Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_22P-33-2018.pdf
PDF · 77.71 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/33/2018
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. V., W.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa rodičov: matka N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/XX, XXX XX W. a otec M. F., W.. XX.XX.XXXX, bytom T.W. XXX, XXX XX T., o návrhu navrhovateľa: U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Q. XXX/XX, XXX XX W., o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci zverenia maloletého M. V., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti a konanie o návrhu U. S., nar. XX.XX.XXXX o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) dňa 13.04.2018 domáhal zverenia maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti a aby matka maloletého M. V. bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 75,- €, vždy do 15 dňa v mesiaci.
2. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky rozsudkom č. k. 5P/16/2012-120 zo dňa 02.04.2014.
3. V správe kolízneho opatrovníka zo dňa 11.06.2018 navrhovateľ uviedol, že matka maloletého spolu s maloletým opustili spoločnú domácnosť v lete 2017.
4. Dňa 31.10.2018 súd zistil, že maloletý spolu s matkou dňa 12.06.2018 odišli zo zariadenia núdzového bývania pre ženy R., so sídlom Nám. N.. U. F. č. XXX/X, XXX XX H. V., v ranných hodinách a odleteli do Cyperskej republiky.
5. Dňa 17.09.2019 na základe informácie Služby sociálnej starostlivosti na Cypre súd zistil, že maloletý bol v auguste 2018 odobratý zo starostlivosti matky z dôvodu domáceho násilia a bol umiestnený v detskom zariadení a je pod ochranou úradu Služieb sociálnej starostlivosti.
6. Podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
8. Podľa § 161 ods. 1, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa čl. 5 ods. 1 Haagskeho dohovoru, právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.
11. Podľa čl. 5 ods. 2 Haagskeho dohovoru, ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.
12. Podľa Článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
13. Podľa Článku 8 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
14. Podľa Článku 9 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.
15. Podľa Článku 10 Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
16. Civilný sporový poriadok dbá na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne stanovených pravidiel (podmienky konania), ktorých dodržiavanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky konania, takéto konanie vykazuje nedostatky. Medzi neodstrániteľné nedostatky sa zaraďuje aj nedostatok právomoci súdu. Neodstrániteľné nedostatky (podmienky) konania majú tie dôsledky, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 161 ods. 2 CSP, prípadne postúpiť vec inému orgánu.
17. Vzhľadom na skutkové okolnosti je zrejmé, že ide o vec s medzinárodným prvkom a súd preto je povinný sa predovšetkým vysporiadať s otázkou danosti právomoci súdov Slovenskej republiky konať a rozhodnúť v danej veci.
18. Rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci súdu je na základe Haagskeho dohovoru (čl. 5) obvyklý pobyt dieťaťa. Citovaný Haagsky dohovor ani Nariadenia Rady (ES) neobsahujú legálnu definíciu obvyklého pobytu. Vychádzajúc však z judikatúry medzinárodných inštitúcií, najmä Európskeho súdneho dvora, sa obvyklý pobyt chápe ako miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Obvyklý pobyt dieťaťa nemožno stotožňovať s evidenčným pobytom dieťaťa. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.
19. Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého členského štátu, musí teda brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu, pričom obvyklý pobyt nie je možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt a ani s pojmom bydlisko. Pri určovaní miesta obvyklého pobytu danej osoby je potrebné skúmať rodinný stav a rodinné väzby, dĺžku a kontinuitu prítomnosti v príslušnom štáte,
situáciu z hľadiska zamestnania, predovšetkým miesto, na ktorom sa táto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosť tejto činnosti, vykonávanie inej než zárobkovej činnosti, skúmanie trvalosti bytovej situácie danej osoby, dôvody presťahovania, zámery danej osoby vyplývajúcej zo všetkých okolností, ktoré sú podložené skutkovými dôkazmi, pričom do úvahy sa môžu vziať aj iné skutočnosti, ak sú relevantné. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní, kde má osoba obvyklý pobyt, je potrebné brať do úvahy aj cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc či voľbu rozhodného práva sledovalo a ktorým bola teda snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie tak v rovine právnej, ako aj praktickej, a teda v rodine súdnej právomoci, aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe najbližší, to znamená, konať by mal súd miesta, kde sa osoba prevažne nachádza, aby sa táto osoba mohla bez problémov konania aj fyzicky zúčastniť a súčasne aj miesta, kde sa nachádzajú všetky alebo aspoň väčšina dôkazných prostriedkov potrebných pre rozhodovanie vo vzťahu k danej osobe. Posúdením vyššie uvedených kritérií dospel súd k záveru, že obvyklým pobytom maloletého nie je Slovenská republika vzhľadom k tomu, že sa dlhodobo zdržiava v Cyperskej republike, t. j. od 12.06.2018. Súd vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností dospel k presvedčeniu, že štátom obvyklého pobytu maloletého je Cyperská republika, kde došlo k jeho prirodzenému začleneniu do sociálneho a rodinného prostredia so zreteľom na dĺžku pobytu. Je v najlepšom záujme maloletého ale aj spoľahlivého a rýchleho zistenia skutkového stavu, aby konania o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti prejednával a rozhodoval súd v Cyperskej republike kde sa maloletý nachádza.
20. S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná právomoc slovenských súdov, pretože sa zmenil obvyklý pobyt maloletého dieťaťa, nakoľko maloletý žije dlhodobo v Cyperskej republike. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vyhlásil, že nemá právomoc konať a rozhodnúť o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti a toto konania zastavil.
21. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.