Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-29C/517/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

S. súd F. II sudkyňou E.. E. H. v spore žalobcu: Y. s.r.o., so sídlom K. XX, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, práv. zast. advokátskou kanceláriou E.. K. P. - advokati s.r.o., so sídlom J. XX, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, proti žalovanej: H. K., nar. X.X.XXXX, bytom P. 1, F., práv. zast. E.. F. K., so sídlom Y. XX, F., v konaní o zaplatenie XXX,XX eura s prísl. takto

rozhodol:

B. z a m i e t a.

B. má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

X.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu vo výške XXX,XX € s úrokmi z omeškania vo výške X,XX% ročne z predmetnej sumy od XX.X.XXXX do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. R. žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnávateľ uzatvoril so žalovanou ako zamestnankyňou dňa XX.X.XXXX pracovnú zmluvu, v ktorej bol deň X.XX.XXXX dohodnutý ako deň nástupu do práce. G. X.XX.XXXX došlo k vzniku pracovného pomeru. V júli XXXX žalovaná čerpala dovolenku, na základe čoho jej žalobca poskytol za tieto dva dni dovolenky náhradu mzdy. B. však mala v tom čase dovolenku vyčerpanú nad zákonný resp. zmluvný rozsah na základe čoho jej nevznikol nárok na náhradu mzdy za príslušné X dni dovolenky. V mesiaci august XXXX sa žalovaná v dňoch XX.X.XXXX až XX.X.XXXX bez ospravedlnenia nedostavila do práce na základe čoho porušila svoju základnú povinnosť zamestnanca podľa § 81 ods. X písm. b/ B.. práce, pričom neospravedlnený počet dní v trvaní X kalendárnych dní v období od X.X.XXXX do XX.X.XXXX bola žalovaná PN. X. dňa X.X.XXXX a XX.X.XXXX sa žalovaná bez ospravedlnenia nedostavila do práce, na základe čoho porušila svoju povinnosť podľa § 81 ods. X písm. b/ B.. práce a v dňoch X.X. až XX.X.XXXX bola práceneschopná. B. vzniklo právo na vrátenie náhrady mzdy poskytnutej žalovanej vo výške XX,XX € za nedôvodné poskytnutie náhrady mzdy za X dni dovolenky v mesiaci júl XXXX nad zákonný, resp. zmluvný rozsah dovolenky, v mesiaci august XXXX sa X dni nedostavila na pracovisko, preto podľa § 109 ods. X B.. práce žalobca krátil dovolenku o X dni za každú neospravedlnenú absenciu na pracovisku a teda celkovo za X dní dovolenky, na základe ktorého vznikla žalobcovi voči žalovanej peňažná pohľadávka za kalendárny mesiac august XXXX vo výške XXX,XX € a v mesiaci september XXXX sa nedostavila počas X dní na pracovisko, na základe čoho podľa § 109 ods. X B.. práce krátil dovolenku o X dni za každú neospravedlnenú absenciu na pracovisku, celkovo teda za X dni dovolenky, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu vo výške XXX,XX €. B. poskytol žalovanej za mesiac august XXXX tri stravné lístky, za poskytnutie ktorých mu vznikla voči žalovanej podľa ods. X peňažná pohľadávka vo výške X,XX €, ktorú žalovaná uhradila dňa XX.X.XXXX. M. výška pohľadávky predstavuje sumu vo výške XXX,XX €. B. predložil alebo označil dôkazy a použil tieto prostriedky procesného útoku: pracovná zmluva, vyúčtovanie mzdy za X až X/XXXX, rozpis pracovného času za

mesiace júl až september XXXX, podanie zo dňa XX.X.XXXX vrátane doručenky zo dňa XX.X.XXXX a výpis z účtu žalobcu, vyjadrenie žalobcu vrátane čiastočného späťvzatia žaloby a zmena žaloby zo dňa XX.X.XXXX, vyjadrenie žalobcu k odporu , výplatný lístok za mesiace X,X až X/XXXX, hodinové priemery pre 3. kvartál XXXX, mzdový list za rok I., vyjadrenie zo dňa XX.X.I., žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa XX.X.I., G. o skončení pracovného pomeru zo dňa XX.X.I. vrátane fotografie obálky s dátumom podacej pečiatky XX.X.I., navrhol vykonať výsluch žalovanej, vyjadrenie zo dňa X.XX.XXXX, mailová komunikácia žalovanej s p. S. zo dňa X.XX.XXXX, list žalobcu vrátane doručenky zo dňa X.XX.XXXX, výzva na úhradu sumy XXX,XX zo dňa XX.XX.XXXX, mailová komunikácia zo dňa XX.XX.XXXX, registračný list žalovanej za august až september XXXX, vyúčtovanie mzdy za október až december XXXX, dovolenka za rok XXXX pracovníci za podnik a samostatne žalovaná zo dňa XX.XX.XXXX, vyúčtovanie mzdy žalovanej za január až september XXXX , dovolenka za rok XXXX pracovníci za podnik a osobitne žalovaná zo dňa XX.XX.XXXX, B. o ústnom pojednávaní vedenom na A. práce L. zo dňa X.X.XXXX, návrh žalobcu na zabezpečenie vyjadrenia zdravotnej poisťovne žalovanej zo dňa X.X.XXXX a na zabezpečenie vyjadrenia R. poisťovne, návrh zabezpečiť vyjadrenie žalovanej, v ktorej zdravotnej poisťovni bola poistená v období od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a následne dotazovať túto zdravotnú poisťovňu k otázkam tak, ako sú uvedené v podaní zo dňa XX.X.XXXX.

X.Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa XX.XX.XXXX poukázala na to, že nesúhlasí so žalobou z dôvodu, že v pracovnej zmluve bol rozvrhnutý pracovný čas nerovnomerne, pričom žalovaná v mesiaci júli XXXX si nie je vedomá nedôvodného čerpania dovolenky, resp. nedôvodne poskytnutej náhrady za X dni čerpanej dovolenky nad zákonný nárok, pretože nemá žiaden doklad o dovolenke, z tzv. evidencie dochádzky nie je zrejmé čerpanie dovolenky, vo vyúčtovaní mzdy za mesiac júl XXXX nie je uvedená preplatená dovolenka a v konečnom zúčtovaní je uvedený nárok na zostatkovú dovolenku v počte X dní. J. žalovanej nie je zrejmé, z čoho vyplýva tvrdenie žalobcu o jeho nároku na vrátenie mzdy vo výške XX,XX €, pričom nedostatok a nesprávne vedenie evidencie ako nesplnenie povinnosti viesť evidenciu pracovného času vytkol žalobcovi aj inšpektorát práce. J. na ust. § 99, XXX, XXX, XXX ods. 1, § 109 ods. X a XXX B.. práce. V mesiaci august XXXX bola žalovaná od X.X. do XX.X. práceneschopná, pričom práceneschopnosť bola ukončená dňa XX.X.XXXX, t.j. vo štvrtok. B. nemala rozpis pracovného harmonogramu výkonu práce a nemala možnosť okamžitého návratu na miesto výkonu práce, keďže sa zdržiavala počas PN v mieste trvalého bydliska. G. XX.X.XXXX požiadala žalobcu o možnosť odpracovania si zmeškaných zmien, o ktorých nemala vedomosť, čo jej neumožnil, takže do práce nastúpila riadne XX.X.XXXX podľa žalobcom predloženého rozpisu prác. G. X.X.XXXX požiadala zamestnávateľa o zmenu pracovných zmien, pretože mala zlý zdravotný stav a musela odcestovať do F., čo opätovne vyhodnotil žalobca ako absenciu na pracovisku. Od X.X.XXXX do XX.X.XXXX bola práceneschopná a na deň XX.X.XXXX predložila žalobcovi lekárske ospravedlnenie tzv. paragraf, čo neuznal. B. si uplatnil nárok na XX dní dovolenky, na ktorú žalovaná nemala nárok a ani ju nečerpala a zároveň požadoval peňažnú náhradu vo výške XXX,XX €, čo nezodpovedá ani cene hodinového priemeru na pracovnoprávne účely podľa vyúčtovania mzdy za mesiace august a september XXXX, pričom základná mzda podľa pracovnej zmluvy bod X bola stanovená vo výške XXX € za celý odpracovaný mesiac. V prípade uplatneného nároku žalobca žiadal za X dní v mesiaci august XXX,XX € a v mesiaci september XXXX za X dni XXX,XX €. B. si tak v rozpore so B. práce uplatňoval neprimeranú náhradu a prekročil povolený rozsah zrážok. B. sa domáha práva, ktoré nemá oporu v zákone a v pracovnoprávnych predpisoch a požaduje náhradu, na ktorú nemá nárok, pretože táto náhrada za krátenú dovolenku nebola vyplatená a uplatnením tejto peňažnej pohľadávky by vznikol neoprávnený majetkový prospech na strane žalobcu. V prípade, ak zamestnanec má neospravedlnenú absenciu, prerušuje sa povinné nemocenské a dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. B. je povinný pod hrozbou pokuty predložiť oznámenie R. poisťovni. Zo žaloby a z predložených dokladov splnenie tejto povinnosti nie je zrejmé, čo znamená, že absencia žalovanej nemohla vzniknúť a dodatočné splnenie tejto povinnosti nemôže akceptovať žalovaná. Na základe vyššie uvedeného žiadala žalobu zamietnuť. B. predložila alebo označila dôkazy a použila tieto prostriedky procesnej obrany: k odporu zo dňa XX.XX.XXXX boli priložené S. na podnet na vykonanie inšpekcie práce zo dňa XX.XX.XXXX, výzva na úhradu sumy XXX,XX € zo dňa XX.XX.XXXX, stanovisko žalobcu zo dňa X.XX.XXXX, oznámenie a výzva na poskytnutie plnenia zo dňa XX.X.XXXX, J. o zamestnaní žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX, Y. list - poukaz zo dňa XX.X.XXXX, vyúčtovanie mzdy za X/XXXX, navrhla vyžiadať mzdový list žalovanej za obdobie X/XXXX a oznámenie žalobcu adresované R. poisťovni o vzniknutej absencii žalovanej, návrh na vyžiadanie si zápisnice zo správneho konania vedeného pod sp. zn. XXXX/ XX-X.X. zo dňa X.X.XXXX od A. práce L., predložila odpoveď A. práce L. zo dňa X.X.XXXX a vyjadrenie zo dňa X.X.XXXX.

X.Okresný súd F. II rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol tak, že X./ konanie v časti zaplatenia paušálnej náhrady nákladov vo výške XX € a v časti zaplatenia úrokov z omeškania vo výške nad X,XX % ročne zo sumy XXX,XX € od XX.X.XXXX do zaplatenia zastavil, žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. F. súd v F. ako súd odvolací uznesením sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX rozhodol tak, že zrušil rozsudok okrem výroku o zastavení konania o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov vo výške XX,- eur a v časti zaplatenia úrokov vo výške X,XX % ročne zo sumy XXX,XX eur a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. S. súd v bode XX/ uznesenia uviedol, že predovšetkým poukazuje na vnútornú logickú rozpornosť rozsudku pomenovanú v bode XX odôvodnenia tohto rozhodnutia, v ktorom uvádza, že žalobca žiada na základe ním zavinenej absencie peňažnú náhradu za krátenú dovolenku, ktorú žalovaná nečerpala, nebola jej vyplatená ani preplatená. V prípade priznania tohto nároku žalobcovi vznikol by na jeho strane neoprávnený majetkový prospech. J. nárok žalobcu podľa súdu prvej inštancie nie je dôvodný a súd jeho žalobu zamietol a v bode XX./ predovšetkým poukazuje na to, že z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie nevyplynulo skutkové zistenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť zavinenie žalobcu na absencii žalovanej v práci. J. súd prvej inštancie v bode XX odôvodnenia rozsudku uzatvára, že v prípade, ak by žalobca dovolil žalovanej riadne nastúpiť na zmenu, nedošlo by u nej k absencii, postráda formálnu logiku. K. názor súdu, že je bežným štandardom v organizáciách či už súkromných alebo štátnych umožniť zamestnancovi odpracovať si zameškanú pracovnú zmenu by bol logickým, ak zamestnanec si dopredu dohodne takúto zámenu. Z bodu XX./ vyplýva, že úlohou súdu prvej inštancie bude nanovo vo veci rozhodnúť a rozsudok riadne odôvodniť v súlade so zákonnými požiadavkami uvedenými v

X.Podľa ods. X ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

X.Podľa odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a

b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. X.Súd v súlade s ust. ods. X je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a v súlade s ust. poukazuje na X. I. súdu SR z XX. októbra XXXX, č. k. A.. ÚS XXX/XXXX-XX, č.k. A..ÚS X/XXXX-XX z X.X.XXXX a I.ÚS XXX/XXXX z XX.X.XXXX, I.ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX. X.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením s obsahom nižšie uvedených listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, ktoré boli súdu stranami sporu predložené do X.XX.XXXX, vykonal dôkaz prečítaním vyjadrenia R. poisťovne zo dňa XX.X.XXXX a neoboznamoval obsah ostatných listinných dôkazov, pretože boli stranám sporu doručené alebo neboli sporné, pri rozhodovaní vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotil podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva M. sporový poriadok a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vykonal nižšie uvedené dôkazy a pri rozhodovaní z nich vychádzal a zistil tento skutkový stav:

X.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ a žalobkyňa ako zamestnanec uzatvorili dňa XX.X.XXXX pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaná nastúpila dňom X.XX.XXXX do práce k žalobcovi ako samostatný asistent predaja s miestom výkonu práce predajňa žalobcu v L.. B. mzda bola stanovená vo výške XXX € + prémia XXX € a podielová mzda fixná (výkonnostná prémia) vo výške XX € s tým, že pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do XX.X.XXXX. J. čas žalovanej bol rozvrhnutý nerovnomerne tak, že počas X za sebou idúcich kalendárnych dní (turnus) je pracovný čas rozvrhnutý na každý z týchto X kalendárnych dní v rozsahu X hodín, pričom nasledujúce X kalendárne dni (turnus) sú nepretržitým odpočinkom v práci. J. týždenný pracovný čas za X mesiace nepresiahne XX hod. týždenne. Za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX a od X.X.XXXX do XX.X.XXXX bola žalovaná dočasne práceneschopná, čo vyplynulo z tvrdení strán sporu, pracovný pomer žalovanej zanikol uplynutím času dňom XX.X.XXXX v zmysle pracovnej zmluvy. H. stranami sporu tiež nebolo sporné, že žalovaná vo februári XXXX čerpala dovolenku XX dní a v júli XXXX X dní, čo vyplynulo z dokladu žalobcu pod názvom „G. za rok XXXX žalovanej“, ako aj z

dokladu pod názvom „G. za rok XXXX pracovníci za podnik“ a vyplýva to aj z vyúčtovania mzdy za júl XXXX, kde je uvedená v kolónke náhrada dovolenka XX a náhrada za dovolenku XXX,XX €, pričom vo vyúčtovaní mzdy za X/XXXX v kolónke preplatená dovolenka je uvedená 0, teda nie je uvedená preplatená dovolenka a v konečnom zúčtovaní je uvedený nárok na zostatkovú dovolenku v počte X dní.

X.Spornými skutočnosťami a na to súd zameral dokazovanie medzi stranami sporu bolo to, či žalovaná: X./ v júli XXXX vyčerpala naviac X dni dovolenky a išlo o čerpanie nad rozsah stanovený zákonom, X./ v auguste XXXX v dňoch XX. až XX.X.XXXX sa bez ospravedlnenia nedostavila na svoju pracovnú zmenu, čím neodpracovala X dni a žalobca mal dôvod považovať to za neospravedlnenú absenciu a v dôsledku toho jej krátiť dovolenku o X dní, X./ v septembri XXXX sa bez ospravedlnenia dňa X.X. a XX.X. nedostavila do práce, čím neodpracovala X dni a žalobca mal dôvod považovať to za neospravedlnenú absenciu a v dôsledku toho jej krátiť dovolenku o X dní.

XX.K týmto skutočnostiam súd uvádza nasledovné:

XX.Pracovný pomer žalovanej bol uzavretý od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX na dobu určitú. B. v roku XXXX mala podľa pracovnej zmluvy pracovať X mesiacov, takže mala nárok na dovolenku v trvaní XX dní, pričom žalobca vypočítal žalovanej trvanie dovolenky v dĺžke XX dní, čo vyplýva z vyúčtovania mzdy za X/XXXX (čl. XXX spisu). B. v roku XXXX vyčerpala vo februári XXXX XX dní, čo vyplýva z vyúčtovania mzdy za X/XXXX (čl. XXX spisu) a v júli XXXX X dní, spolu čerpaná dovolenka v trvaní XX dní a zostatok dovolenky žalobca uviedol v trvaní X dní, čo vyplýva z vyúčtovania mzdy za X/XXXX tak, ako bol žalobcom predložený k žalobe (čl. XX spisu) a v podaní doručenom súdu dňa X.XX.XXXX (čl. XX spisu ). a v podaní doručenom súdu dňa X.XX.XXXX (čl. XX spisu ) a vyplynulo to aj z dokladu žalobcu pod názvom „G. za rok XXXX žalovanej“ (čl. XXX spisu), ako aj z dokladu pod názvom „G. za rok XXXX pracovníci za podnik“ (čl. XXX spisu). C. žalobca v podaní doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX (čl. XX spisu), ktorého prílohou bolo okrem iného aj vyúčtovanie mzdy za X/XXXX už zostatok dovolenky na tomto vyúčtovaní predstavoval X dni, čo znamená, že žalobca takmer po roku a pol od trvania súdneho sporu zmenil (prepracoval) doposiaľ predkladané vyúčtovanie mzdy žalovanej za X/XXXX a to bez vedomia žalovanej, ako na to poukázala jej právna zástupkyňa . Z vyúčtovania mzdy za X/XXXX a X/XXXX vyplýva, že žalovanej nebola preplatená žiadna dovolenka a vo výplatnej páske za mesiac X/ XXXX boli uvedené zrážky zák. v sume XX,XX € a zrážky ost. v sume XXX,XX € a vo výplatnej páske za mesiac X/XXXX zrážky zák. v sume XXX,XX € a zrážky ost. v sume XXX,XX €, čím žalobca ako zamestnávateľ zrazil žalovanej náhradu mzdy za prečerpanú dovolenku, na ktorú stratila nárok, avšak prekročil tým zákonný rozsah zrážok, čím porušil ust. § XXX ods. X B. práce, čo konštatoval A. práce L. v liste zo dňa XX.XX.XXXX. B. tam konštatoval, že evidencia pracovného času nebola vedená v súlade s ust. .

XX.Žalovaná bola práceneschopná od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, a dňa XX.X.XXXX sa nedostavila do práce, čo nebolo medzi stranami sporné, avšak sporné bolo, či to boli ospravedlnené absencie alebo nie. B. nebola prítomná v práci dňa XX.X.XXXX pre dôležité osobné prekážky, o čom predložila žalobcovi doklad a to potvrdenie výmenný list - poukaz zo dňa XX.X.XXXX o celodennom stomatologickom ošetrení (čl. XX spisu). R. sa stotožňuje s tvrdením právnej zástupkyne žalovanej, že postoj žalobcu, keďže zdravotná poisťovňa žalovanej na tento deň nevykázala žiaden úkon, tak neprítomnosť žalovanej v práci považoval za absenciu, nie je zákonný a ak mal pochybnosti o vydanom lekárskom potvrdení, tak to mal riešiť zákonnými prostriedkami. preto súd túto absenciu nepovažoval za neospravedlnenú.

XX.Rozvrhnutie pracovného času žalovanej bolo nerovnomerné, čo vyplýva z pracovnej zmluvy bod 9, pričom žalobca tvrdil, že toto rozvrhnutie pracovného času bolo pravidelné a zrozumiteľné, a ako vyplýva z pracovnej zmluvy počas siedmich za sebou idúcich kalendárnych dní (turnus) je pracovný čas rozvrhnutý na každý z týchto siedmych kalendárnych dní v rozsahu X hodín, pričom nasledujúce tri kalendárne dni (turnus) sú nepretržitým odpočinkom v práci. J. rozpisu práce na predajni pre mesiac júl XXXX (čl. XX spisu) žalovaná mala pravidelné turnusy (tz. X + X dni), avšak osoba s menom V. mala pracovať XX dní od XX.X. XXXX do XX.X.XXXX a dňa XX.X.XXXX a v mesiaci august XXXX žalovaná mala pracovať od X.X. do X.X., XX.X. - XX.X., XX.X.-XX.X. a dňa XX.X.XXXX a toto by platilo v čase rovnomerne rozvrhnutých turnusov, avšak osoba menom G. pracovala na predajni od X.X. do XX.X., t.j. XX kalendárnych dní, XX.X. mala jeden deň voľno , a od XX.X. do XX.X. pracovala X dní a

osoba menom K. pracovala na predajni od XX.X. do XX.X. XXXX, t.j. X po sebe idúcich kalendárnych dní a dva dni voľna. To znamená, že žalobcove tvrdenia uvedené vo vyjadrení z X.XX.XXXX (čl. XX spisu) sú v rozpore s tým, čo je uvedené v rozpise predajne pre mesiac august XXXX (čl. XX spisu). Je pravdou, tak ako to uviedla aj žalovaná vo svojej výpovedi, že pracovné turnusy sa upravovali každý mesiac a to podľa skutočnej situácie, dovolenky, práceneschopnosti a podobne. J. registračného listu predloženého žalobcom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol vyhotovený dňa X.X.XXXX dátum prerušenia v práci od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a dňa X.X.XXXX, pričom ako dôvod prerušenia je uvedená 3, čo je v súlade s výpoveďou žalovanej, že podľa informácií od kolegov mala mať v dňoch XX. až XX.X.XXXX voľno a nastúpiť do práce mala dňa XX.X.XXXX. G. XX.X.XXXX telefonicky oznámila žalobcovi , že zo zdravotných dôvodov nemôže nastúpiť a žalobca oznámil, že nastúpiť mala už XX.X.XXXX. B. nastúpila do práce XX. a XX.X.XXXX a XX.X. až XX.X.XXXX mala voľno. V prípade, ak by žalobca dovolil žalovanej riadne nastúpiť na zmenu, nedošlo by u nej k absencii. R. je toho názoru, že je bežným štandardom v organizáciách, či už súkromných alebo štátnych umožniť zamestnancovi odpracovať si zameškanú pracovnú zmenu.

XX.Ďalej súd uvádza, že doklad, ktorý predložil žalobca ako „evidenciu pracovného času“ nie je možné nazvať evidenciou pracovného času, pretože ide o rukou popísaný, vyčiarknutý, začiarknutý list, preto tento dôkaz nemôže slúžiť ako zákonný dôkaz na rozhodovanie súdu.

XX.Žalobca vo svojej žalobe požaduje zaviazať žalovanú k úhrade XXX,XX € s úrokom z omeškania vo výške X,XX% sumy ročne zo sumy XXX,XX € od XX.X.XXXX do zaplatenia a trovy konania a trovy právneho zastúpenia. J. nárok odôvodňuje titulom vzniku neospravedlnenej absencie v mesiaci august a september XXXX a titulom neoprávneného čerpania dovolenky v mesiaci júl XXXX. B. za mesiac august XXXX mala od žalobcu vyplatené XX,XX € a XX € náhradu za PN, preplatená dovolenka 0. E. sa o prepracované vyúčtovanie mzdy za mesiac august XXXX, pretože prvý doklad o vyúčtovaní mzdy za mesiac august bol, že odpracovala XX hodín, náhrada PN XX hodín, nemoc XX hodín, absencia XX hodín, zrážky v sume XX,XX, zrážky ostatné XXX,XX € k výplate XXX,XX €. H. september XXXX pôvodné vyúčtovanie odpracované 0, náhrada PN XX hodín, nemoc XX hodín, absencia XX hodín, zrážky XXX,XX €, zrážky ostatné XXX,XX €, k výplate XXX,XX €. Po prešetrení sťažnosti žalovanej na A. práce dňa XX.XX.XXXX potvrdil jej opodstatnenosť A. práce a žalobca musel prepracovať vyúčtovanie. V auguste XXXX odpracované XX hodín, náhrad PN XX hodín, nemoc XX, absencia XX, zrážky 0, zrážky 0, k výplate XXX €. V septembri XXXX odpracované 0, náhrada PN XX, nemoc XX hodín, zrážky 0, zrážky zákonné 0, k výplate XXX,XX €. Za mesiac september XXXX mala vyplatenú náhradu za PN vo výške XXX,XX €, preplatená dovolenka X €. B. si uplatňuje náhradu mzdy za prečerpanú dovolenku, na ktorú nemala nárok a prekračuje rozsah povolených zrážok. G. XX.XX.XXXX žiada úhradu XXX,XX € titulom X zmeškaných a neospravedlnených pracovných zmien v mesiaci september XXXX. G. XX.XX.XXXX tvrdí, že žalovaná do tohto dňa nepredložila relevantné ospravedlnenie, ktoré mu odovzdala a on ho neakceptoval. B. ju upozorňuje, že v prípade podania sťažnosti na jeho postup uplatní si náhradu nemajetkovej ujmy, náhradu škody, odstránenie protiprávneho stavu.

XX.V tomto konaní žalobca preukázal jedine čerpanie dovolenky v počte X dní nad zákonný rámec, avšak žalovaná o tom nevedela, nemohla vedieť, pretože sám žalobca ju uviedol do omylu či už úmyselne alebo neúmyselne. X. predstavuje sumu za X dni x X hodín, XX hodín x X,XXXX je XX,XX €. J. § 117 B.. práce zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú nemal nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol. J. § XXX ods. X B.. práce vrátenie právom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené a to v lehote do X rokov od ich výplaty. J. § X18 ods. 1 B.. práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi mzdu tak, že za čas neospravedlnených absencií zamestnancovi mzda nepatrí. J. § 144 ods. X písm. f/ B.. práce za výkon práce sa nepovažuje doba neospravedlneného zameškania pracovnej zmeny alebo jej časti.

XX.Žalobca si uplatňuje peňažné právo na základe ním vypracovaných a v priebehu konania menených a upravovaných dôkazov a žiada ho na základe ním zavinenej absencie o peňažnú náhradu za krátenú dovolenku, ktorú žalovaná nečerpala ani jej nebola preplatená. V. uplatnený nárok zakladá vznik neoprávneného obohatenia na strane žalobcu. B. mala záujem si nadpracovať pracovné zmeny, na ktorých svoju neúčasť nezavinila a nebola si vedomá toho, že vzniká absencia. V zmysle toho všetkého

a týchto uvedených skutočností a predložených dôkazov má súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, jeho nárok na peňažné plnenie je nedôvodný, nepreukázateľný. XX.Je pravdou a potvrdila to v priebehu sporu aj žalovaná, že v júli XXXX prečerpala dovolenku o X dni nad rámec stanovený zákonom, avšak z dôvodu, že výmera dovolenky jej v takejto výške bola určená zamestnávateľom.

XX.Podľa § 99 zák. práce zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.

XX.Podľa § 100 zák. práce zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na a) dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,

b) dovolenku za odpracované dni,

c) dodatkovú dovolenku,

d) zrušené od X.X.XXXX.

XX.Podľa § 101 zák. práce zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň XX dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. O. zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

XX.Podľa § 102 zák. práce pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

XX.Podľa § X03 ods. X zák. práce základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.

XX.Podľa § 109 ods. 1 zák. práce zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň XX dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých XXX zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších XX zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu a) výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,

b) čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2,

c) dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie podľa § XX6 ods. 2,

d) dôležitých osobných prekážok v práci podľa § 141 ods. 1 a ods. X písm. c).

XX.Podľa § 109 ods. 3 zák. práce za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. X. zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.

XX.Podľa § 117 zák. práce zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.

XX.Podľa § XX8 ods. 1 zák. práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

XX.Podľa § 131 ods. 1 zák. práce zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové

sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

XX.Podľa § X31 ods. X zák. práce po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len

a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,

b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,

c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,

d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,

e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,

f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,

g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,

h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4.

XX.Podľa § XX1 ods. 3 zák. práce ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

XX.Podľa § X31 ods. X zák. práce zrážky zo mzdy podľa odsekov 1 a X a zrážky zo mzdy podľa § X0 ods. 2 možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. J. pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia, spôsob vykonávania zrážok a ich poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.

XX.Podľa § X41 ods. 1 zák. práce zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

XX.Podľa § 141 ods. X zák. práce zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení 1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, 2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

b) narodenie dieťaťa zamestnancovi; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť,

c) sprevádzanie

1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času, 2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,

d) úmrtie rodinného príslušníka 1. pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb, 2. pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb, 3. pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,

e) svadba; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe a pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca,

f) znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň,

g) nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom,

h) presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni; ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy,

i) vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 6X ods. X písm. a) až c); pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať.

XX.Podľa § 141 ods. 3 zák. práce zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi a) ďalšie pracovné voľno z dôvodov podľa odseku X s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,

b) pracovné voľno z iných dôvodov ako podľa odseku X s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,

c) pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,

d) pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje.

XX.Podľa § X44 ods. 1 zák. práce ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. A. je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

XX.Podľa § X22 ods. X zák. práce ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

XX.Podľa § 222 ods. 2 zák. práce bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

XX.Podľa § 222 ods. X zák. práce predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. H. sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

XX.Podľa § 222 ods. X zák. práce vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

XX.Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalobca žiada na základe ním zavinenej absencie peňažnú náhradu za krátené dovolenku, ktorú žalovaná nečerpala, nebola jej vyplatená ani preplatená. V prípade priznania tohto nároku žalobcovi, vznikol by na jeho strane neoprávnený majetkový prospech. X. žalobcu nie je dôvodný a súd jeho žalobu zamietol.

XX.O trovách konania súd rozhodol podľa § X55 ods. X a priznal žalovanej náhradu trov konania a to podľa úspechu vo veci, t.j. v plnej výške. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.