Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-54-2019.pdf
PDF · 68.92 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/54/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX XX W., o zaplatenie 197,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16Csp/145/2018-28 zo dňa 13.12.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 197,96 eur, ako aj úhradu poštových sadzieb vo výške 1,45 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 197,96 eur s príslušenstvom titulom nezaplatených úhrad podľa zákona 340/2012 (koncesionárske poplatky). Súd uviedol, že žalovaný mal zaplatiť predpísané úhrady za obdobie od apríla 2008 do júna 2017 vo výške 191,69 eur. Od 17.04.2008 do júna 2017 uhradil 9,28 eur. Nedoplatok predstavuje 182,41 eur. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, čo znamená, že platí fikcia o ich nespornosti. Žalobca si uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17 eur a poštových sadzieb v spojení s vymáhaním vo výške 1,45 eur. Súd uviedol, že nárok žalobcu uplatnený žalobou je v celom rozsahu dôvodný. Žalovanému ako odberateľovi elektriny vznikla povinnosť platiť úhrady za služby poskytované žalobcom v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania najprv v zmysle zákona 68/2008 Z.z. a od 01.01.2013 v zmysle zákona 340/2012 Z.z. vo výške 4,64 eur mesačne. V konaní nebolo sporné, že žalovaný mal za obdobie apríl 2008 až jún 2017 zaplatiť úhrady 191,69 eur, ako aj poštovné 1,45 eur. Za uvedené obdobie však žalovaný uhradil len 9,28 eur. So zreteľom na uvedené mu teda vznikol nedoplatok na úhradách vo výške 182,41 eur. Okrem zaplatenia tejto sumy vzniklo žalobcovi oprávnenie požadovať aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17 eur. Súd tak žalobe vyhovel, zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 197,96 eur spolu s úhradou poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 eur, nakoľko v období, kedy došlo k zasielaniu výzvy na zaplatenie nedoplatku žalovanému, tarifná cena za poštové služby predstavovala 1,45 eur. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že je nespravodlivé, že má zaplatiť 197,96 eur, keď zákaznícke centrum SPP nespravodlivo od neho vymáha veľkú sumu za elektrinu. Uviedol, že keď odchádzal do H. vždy vypínal elektrinu. Až keď prišiel na SPP sa sťažovať, tak mal platiť aj za televíziu a rozhlas, čomu neveril, že má platiť, keď televíziu nepoužíva. Necíti sa byť vinný.
3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol rozsudok potvrdiť. Uviedol, že pre určenie postavenia platiteľa úhrady nie je rozhodujúce, či fyzická osoba využíva alebo nevyužíva služby verejnosti v oblasti televízneho alebo rozhlasového vysielania. Jediným kritériom je, že určitú osobu eviduje dodávateľ elektriny ako odberateľa elektriny na danom odbernom mieste.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Aj keď žalovaný cíti ako nespravodlivosť, že má platiť za služby, ktoré nevyužíval, zo zákona vyplýva, že koncesionársky poplatok platí každá osoba, ktorá je odberateľom elektriny, a teda v danom prípade aj žalovaný, ktorý nepoprel, že je prihlásený na odber elektrickej energie. Nie je významné, že žalovaný vypol spotrebiče elektrickej energie pri odchode do ČR, pretože tým nestratil status odberateľa elektriny. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, žalovaný v celom rozsahu neúspešný. Žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).