Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-30-2019.pdf
PDF · 110.91 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/30/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobkyne: Q. G., A.. C., U.. XX.XX.XXXX, R. N. X, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Lýdia Farbakyová, advokátka so sídlom Floriánova 12, 080 01 Prešov, proti žalovanému: H. G., U.. XX.XX.XXXX, R. N. X, XXX XX D., o úplné vylúčenie žalovaného z užívania zo spoločného bytu, takto
rozhodol:
I. Súd žalovaného úplne v y l u č u j e z užívania bytu č. XX, na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu so súpisným číslom XXXX na ulici N., zapísaného na LV č. XXXXX, k.ú. D..
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 18.7.2019 domáha toho, aby súd úplne vylúčil žalovaného z užívania spoločného bytu až do právoplatného rozhodnutia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 21.6.2019 podala na príslušný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na nevstupovanie do spoločného bytu a na nepribližovanie sa na určenú vzdialenosť k osobe - žalobkyni, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť ohrozená. V návrhu žiadala, aby súd vydal uznesenie spočívajúce v zákaze vstupu žalovaného do spoločného bytu. a to až do právoplatného rozhodnutia o vyporiadaní BSM manželov po rozvode a tiež zákaz priblíženia žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej moci. Súd vydal následne uznesenie o návrhu na neodkladné opatrenie (sp.zn.: 9C/26/2019-19), v ktorom žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do bytu č. XX U. X. poschodí, vo vchode č. X bytového domu so súpisným č. XXXX U. Z. N., H. D.. Žalovanému tiež uložil zákaz približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej moci. Súd tiež uložil žalobkyni v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať návrh na začatie konania o obmedzenie, prípadne o úplné vylúčenie z užívacieho práva odporcu k predmetnému bytu.
3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že vyše 36 rokov zažíva psychické a fyzické násilie zo strany žalovaného, ktorý ju neustále zastrašuje, ohrozuje a obmedzuje jej žiť normálny život. Tento stav bol už neznesiteľný, a preto sa rozhodla situáciu riešiť súdnou cestou. Situácia sa vyostrila dňa 28.12.2018, kedy žalovaný fyzicky napadol žalobkyňu, bil ju tak, že mala natrhnutú peru, avšak u lekára nebola a hneď po útoku odišla z bytu na hotel, kde trávili Silvester jej deti, a následne odišla bývať k sestre, lebo sa bála vrátiť do spoločného bytu. Podobné situácie sa stávali v minulosti častejšie, prítomné boli aj deti, ale žalobkyňa to neriešila ani prostredníctvom polície, ani odchodom z domácnosti. V januári 2019 sa strany dohodli, že žalovaný zo spoločného bytu odíde a žalobkyňa mu bude prispievať mesačne sumou 100 € na nájom,
no túto dohodu však žalovaný hneď po odsťahovaní sa porušil, a naďalej chodil do spoločného bytu, kde žalobkyňu nestále slovne urážal a došlo aj k fyzickému útoku. Žalobkyňa sa tak neustále bála ďalšieho útoku zo strany odporcu.
4. Posledný incident sa stal dňa 30.4.2019. Žalovaný prišiel žalobkyni vrátiť auto. Zazvonil a ona ho pustila do bytu. Bola však už na odchode a preto ho požiadala, aby sa nezdržiaval a odišiel, avšak odporca sa chcel „rozprávať“, nazlostil sa, chytil jej pravý ukazovák, ktorý jej silou vytočil. Žalobkyňa kričala, nech ju pustí, že ju to bolí, ale on pokračoval. Po čase prestal a začal ju rukami búchať po chrbte a hlave. Žalobkyňa otvorila dvere a kričala o pomoc, až vyšla suseda na chodbu zistiť čo sa to deje. Žalovaný následne zobral kľúče od auta a odišiel preč. Žalobkyňa následne zavolala políciu, potom podala trestné oznámenie, momentálne sa tento incident vyšetruje na OO PZ v Prešove. Prst na ruke má poranený, bola na chirurgickej ambulancii, a keďže je na dôchodku, PN nežiadala. Žalobkyňa mala pocit, že ju žalovaný prenasledoval, keď chodila na rehabilitácie, čakal na ňu pred poliklinikou. Vedome sa preto vyhýba miestam, kde by sa mohol odporca nachádzať, nakoľko má z neho strach.
5. Toho času je žalobkyňa na starobnom dôchodku a chce žiť kľudne bez strachu a stresu zo svojho manžela. V súčasnosti býva v spoločnom byte, kde sa po vydaní uznesenia o neodkladnom opatrení cíti oveľa bezpečnejšie. Žalobkyňa tiež podala na súd návrh na rozvod manželstva, keďže súčasná situácia je taká, že vylučuje akúkoľvek možnosť obnovenia vzťahu so žalovaným.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že návrh žalujúcej strany o úplné vysťahovanie z bytu považuje za bezpredmetný, nakoľko sa z ich spoločne nadobudnutého bytu už dočasne vysťahoval a do vysporiadania spoločného majetku sa tam nemieni vrátiť.
7. Žalovaný sa nestotožnil sa s argumentom žalujúcej, že vyše 36 rokov zažíva psychické a fyzické násilie zo strany žalovaného a už vôbec nie s tvrdením, že ju neustále zastrašuje, ohrozuje a bráni jej žiť normálny život; podľa neho žili normálny manželský život, všetok možný voľný čas trávili spolu, žalobkyňa nikdy neprejavila záujem vykonávať akékoľvek aktivity alebo tráviť voľný čas inak ako spoločne. Prežili spolu zmysluplné a pokojné manželstvo, v ktorom vládol súlad a ktoré sa začalo výraznejšie narúšať až ostatný rok, kedy hádky medzi nimi boli čoraz častejšie a vyhrotenejšie, čo ho viedlo k rozhodnutiu opustiť dočasne byt. Ich hádky začali nadobúdať obludné rozmery najmä v prípadoch, keď ho žalujúca provokovala svojim správaním i slovne s jediným cieľom - vyvolať v ňom žiarlivosť, čo sa jej opakovane aj podarilo.
8. Žalovaný ďalej uviedol že je síce pravdou, že sa dohodli, že mu žalobkyňa bude prispievať mesačne sumou 100 € na bývanie, ale nikdy sa nerozprávali o tom, že ju nesmie ani navštíviť v ich spoločnom byte
- naopak - sama ho pozývala do bytu na kávu pri rôznych príležitostných stretnutiach. On sám žalobkyňu navštívil alebo inak kontaktoval len z dôvodu, aby mu predbežne poskytla z ich spoločných úspor nejakú finančnú čiastku na preklenutie finančnej tiesne, v ktorej sa ocitol nie vlastným zavinením. Ich stretnutia sa zvyčajne končili hádkami, žalobkyňa mu odmietala finančne prispieť pri zariaďovaní podnájmu, či na iné, pre život nevyhnutné potreby, napriek tomu, že úspory nadobudli spoločne a provokovala ho vyjadreniami, že aj tak skončí ako bezdomovec. Zo spoločnej domácnosti/ z nášho spoločného bytu odišiel bez akýchkoľvek finančných prostriedkov.
9. Žalovaný úplne vylúčil a považoval za osočovanie vyjadrenie pocitov žalobkyne, že ju prenasledoval, keď chodila na rehabilitácie a že ju čakal pred poliklinikou. V tom čase na rehabilitácie chodil aj on a ich stretnutia sa uskutočnili vtedy, ak sa zhodoval čas našich liečebných procedúr. Žalovaný pripojil Rozhodnutie o zastavení konania vydaného 19.8.2019 Okresným úradom v Prešove, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov.
10. Žalobkyňa v replike uviedla, že tvrdenie žalovaného, že sa do predmetného bytu nemieni vrátiť, a že celé konanie považuje za bezpredmetné považuje za účelové vzhľadom k prebiehajúcemu súdnemu konaniu vo veci, nakoľko žalovaný sa žalobkyni viackrát vyhrážal, že sa do spoločného bytu vráti a prestane platiť nájom v podnájme aj napriek dohode, ktorú uzavreli v januári 2019. Túto dohodu však žalovaný hneď po odsťahovaní porušil, naďalej chodil do spoločného bytu, kde žalobkyňu nestále slovne urážal a došlo aj k fyzickému útoku, naposledy dňa 30.4.2019. Viackrát sa stalo, že si žalovaný otvoril dvere, vošiel do bytu a vyžadoval rozhovor so žalobkyňou.
11. Žalobkyňa ďalej uviedla, že manželstvo strán bolo od začiatku problémové, neskôr sa bežný manželský konflikt zmenil na násilný partnerský vzťah, kedy žalobkyňa bola dlhé roky fyzicky napádaná žalovaným, rešpekt a úcta žalovaného voči žalobkyni absentovali, žiarlil na ňu, obviňoval ju zo všetkého, správal sa k nej vulgárne. Celé manželstvo žalobkyňa „počúvala“ žalovaného, plnila jeho požiadavky, keď nevykonala niečo podľa vôle žalovaného, dostala bitku a bola osočovaná nadávkami. Rokmi sa vo vzťahu vytvoril cyklus násilia, kedy je typické, ako je to aj v tejto veci, že násilný partner, tak ako žalovaný, zapiera a zľahčuje situáciu. Svoje správanie nikdy neoznačuje za násilnícke, hovorí len o bežnom konflikte, či dokonca pokojnom manželstve. Toho času prebieha na tunajšom súde konanie o rozvod manželstva, pretože vzťah účastníkov je dlhodobým zlým zaobchádzaním žalovaného voči žalobkyni vážne narušený.
12. Žalobkyňa sa snažila dohodnúť sa so žalovaným ohľadom otázky bývania, uhradila v januári 2019 depozit za nájom vo výške 600 €, následne uhradila nájom vo výške 150 €, dala mu 200 € za zubnú náhradu a ďalších 100 € na zriadenie TV do bytu. Náklady za auto, ktoré užíval žalovaný, znášala žalobkyňa. Okrem spomínaného nájmu žalovaný užíva aj spoločnú chatu na N., kde žalobkyňa uhrádza poplatky za elektrinu, a žalovaný taktiež poskytuje na prenájom bez jej vedomia. Žalovaný si nechal preplatok za spoločný byt vo výške 400 € a tiež vybral preplatok za synov byt vo výške 500 €. Žalovaný je poberateľom starobného dôchodku. Tvrdenie, že žalovaný odišiel bez finančných prostriedkov sa teda nezakladá na pravde.
13. Žalovaný v duplike uviedol, že tvrdenie žalobkyne, že porušil dohodu po jeho odchode z bytu je zavádzajúce a nepravdivé. Do bytu prišiel len vtedy, keď ho žalujúca vyzvala, aby prišiel z dôvodu ďalšieho rozhovoru, a už vôbec si nikdy byt neotvoril, nakoľko kľúče od bytu odovzdal už pri jeho prvom odchode, dočasnom vysťahovaní. Z bytu odišiel dobrovoľne - dočasne, kým sa situácia nestabilizuje. So žalobkyňou sa stretával alebo telefonicky ju kontaktoval len z dôvodu, aby mu poskytla časť z ich spoločných úspor, nakoľko sa dostal do finančnej tiesne, spôsobenej nie jeho vinou.
14. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že ich manželstvo bolo od začiatku problémové. Naopak, dlhé roky žili pokojný manželský život, mali spoločné záujmy, chodili spolu na dovolenky, výlety, spoločne trávili víkendy s rodinou. Spolu si postavili chatu, na ktorú taktiež chodili spolu a trávili tam spolu šťastné chvíle. V súčasnej dobe prebieha na Okresnom súde Prešov konanie o rozvod manželstva, v ktorom žalobkyňa uvádza, že nezhody v ich manželstve sa stupňovali v čase, keď začala pracovať v ústave na výkon väzby, na úseku stravovania. Nezmieňuje sa však o príčinách zhoršenia vzťahov medzi nimi. Ich hádky boli naozaj častejšie a ich dôvodom bola vždy nevera žalobkyne. Z množstva epizód vybral dve. V tom čase mu jedného dňa zatelefonoval kolega žalobkyne a informoval ho o tom, že žalobkyňu vezie domov ich ďalší kolega a tiež o jej nepatričnom chovaní na oslave, ktorú mali na pracovisku. Následne žalobkyňu našiel niekoľko ulíc od ich bydliska v aute s dotyčným kolegom. Situácia bola jednoznačná: obaja ležali na sklopených sedadlách v nelichotivej polohe. So žalobkyňou mal vážny pohovor a sľúbila, že sa podobné situácie už nebudú opakovať. Dokonca ho chcela presvedčiť o tom, že to nebolo tak ako to vyzeralo a že ľudia sú zlí a len im závidia ako sa majú dobre. Od tohto incidentu prešiel istý čas. Keď sa vracal poobede z práce domov, tak pred dverami ich bytu ho čakala uplakaná manželka ďalšieho kolegu žalobkyne, ktorá ho prosila, aby dohovoril svojej žene (žalobkyni), nech im nerozbíja manželstvo. O týchto skutočnostiach nikdy nikomu nehovoril, a so žalobkyňou riešil tak, aby o tom nevedeli ani ich spoločné deti. Podobné epizódy sa odohrávali aj naďalej, často aj na ich chate na N.. Situácia sa stávala čoraz vážnejšou a pred niekoľkými rokmi reálne zvažoval ukončenie manželstva, keďže sa cítil ponížený a situácia už bola pre neho neúnosná. Veril však, že vzniknuté nedorozumenia a nezhody vyriešia aj vzhľadom na ich pokročilý vek, a očakával, že spoločné užívanie si dôchodku prinesie do ich manželstva pokoj. Nie je teda pravda, že ich manželstvo bolo od začiatku problémové. Za roky spolužitia sa žalobkyňa nikdy nezmienila o rozvode. Podľa jeho názoru jej vyhovoval status vydatej ženy a zároveň si užívať mimomanželské vzťahy.
15. Žalovaný ďalej uviedol, že ich súkromné problémy nikdy nepovažoval za potrebné riešiť s rodinou alebo s ich synmi. Do nezhôd ich nikdy nezaťahovali a preto považoval Dokument o živote rodičov, ktorý napísal ich náš syn H. za nedôveryhodný a vykonštruovaný, H. žije už 12 rokov v M.. Žalobkyňa ho celé roky finančne podporuje, čo mohlo byť motívom pre napísanie spomínaného Dokumentu o živote rodičov. Žalobkyňa sa zdanlivo snažila s ním dohodnúť ohľadom otázky jeho dočasného bývania, ale v januári 2019, ihneď po ich dobrovoľnom dočasnom odchode z ich spoločného bytu, žalobkyňa bez jeho vedomia a bez jeho súhlasu vybrala spoločné úspory a ako ho informoval zamestnanec banky, zrušila aj
ich účet. Spoločné úspory činili v mesiaci december 2018 sumu cca 16.000 €. Navyše, dočasné bývanie je pre neho nevyhovujúce a negatívne ovplyvňuje jeho zdravotný stav.
16. Podľa žalovaného náklady na auto boli hradené z našich spoločných peňazí. Spoločnú chatu na N. síce užíval, ale rovnako ju mohla užívať aj žalobkyňa. Poplatky za elektrinu sú uhrádzané zo spoločne nadobudnutých peňazí, keďže sú stále manželia. Na N. sa aj on podieľal finančne na jej údržbe a úhrade poplatkov, súvisiacich s prevádzkou chaty: výmena vodárne: 320 €, výmena koša do studne: 25 €, výmena odpadov: 35 €, oprava chodníka pri potoku: 50 €, oprava kanalizácie (silné prívalové dažde) 22 € a ďalšie výdavky. Nie je pravdou, že poskytoval chatu na prenájom - na chate sa občas zdržiavala jeho rodina a priatelia. Preplatok za spoločný byt za rok 2018 vo výške 400 € prevzal so súhlasom žalobkyne, ktorá mu to osobne navrhla. Prevzatie preplatku za synov byt osobne konzultoval so synom G. v mesiaci máj 2019. Dohodli sa, že hneď ako mu žalobkyňa poskytne časť z ich spoločných úspor, preplatok mu uhradí. V súčasnosti poberá starobný dôchodok, no pravdou je, že po dočasnom odchode z bytu sa jeho náklady na život podstatne zvýšili a jeho starobný dôchodok nestačí na ich pokrytie. Aj preto nemôže súhlasiť s úplným vylúčením užívania zo spoločného bytu osoby.
17. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavila žalobkyňa, jej právna zástupkyňa a žalovaný.
18. Žalobkyňa trvala na podanom návrhu. Uviedla, že zámok na dverách bytu vymenila po tom, čo bolo rozhodnuté o neodkladnom opatrení. Žalobkyňa ďalej uviedla, že účty majú oddelené a sumu 100 € posiela z vlastného účtu, pričom so žalovaným nechce komunikovať bez prítomnosti tretej osoby.
19. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Jediným dôvodom podania návrhu sú peniaze a otázka spoločného bytu. Nie je ochotný bývať po podnájmoch a žalobkyňa mu odmieta poskytovať financie. Nie je pravdou ani to, že manželku týral a ohradzuje sa voči tomuto.
20. Súd vykonal dokazovanie listinami a to uznesením o neodkladnom opatrení, rozhodnutím o zastavení priestupkového konania, čestným prehlásením H. G., správou psychologického vyšetrenia G.. H. G., lekárskymi správami G.. D. R., čestným vyhlásením G. G., potvrdením o trvalom pobyte strán konania, dohodou o ďalšom užívaním spoločnej nehnuteľnosti, predvolaním na prejednanie priestupku, potvrdením o oznámení priestupku, výpismi z LV č. XXXXX a LV č. XXXXX, L..Ú.. D., pričom zistil tento skutkový stav:
21. Zo sobášneho listu súd zistil, že strany konania uzavreli manželstvo v F. dňa XX.X.XXXX. Z LV č. XXXXX, L..Ú.. D., súd zistil, že strany konania sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX vo vchode č. X U. X. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX postavenom na par. č. XXXXX evidovanej na LV č. XXXXX. Z potvrdenia Mesta D. o trvalom pobyte vyplýva, že strany konania majú posledné spoločné trvalo bydlisko na adrese N. X, D..
22. Dňa 8.3.2019 strany konania uzavreli dohodu o užívaní spoločnej nehnuteľnosti, podľa ktorej spoločnú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na N. Z. Č.. X H. D. bude užívať žalobkyňa a žalovaný v podnájme, pričom žalobkyňa mu bude prispievať na nájom sumou 100 € mesačne.
23. Z lekárskej správy MUDr. D. R., zo dňa 7.5.2019 vyplýva, že dňa 30.4.2019 mal žalobkyňu napadnúť jej manžel, pričom jej dozadu druhý prst pravej ruky a odvtedy pociťuje bolesť, obmedzenú hybnosť a pretrváva opuch. V oblasti medzičlánku zhybu ukazováka. Lekár diagnostikoval vykĺbenie článku druhého prsta pravej ruky.
24. Zo záverov psychologického vyšetrenia žalobkyne dňa 6.5.2019 klinickým psychológom, G.. H. G.C., súd zistil, že žalovaná trpí akútnou stresovou poruchou s poruchami spánku, úbytkom na hmotnosti, s anxiózno-depresívnou symptomatikou, zvýšenou vigilanciou, neurovegetatívnou symptomatikou pri kontakte so spúšťačom spomienky na traumu, anxiózne sny, pocity derealizácie, bezmocnosti s presahom do kognitívnej oblasti - narušená schopnosť koncentrácie pozornosti, prítomnosť vtieravých myšlienok a predstáv súvisiacich s traumatickým zážitkom. Aktuálne bez suicidálnych tendencií, bez psychotickej symptomatiky. Psychologička zároveň odporučila absenciu kontaktu s agresorom, nakoľko pri opakovanom kontakte by mohlo dôjsť k plnému rozvinutiu posttraumatickej stresovej symptomatiky.
25. Tunajší súd neodkladným opatrením zo dňa 21.6.2019, č.k. 9C/26/2019-19, uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu č. XX U. X. poschodí, vo vchode č. X bytového domu so súp. č. XXXX na ulici N., H. D.. Žalovanému tiež uložil zákaz približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej moci. Súd taktiež uložil žalobkyni v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať návrh na začatie konania o obmedzenie, prípadne o úplné vylúčenie z užívacieho práva odporcu k predmetnému bytu.
26. Syn strán konania, G. G., vo svojom vyjadrení zo dňa 13.5.2019 uviedol, že zákaz priblíženia a zákaz vstupu do bytu mal byť udelený a riešený už dávno, nakoľko už od útleho detstva vnímal, že otec fyzicky aj verbálne napádal matku a neraz bol svedkom toho, ako otec mamu zbil. Po poslednom napadnutí žalovaná od neho odišla a začali žiť oddelene, no otec sa s ňou stále snažil udržiavať kontakt a doslova ju prenasledoval, lebo zistil kedy chodí na rehabilitácie a následne tam chodil v rovnakom čase. Bol a aj je psychicky nevyrovnaný z celej situácie, je nervózny, podráždený, neprimerane agresívnej reaguje a vulgárne nadáva už aj jemu a bratovi. Takmer zakaždým keď sa stretol s matkou to vyústilo do vulgárneho nadávania, ktorého bol svedkom, nakoľko musel byť vždy prítomný pri stretnutiach, aby ju opäť fyzicky nenapadol. Pri ich poslednom stretnutí nebol, nakoľko otec prišiel nečakane a neohlásenie za matkou, lebo jej doviezol auto. Toto stretnutie sa skončilo fyzickým napadnutým. Matka žije v strachu, čo sa stane, ak sa otec znovu rozhodne prísť.
27. Z podania syna strán konania, H. G., označeného ako „Dokument o živote rodičov.“ súd zistil, že si spomína na to ako otec na matku neustále nadával, vrieskal a mlátil. Matku zbil na N. v októbri 2018, potom v decembri po Vianociach jej robil ústa. Matka našla odvahu a pred novým rokom si zbalila kufre a odišla. Otec ostal v byte ale po vzájomnej dohode sa odsťahoval. Nevydržal dlho a hneď ako mal ďalšiu príležitosť, keď ho matka pustila do bytu ju napadol, zmlátil a takmer zlomil prst na ruke.
28. Na základe zistených skutočností, súd vec právne posúdil:
29. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
30. Podľa § 146 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
31. Vyššie citované ustanovenie Občianskeho zákonníka umožňuje obmedziť alebo úplne vylúčiť užívacie právo jedného z manželov k domu, bytu, ktorý je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zákon v tomto prípade teda uprednostňuje ochranu osobnosti pred nedotknuteľnosťou vlastníctva, teda jeho účelom je ochrana osobnosti (v širšom zmysle) na úkor iného práva druhej osoby. Je tomu tak preto, že osobnosť človeka (zahŕňajúca jeho telesnú aj duševnú integritu) je spoločensky a právne významnejšia hodnota ako výkon vlastníckeho práva, v danom prípade práva spoluvlastníka užívať spoločnú vec. Takéto obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy vtedy, ak vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti, dochádza k fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Predpokladom pre použitie tejto občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi buď vo forme obmedzenia užívacieho práva, alebo vo forme úplného vylúčenia užívacieho práva sú: existencia bezpodielového spoluvlastníctva, existencia spolužitia obidvoch manželov v dome alebo byte, existencia fyzického alebo psychického násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe alebo existencia čo i len hrozby takéhoto násilia, neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z dôvodov tohto násilia. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku násilia teda musí mať značnú intenzitu. Musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. Takéto súdne rozhodnutie je zásahom do výkonu vlastníckeho práva a vo svojej podstate predstavuje občianskoprávnu sankciu vo vzťahu k páchateľom násilia. Existencia konkrétneho fyzického či psychického násilia musí byť preto v súdnom konaní náležite preukázaná. Rovnako je potrebné preukázať, že toto konkrétne fyzické či psychické násilie spôsobilo zníženie kvality spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti do tej miery, že spolužitie sa stalo neznesiteľným. Je na žalobcovi, teda na tom, voči ktorému údajne násilie smeruje, aby preukázal, že
medzi fyzickým a psychickým násilím a neznesiteľnosťou spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti existuje príčinná súvislosť.
32. Pre úspešnosť podanej žaloby je v prvom rade nevyhnutné, aby bola preukázaná existencia násilia alebo aspoň hrozba takéhoto násilia. Súd má existenciu či už fyzického alebo psychického násilia žalovaného voči žalobkyni za preukázanú jednak lekárskou správou a psychologickým vyšetrením a taktiež aj písomnými vyjadreniami synov strán konania. Žalovaný pritom sám uviedol, že medzi ním a žalobkyňou dochádzalo v poslednom čase k vyhrotenejším hádkam, avšak ich príčinou mala byť podľa neho nevera žalobkyne, čo však žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. Žalovaný na margo vyjadrenia plnoletého syna H. uviedol, že je nedôveryhodné a vykonštruované, nakoľko syn žije 12 rokov v M. a žalobkyňa ho finančne podporuje, avšak žalovaný vôbec nepoprel skutkové tvrdenia uvedené ďalším synom G., z ktorých vyplýva, že medzi stranami nešlo bežné konflikty manželov, naopak jednalo sa o jednostranné násilné konanie žalovaného voči manželke prejavované či už v rovine fyzickej alebo verbálnej v podobe vulgarizmov a nadávok.
33. Súd nepochybuje, že žiť v neustálom strese kvôli nevyspytateľnému a agresívnemu správaniu žalovaného a v obave o svoje zdravie spôsobuje neznesiteľnosť takého spolužitia a tým naplnenie ďalšieho zákonného predpokladu v zmysle § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Neúnosnosť bývania žalobkyne a žalovaného pod jednou strechou potvrdzuje aj fakt, že samotné strany uzavreli dohodu o užívaní spoločného bytu s tým, že žalobkyňa bude prispievať žalovaného na nájomné. Súd tiež vzal zreteľ na odporúčanie psychologičky a možné následky kontaktu so žalovaným na jej psychický stav. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobkyňa dokonca odmieta komunikovať so žalovaným bez prítomnosti tretej osoby. Navyše je tiež potrebné uviesť, že ich manželstvo bolo rozvedené (aj keď ešte nie právoplatne) a to na základe návrhu žalobkyne, a aj táto skutočnosť by nepochybne mohla vyvolať voči žalobkyni negatívnu reakciu zo strany žalovaného, ktorý pritom v tomto konaní tvrdil, že spolu viedli pokojný manželský život.
34. Žalovaný tiež namietal, že žaloba je bezpredmetná, nakoľko zo spoločného bytu sa vysťahoval a teda spolužitie ako predpoklad úspešnosti žaloby neexistuje. Takýto záver je však nesprávny. Text zákona ustanovuje podmienku, že „ďalšie spolužitie“ sa stalo pre druhého manžela neznesiteľným. Ani gramatickým výkladom tohto ustanovenia sa nedá dospieť k záveru o tom, že v čase rozhodnutia súdu, resp. podania žaloby sa musí jednať o aktuálne trvajúce spolužitie. Naopak vyplýva z neho, že ďalšie, teda budúce spolužitie, sa stalo neznesiteľným. Podmienku existencie spolužitia tak treba chápať ako existenciu spolužitia, či už minulého alebo súčasného. Nepochybne v konaní bola preukázaná existencia spolužitia sporových strán. Žalovanému by sa bez súdneho rozhodnutia o vylúčení z užívania bytu mohol kedykoľvek do neho vrátiť, keďže sám v podaní zo dňa 9.10.2019 uviedol, že z bytu odišiel dočasne.
35. Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Súd nepovažoval za potrebné vypočuť syna strán konania, G., nakoľko mal za to, že na základe vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci. Skutočnosť, že žalobkyňa mal vybrať úspory z banky, čo však žalovaný ani nepreukázal, nie dôvodnom pre to, aby súd žalobu zamietol. Majetkové otázky manželov môže žalovaný riešiť inými právnymi prostriedkami.
36. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods. 1 C.s.p. a v plnej miere úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.