Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/186/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: G. R., X. G. XX.XX.XXXX C. G. R., X. G. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - H.. Z. R., X. G. XX.XX.XXXX, V. L.: S. P. X, L., V..Č.. L.: C. X, L., zastúpená advokátskou kanceláriou SCHIN & MAJDÚCH legal s.r.o., so sídlom: Galvániho 15/C, Bratislava a otec - A.. K. R., X. G. XX.XX.XXXX, L.: S. P. X, L., zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Dobrovičom, so sídlom: Záhradnícka 27, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24. októbra 2019, č. k. -83, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24. októbra 2019, č. k. -83, mení tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého G. R., X. G. XX.XX.XXXX sumou 150,- € mesačne a na maloletého G. R., X. G. XX.XX.XXXX, sumou 150,- € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom 18.12.2019.

II. Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením a platí až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom vedeného pod sp. zn. .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 24.10.2019, č.k. -83, zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 19.09.2019, ktorým sa domáhala v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, aby súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého G. v sume 550,- € mesačne a G. v sume 600,- € mesačne a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.09.2019 č. k. -129 návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil na samostatné konanie, vedené ďalej pod sp.zn. . Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovala tým, že od augusta 2019 otec prestal úplne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom a zároveň sa bráni akejkoľvek dohode. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti takmer sama, hradí všetky výdavky na deti a súčasné bývanie, ako aj svoje výdavky výlučne zo svojho príjmu. Otec sa s deťmi stretáva týždenne po dve hodiny. Uviedla, že príjmy oboch rodičov sú v súčasnosti takmer identické, pričom ona zarába cca 1.800,- € mesačne/netto. Po podaní návrhu na rozvod manželstva sa situácia v spoločnej domácnosti stala neúnosnou, z dôvodu ktorého dňa 20.05.2019 odišla aj s deťmi zo spoločnej domácnosti do prenajatého 2-izbového bytu v Ružinove, za ktorý platí mesačne nájomné 550,- €. Otec maloletých zostal bývať v ich byte v Záhorskej Bystrici, jeho mesačné výdavky sú vo výške 650,- € vrátane splátky hypotéky a platby za energie, v mesiaci máj 2019 zaplatil celé školné za obe deti, avšak po jej odchode zo spoločnej domácnosti, v mesiaci jún a júl 2019 prispel na školné oboch detí len polovičnou sumou s tým, že od augusta 2019 úplne

prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Výdavky na školné pre obe deti sú vysoké, čo je spôsobené tým, že maloletý G. navštevuje súkromnú škôlku a maloletý G. začal v septembri 2019 navštevovať súkromnú základnú školu, kde absolvuje prípravný ročník, čo mu odporučili psychológovia a špeciálny pedagóg, ako postupnú adaptáciu na školský režim. V doplnení návrhu zo dňa 11.10.2019 matka uviedla, že otec po pojednávaní vo veci rozvodu ich manželstva prejavil záujem opätovne prispievať na výživu detí a v septembri 2019 uhradil sumu 282,50 € (1/2 nákladov na G. škôlku) a sumu 130,- € (1/2 nákladov na G. školské potreby), pričom sa vyslovene odmietol podieľať na školnom pre staršieho syna s odôvodnením, že so školou nesúhlasil. Za október 2019 zaplatil sumu 200,- € ako 1/2 nákladov na G. škôlku. Matka ďalej uviedla, že u G. bola diagnostikovaná porucha autistického spektra - Aspergerov syndróm, preto mu bolo odporučené odložiť bežnú školskú dochádzku a absolvovať prípravný ročník, a nakoľko školské zariadenia v Bratislave neotvárali prípravný ročník vyhovujúci G. potrebám, preto ho zapísala na súkromnú základnú školu. Mesačné výdavky na maloletého G. vyčíslila vo výške 1.100,83 € (460,- € škola + 183,33 € bývanie + 250,- až 300,- € strava + 157,50 € oblečenie, lieky drogéria) a mesačné výdavky na maloletého G. vyčíslila v priemernej výške 1.113,33 € - 1.163,33 € (520,- € škôlka + 183,33 € bývanie + 250,- až 300,- € strava + 200,- € oblečenie, lieky a drogéria).

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , a a a dospel k záveru, že v súčasnosti nie sú dané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v okamžitom určení výživného na maloleté deti, vzhľadom k čomu návrh matky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Vychádzajúc z návrhu matky, jeho doplnenia, ako aj obsahu spisu sp. zn. mal súd prvej inštancie za preukázané, že od 20.05.2019 sú maloleté deti vo faktickej starostlivosti matky, ktorá odišla zo spoločnej domácnosti, pričom však otec posiela matke finančné prostriedky (v mesiaci máj 2019 zaplatil celé školné za obe deti, v mesiaci jún a júl polovičnú sumu školného oboch detí, v septembri zaplatil celkovo sumu 412,50 € a v mesiaci október sumu 200,- €). V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že úprava pomerov účastníkov neodkladným opatrením vo veci vyživovacej povinnosti je namieste len vtedy, ak by bola výživa maloletých detí ohrozená, čo v tomto prípade preukázané nebolo. Súd prvej inštancie nezistil, že by si otec svoju vyživovaciu povinnosť vôbec neplnil, či už v minulosti, alebo v súčasnosti. Zároveň príspevky otca považoval súd prvej inštancie za dostatočné na pokrytie nevyhnutných nákladov maloletých detí, pričom poukázal na to, že výživné určené neodkladným opatrením má zabezpečiť len nevyhnutnú výživu maloletých detí.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podala matka maloletých detí zákonnej lehote odvolanie, z dôvodu podľa ustanovenia a , keď namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiada zmeniť odvolaním napadnuté uznesenie tak, že odvolací súd nariadi neodkladné opatrenie, ktorým uloží otcovi povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, v sume 550,- € mesačne na maloletého G. a v sume 600,- € mesačne na maloletého G., a to odo dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Matka maloletých v odvolaní namieta skutočnosť, že uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd prvej inštancie nesprávne konštatuje, že v súčasnosti nie sú dané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v okamžitom určení výživného na maloleté deti. Poukazuje na to, že je evidentné a riadne preukázané, že otec sústavne a navyše úmyselne, neprispieva riadne (prípadne vôbec) na výživu maloletých detí, napriek tomu, že mu to schopnosti, možnosti a majetkové pomery dovoľujú. V doplnení návrhu matka uviedla, kedy a aj v akých sumách otec prispieval na výživu svojich detí za posledné mesiace, pričom v auguste neprispel žiadnou sumou. Po pojednávaní v septembri 2019 prispel na obe deti sumou len 412,50 €, z čoho 282,50 € uhradil ako polovicu nákladov na G. škôlku a sumou 130,- €, ako polovicu nákladov na G. školské potreby. Otec vôbec nezarátal do svojich „výpočtov“, že deti potrebujú aj stravu, oblečenie, obuv, drogériu a pod. Za október otec maloletých zaplatil výživné len v sume 200,-€, kedy do poznámky uviedol, že ide o 50% nákladov na G. škôlku, pričom však náklady za október na škôlku boli 502,- €. Na výživné za G. v októbri otec neuhradil vôbec nič. Rovnako neuhradil za iné G. C. G. výdavky. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil situáciu, keď uviedol, že nebolo preukázané, že otec si v

minulosti a ani v súčasnosti vôbec nesplnil vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom. Matka v odvolaní rovnako nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, ktorý v rozhodnutí uviedol, že považuje príspevky otca za dostatočné na pokrytie nevyhnutných nákladov maloletých detí (výživné určené neodkladným opatrením má zabezpečiť len nevyhnutnú výživu maloletých detí). Matke nie je zrejmé, z akých skutkových okolností súd prvej inštancie vychádzal pri formulovaní takéhoto záveru, nakoľko posledná suma, ktorú otec zaplatil (200,- €), a informáciou, ktorou súd disponoval, nepokrýva ani náklady na školu, či škôlku, bývanie, či dokonca na stravu jedného dieťaťa. Matka má za to, že súd prvej inštancie riadne nepreskúmal a neposúdil ňou predložené dôkazy, inak by získal vedomosť o nevyhnutných výdavkoch na deti (bývanie, strava, škôlka/škola) a vyššie uvedený záver by nemohol vysloviť. Z odôvodnenia navyše nie je ani zrejmé, ktoré výdavky na deti, považuje súd prvej inštancie na nevyhnutné. Matka poukazuje na to, že otec maloletých poberá plat porovnateľný s matkou (cca 1.800,- € netto/mesačne), a teda jeho možnosti a majetkové pomery mu dovoľujú bez problémov podieľať sa na výžive svojich detí. Napriek tomu otec prispieva na výživu detí svojvoľne rôznymi sumami, ktoré ani čiastočne nepokrývajú jeho podiel na výživnom, čo však súd prvej inštancie svojim rozhodnutím de facto odobruje. Napadnutým rozhodnutím o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie absurdne vytvára priestor na to, že otec bude naďalej platiť výživné podľa svojho uváženia, prípadne neplatiť výživné vôbec. Matka poukazuje aj na skutočnosť, že súdu prvej inštancie predložila dôkazy preukazujúce stanovisko otca, že bez súdneho rozhodnutia nebude plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Podľa názoru matky je evidentné, že výživa maloletých detí je aktuálne reálne ohrozená, nakoľko výdavky na ich výživu sú vysoké, jej príjem nepostačuje na ich úhradu (musí si požičiavať) a príspevky otca sú minimálne, prípadne žiadne. Už v súčasnosti je finančná situácia matky neúnosná a vo veci rozvodu a ÚPP nie je ani len určený nový termín pojednávania (napriek urgencii). Matka považuje za nemysliteľné, aby napriek príjmu, ktorý otec dosahuje, bola takmer celá finančná starostlivosť o maloleté deti výlučne na matke a súd prvej inštancie tento stav svojim rozhodnutím odobril tým, že zamietol ňou podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť ( ).

7. Podľa odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

8. Podľa odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Podľa na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

12. Podľa uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

13. Podľa uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad,

že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

14. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.

15. Neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere možno nariadiť bez zreteľa na to, o aké výživné ide. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine, to znamená, že výživné poskytované na inom než zákonnom podklade, nemožno chrániť neodkladným opatrením. Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné postavenie. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Pre zákonný vznik tejto vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. V tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí ho spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine, teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje platenie výživného. Osvedčenie nariadenia neodkladného opatrenia vyžaduje aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné v zmysle Zákona o rodine. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Napriek tomu, že sa osvedčujú schopnosti a možnosti povinného rodiča, obsahom neodkladného opatrenia bez zreteľa na to, ktorý druh vyživovacej povinnosti sa má plniť, je výživné v nevyhnutnej miere. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa resp. maloletého dieťaťa má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. Začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení, pričom týmto opatrením o platení výživného v nevyhnutnej miere sa nerozhodlo o tom, že je daný základ pre určenie vyživovacej povinnosti v konaní vo veci samej.

16. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že matka maloletých detí podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého G. v sume 550,- € mesačne a G. v sume 600,- € mesačne a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V tomto prípade však odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie vzhliadol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako čiastočne dôvodný. Odvolací súd má za to, že v záujme maloletých detí nie je to, aby otec uhrádzal výživné každý mesiac v inej výške, respektíve podľa svojho vlastného uváženia, prípadne vôbec. Z týchto dôvodov bolo potrebné v nevyhnutnom rozsahu určiť výšku vyživovacej povinnosti na obe maloleté deti, nakoľko výdavky na maloleté deti boli matkou vyčíslené vysoko t.j. na maloletého G. cca vo výške 1.143,- € až 1.213,- € mesačne, a na maloletého G. cca vo výške 1.286,- € až 1.356,- €. Odvolací súd pri určovaní výšky výživného na maloleté deti prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie však v tomto prípade nenahrádza rozhodnutie vo veci samej, nakoľko toto iba zabezpečuje stanovenie nevyhnutnej výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca v prospech maloletých detí. Keďže otec mal s poukazom na možnosť vyjadriť sa tak k odvolaniu matky, ako aj k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom svoje právo nevyužil, odvolací súd si osvojil tvrdenia matky uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v odvolaní matky a má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia v nevyhnutnom rozsahu je dôvodné. Platenie výživného zo strany otca na maloleté detí nemôže byť ponechané výlučne na ľubovôli otca, nakoľko matka má s maloletými deťmi pravidelné mesačné výdavky a súčasne im poskytuje osobnú starostlivosť.

17. Odvolací súd v závere zdôrazňuje, že až v konečnom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie uvedie výšku vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, t.j. po vykonanom dokazovaní. Pri určovaní výživného a to aj v rámci nariadeného neodkladného opatrenia t.j. v nevyhnutnej miere je potrebné brať na zreteľ nielen to, že sa určuje výživné v nevyhnutnej miere, a teda posudzujú sa iba nevyhnutné náklady a výdavky na dieťa, ale je potrebné pri stanovení nevyhnutnej výšky vyživovacej povinnosti prihliadnuť aj na vek maloletých detí, ich potreby, potrebu naliehavosti a dočasnej úpravy pomerov. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil ( ) a určil výživné na maloleté deti avšak iba v nevyhnutnej miere t.j. vo výške 150,- € na každé maloleté dieťa. Toto neodkladné opatrenie bude trvať na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, ktoré je vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. .

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).