Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51Cos/1/2024

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: H.. P. D., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Ľ.. Š. XXX/XX, P., zastúpenej: Mgr. Renáta Dobrovodská, advokátka, so sídlom Rožňavská 22, Bratislava, IČO: 40 476 332, proti žalovanému: H.. H. J., X.. XX.XX.XXXX, V. L. X. R. XXX/XX, L., zastúpenému: LOVÁSZ LEGAL s. r. o., so sídlom Železničiarska 18, Bratislava, IČO: 54 626 048, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.01.2024 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť upustiť od neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti, ako aj práv na ochranu osobných údajov žalobkyne a poškodenej Z. J., X.. XX.XX.XXXX, tak, že sa zdrží zverejňovania osobných údajov o žalobkyni a poškodenej, zruší príspevky na svojom instagramovom účte s názvom S., ako aj na iných verejných účtoch, ktoré sa týkajú žalobkyne či poškodenej.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným vedie viacero súdnych sporov, ktorých podstatou je úprava styku žalovaného (otca) s maloletou (spoločnou dcérou) Z. J., X.. XX.XX.XXXX, ktorá je zverená do osobnej starostlivosti matky (žalobkyne). Žalovaný, ktorý je nespokojný s vývojom súdnych konaní si zriadil na sociálnej sieti Instagram účet s názvom S.. Obsahom tohto instagramového profilu je monitorovanie viacerých konaní, vrátane stále prebiehajúceho súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , ktorého predmetom je úprava styku otca s maloletou (žalovaného s poškodenou). S uvedeným „základným“ konaním súvisia aj viaceré ďalšie konania iniciované z podnetu oboch strán (žalobkyne aj žalovaného), ktorými sa obaja účastníci dožadovali dočasnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia. Ku väčšine konaní, ktoré súvisia (viac alebo menej) s úpravou styku s maloletou, sa žalovaný vyjadruje na svojom instagramovom profile. Žalovaný má na danom instagramovom účte pod 300 sledovateľov, avšak ho má prepojený s ďalším instagramovým účtom H. J..O., kde má 4.191 sledovateľov. Oba instagramové účty sú verejné, nie sú uzamknuté či obmedzené v sledovaní, preto má k nim prístup každý. Žalobkyňa v návrhu ďalej uviedla, že žalovaný vo svojom profile S. zverejňuje vyjadrenia súdov, meno pojednávajúcej sudkyne (E.. C. D.) spolu s difamačným popisom jej rozhodovacej činnosti, adresu žalobkyne (spolu s jej menom), zverejňuje osobnú písomnú korešpondenciu žalobkyne, ktorá bola výlučne určená len žalovanému, zverejňuje nahrávku telefonátu s lekárkou ošetrujúcou maloletú bez súhlasu tejto lekárky, zverejňuje lekársku správu maloletej, uvádza povolanie otca žalobkyne, a iné. Podľa žalobkyne tak žalovaný svojim vyššie popísaným konaním hrubo zasahuje do osobnostných práv a porušuje základné zásady ochrany osobných údajov nielen žalobkyne ale aj spoločnej maloletej dcéry (poškodenej). Negatívnym komentovaním konania žalobkyne, zväčša postavenom na

vlastných dojmoch, žalovaný ohrozuje aj dôstojnosť žalobkyne, jej vážnosť v spoločnosti. Žalobkyňa vykonáva profesiu lekárky, ktorá vyžaduje určitý rešpekt a vážnosť v spoločnosti, preto takéto verejné pranierovanie žalobkyne, kde ju obviňuje z neoverených pochybení (zmanipulovanie pediatrického vyšetrenia) alebo priamo odporúča žalobkyni podrobiť sa psychiatrickému vyšetreniu je spôsobilé ohroziť jej vážnosť v spoločnosti a negatívne ovplyvniť nielen jej súkromnú ale aj profesijnú oblasť života. Žalobkyňa v návrhu argumentovala, že zásah žalovaného do osobnostných práv žalobkyne a maloletej Z. je protiprávny a neoprávnený. V čase podania tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia protiprávne konanie žalovaného naďalej trvá a je predpoklad, že žalovaný bude naďalej vo svojej činnosti pokračovať, keďže svojim sledovateľom verejne oznamuje, že ich bude o ďalšom vývoji informovať. Vzhľadom na uvedené je žalobkyňa názoru, že je v situácii, kedy existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi ňou, dcérou Z. a žalovaným v podobe nariadenia neodkladného opatrenia v znení tak, ako uviedla vo svojom návrhu.

3. Žalovaný sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril podaním doručeným súdu dňa 29.01.2024. Nedôvodnosť podaného návrhu videl v tom, že vo všetkých doterajších súdnych konaniach bol žalovaný voči žalobkyni úspešný a preto nevidí dôvod, aby bol s ich výsledkom nespokojný. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že všetky rozhodnutia sú verejne dostupné pre každého, či už na webovej stránke otvorenesudy,sk alebo judikaty.info, a preto zverejnením ich častí nemohol nič porušiť. Žalobkyňa v návrhu tiež argumentuje, že vyjadrenia žalovaného na sociálnej sieti sú difamačné, avšak podľa žalovaného žalobkyňa už ďalej nešpecifikuje v čom vidí difamačný charakter jeho vyjadrení. Žalovaný tiež argumentoval, že nemohol zverejniť adresu žalobkyne proti jej vôli, keďže jej adresu nepozná. Žalobkyňa sa žalovanému mesiace vyhýba a znemožňuje mu styk s ich spoločným dieťaťom. Práve z uvedeného dôvodu bol zo strany žalovaného iniciovaný návrh na výkon rozhodnutia podaný na Okresnom súde Lučenec, keďže žalovanému nie je známa adresa žalobkyne ako matky, ktorej je maloletá dcéra zverená a ktorá s matkou býva. Žalobkyňa tiež namietala zverejnenie listín osobnej povahy na profile žalovaného. Podľa žalovaného je na žalobkyňou predložených dôkazoch meno žalobkyne rozmazané, a ostatné údaje na identifikáciu žalobkyne sú vyčiernené. Žalovaný preto odmieta spôsobilosť týchto listín ich zverejnením zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne. Žalobkyňa tiež podľa žalovaného neosvedčila tvrdenie, že konaním žalovaného je ohrozená jej profesijná vážnosť lekárky, keďže žalobkyňa nepreukázala, či prácu lekárky vykonáva. Okrem toho žalovaný poukazoval na skutočnosť, že zverejnené príspevky sa netýkajú profesie žalobkyne. Žalobkyňa tak podľa žalovaného neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Navrhované neodkladné opatrenie je podľa žalovaného aj neproporcionálne, keďže žalobkyňa navrhuje zmazať celý profil žalovaného. Žalovaný tiež namietal aktívnu vecnú legitimáciu v časti návrhu, ktorý sa týka dcéry Z., keďže žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie takéhoto návrhu. Na záver žalovaný tiež argumentoval, že dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj skutočnosť, že o podanom návrhu by malo byť rozhodnuté v konaní vo veci samej (t. j. po riadnom vykonaní dokazovania a umožnení žalovanému vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany). Vzhľadom na vyššiu uvedenú argumentáciu žalovaný žiadal, aby súd návrh žalobkyne zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných a audiovizuálnych dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu.

5. Podľa (ďalej ako “), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

9. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa veta prvá , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

12. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

14. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

15. Vychádzajúc z návrhu žalobkyne a ňou predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila existenciu takých skutočností, ktoré by vyžadovali bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia.

16. Inštitút neodkladného opatrenia je potrebné považovať za opatrenie, ktoré možno nariadiť v prípade, ak je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa teda jednať o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť jeho navrhovateľ.

17. V danom prípade sa žalobkyňa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia povinnosti žalovanému upustiť od neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti, ako aj práv na ochranu osobných údajov žalobkyne a poškodenej Z. J., X.. XX.XX.XXXX tak, že sa zdrží zverejňovania osobných údajov o žalobkyni a poškodenej, zruší príspevky na svojom instagramovom účte s názvom S., ako aj na iných verejných účtoch, ktoré sa týkajú žalobkyne či poškodenej.

18. V prvom rade sa konajúci súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobkyne na podanie návrhu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. V danom prípade sa žalobkyňa navrhovaným neodkladným opatrením domáha uloženia povinností žalovanému nie len vo vzťahu k jej osobe (t. j. vo vzťahu k žalobkyni), ale aj uloženia povinností vo vzťahu k dcére Z. (t. j. vo vzťahu k spoločnému dieťaťu sporových strán). Dcéra žalobkyne však v tomto konaní nevystupuje ako sporová strana (konkrétne v postavení žalobkyne), keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala len H.. P. D. (jej matka). Žalobkyňa nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na podanie návrhu za svoju dcéru. Aktívna vecná legitimácia, a teda hmotnoprávne postavenie na podanie návrhu v časti ochrany osobnostných práv dcéry žalobkyne prislúchajú výlučne Z. J.. V opačnom prípade by za daného stavu súd konal a rozhodoval o právach osoby, ktorá nie je stranou sporu (t. j. o osobe, ktorá konanie neiniciovala, žiadne skutočnosti netvrdila a ktorá neprejavila vôľu, aby o jej právach bolo rozhodnuté v zmysle návrhu). Vzhľadom na uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa dcéry

žalobkyne pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na podanie návrhu v celom rozsahu zamietol.

19. Súd sa v druhom rade zaoberal otázkou prípustnosti navrhovaného neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa žalobkyne. V tejto súvislo konajúci súd zdôrazňuje, že je potrebné uvedomiť si podstatu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorá spočíva v zjednodušenom a zrýchlenom procesnom postupe súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu strán, bez ich vyjadrenia a bez nariadenia pojednávania. Riadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Rozhodnutie vo veci ochrany osobnosti je už z povahy veci tak náročným rozhodnutím, kedy súd pred tým, ako dospeje k meritórnemu rozhodnutiu musí dôkladne zvážiť všetky okolnosti prípadu, vykonať dokazovanie (ktoré býva často náročným nie len čo do rozsahu, ale aj zložitosťou posúdenia vykonaných dôkazov), a v súlade s princípom kontradiktórnosti konania ponechať priestor žalovanému (resp. sporovým stranám) na vyjadrenie (uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany). Konanie o takomto nároku, t. j. o ochrane osobnostných práv žalobkyne, tak s ohľadom na vyššie uvedené v tomto prípade presahuje prípustný rámec inštitútu neodkladného opatrenia, a nie je o ňom možné rozhodnúť len na podklade návrhu žalobkyne bez vykonania dokazovania a vyjadrení strán v lehote 30 dní od podania návrhu. Rovnaký právny názor prijal aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 30.04.2021, keď dospel k záveru, že neodkladné opatrenia konzumujúce vec samu je možné v sporoch o ochranu osobnosti (resp. dobrej povesti právnickej osoby) nariadiť len veľmi výnimočne. Krajský súd v Bratislave v predmetnom rozhodnutí uviedol, že: „Test proporcionality predstavuje conditio sine qua non osvedčovania danosti nároku (zákonného predpokladu na nariadenie neodkladného opatrenia), ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana neodkladným opatrením, avšak jeho riadnemu vykonaniu v súlade s princípom kontradiktórnosti konania (t. j. aby strana mala možnosť vyvrátiť, resp. spochybniť konkrétne vyjadrenie protistrany), keďže v prípade konania o ochranu dobrej povesti právnickej osoby (ako aj ochrany osobnosti fyzickej osoby) ide o spor par excellence, bráni charakter konania o neodkladnom opatrení, ktorý umožňuje, aby súd rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Uvedené závery neznamenajú neprípustnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje vec samú v spore o ochranu dobrej povesti právnickej osoby (resp. o ochranu osobnosti fyzickej osoby); v záujme zabezpečenia prísneho, ale spravodlivého prieskumu (testu ústavnosti) dotknutých (kolidujúcich) práv strán sporu, bude takéto neodkladné opatrenie z povahy veci prípustné iba celkom výnimočne, keď bude bez najmenších pochybností aj v podmienkach konania o nariadenie neodkladného opatrenia zjavné, že namietané výroky sú verbálnymi útokmi (hate speech), nenávistné, podnecujúce k násiliu alebo intolerancii, a teda, že akékoľvek oneskorenie by žalobcovi spôsobilo ťažko napraviteľnú majetkovú či nemajetkovú ujmu, t. j. namietané výroky by spĺňali podmienku bezprostrednej nevyhnutnosti okamžitého zásahu.“ Súd však po dôkladnom oboznámení sa s podaným návrhom, ako aj so žalobkyňou predloženými dôkazmi, nedospel k záveru, že namietané výroky by spĺňali podmienku bezprostrednej nevyhnutnosti okamžitého zásahu. Žalobkyňou predložené príspevky žalovaného na sociálnej sieti po obsahovej stránke nepredstavujú verbálne nenávistné útoky na osobu žalobkyne, ktoré podnecujú k násiliu alebo intolerancii. Tieto skutočnosti v návrhu žalobkyňa ani netvrdila. Okrem toho, tak ako súd už vyššie vyčerpávajúco uviedol, konanie o takomto nároku len formou skráteného súdneho konania (t. j. prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia), za stavu protichodných vyjadrení sporových strán a neurčitých či neúplných dôkazov (niektoré screenshoty sú nečitateľné, fotografie a písmo na nich rozmazané) nie je postačujúce na to, aby súd vo veci riadne rozhodol. Súd vzhľadom na uvedené návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia aj z tohto dôvodu zamietol.

20. Súd na záver považoval za potrebné v krátkosti sa vyjadriť aj k samotnému petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže tento súd vyhodnotil za neurčitý a neproporcionálny. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala uloženia povinnosti žalovanému upustiť od neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti, ako aj práv na ochranu osobných údajov žalobkyne a poškodenej Z. J. tak, že sa zdrží zverejňovania osobných údajov o žalobkyni a poškodenej, zruší príspevky na svojom instagramovom účte s názvom S., ako aj na iných verejných účtoch, ktoré sa týkajú žalobkyne či poškodenej. Z uvedeného znenia petitu nie je zrejmé (žalobkyňa bližšie nešpecifikovala), aké ďalšie príspevky má žalovaný zrušiť, resp. na akých iných verejných účtoch sa tieto majú nachádzať. Neurčitý petit je súčasne petitom nevykonateľným, pretože ak by ho bol súd nariadil, žalovaný (ani nikto iný) by z jeho znenia nevedel s určitosťou ustáliť, akých účtov žalovaného sa uložená povinnosť týka,

aké príspevky na týchto (nedostatočne identifikovaných) účtoch má žalovaný zrušiť, a ktoré si na nich môže ponechať. Za daného stavu súd nemohol ani vyhodnotiť, či je súčasne splnená podmienka proporcionality navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže zmazanie všetkých príspevkov napríklad na účte S. by mohlo mať za následok zmazanie aj takých príspevkov, ktoré sa osoby žalobkyne žiadnym spôsobom netýkajú. Uloženie takejto povinnosti by malo za následok porušenie princípu proporcionality, ktorý musí súd pred nariadením každého neodkladného opatrenia skúmať.

21. Keďže v prejednávanom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, súd v súlade s návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s . Žalovaný mal v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, preto mu súd priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.