku na náhradu škody zo dňa 15.12.2016, uplatnením nárokov poškodeného z PZP za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zápisom o poškodení vozidla poškodeného zo dňa 16.11.2017, výpočtom škody, pokladničným dokladom za odťah vozidla zo dňa 11.11.2016, preverením platnosti povinného zmluvného poistenie v čase nehody v poisťovniach, výzvou na úhradu poistného plnenia zo dňa 16.02.2017 adresovanou žalovaným, fotokópiou doručenky žalovaného v 2. rade, fotokópiou nedoručenej zásielky žalovaného v 1. rade z dôvodu neprebratia zásielky v odbernej lehote žalovaným v 1. rade, pokusom o zmier zo dňa 22.02.2018 ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z evidencie vozidiel súd zistil, že vlastníkom a držiteľom vozidla, ktorým došlo ku škodovej udalosti bol v čase udalosti žalovaný v 1. rade.

7. Dňa 15.12.2016 si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej škodovou udalosťou.

8. Z dokladu žalobcu číslo 368679 súd zistil, že žalobca uhradil poškodenému sumu vo výške 513 EUR dňa 06.02.2017.

9. Z pokladničného dokladu zo dňa 11.11.2016 mal súd za preukázané, že za odťah vozidla poškodeného bola uhradená suma 100 EUR.

10. Súd mal jednoznačne preukázanú výšku škody ako aj výšku poistného plnenia z predloženého výpočtu škody číslo poistnej udalosti 91917, pričom výška poistného plnenia bola 513 EUR. Pozostávala z výšky škody v sume 413 EUR a zo sumy uhradenej za odťah vozidla poškodeného vo výške 100 EUR.

11. Zo zoznamu poštových poukazov na výplatu prijatých dňa 07.02.2017 mal súd za preukázané, že žalobca uhradil poistné vo výške 513 EUR z titulu vecnej škody poškodeného.

12. Zo správy o dopravnej nehode mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade bol zúčastnený na dopravnej nehode ako vodič motorového vozidla zn. A., EČV: A.. V dolnej časti tlačiva je uvedené, že nehodu zavinil vodič A. - vodič vozidla B, t. j. vozidla v držbe žalovaného v 2. rade.

13. Z výpisu zo systému žalobcu slúžiaceho na preverenie platnosti PZP súd zistil, že žalovaný v 1. rade nemal k vozidlu, ktorým bola spôsobená škoda uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu.

14. Výzvou zo dňa 16.02.2017 vyzval žalobca žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade na úhradu vyplatenej škody. Žalovaný v 2. rade prevzal výzvu dňa 20.02.2017. Žalovanému v 1. rade sa výzvu doručiť nepodarilo, vrátila sa s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

15. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

16. Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

17. Podľa ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

18. Podľa § 2 písm. f) zákona o PZP za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku dňu škodovej udalosti sa na účely tohto zákona rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

20. Podľa § 3 ods. 3 zákona o PZP osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie Slovenskej republiky.

21. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

22. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

24. Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).

25. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa nariadenia vlády č. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Na základe vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť v celom rozsahu.

28. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. V konaní bolo nesporné a aj preukázané zo správy o nehode, že dňa 11.11.2016 zavinil vodič motorového vozidla zn. A., EČV: A. dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej vznikla škoda poškodenému - p. L. Z..

29. V konaní mal súd za jednoznačne preukázané, že dňa 11.11.2016 bola spôsobená škodová udalosť motorovým vozidlom zn. A., EČV: A., ktorého držiteľom a vlastníkom zapísaným v evidencii vozidiel bol žalovaný v 1. rade. Vodičom v čase škodovej udalosti bol žalovaný v 2. rade. Zo správy o nehode mal súd za preukázané, že predmetnú dopravnú nehodu zavinil vodič motorového vozidla zn. A., EČV: A.. V dôsledku tejto udalosti bola spôsobená škoda vo výške 513 EUR a to na poškodenom vozidle zn. F., EČV: B., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola L. Z.. V čase udalosti vozidlo, ktoré škodu zavinilo nebolo povinne zmluvne poistené, a tak v zmysle § 24 ods. 2 zákona o PZP vznikla žalobcovi povinnosť nahradiť škodu poškodenému. Toto plnenie vyplatil žalobca v zmysle § 24 ods. 2 zákona o PZP poškodenému držiteľovi vozidla. Žalobca si v zmysle § 24 ods. 7 zákona o PZP uplatnil regresný nárok voči žalovanému v 1. rade ako držiteľovi vozidla a žalovanému v 2. rade ako vodičovi vozidla. Zodpovednosť žalovaného v 2. rade v konaní sporná nebola keďže zo správy o nehode bolo zrejmé, že to bol on, kto ako vodič motorového vozidla zn. A., EČV: A. nehodu zavinil.

30. Zodpovednosť prevádzkovateľov motorových vozidiel za škodu, ktorá je upravená v je založená na objektívnom princípe. Za škodu vyvolanú zvláštnou povahou prevádzky zodpovedá zásadne prevádzkovateľ motorového vozidla bez ohľadu na zavinenie. v rámci úpravy zodpovednosti za škodu prevádzkou dopravných prostriedkov neobsahuje bližšie ustanovenie o tom, kto je prevádzkovateľom vozidla v zmysle . Vo všeobecnosti však platí, že za prevádzkovateľa vozidla je možné považovať jeho vlastníka, nakoľko uňho možno predpokladať možnosť trvalej faktickej a právnej dispozície s vozidlom. Podľa názoru súdu, ak vlastník vozidla dočasne požičia alebo prenajme na určitú kratšiu dobu vozidlo, pričom sám ostane ako držiteľ a vlastník vozidla naďalej v evidencii vozidiel zapísaný, zostáva jeho prevádzkovateľom a tiež subjektom zodpovedným za škodu vozidlom spôsobenú. Namiesto prevádzkovateľa by zodpovedal ten, kto by dopravný prostriedok použil bez vedomia alebo proti vôli prevádzkovateľa ( ).

31. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že ani zodpovednosť žalovaného v 1. rade nie je sporná. V zmysle zákona to bol on, kto bol povinný uzavrieť poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla. Keďže žalobca namiesto neho uhradil škodu, ktorá bola vozidlom spôsobená, je žalovaný v 1. rade povinný žalobcovi náhradu škody vyplatiť.

32. Vzhľadom na to, že ku škode došlo spolupôsobením žalovaného v 2. rade ako vodiča, ktorý porušil svoju právnu povinnosť, a teda za škodu zodpovedá v zmysle , súd zaviazal na plnenie oboch žalovaných spoločne a nerozdielne.

33. Pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody, túto mal súd jednoznačne preukázanú z predložených listinných dokladov a z oznámenia o poistnom plnení. Navyše výška škody v konaní medzi stranami nebola ani sporná, žiadna zo strán jej výšku nenamietala. Súd mal teda preukázané, že žalobca za žalovaných vyplatil poškodenému celkovú škodu vo výške 513 EUR a tak oboch žalovaných zaviazal na zaplatenie sumy 513 EUR žalobcovi spoločne a nerozdielne.

34. Ustanovenia § 427 a nasl. Obč. zák. (o osobitnej zodpovednosti) nie sú vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Obč. zák. ustanoveniami špeciálnymi, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. V danom prípade zodpovedajú za spôsobenú škodu obaja žalovaní spoločne a nerozdielne v súlade s ustanovením § 438 Obč. zák. Žalobca má právo uplatniť svoj nárok proti ktorémukoľvek zo žalovaných a také isté právo by mal aj samotný poškodený, ktorý by si mohol uplatňovať škodu či už voči prevádzateľovi vozidla, ako aj vodičovi. Poškodený sa tak môže domáhať škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 Obč. zák. na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 Obč. zák. na základe zodpovednosti založenej na prezumpcii zavinenia.

35. Keďže sa žalovaní s peňažným plnením, na ktoré boli povinní dostali do omeškania, súd ich zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy 513 EUR. Pri určení začiatku omeškania súd

vychádzal z toho, že žalobca preukázateľne vyzval žalovaných na plnenie výzvou. Vo výzve žalobca určil lehotu na plnenie do 16.03.2017. Teda súd priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa 17.03.2017 tak ako to žalobca žiadal. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania súd vychádzal z úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania, ktorá bola vo výške 0,00 %, t. j. v zmysle nariadenia vlády č. úroky z omeškania platné ku dňu 17.03.2017 boli vo výške 5,00 % (5% + 0,00%).

36. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Vo veci mal plný úspech žalobca keďže jeho žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania voči obom žalovaným.

40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.