Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4Cb-20-2019.pdf
PDF · 107.05 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cb/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom, v spore žalobcu: ZORA - MIMEX servis, s.r.o., IČO: 36 170 291, so sídlom Brzotín 376, 049 51 Brzotín, právne zastúpený: JUDr. Michal Rebro, advokát so sídlom Maróthyho 6, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Mitali, s.r.o., IČO: 46 256 539, so sídlom Záhradná 219/98, 076 31 Streda nad Bodrogom, o zaplatenie 11.400 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti vo výške 2.000 Eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.400 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 8 % ročne zo sumy 17.400 Eur od 15.08.2018 do 03.09.2018,
- 8 % ročne zo sumy 11.400 Eur od 04.09.2018 do 08.04.2019,
- 8 % ročne zo sumy 9.400 Eur od 09.04.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 11.400 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 17.400 Eur od 15.8.2018 do 03.09.2018; 8 % ročne zo sumy 11.400 Eur od 4.9.2018 do 8.4.2019 a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému dodal na základe objednávok tovar. Žalovaný tovar riadne prevzal a použil pre svoju potrebu. Cenu za dodaný tovar si žalobca uplatnil faktúrou: Fa č. XXXXXXXX zo dňa 7.8.2018 na sumu 17.400 Eur s lehotou splatnosti 14.8.2018. Žalovaný z vyššie uvedenej faktúry uhradil dňa 4.9.2018 sumu vo výške 6.000 Eur avšak zvyšok dlžnej sumy v celkovej výške 11.400 Eur do dnešného dňa neuhradil. K žalobe priložil splnomocnenie na zastupovanie, Faktúru č. XXXXXXXX.
2. Súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný riadne a včas vecne odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že strany sporu uzavreli ústnou formou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol pluh 6/4+1+1/ VIKING. Žalobca ako predávajúci vystavil žalovanému ako kupujúcemu dňa 7.8.2018 faktúru č. XXXXXXX, so splatnosťou do 14.8.2018 na sumu 17.400 Eur s DPH. Žalovaný uhradil časť kúpnej ceny vo výške 6.000 Eur. Podľa žalovaného žalobca dodal predmet zmluvy tak, že samotné plnenie vykazovalo vady, čo podľa žalovaného znamená, že nebolo plnené riadne. Ďalej citoval § 420 ods. 1, ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov - Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“). Následne uviedol, že tovar dodaný žalobcom vykazoval vady materiálu, vzhľadom na jeho krehkosť a samotnú konštrukciu, ktorá žalovanému neumožňuje jeho riadne užívanie na účel, ktorý sa spravidla používa. Na uvedenú skutočnosť bol žalobca upozornený telefonický. Žalovaný si podľa jeho názoru splnil jeho oznamovaciu povinnosť bezodkladne po tom, čo sa predmetných vadách dozvedel spolu
s voľbou nároku podľa § 436 ods. 1 písm. d) ObZ - oznámením o odstúpení od zmluvy, pričom jeho reklamácia do dňa podania odporu nebola žalobcom vybavená. Vady tovaru sú podľa žalovaného takého závažného charakteru, že v dôsledku ich existencie došlo k podstatnému porušeniu povinnosti žalobcu. Vady materiálu predaného tovaru spôsobovali žalovanému problémy pri plnení vlastných záväzkov žalovaného, tovar sa podľa žalovaného opakovane kazí. O skutočnosti kazovosti tovaru musel žalobca vedieť už v čase dodania tovaru, avšak tie žalovanému úmyselne zamlčal. Ďalej v odpore citoval § 345 ods. 2 ObZ. V závere uviedol, že vzhľadom na ním uskutočnené odstúpenie od zmluvy sa v súlade s § 351 ods. 2 ObZ majú vrátiť všetky doteraz poskytnuté plnenia medzi zmluvnými stranami, teda žalovaný má vrátiť predmet kúpy (pluh) a žalobca má vrátiť uhradenú časť kúpnej ceny. Za doterajšie užívanie pluhu žalovaným, žalovaný navrhuje započítať vzájomné pohľadávky strán sporu v zmysle § 580 a násl. zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), pokiaľ ide o opotrebovanie predmetu kúpy proti pohľadávke na vrátenie kúpnej ceny. Bežné opotrebenie predmetu zmluvy žalovaný predpokladá v sume 500 Eur. Žalobca je preto povinný žalovanému vrátiť sumu 5.500 Eur. Žalovaný v závere dodal, že faktúra za predmet kúpy mu bola doručená a uplatňovaný nárok eviduje vo svojom účtovníctve. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje súdu, aby platobný rozkaz zrušil. K odporu nepriložil žiadne listinné dôkazy.
3. Na odpor žalovaného reagoval žalobca svojím vyjadrením, v ktorom uviedol, že v skutočnosti uvádzané žalovaným v odpore sa nezakladajú na pravde a neboli ním podložené žiadnym dôkazom. Žalovaný predmetnú faktúru na sumu vo výške 17.400 Eur zo dňa 7.8.2018 s dátumom splatnosti 14.8.2018 nejakým spôsobom nerozporoval, ani ju žalobcovi nikdy nevrátil. Práve naopak sám žalovaný v podanom odpore potvrdil, že faktúru čiastočne uhradil a to vo výške 6.000 Eur. Pre upresnenie dodáva, že žalovaný danú čiastkovú úhradu vykonal až dňa 4.9.2018, teda po mesiaci od dodania tovaru a vystavenia faktúry, čím potvrdil uplatnený nárok. Žalovaný tiež v odpore uvádza, že odstúpil od zmluvy, avšak súdu nepredložil žiaden dôkaz o tvrdenom odstúpení od zmluvy. Medzi stranami sporu bol uzavretý obchodno - právny vzťah a tak mal žalovaný vytknúť vady tovaru bez zbytočného odkladu potom ako vady zistil, alebo vady mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Žalovaný však po mesiaci od odovzdania tovaru uhradil sumu 6.000 Eur, čím deklaroval, že tovar je v poriadku a je žalovaným používaný. Uvedené je podľa žalobcu v jednoznačnom rozpore s § 428 ObZ, a preto žalovaný ako kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru a tak podľa názoru žalobcu nie je možné nároky žalovaného priznať na súde. Žalovaný tak isto v rozpore so svojím tvrdením o odstúpení od zmluvy žalobcovi nikdy nevrátil predmetný tovar, má ho vyše roka vo svojej výlučnej dispozícii. Navyše podľa vlastného tvrdenia žalovaného tovar už nie je v stave v akom ho žalovaný prevzal, a tak v zmysle § 441 ods. 2 ObZ účinky ani teoretického odstúpenia nemohli vzniknúť. V závere potrebuje zdôrazniť skutočnosť, že až v čase po vydaní platobného rozkazu, t.j. dňa 9.4.2019 žalovaný dokonca uhradil žalobcovi ďalšiu čiastkovú úhradu faktúry č. XXXXXXX a to vo výške 2.000 Eur, čím sám opätovne žalovaný v rozpore s podaným odporom potvrdil opodstatnenosť uplatneného nároku. Z dôvodu, že žalovaný dňa 9.4.2019 zaplatil 2.000 Eur z faktúry č. XXXXXXX, berie žalobca v tejto časti žalobu späť, pričom vo zvyšku istiny vo výške 9.400 Eur trvá na podanej žalobe. Žalovaný nijakým hodnoverným spôsobom nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tak v zmysle uvedeného považuje podaný odpor voči platobnému rozkazu za nedôvodné a účelové vyhýbanie sa povinnosti plniť a z toho dôvodu trvá žalobca na podanej žalobe a navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 17.400 Eur od 15.8.2018 do 3.9.2018; 8% ročne zo sumy 11.400 Eur od 4.9.2018 do 8.4.2019; 8% ročne zo sumy 9.400 Eur od 9.4.2019 do zaplatenia a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. K vyjadreniu priložil dodací list k faktúre č. XXXXXXXX a výpis z účtu žalobcu.
4. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
5. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.
6. Podľa § 157 ods. 1 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
7. Podľa § 157 ods. 2 CSP, ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.
8. Ustanovenie § 157 ods. 2 CSP funkčne a systematicky dopĺňa ustanovenie o sudcovskej koncentrácii (§ 153 CSP), čím sa posilňuje zodpovednosť strany za výsledok konania. K určitým otázkam výlučne procesného charakteru môže súd pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. V takomto prípade ide o tzv. nevyvrátiteľnú právnu domnienku súhlasu strany konania s procesným postupom súdu. Ako príklad možno uviesť možnosť súdu vyzvať strany, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 1 písm. b) CSP s tým, že pripojí doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Ak sa strana konania nevyjadrí, súd v takomto prípade rozhodne bez nariadenia pojednávania a strane sa nepriznáva možnosť podať odvolanie s odôvodnením, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b) CSP).
9. Súd následne vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, či navrhujú vykonať ďalšie dôkazy a v prípade, že navrhujú vykonanie ďalších dôkazov, aby ich označili resp. predložili súdu. Strany boli v zmysle § 157 ods. 2 CSP poučené, že ak sa v stanovenej 10 dňovej lehote nevyjadria k výzve súdu, bude súd predpokladať, že nemajú námietky a nenavrhujú vykonať ďalšie dôkazy. Strany sporu sa v stanovenej lehote nevyjadrili k výzve súdu, preto súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žalobou; faktúrou č. XXXXXXXX; odporom proti platobnému rozkazu; vyjadrením žalobcu; dodacím listom k faktúre č. XXXXXXXX; výpisom z bankového účtu žalobcu a zistil tento skutkový stav:
11. Strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej sa žalobca ako predávajúci zaviazal dodať žalovanému ako kupujúcemu predmet kúpy - Pluh 6 /4+ 1 + 1/ VIKING a žalovaný sa mu za to zaviazal zaplatiť.
12. Z faktúry č. XXXXXXXX vyhotovenej dňa 7.8.2018, splatnej dňa 14.8.2018 vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému za predmetný tovar sumu 17.400 Eur s DPH.
13. Z dodacieho listu k faktúre č. XXXXXXXX je zrejmé, že žalovaný dňa 7.8.2018 prebral predmet kúpy, čo potvrdil svojou pečiatkou a podpisom na dodacom liste.
14. Podľa výpisu z bankového účtu žalobcu ku dňu 9.4.2019 žalovaný dňa 9.4.2019 zaplatil žalobcovi sumu 2.000 Eur.
15. Na základe tvrdení strán súd považuje za nesporné, že strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol Pluh 6 /4+ 1 + 1/ VIKING, ktorý dodal žalobca ako predávajúci žalovanému ako kupujúcemu dňa 7.8.2018, pričom žalovaný sa zaviazal za predmet kúpy zaplatiť sumu 17.400 Eur s DPH v lehote splatnosti (do 14.8.2018). Žalovaný predmet kúpy užíva, pričom po splatnosti faktúry pred podaním žaloby zaplatil žalobcovi 6.000 Eur a po vydaní platobného rozkazu ďalších 2.000 Eur. Žalovaný doposiaľ nezaplatil žalobcovi sumu 9.400 Eur.
16. Za sporné súd považuje tvrdenia strán ohľadom trvania a platnosti kúpnej zmluvy, nakoľko žalovaný tvrdí, že od zmluvy odstúpil z dôvodu, že žalobcom dodaný tovar má vady, ktoré žalobca pri predaji a dodaní tovaru žalovanému zamlčal, čo považuje za podstatné porušenie zmluvy a dôvod na odstúpenie od zmluvy. Žalobca popiera, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, pričom považuje jeho tvrdenia za nepravdivé a účelové. Zároveň poukazuje na to, že žalovaný naďalej predmet zmluvy užíva a po splatnosti faktúry žalovaný vykonal dve čiastkové úhrady spolu vo výške 8.000 Eur.
17. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
18. Vzhľadom k tomu, že žalovaný po podaní žaloby dňa 9.4.2019 (výpis z bankového účtu žalobcu č.l. 32) zaplatil dlžnú čiastku vo výške 2.000 Eur, súd v tejto časti v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona konanie zastavil a ďalej konal o nároku žalobcu v prevyšujúcej časti vo výške 9.400 Eur.
19. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 409 ods. 1 ObZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
21. Podľa § 409 ods. 2 ObZ, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
22. Podľa § 448 ods. 1 ObZ, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
23. Podľa § 448 ods. 2 ObZ, ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.
24. Podľa § 450 ods. 3 ObZ, kupujúci nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu, dokiaľ nemá možnosť si tovar prezrieť, ibaže dohodnutý spôsob dodania tovaru alebo platenia kúpnej ceny by s tým boli v rozpore.
25. Podľa § 427 ods. 1 ObZ, kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.
26. Podľa § 441 ods. 1 ObZ, kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu.
27. Podľa § 428 ods. 1 ObZ, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
28. Podľa § 428 ods. 2 ObZ, Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
29. Podľa § 407 ods. 3 ObZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
30. Podľa § 149 ods. 1 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
31. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
32. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
33. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
34. Podľa § 167 ods. 2 CSP, spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
35. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že strany sporu uzavreli kúpnu v zmluve, v zmysle ktorej žalobca ako predávajúci mal žalovanému ako kupujúcemu dodať požadovaný tovar - predmet kúpy - Pluh 6 /4+ 1 + 1/ VIKING a preukázať, že žalovaný mu mal za daný tovar zaplatiť dohodnutú cenu. Súd konštatuje, že žalobca si splnil svoju dôkaznú povinnosť, nakoľko svoje tvrdenia preukázal priloženými listinnými dôkazmi. Z predložených listinných dôkazov jasne vyplýva, že strany uzavreli kúpnu zmluvu, (čo strany ani nerozporujú), podľa ktorej žalobca dodal žalovanému predmet kúpy, o čom svedčí žalovaným podpísaný dodací list, pričom žalovaný tovar prevzal, používa ho, avšak za tovar na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXXX vyhotovenej dňa 7.8.2018, splatnej dňa 14.8.2018, na sumu 17.400 Eur zaplatil dňa 4.9.2018 iba časť kúpnej ceny vo výške 6.000 Eur. Žalobca si teda splnil svoju dôkaznú povinnosť a preukázal súdu dôvodnosť jeho nároku.
36. Na druhej strane žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalobcu. Žalovaný v odpore tvrdil, že zvyšnú čiastku odmieta zaplatiť, nakoľko žalobcom dodaný predmet kúpy vykazuje vady materiálu, vzhľadom na jeho krehkosť a samotnú konštrukciu, ktorá žalovanému neumožňuje ho používať na účel, na ktorý sa spravidla používa. Žalovaný dodal, že vady tovaru bezodkladne oznámil telefonicky žalobcovi. Ďalej poukázal na úmyselne porušenie povinnosti zo strany žalobcu spočívajúce v tom, že žalovanému zamlčal skutočnosti týkajúce sa kazovosti predmetného tovaru. Preto považuje odstúpenie od zmluvy za dôvodné a platné. Na základe uvedeného navrhoval, aby si strany vrátili vzájomné plnenia s tým, že žalobca vráti žalovanému len 5.500 Eur namiesto 6.000 Eur, nakoľko si myslí, že opotrebenie predmetu kúpy žalovaným predstavuje sumu 500 Eur.
37. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho vyjadrení k odporu, kde uviedol, že žalovaný svoje tvrdenia nepodložil žiadnym dôkazom. V tejto súvislosti súd dodáva, že v zmysle čl. 8 CSP ako aj § 150 - § 154 CSP nestíha dôkazná povinnosť len žalobcu, ale povinný je dokazovať každý, kto v spore niečo tvrdí, čo znamená, že aj žalovaný v rámci procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia a tým aj dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti zo strany žalovaného a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalovaného k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou sporu. Preto vo všeobecnosti platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto v spore niečo tvrdí. K tomu možno dodať, že v prípade, že ak žalobca dôkladne splní svoju povinnosť tvrdenia a preukáže to relevantnými dôkazmi, žalovanému tým pádom spravidla nestačí spochybňovať skutkové tvrdenia žalobcu, ale pre úspech v spore je povinný predostrieť vlastné relevantné skutkové tvrdenia podložené relevantnými dôkazmi.
38. V predmetnom spore žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal ním tvrdené skutočnosti tykajúcich sa vady tovaru a platného odstúpenia od zmluvy, v dôsledku čoho súd konštatuje, že žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno.
39. Podobne sa súd stotožňuje s argumentáciou žalobcu pokiaľ ide o čiastočne plnenie zo strany žalovaného po podaní žaloby. Na jednej strane žalovaný popiera tvrdenia žalobcu a odmieta zaplatiť dlžnú čiastku, no na druhej strane tovar naďalej používa a uhrádza časť zvyšku kúpnej ceny, čo vyplýva z výpisu z bankového účtu žalobcu (č.l. 32), podľa ktorého žalovaný dňa 9.4.2019 zaplatil sumu 2.000 Eur z vyúčtovanej faktúry č. XXXXXXXX. Zároveň súd dodáva, že tvrdenia uvedené vo vyjadrení žalobcu k odporu, ku ktorým sa pôvodne nevyjadril žalovaný v odpore, považuje súd v zmysle § 151 ods. 1 CSP za nesporné, lebo žalovaný bol súdom vyzvaný, aby sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 16.9.2019 vyjadril a ten sa v stanovenej lehote nevyjadril.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 9.400 Eur.
41. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
42. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
43. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky z 23. januára 2013, č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ObZ, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
44. Žalovaný ako dlžník sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, a preto ho súd zaviazal v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami právnych predpisov zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania tak, ako to požadoval žalobca v žalobe a následne ako to upravil vo vyjadrení k odporu. Žalovaného teda zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania od dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry (15.8.2018) a od dní nasledujúcich po jednotlivých čiastkových úhradách žalovaného (4.9.2018; 9.4.2019) vo výške:
- 8 % ročne zo sumy 17.400 Eur od 15.08.2018 do 03.09.2018,
- 8 % ročne zo sumy 11.400 Eur od 04.09.2018 do 08.04.2019,
- 8 % ročne zo sumy 9.400 Eur od 09.04.2019 do zaplatenia.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 256 ods. 1 CSP, lebo žalobca bol v konaní v časti 9.400 Eur úspešný v rozsahu 100 % a v časti 2.000 Eur bolo konanie zastavené zavinením žalovanému, keďže žalovaný zaplatil dlžnú čiastku 2.000 Eur až po podaní žaloby v dôsledku čoho vzal žalobca v danej časti žalobu späť. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 1, 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.