Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-129-2019.pdf
PDF · 170.71 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/129/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu REALITY-OBCHODNÁ, a.s., so sídlom Nová ulica 1588, Stupava, IČO: 36 347 493 proti žalovanej L. D., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom K cintorínu XXX/XX, B. nad B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom Zámocká 5, Bratislava, IČO: 35 943 882, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 2C/9/2018-288 zo dňa 14. júna 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu /výrok I./ a žalobcovi uložil povinnosť ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku /výrok II./. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, kat. odbor na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. Bánovce nad Bebravou, a to pozemkov
- parcela KN-C č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 5.417 m2, parcela KN-C č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 139 m2 /ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“/.Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná, ktorá je v súčasnosti evidovaná ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností svoje domnelé vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.05.2016 medzi ňou ako kupujúcou a rakúskou spoločnosťou RENT - IMMOBILIEN HOLDING GmbH, Heidegasse 20, 7100 Neusiedl am See, Rakúsko, IČO FN 445298a ako predávajúcim. Menovaná rakúska spoločnosť nadobudla predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2016 v znení dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 10.03.2016 uzatvorenej s predávajúcim spol. REALITY
- SVIT 2 s.r.o., Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO: 48 273 473. Spoločnosť REALITY - SVIT 2 s.r.o nadobudla predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.09.2015 uzatvorenej so žalobcom. Uvedená kúpna zmluva zo dňa 01.09.2015 trpí právnymi vadami, ktoré z tejto zmluvy robia absolútne neplatný právny úkon. Žalobca uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 01.09.2015 porušil nie vedome zákonné povinnosti, ktoré ustanovuje § 196a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Kúpna zmluva zo dňa 01.09.2015 uzatvorená medzi žalobcom, ktorý je akciovou spoločnosťou, v právnom postavení predávajúceho a spoločnosťou REALITY - SVIT 2 s.r.o ako kupujúcim, pričom štatutárnym orgánom oboch spoločností bola v rozhodnom čase identická osoba, F. L., je tak absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu jej rozporu so zákonom, keďže jej uzavretím bolo porušené kogentné ustanovenie § 196a ods. 1 Obchodného zákonníka. Je zrejmé, že absolútna neplatnosť ako vada právneho úkonu postihujúca kúpnu zmluvu zo dňa 01.09.2015 nepriaznivo
zasahuje aj do ďalších nadväzujúcich právnych úkonov, v danom prípade kúpnych zmlúv, ktorými bolo derivatívnym spôsobom nadobúdané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu. Odhliadnuc od toho, žalobca ako predávajúci dňa 28.02.2017 odstúpil od uvedenej kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia povinnosti kupujúceho uhradiť kúpnu cenu riadne a včas. Taktiež spoločnosť REALITY - SVIT 2 s.r.o ako predávajúci dňa 28.02.2017 odstúpila od kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou RENT - IMMOBILIEN HOLDING GmbH ako kupujúcim z dôvodu porušenia povinnosti kupujúceho uhradiť kúpnu cenu riadne a včas. Vzhľadom k tomu, že žalobca nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností a žalovaná v súčasnej dobe disponuje s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, i keď nie je oprávnenou (skutočnou) nositeľkou tohto práva, má žalobca naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu.
2. Súd vykonal v spore dokazovanie. Žalovaná pred súdom vypovedala, že predmetné nehnuteľnosti boli rok alebo rok a pol na predaj, na pozemku bola vyvesená aj ceduľa, kde bolo napísané pozemok na predaj a telefónne číslo. Uviedla, že volala na telefónne číslo, skontaktovala sa s predajcom, komunikovala s pánom Weishábom, najskôr uviedol cenu 100.000,00 eur a tú potom navýšil zrejme po dohode s pánom L. na sumu 110.000,00 eur. Dohodli sa na cene a zmluvu išli uzatvárať k notárovi v Bánovciach nad Bebravou. Zmluvu pripravoval ich právnik pán T.. Uviedla, že nemala žiadne výhrady, zmluvu si prečítala, aj si to pozrela na katastri. Uvedený pozemok si preverila na katastri v počítači doma a ak si spomína, bola aj osobne na katastri. Nebola upozornená na žiadne vady, ešte sa aj spýtala, či je to všetko v poriadku a bolo jej uvedené, že aby sa nebála sa, že predávajúci nemá v záujme ju oklamať. Nebola tiež upozornená, že by na prevod bol potrebný súhlas nejakej dozornej rady, resp. že by za uvedený pozemok nebolo zaplatené v slede predchádzajúcich prevodov. Nemala žiadne pochybnosti, pozerala to na katastri nehnuteľností a keď to chceli predať, tak to kúpila. U notára sa stretli všetci a zmluvu uzatvorili, bol tam pán T., pán L., žalovaná a pán A. - partner žalovanej. Peniaze vyplatila cez notársku úschovu. Kúpnu cenu financovala tak, že jej peniaze poskytli jej rodičia. Návrh na vklad bol podaný prostredníctvom ich pána, ktorý sa volal pán A. a ktorý to mal na starosti, na katastri v Bánovciach nad Bebravou, vklad vlastníckeho práva bol povolený. Poukázala na skutočnosť, že pozemok kúpila v dobrej viere, že si od slušných ľudí kupuje pozemok. Jedná sa o pozemok pri hlavnej ceste. Predmetný pozemok si kupovala pre seba, chcela si postaviť malý obchod s nábytkom. Chcela pôvodne len 1.000 m2, ale oni chceli predať len celý pozemok. V tej dobe bol pozemok neudržiavaný, bol zarastený, bola tam skládka odpadu, všetko dala na vlastné náklady do poriadku a do stavu, v akom je pozemok teraz. Žiadne odstúpenie od kúpnej zmluvy jej nebolo doručené. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Bánovce nad Bebravou vyplynulo, že žalovaná je zapísaná ako vlastník nehnuteľností označených ako parcely registra "C" parc. č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 5.417 m2 a parc. č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 139 m2 v podiele 1/1 (predmetné nehnuteľnosti). Dňa 18.05.2016 bola medzi žalovanou ako kupujúcou a spoločnosťou RENT
- IMMOBILIEN HOLDING GmbH, Heidegasse 20, 7100 Neusiedl am See, Rakúsko, IČO FN 445298a (v texte rozsudku aj len ako "RENT - IMMOBILIEN HOLDING GmbH") ako predávajúcim uzatvorená zmluva označená ako "Kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena", predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva z predávajúceho na kupujúcu k nehnuteľnosti označenej ako pozemok - parcela KN-C č. 4616/1 - ostatné plochy o výmere 5.556 m2 (ďalej aj len ako "kúpna zmluva zo dňa 18.05.2016"). Predávajúci v tejto kúpnej zmluve vyhlásil, že je výlučným vlastníkom označenej nehnuteľnosti, túto nehnuteľnosť na základe zmluvy predáva kupujúcej a kupujúca túto nehnuteľnosť od predávajúceho kupuje a prijíma do svojho výlučného vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 110.000,00 eur. Spôsob zaplatenia kúpnej ceny bol v predmetnej kúpnej zmluve vymedzený v článku 4.2. Vklad vlastníckeho práva žalovanej k predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností bol povolený na základe návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva zo dňa 18.05.2016. Medzi stranami nebolo sporné a vyplýva aj z predložených listín - zápisnice o prijatí peňazí do notárskej úschovy sp. zn. N 199/2016, KNÚ 6/2016 zo dňa 18.05.2016 a úradného záznamu o vydaní peňazí z notárskej úschovy sp. zn. N 199/2016 - 2, KNÚ 6/2016 - 2 zo dňa 26.05.2016, že žalovaná dňa 18.05.2016 zložila do notárskej úschovy u notára JUDr. Ing. Andreja Slezáka kúpnu cenu v zmysle predmetnej zmluvy vo výške 110.000,00 eur a následne bol predmet úschovy dňa 26.05.2016 vydaný po splnení podmienok na účet predávajúceho. Nebolo teda v konaní sporné, že žalovaná uhradila včas a riadne podľa predmetnej kúpnej zmluvy kúpnu cenu, zároveň žalobca v spore nerozporoval skutkové tvrdenie žalovanej, že predmetný pozemok žalovaná nadobudla v dobre viere. Z nerozporovaných skutkových tvrdení žalobcu vyplynulo, že Geometrickým plánom č. 363167709 došlo k rozdeleniu pozemku - parcely KN-C č. XXXX/X a k odčleneniu novej parcely o výmere 139 m2 z parcely KN-C č. XXXX/X - ostatné plochy o
výmere 5.556 m2, ktorej bolo priradené číselné označenie 4618/2. Dňa 15.01.2016 spoločnosť RENT
- IMMOBILIEN HOLDING GmbH ako kupujúci uzatvorila so spoločnosťou REALITY - SVIT 2 s.r.o., Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO: 48 273 473 ako predávajúcim (v texte rozsudku aj len ako "REALITY - SVIT 2 s.r.o.) zmluvu označenú ako "Kúpna zmluva" a dňa 10.03.2016 rovnaké zmluvné strany uzatvorili Dodatok č. 1 k uvedenej kúpnej zmluve. Predmetom tejto zmluvy v znení jej dodatku bol prevod vlastníckeho práva predávajúceho k nehnuteľnostiam uvedeným v článku 1 uvedenej zmluvy v znení jej dodatku na kupujúceho za celkovú kúpnu cenu vo výške 5.781.975,00 eur bez DPH (ďalej aj len "kúpna zmluva zo dňa 15.01.2016 v znení dodatku č. 1 zo dňa 10.03.2016"). K tejto kúpnej cene podľa zmluvy sa pripočítala DPH v zmysle platných právnych predpisov. Medzi prevádzanými nehnuteľnosťami v zmysle tejto zmluvy v znení jej dodatku bola aj nehnuteľnosť označená ako parcela registra "C" parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 5.556 m2. Vklad vlastníckeho práva v prospech spoločnosti RENT - IMMOBILIEN HOLDING GmbH ako kupujúceho bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, kat. odbor zo dňa 17.03.2016, pod č. V 67/16. Faktúrou č. 160100022 s dátumom vyhotovenia dňa 17.03.2016 a dátumom splatnosti dňa 31.12.2017, spoločnosť REALITY
- SVIT 2 s.r.o. vyfakturovala spoločnosti RENT - IMMOBILIEN HOLDING GmbH kúpnu cenu. Dňa 01.09.2015 spoločnosť REALITY - SVIT 2 s.r.o. ako kupujúci uzatvorila so žalobcom ako predávajúcim zmluvu označenú ako "Kúpna zmluva", predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva predávajúceho k nehnuteľnostiam uvedeným v článku 1 uvedenej zmluvy na kupujúceho za celkovú kúpnu cenu vo výške 5.843.886,00 eur bez DPH (ďalej aj len "kúpna zmluva zo dňa 01.09.2015"). K tejto kúpnej cene podľa zmluvy sa pripočítala DPH v zmysle platných právnych predpisov. Medzi prevádzanými nehnuteľnosťami v zmysle tejto zmluvy bola aj nehnuteľnosť označená ako parcela registra "C" parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 5.556 m2. Vklad vlastníckeho práva v prospech spol. REALITY-SVIT 2 s.r.o ako kupujúceho bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, kat. odbor zo dňa 08.10.2015, pod č. V 1494/15. Faktúrou č. 150100026 s dátumom vyhotovenia dňa 21.10.2015 a dátumom splatnosti dňa 31.12.2016 žalobca kupujúcemu vyfakturoval kúpnu cenu. Z listiny označenej ako "Dohoda o zrušení/odstúpení od kúpnej zmluvy uzatvorenej zo dňa 15.01.2016 v znení dodatku č. 1 zo dňa 10.03.2016" zo dňa 28.02.2017 vyplynulo, že predávajúci - spoločnosť REALITY - SVIT 2 s.r.o. odstupuje v celom rozsahu od kúpnej zmluvy uzatvorenej s kupujúcim - spoločnosťou RENT - IMMOBILIEN HOLDING GmbH dňa 15.01.2016 z dôvodu, že kupujúci nezaplatil predávajúcemu kúpnu cenu riadne a včas, čo kupujúci podľa textu tejto listiny berie na vedomie a túto skutočnosť nerozporuje. Z listiny označenej ako "Dohoda o zrušení/odstúpení od kúpnej zmluvy uzatvorenej zo dňa 01.09.2015" zo dňa 28.02.2017 vyplynulo, že predávajúci - žalobca odstupuje v celom rozsahu od kúpnej zmluvy uzatvorenej s kupujúcim - spoločnosťou REALITY - SVIT 2 s.r.o. dňa 01.09.2015 z dôvodu, že kupujúci nezaplatil predávajúcemu kúpnu cenu riadne a včas, čo kupujúci podľa textu tejto listiny berie na vedomie a túto skutočnosť nerozporuje. Z výpisov z Obchodného registra Slovenskej republiky a Českej republiky, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil, že v rozhodnom čase, teda v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 01.09.2015, bol štatutárnym zástupcom obchodnej spoločnosti REALITY-OBCHODNÁ, a.s. a spoločnosti REALITY - SVIT 2 s.r.o. pán F. L.. V rozhodnom čase, teda v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 01.09.2015, bola jediným akcionárom predávajúceho, t.j. spoločnosti REALITY-OBCHODNÁ, a.s. obchodná spoločnosť REALSVIT, a.s., IČO: 35 947 357 a jediným spoločníkom kupujúceho, t.j. spoločnosti REALITY - SVIT 2 s.r.o. bola spoločnosť REALITY - SPRÁVCOVSKÁ 3 CZ s.r.o., ktorej aktuálne obchodné meno je "REALITY - KUK s.r.o.", so sídlom Jeteční 178/34, Klíše, 400 01 Ústí nad Labem, Česká republika, IČO 028 14 315 (ďalej aj len ako "REALITY - KUK s.r.o."). V rozhodnom čase bola spoločnosť REALITY-OBCHODNÁ, a.s. (t. j. žalobca) jedným spoločníkom v spoločnosti REALITY
- KUK s.r.o. a majiteľom obchodného podielu na základnom imaní tejto spoločnosti vo výške 70,00 %. Druhým spoločníkom v spoločnosti REALITY - KUK s.r.o. bol v rozhodnom čase Ing. P. N., ktorý bol majiteľom obchodného podielu na základnom imaní tejto spoločnosti vo výške 30,00 %. Z úplného znenia spoločenskej zmluvy spoločnosti REALITY - SPRÁVCOVSKÁ 3 CZ s.r.o. zo dňa 05.06.2015, vyplýva, že každý spoločník spoločnosti má 1 hlas na každých 100,00 Kč vkladu. Valná hromada (valné zhromaždenie) rozhoduje prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak zákon nevyžaduje vyšší počet hlasov. Notárskou zápisnicou zo dňa 21.07.2015 sp. zn. N 140/2015, spísanou notárom Mgr. Petrom Ondrůškem, bol osvedčený priebeh rokovania valného zhromaždenia spoločnosti REALITY - KUK, s.r.o., pričom z tejto zápisnice vyplynulo, že na tomto valnom zhromaždení mal žalobca 7 hlasov a Ing. P. N. 3 hlasy. Uvedená notárska zápisnica je podpísaná pánom F. L.. Notárskou zápisnicou zo dňa 22.09.2015 sp. zn. N 184/2015, spísanou notárom Mgr. Petrom Ondrůškem, bol osvedčený priebeh rokovania valného zhromaždenia spoločnosti REALITY - KUK, s.r.o., pričom z tejto zápisnice vyplynulo, že na tomto valnom zhromaždení konanom dňa 22.09.2015 mal žalobca 7 hlasov a Ing. P. N. 3 hlasy. Uvedená notárska zápisnica je podpísaná pánom F. L..
3. Uvedené zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 66a ods. 1 až 3, § 196a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, § 39, § 46 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, 2, § 132 ods. 1, § 588, § 517 ods. 1 a § 563 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že pri určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ musí existovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení a tento je daný najmä tam, kde existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, resp. je ohrozené právne postavenie strany sporu a toto nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Žalobca v danom prípade podľa názoru súdu osvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Stav objektívnej právnej neistoty je daný tým, že žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým je v katastri nehnuteľností ako vlastník zapísaná iná osoba, a to osoba, proti ktorej žaloba smeruje, teda žalovaná. Žalobca iba v prípade jeho úspechu v spore môže meritórnym rozhodnutím súdu dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckeho práva. Ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, je vždy daný naliehavý právny záujem. Spornosť otázky vlastníckeho práva môže v danom prípade odstrániť len súd svojím rozhodnutím. Súd sa preto zaoberal podanou žalobou aj z vecnej stránky a na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že podaná žaloba žalobcu nie je dôvodná. Na podklade podanej žaloby a dôkaznej procesnej aktivity strán sporu bolo sa potrebné v posudzovanom prípade v prvom rade vyporiadať s otázkou, či došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy zo dňa 01.09.2015 medzi žalobcom ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou REALITY - SVIT 2 s.r.o. ako kupujúcim. Žalobca v posudzovanom spore namietal absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu z dôvodu jeho rozporu so zákonom, keďže uzavretím tejto zmluvy malo byť porušené kogentné ustanovenie § 196a ods. 1 Obchodného zákonníka. Citované zákonné ustanovenie chráni majetok spoločnosti pred zneužitím postavenia osobami, ktoré sú oprávnené konať v mene spoločnosti. Podstatou tejto právnej úpravy je, že osoby, ktoré sú oprávnené konať v mene spoločnosti, nemôžu samostatne robiť právne úkony, ktorými by previedli na seba majetok spoločnosti alebo inak získali prospech zo spoločnosti mimo rámca svojej odmeny. Prevody majetku alebo iný prospech zo spoločnosti môžu získať len za podmienok, za akých spoločnosť takéto alebo obdobné zmluvy uzaviera s inými osobami a ktoré sú na danom trhu obvyklé. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel v posudzovanom prípade k záveru, že predmetná kúpna zmluva zo dňa 01.09.2015 nebola uzatvorená v rozpore s citovaným ustanovením Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 196a ods. 1 Obchodného zákonníka požaduje pre platnosť právneho úkonu splnenie dvoch podmienok, a to, že sa jedná právny úkon vykonaný za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku a k úkonu bol udelený predchádzajú súhlas dozornej rady. Súhlas dozornej rady však nie je potrebný, ak sa jedná o plnenie ovládajúcej osoby ovládanej osobe, čo vyplýva z ustanovenia § 196a ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Z vykonaných dôkazov súd posúdil ako dôvodnú procesnú obranu žalovanej, podľa ktorej súhlas dozornej rady na prevod majetku spoločnosti žalobcu nebol v danom prípade potrebný, nakoľko prevod predmetných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.09.2015 žalobcom ako predávajúcim na spoločnosť REALITY - SVIT 2 s.r.o. ako kupujúceho predstavuje plnenie ovládajúcej osoby v prospech ovládanej osoby, keďže v čase uzavretia tejto kúpnej zmluvy mal žalobca postavenie ovládajúcej osoby v spoločnosti REALITY- SVIT 2 s.r.o. ako ovládanej osoby. Bolo preukázané, že v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 01.09.2015 bola jediným spoločníkom kupujúceho, t.j. spoločnosti REALITY - SVIT 2 s.r.o., spoločnosť REALITY - SPRÁVCOVSKÁ 3 CZ s.r.o., v súčasnosti obchodné meno REALITY - KUK s.r.o., IČO 028 14 315. V rozhodnom čase bol spoločníkom s väčšinovými hlasovacími právami v spoločnosti REALITY - KUK, s.r.o. žalobca, teda spoločnosť REALITY- OBCHODNÁ, a.s., keďže bola majiteľom obchodného podielu na základnom imaní tejto spoločnosti vo výške 70,00 %, ktorý jej v zmysle spoločenskej zmluvy spoločnosti zabezpečoval 70,00 % väčšinu hlasovacích práv. Žalobca mal preto v rozhodnom čase postavenie ovládajúcej osoby v spoločnosti REALITY - SVIT 2 s.r.o. ako ovládanej osoby, keďže bol majiteľom väčšinového obchodného podielu vo výške 70,00 % na základnom imaní v spoločnosti REALITY - KUK s.r.o., a teda mal väčšinový podiel na hlasovacích právach v tejto spoločnosti, pričom spoločnosť REALITY - KUK s.r.o. bola súčasne jediným spoločníkom v spoločnosti REALITY - SVIT 2 s.r.o., teda mala nepochybne postavenie spoločníka s nadpolovičnou väčšinou hlasovacích práv. Postavenie žalobcu ako ovládajúcej osoby v spoločnosti REALITY - SVIT 2 s.r.o. ako ovládanej osoby je dané s poukazom na ustanovenie § 66a Obchodného zákonníka. Zároveň nebolo v konaní preukázané tvrdenie žalobcu, že spoločník Ing. P. N. mal v spoločnosti REALITY - KUK s.r.o. väčšinový podiel na hlasovacích právach v pomere k druhému spoločníkovi, teda voči žalobcovi, čo malo vyplývať podľa tvrdení žalobcu z v tej dobe platných a účinných interných aktov spoločnosti REALITY
- KUK s.r.o. (v tom čase s obchodným menom REALITY - SPRÁVCOVSKÁ 3 CZ s.r.o.). Žalobca do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, žiadne takéto interné akty súdu nepredložil a svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal. Naopak z dôkazov produkovaných žalovanou stranou, najmä z predložených výpisov a listín z príslušných obchodných registrov, tiež predložených notárskych zápisníc, ktorými bol osvedčený priebeh valných zhromaždení spoločnosti REALITY - KUK s.r.o. v úzkej časovej súvislosti s predmetnou kúpnou zmluvou (pred a po uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy) vyplýva, že žalobca mal nadpolovičnú väčšinu hlasovacích práv v spoločnosti REALITY - KUK s.r.o.. Pokiaľ ide o druhú podmienku vyplývajúcu z ustanovenia § 196a Obchodného zákonníka, teda vykonanie právneho úkonu za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku, súd k tomu uvádza, že žalobca síce rozporoval skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku, predmetnú námietku však žiadnym spôsobom neodôvodnil, nešpecifikoval a na jej preukázanie nedoložil žiadny dôkaz. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa žalobou domáha voči žalovanej určenia vlastníckeho práva na základe tvrdenej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 01.09.2015, nesie žalobca bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno na jej preukázanie. Žalobca v spore konkrétne neuviedol, z akých dôvodov nebol predmetný právny úkon vykonaný za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku a uvedená skutočnosť nebola v konaní žalobcom preukázaná. S ohľadom na uvedené skutočnosti predmetná kúpna zmluva zo dňa 01.09.2015 nie je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu rozporu s ustanovením § 196a Obchodného zákonníka. Po oboznámení sa s obsahom predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 01.09.2015 súd zároveň konštatoval, že zmluvné strany, ako aj predmet zmluvy bol v zmluve dostatočne určený, práva a povinnosti zmluvných strán a kúpna cena bola v zmluve dohodnutá konkrétnym spôsobom. Nebolo sporné, že predávajúci bol v čase vykonania tohto právneho úkonu vlastníkom prevádzaných nehnuteľností. Zmluva bola vyhotovená v písomnej forme, pričom podpisy zmluvných strán boli na tej istej listine, forma stanovená zákonom pre daný zmluvný typ bola dodržaná. Súd preto na základe vykonaných dôkazov ustálil, že sa jedná o platný právny úkon, na základe ktorého spoločnosť REALITY - SVIT 2 s.r.o. nadobudla do svojho vlastníctva prevádzané nehnuteľnosti vrátane predmetných nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu. Na základe uvedeného potom nemožno ani konštatovať, že následne uzatvorené kúpne zmluvy by boli neplatné z dôvodu, že uvedení predávajúci uzatvárali v danom čase predmetné zmluvy ako nevlastníci. Súd v konaní na podklade procesného útoku a procesnej obrany strán nezistil ani u týchto zmlúv také vady, ktoré by spôsobovali ich neplatnosť. Z dôvodu, že súd posúdil predmetnú kúpnu zmluvu zo dňa 01.09.2015 a kúpnu zmluvu zo dňa 15.01.2016 v znení dodatku č. 1 zo dňa 10.03.2016 za platné, ďalej sa zaoberal tým, či došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od týchto zmlúv, a teda či žalobca ako predávajúci dňa 28.02.2017 platne odstúpil od kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou REALITY - SVIT 2 s.r.o. ako kupujúcim z dôvodu porušenia povinnosti kupujúceho uhradiť kúpnu cenu riadne a včas a taktiež, či spoločnosť REALITY-SVIT 2 s.r.o ako predávajúci dňa 28.02.2017 platne odstúpila od kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou RENT - IMMOBILIEN HOLDING GmbH ako kupujúcim z dôvodu porušenia povinnosti kupujúceho uhradiť kúpnu cenu riadne a včas tak, ako to tvrdil žalobca v podanej žalobe. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom. Týmto úkonom realizuje účastník zmluvy svoje právo (nie povinnosť) domôcť sa v dôsledku naplnenia zákonného alebo zmluvného dôvodu zrušenia zmluvy. K odstúpeniu od zmluvy nedochádza preto na základe novej zmluvy uzavretej medzi zmluvnými stranami. Pokiaľ Občiansky zákonník v § 48 ods. 1 umožňuje odstúpiť od zmluvy, ak "je to účastníkmi dohodnuté", má sa na mysli nie novouzatvorená dohoda, na základe ktorej by bolo v podstate možné odstúpiť od každej zmluvy, ale taká dohoda prejavená v ustanovení pôvodnej zmluvy, ktorá by stanovovala zmluvný dôvod odstúpenia od tejto zmluvy. Uvedenému svedčí i skutočnosť, že právo odstúpiť od zmluvy sa viaže v zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka na účastníka zmluvy, t.j. na jeho jednostranný právny úkon a nie na dohodu účastníkov zmluvy. V tejto súvislosti treba poukázať aj na rozdielny časový moment nastúpenia právnych účinkov pri odstúpení od zmluvy ako jednostrannom právnom úkone a pri zmluvnom dojednaní. Inak povedané, pokiaľ odstúpenie od zmluvy je právne konštituované ako jednostranný právny úkon, ktorého účinky nastávajú už doručením do dispozičnej sféry adresáta, nie je zároveň (ani s odkazom na princíp zmluvnej voľnosti) možné právne relevantne uzatvoriť takú zmluvu, predmetom ktorej by bola dohoda zmluvných strán o odstúpení od predchádzajúcej zmluvy, ktorá by svoje vecnoprávne účinky nadobúdala až vkladom do katastra nehnuteľností. Predpokladom uzatvorenia inominátnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 3 a § 51 Občianskeho zákonníka je totiž skutočnosť, že zmluva nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona; táto požiadavka by však v danom prípade najmä z dôvodu odlišného momentu nastúpenia právnych účinkov nebola dodržaná. To však neznamená, že by nebolo možné akceptovať aj také odstúpenie od zmluvy, ktoré je síce formálne nesprávne označené ako dohoda, avšak z jeho obsahu (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka) nesporne vyplýva, že ním došlo k uplatneniu si odstúpenia od zmluvy
účastníkom pôvodnej zmluvy, pričom súhlasný prejav adresáta by v podstate znamenal, že tomuto bolo odstúpenie doručené a že tento jeho platnosť nespochybňuje." (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 2011, sp. zn. 6Sžo/229/2010). Z predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 01.09.2015 vyplýva, že zmluvné strany si nedohodli odstúpenie od kúpnej zmluvy. Z ustanovení o kúpnej zmluve § 588 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevyplýva právo predávajúceho odstúpiť od kúpnej zmluvy v prípade nezaplatenia kúpnej ceny. Takéto konkrétne ustanovenie, z ktorého by toto právo vyplývalo (či už zo zmluvy alebo zo zákona), žalobca ani nekonkretizoval. V nadväznosti na stanovisko občiansko- právneho kolégia NS SR z 20.10.1997 Cpj 29/97 súd však konštatuje, že aj keď v predmetnej zmluve nebolo dohodnuté odstúpenie, osobitná právna úprava o kúpnej zmluve pri nezaplatení kúpnej ceny neumožňuje odstúpenie od zmluvy, právo predávajúceho na odstúpenie od zmluvy by mohlo za splnenia tam uvedených predpokladov pri omeškaní kupujúceho vyplynúť zo všeobecného ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Všeobecné ustanovenie možno použiť v tom prípade, keď osobitné ustanovenie tento inštitút nepozná tak, ako je to v tomto prípade. Súd preto v nadväznosti na citované ustanovenie § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka skúmal, či bol kupujúci v danom prípade so svojím dlhom v omeškaní a či dlh nesplnil ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom. Z kúpnej zmluvy zo dňa 01.09.2015 nevyplýva dojednanie strán zmluvy o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny a ani dojednanie o lehote splatnosti kúpnej ceny. Vo všeobecnosti je čas splnenia dlhu doba, v ktorej má dlžník dlh splniť a veriteľ toto splnenie prijať, pričom sa riadi dohodou účastníkov záväzkového vzťahu, alebo môže byť určený zákonom alebo rozhodnutím súdu. Ak nebola doba splnenia určená jedným z uvedených spôsobov, Občiansky zákonník podporne v ustanovení § 563 Občianskeho zákonníka určuje, že dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie požiadal veriteľ. V posudzovanom prípade žalobca neuviedol skutkové tvrdenie, že ako predávajúci vyzval kupujúceho - spoločnosť REALITY - SVIT 2 s.r.o. na zaplatenie kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 01.09.2015. Žalobcom bola so žalobou do spisu doložená faktúra č. 150100026 s dátumom vyhotovenia dňa 21.10.2015 a dátumom splatnosti dňa 31.12.2016, ktorou podľa obsahu žalobca spoločnosti REALITY
- SVIT 2 s.r.o. vyfakturoval kúpnu cenu. Súd k tomu uviedol, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP). Zároveň súd konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by sa predmetná faktúra dostala do sféry dispozície kupujúceho - spoločnosti REALITY - SVIT 2 s.r.o. Súd tiež konštatuje, že v spore nebolo žalobcom tvrdené a ani preukázané, že by kupujúcemu bola poskytnutá dodatočná primeraná lehota na zaplatenie kúpnej ceny z predmetnej zmluvy. Podľa názoru súdu až jej uplynutím by vzniklo žalobcovi ako predávajúcemu právo na odstúpenie od predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 01.09.2015. Vychádzajúc z uvedených skutkových a právnych záverov súd dospel k záveru, že odstúpenie zo dňa 28.02.2017 od kúpnej zmluvy zo dňa 01.09.2015 nemožno považovať za platné a k účinkom odstúpenia nedošlo. Vyššie uvedené závery sú v celom rozsahu aplikovateľné aj na kúpnu zmluvu zo dňa 15.01.2016 v znení dodatku č. 1 zo dňa 10.03.2016, z ktorej rovnako vyplýva, že zmluvné strany nedohodli odstúpenie od kúpnej zmluvy a tiež v nej nebola dohodnutá konkrétna lehota na zaplatenie kúpnej ceny. Rovnako v tomto prípade nebolo tvrdené a preukázané, že by predávajúci - spoločnosť REALITY - SVIT 2 s.r.o. riadne vyzval kupujúceho - spoločnosť RENT - IMMOBILIEN HOLDING GmbH na zaplatenie kúpnej ceny a že by následne poskytol aj dodatočnú primeranú lehotu na jej zaplatenie. V tejto súvislosti nebolo preukázané, že by sa faktúra č. 160100022 s dátumom vyhotovenia dňa 17.03.2016 a dátumom splatnosti dňa 31.12.2017, ktorú predložil v spore žalobca a ktorou podľa jej znenia spoločnosť REALITY - SVIT 2 s.r.o. vyfakturovala spoločnosti RENT - IMMOBILIEN HOLDING GmbH kúpnu cenu podľa predmetnej zmluvy, dostala do dispozičnej sféry spoločnosti RENT - IMMOBILIEN HOLDING GmbH, teda kupujúceho. Splatnosť kúpnej ceny podľa uvedenej faktúry mala pritom nastať neskôr ako mal predávajúci odstúpiť od uvedenej kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny. Súd preto i v tomto prípade dospel k záveru, že odstúpenie zo dňa 28.02.2017 od kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2016 v znení dodatku č. 1 zo dňa 10.03.2016 nemožno považovať za platné a k účinkom odstúpenia nedošlo. Súd v tejto súvislosti zastáva názor (na základe uvedeného citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/229/2010 z 20. júla 2011, ktorý odkazoval v tejto súvislosti na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a Ústavného súdu ČR a SR), že pokiaľ by aj došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, obnovuje sa v dôsledku odstúpenia pôvodný stav (t. j. zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo prevodcu) avšak za predpokladu, že vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením od zmluvy dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou. V posudzovanom prípade žalobca dobromyseľnosť žalovanej pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 18.05.2016, ktorou nadobudla predmetné nehnuteľnosti, nijakým spôsobom nenamietal. Naopak na podklade vykonaného dokazovania možno konštatovať, že žalovaná pri uzavieraní predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 18.05.2016 zachovala potrebnú mieru
starostlivosti, ktorú je od nej možné požadovať v súvislosti s prevodom nehnuteľností. Nebolo sporné, že v čase uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 18.05.2016 zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností svedčil ako výlučnému vlastníkovi spoločnosti RENT - IMMOBILIEN HOLDING GmbH, teda predávajúcemu. Platí, že údaje katastra, a to okrem iného aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 zákona č. 162/1995 Z.z.). Nebolo preukázané, že by v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy existovali nejaké pochybnosti o pravdivosti údajov uvádzaných v katastri nehnuteľnosti, resp. pochybnosti týkajúce sa titulu nadobudnutia vlastníckeho práva predávajúceho. Predmetná kúpna zmluva zo dňa 18.05.2016, na základe ktorej žalovaná nadobudla predmetné nehnuteľnosti, obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti vyžadované zákonom pre tento typ zmluvy, zároveň bola uzatvorená v požadovanej písomnej forme. V zmluve boli jednoznačne vymedzené zmluvné strany, predmet kúpy, ako aj kúpna cena, ktorá bola predávajúcemu riadne a včas zaplatená. Možno preto konštatovať, že žalovaná konala pri uzavieraní predmetnej kúpnej zmluvy ako nadobúdateľ vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v dobre viere a bola dobromyseľná v otázke, že predmetné nehnuteľnosti nadobúda do svojho výlučného vlastníctva od ich vlastníka. Ako nadobúdateľovi konajúcemu v dobrej viere je mu preto s ohľadom na okolnosti tohto prípadu potrebné poskytnúť právnu ochranu a do jej vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v súlade so zásadou právnej istoty nie je dôvodné zasiahnuť, a to ani rozhodnutím súdu. Z uvedených dôvodov súd žalobu posúdil ako nedôvodnú a túto v celom rozsahu zamietol.
4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v tomto spore voči žalobcovi úspešná v celom rozsahu, keď súd žalobu v celom rozsahu zamietol, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý v spore úspešný nebol. Súd preto zaviazal žalobcu v stanovenej lehote zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Podľa neho prvoinštančný súd pochybil pri vydaní napadnutého rozhodnutia, keď tento vydal rozhodnutie v neprítomnosti žalobcu, ktorý riadne a včas ospravedlnil svoju neúčasť a požiadal konajúci súd o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov štatutárneho zástupcu žalobcu, čím porušil žalobcove právo na spravodlivý súdny proces. Vážnosť zdravotného stavu štatutárneho zástupcu žalobcu v čase nariadeného pojednávania a dôvodnosť odročenia nariadeného pojednávania preukazuje tiež skutočnosť, že štatutárny zástupca žalobcu bol následne hospitalizovaný (a je tomu tak doposiaľ), čo žalobca preukazuje lekárskou správou. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.05.2018 súdu uviedol, že pre krátkosť lehoty, ktorá bola žalobcovi poskytnutá, sa mu nepodarilo z archívu vyhľadať príslušné dokumenty preukazujúce tvrdenia žalobcu, že Ing. P. N. mal väčšinový podiel na hlasovacích právach v pomere k druhému spoločníkovi, ktorým bol žalobca v obchodnej spoločnosti REALITY - SPRÁVCOVSKÁ 3 CZ s.r.0., čo je zrejmé z interných aktov spoločnosti REALITY - SPRÁVCOVSKÁ 3 CZ s.r.0., v tej dobe platných a účinných a preto žalobca žiadal konajúci súd o poskytnutie dodatočnej lehoty na ich predloženie. Túto lehotu súd žalobcovi neposkytol a vo veci rozhodol. Rovnako tak v tomto vyjadrení si žalobca vyhradil právo na predloženie dôkazu k tvrdeniu, že kúpna zmluva nebola uzatvorená za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku. Súd prvej inštancie aj nesprávne vec právne posúdil, keď uzavrel, že odstúpenie zo dňa 28.02.2017 od kúpnej zmluvy zo dňa 01.09.2015 nemožno považovať za platné a k účinkom odstúpenia nedošlo. V predmetnej dohode o zrušení/odstúpení o k kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zrušení kúpnej zmluvy a až v druhom rade predávajúci z právnej opatrnosti odstúpil od kúpnej zmluvy, čo kupujúci akceptoval. Zmluvné strany v tejto dohode prejavili zhodnú vôľu na zrušení kúpnej zmluvy. S týmito skutočnosťami týkajúcimi sa zhodného prejavu vôle zmluvných strán zrušiť uzatvorenú kúpnu zmluvu sa súd vôbec nezaoberal a nevysporiadal sa s nimi, čím založil nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre arbitrárnosť a nedostatočné odôvodnenie. Súd vyhodnotil kúpnu zmluvu zo dňa 01.09.2015 a na ňu nadväzujúce kúpne zmluvy za platné a účinné právne úkony, pričom tieto opomenul podrobit' posúdeniu ich účinnosti v zmysle § 59a Obchodného zákonníka pre nesplnenie povinnosti založenia znaleckého posudku k predmetu prevodu do zbierky listín. Z uvedených dôvodov žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná. Uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považujeme za vecne správny a zákonný. Žalobca síce argumentuje existenciou interného aktu (ktorý by mal oprávňovať Ing. P. N. iným rozsahom hlasovacích práv než aký vyplýva z predloženej spoločenskej zmluvy), a ktorý žalobca doposiaľ nevyhľadal z nešpecifikovaného archívu; avšak doposiaľ neuvádza ani to o aký konkrétny doklad by sa malo jednať a to najmä s dôrazom na stanovenie konkrétneho rozsahu hlasovacích práv a dôvodu, ktorý by mal odôvodňovať tento rozdielny počet
hlasovacích práv oproti základnému imaniu a dojednaní v spoločenskej zmluve. Žalobca tiež (ani náznakovo) neuvádza (a logicky nevysvetľuje) prečo konkrétne v tak krátkom časovom úseku (t.j. kedy malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy) by mal mať Ing. P. N. iný rozsah hlasovacích práv než aký vyplýval z verejne dostupných zdrojov. Žalovaná poukazuje na ňou v spore predložené notárske zápisnice osvedčujúce priebeh rokovaní valného zhromaždenia spoločnosti REALITY - KUK, s.r.o. dňa 22.09.2015 a dňa 21.07.2015, z ktorých oboch vyplýva, že žalobca mal 7 hlasov a Ing. P. N. 3 hlasy, a teda je nepochybné, že žalobca mal nadpolovičnú väčšinu hlasovacích práv v spoločnosti REALITY
- KUK, s.r.o. vo vzťahu k druhému spoločníkovi, ktorým bol v tom čase P. N.. Tieto notárske zápisnice pritom predstavujú dve časovo najbližšie zápisnice (pred a po) uskutočnení právneho úkonu, t.j. kúpnej zmluvy zo dňa 01.09.2015. Tvrdenie žalobcu, že Ing. P. N. by mal mať v zmysle interných dokumentov iný podiel na hlasovacích právach je preto v príkrom rozpore s obsahom notárskych zápisníc, ktoré sú verejne dostupné. Navyše popretie skutkového tvrdenia žalovaného žalobcom je neúčinné, lebo v tzv. replike žalobca uvádzal, že Ing. P. N. mal mať iný rozsah hlasovací práv, avšak v súlade s ustanovením § 150 ods. 2 CSP neuviedol vlastné tvrdenie o skutkovej okolnosti (t.j. konkrétne aký rozsah hlasovacích práva mal mať Ing. P. N.). Taktiež aj napriek tomu, že žalobcu zaťažovala dôkazná povinnosť, tak mohol a mal navrhnúť výsluch tohto svedka, čo však nevykonal. Je preto nepochybné, že sa jedná o účelovú právnu argumentáciu. Žalobca pritom logicky nevysvetľuje, aké skutočnosti mu objektívne bránili predložiť uvedený interný akt viac ako jeden rok, t.j. od 30.05.2018 až do podania odvolania. Je pritom nepochybné, že takouto okolnosťou nemohla byť práceneschopnosť štatutárneho orgánu žalobcu (ktorá netrvá viac ako jeden rok), a to zohľadňujúc i to, že žalobca bol istý čas zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom - advokátom. Rovnako, ak by takýto dôkaz vskutku existoval, tak by ho žalobca minimálne označil v odvolaní. Okrem toho ani v súčasnom štádiu konania žalobca neuvádza žiaden relevantný argument, ktorý by mu bránil predložiť tento interný akt a existenciu tohto aktu nevie logicky vysvetliť ani v súčasnom štádiu konania. Jediným logickým vysvetlením je to, že žiaden interný akt neexistuje a jedná a sa o zjavnú fabuláciu zo strany žalobcu. Uvedené úvahy možno vztiahnuť i na ďalšie popretie skutkového tvrdenia žalovaného žalobcom, keď žalobca popiera skutkové tvrdenie, že kúpna zmluva bola uzavretá v bežnom obchodnom styku. Uvedené popretie skutkového tvrdenie žalovaného nie je totiž účinne popreté žalobcom v súlade s ustanovením § 150 ods. 2 CSP: “Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.” Žalobca totiž neuvádza vlastné tvrdenie, t.j. in concretum, v čom konkrétne by mala byť uzavretá kúpna zmluva mimo rámca bežného obchodného styku. Jedná sa o opätovnú fabuláciu zo strany žalobcu, na ktorú nie je možné z procesného hľadiska prihliadať. Z uvedeného uhla pohľadu sa je potrebné nazerať i na ďalšiu odvolaciu námietku žalobcu, a to, že súd prvej inštancie mal “opomenúť” posúdiť účinnosť kúpnej zmluvy z pohľadu ustanovení § 59a Obchodného zákonníka. Túto námietku je však možné opätovne hodnotiť ako zjavne irelevantnú, protirečivú a hlavne omeškanú. Zjavná irelevantnosť tejto námietky spočíva v tom, že žalobca priamo neuvádza, že znalecký posudok mal byť uložený do zbierky listín v súlade s ustanovením §59a Obchodného zákonníka, ale len tvrdí, že súd opomenul “ podrobiť posúdeniu účinnosti ” zmlúv. Súd v civilnom sporovom konaní však nemá povahu “ vyšetrovacieho orgánu ” tak ako si to nesprávne interpretuje žalobca. Omeškanosť tejto námietky spočíva v tom, že ju prvýkrát uplatňuje (aj keď neurčito a procesne neúčinným spôsobom) až v odvolacom konaní, hoci ju mal povinnosť uplatniť už v podanej žalobe (žalobca totiž v podanej žalobe netvrdil, že neboli splnené predpoklady požadované ustanovením § 59a Obchodného zákonníka a toto ani náznakovo neuvádza v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie). Protirečivosť tejto námietky spočíva v tom, že sám žalobca v žalobe uvádzal, že kúpna zmluva je neplatná pre rozpor s ustanovením § 196a Obchodného zákonníka, resp. že došlo k jej odstúpeniu; a až v odvolacom konaní prichádza s “ novým ” argumentom o neúčinnosti zmluvy podľa § 59a Obchodného zákonníka. Žalobca však prehliada, že odstúpiť je možné len od platnej a účinnej zmluvy a sám si vo svojej argumentácii odporuje. Podľa žalovanej i keby hypoteticky nebolo naplnené ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka, tak toto nemôže spôsobovať neplatnosť kúpnej zmluvy. Je tomu tak preto, lebo kúpna cena zodpovedala trhovým podmienkam. Žalovaná ešte zvýraznila, že nadobudla nehnuteľnosti v dobrej viere a za tieto i riadne zaplatila; a preto i prípadné oprávnené odstúpenie od zmluvy nemá vplyv na jej vlastnícke právo. Kúpna zmluva (na základe ktorej nadobudla vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam), nebola žiadnym spôsobom napadnutá, či už odstúpením od zmluvy predávajúcim alebo iným úkonom. Žalovaná sa prvýkrát dozvedala o údajnom spochybnení vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam až z podanej žaloby v tomto konaní. Ani poslednej námietke žalobcu (o jeho nemožnosti zúčastniť sa súdneho konania z dôvodu práceneschopnosti člena štatutárneho orgánu F. L.) nie je možné vyhovieť. Jedná o prejav typického obštrukčného konania za strany žalobcu, keďže sa nejednalo o prvú žiadosť o odročenie pojednávania
zo strany žalobcu. Tomuto korešpondujú i ďalšie prejavy žalobcu v tomto konaní, kedy sa odvoláva na existenciu rôznych listín, ktoré však nedokáže predložiť ani počas celého sporového konania. Žalobca ako sporová strana sa totiž mohla zastúpiť v konaní advokátom, pričom neuviedla žiaden relevantný dôvod, ktorý by mu v tom objektívne bránil. Na základe uvedeného žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
7. K tomuto vyjadreniu žalovanej na svoje odvolanie sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že nechcel vysporiadať kúpnu cenu, ktorú žalovaná riadne zaplatila. Po podaní žaloby žalovaná sama vyhľadala jeho vtedajšieho právneho zástupcu a ten ju ubezpečil o tom, že má v záujem vrátiť zaplatenú kúpnu cenu a tiež kompenzáciu v podobe úroku z kúpnej ceny podľa dohody vo výške 5.000,- eur až 10.000,- eur. Žalovaná si vzala čas na rozmyslenie, neskôr s ním ešte telefonicky komunikovala ale k návrhu sa jednoznačne nevyjadrila a prestala komunikovať. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na § 59a Obchodného zákonníka v podanom odvolaní, žalobca netvrdil, že nesplnenie povinnosti založenia znaleckého posudku do zbierky listín má za následok neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 01.09.2015 a na ňu nadväzujúcich zmlúv. Žalobca je toho názoru, že nesplnenie tejto povinnosti má za následok neúčinnosť zmlúv, t.j. nedošlo k účinnému prevodu vlastníckeho práva na ich základe. Na svojom odvolaní tak v celom rozsahu zotrváva.
8. Žalovaná k tomuto vyjadreniu žalobcu písomne uviedla, že zo strany žalobcu sa jedná o opätovne zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia, uplatnené navyše oneskorene (až v odvolacom konaní), hoci mohli byt' zo strany žalobcu uplatnené skôr. Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a to bez toho, aby zaplatenú kúpnu cenu vrátil žalovanej (k vráteniu kúpnej ceny žalobca nepotrebuje žiadnu osobitnú súčinnosť zo strany žalovanej). V tejto súvislosti žalovaná poukázala na tú skutočnosť, že spoločnosť žalobcu mala podľa zverejnenej účtovnej súvahy k 31.12.2017 peniaze v hotovosti a na bankových účtoch v súhrnnej výške 2.139,- eur a v roku 31.12.2016 vo výške 1.430,- eur. Vlastné imanie spoločnosti žalobcu predstavovalo k 31.12.2017 čiastku v zápornej hodnote - 70.291.790,- eur. Už len tieto ukazovatele jednoznačne preukazujú finančnú nespôsobilosť spoločnosti žalobcu vrátiť kúpnu cenu. Aj napriek oneskorenosti námietky žalobcu ohľadne § 59a Obchodného zákonníka žalovaná opätovne predkladá skutkové tvrdenie, že inkriminovaná kúpna zmluva (kúpna zmluva medzi žalobcom ako predávajúcim a REALITY - SVIT 2 s.r.o. ako kupujúcim zo dňa 01.09.2015) bola uzavreté v rámci bežného obchodného styku a za trhovú kúpnu cenu, zohľadňujúc pritom i predmet podnikania týchto subjektov. A preto neprichádza do úvahy neplatnosť tejto kúpnej zmluvy pre rozpor s ustanovením § 59a Obchodného zákonníka.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
10. Preskúmaním veci samej z dôvodov uvádzaných v odvolaní žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je jasné, výstižné a presvedčivé, a zodpovedá kritériám stanoveným v § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie, z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 11. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď vec prejednal a rozhodol na pojednávaní bez jeho prítomnosti, pričom on svoju neprítomnosť ospravedlnil vopred zo zdravotných dôvodov a žiadal o odročenie pojednávania, táto námietka žalobcu nie je dôvodná. 12. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vytýčil v spore prvýkrát termín pojednávania, po predbežnom prejednaní sporu, ktoré sa uskutočnilo dňa 04.02.2019, na deň 27.03.2019. Predvolanie bolo žalobcovi doručené riadne a včas do jeho elektronickej schránky. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 25.03.2019 požiadal žalobca o odročenie pojednávania z dôvodu zdravotného stavu predsedu predstavenstva spoločnosti žalobcu, ktorý mu neumožňuje bez vážneho zhoršenia
zúčastniť sa pojednávania. K ospravedlneniu žalobca doložil lekársku správu o zdravotnom stave predsedu predstavenstva svojej spoločnosti. Súd prvej inštancie dňa 26.03.2019 oznámil žalobcovi ako aj zástupcovi žalovanej, že akceptoval žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania a žalobcu zároveň podľa § 183 ods. 2 CSP poučil, že nebude akceptovať ďalšiu žiadosť o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov na strane žalobcu pretože od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Oznámenie súd doručil žalobcovi do elektronickej schránky i na emailovú adresu. Uznesením o odročení pojednávania následne súd prvej inštancie určil nový termín pojednávania na deň 22.05.2019. Predvolanie riadne a včas doručil žalobcovi do elektronickej schránky spolu s opätovným poučením podľa § 183 ods. 2 CSP. Žalobca elektronickým podaním doručeným súdu dňa 21.05.2019 opätovne požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu zdravotného stavu predsedu predstavenstva spoločnosti žalobcu, ktorý mu neumožňuje bez vážneho zhoršenia zúčastniť sa pojednávania. K ospravedlneniu žalobca doložil lekársku správu o zdravotnom stave predsedu predstavenstva svojej spoločnosti. V rovnaký deň. 21.05.2019, súd žalobcovi do jeho elektronickej schránky i na emailovú adresu oznámil, že jeho ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje, opätovne ho poučil podľa § 183 ods. 2 CSP s tým, že ak tomu nebudú brániť iné zákonné dôvody, pojednávanie sa uskutoční. Žalobca na oznámenie súdu nereagoval, na pojednávanie sa nedostavil a súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu. Následne otvoril pojednávanie, vec prejednal a vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania. 13. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. 14. Podľa § 183 ods. 2 CSP od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. 15. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. 16. Podľa § 183 ods. 4 CSP ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. 17. V civilnom sporovom procese platí zásada, že vec sa má spravidla rozhodnúť na jednom pojednávaní. Možnosť súdu odročiť pojednávanie je preto v zmysle uvedenej zásady nutné vnímať len ako niečo výnimočné. To sa prejavuje aj v zákonnej úprave CSP, ktorý v § 183 CSP stanovil podmienky odročenia pojednávania na žiadosť strany sporu. Z citovaných ustanovení § 183 CSP vyplýva, že pojednávanie možno odročiť aj na žiadosť strany sporu, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky, a to: 1. dôležitý dôvod, pre ktorý sa strana sporu alebo jej zástupca nemôže dostaviť na pojednávanie a 2. od strany alebo jej zástupcu nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Dôležitosť dôvodu, ktorým bola a je odôvodňovaná žiadosť strany sporu o odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 1 CSP posudzuje súd podľa okolností toho-ktorého prípadu. Dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania môže byť aj kolízia termínov pojednávaní v rôznych veciach, v ktorých strana alebo jej zástupca vystupujú. V takomto prípade však nepochybne treba skúmať, v ktorej veci bol termín pojednávania strane, resp. jej zástupcovi oznámený ako prvý, o aký úkon na strane súdu sa jedná, či sa na úkone vyžaduje prítomnosť strany, resp. jej zástupcu a podobne. Čo sa týka ďalších dôležitých dôvodov, pre ktoré môže byť pojednávanie odročené, tieto môžu spočívať aj v zdravotnom stave strany sporu, resp. jej zástupcu. V prípade ale, že strana žiada o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, zákon stanovuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že od takejto strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou. To znamená, že pri ďalšom pojednávaní, bez ohľadu na závažnosť dôvodov, pre ktoré by sa strana nemohla zúčastniť pojednávania, je možno od strany spravodlivo žiadať, aby sa dala na zastúpiť na pojednávaní inou osobou, a preto nebudú v tomto prípade naplnené podmienky pre odročenie pojednávania a súd môže vo veci pojednávať. 18. V danej veci žiadal žalobca o odročenie pojednávania stanoveného súdom prvej inštancie na deň 27.03.2019 a to z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu predsedu predstavenstva spoločnosti
žalobcu. Súd prvej inštancie žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania vyhovel, v súlade s § 183 ods. 4 CSP žalobcu o tom elektronicky upovedomil a zároveň ho podľa § 183 ods. 2 CSP poučil, že nebude akceptovať ďalšiu žiadosť o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov na strane žalobcu, pretože od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Na ďalší termín pojednávania stanovený na deň 22.05.2019 sa žalobca opätovne ospravedlnil zo zdravotných dôvodov predsedu predstavenstva svojej spoločnosti a žiadal o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie neodkladne žalobcu elektronicky podľa § 183 ods. 4 CSP upovedomil, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje, opätovne ho podľa § 183 ods. 2 CSP poučil, že možno od neho spravodlivo žiadať, aby sa dal na pojednávaní zastúpiť inou osobou a oznámil mu, že ak tu nebudú iné zákonné dôvody na odročenie pojednávania, pojednávanie sa uskutoční. Keďže sa na pojednávanie žalobca ani žiadny jeho zástupca neustanovil, súd prvej inštancie rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu, otvoril pojednávanie vo veci a vec prejednal. 19. Na základe uvedených skutočností je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, keď vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu. Pojednávanie súdu už raz bolo odročené na žiadosť žalobcu zo zdravotných dôvodov jeho predsedu predstavenstva a preto bolo možné spravodlivo od žalobcu žiadať, aby sa na ďalšom pojednávaní nechal zastúpiť inou osobou. Nebola tak splnená jedna z dvoch podmienok, ktorých kumulatívne splnenie je v zmysle § 183 ods. 1 CSP zákonným dôvodom pre odročenie pojednávania súdu. Súd prvej inštancie preto správne, v súlade s podmienkami stanovenými CSP, ďalšie pojednávanie na žiadosť žalobcu neodročoval. Prejednaním veci bez prítomnosti žalobcu tak neporušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. 20. Za rovnako nedôvodnú posúdil odvolací súd aj ďalšiu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie mu neposkytol lehotu na predloženie interných aktov ohľadom pomeru hlasovacích práv v spoločnosti REALITY - SPRÁVCOVSKÁ 3 CZ s.r.o.. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou koncentrácie konania. To znamená, že strany sporu musia uplatniť prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, medzi ktoré patria aj návrhy na vykonanie dokazovania /§ 149 CSP/, včas, do určitého časového momentu, ktorým je v prípade zákonnej koncentrácie konania /§154 CSP/ vyhlásenie uznesenia konajúceho súdu o skončení dokazovania. Ak sú prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany uplatnené stranou sporu až po tomto časovom okamihu, nemožno im priznať procesnoprávne účinky a súd na ne neprihliada. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že v predmetnej veci bol žalobca zo strany súdu prvej inštancie v uznesení č.k. 2C/9/2018-153 zo dňa 10.05.2018 /výzva na písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej k žalobe žalobcu, uvedenie ďalších skutočností a označenie dôkazov/ poučený v zmysle § 154 CSP, že prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany musí uplatniť najneskôr do vyhlásenie uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Po takomto poučení sa žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 31.05.2018 vyjadril, že popiera tvrdenie žalovanej o pomere hlasovacích práv v spoločnosti REALITY - SPRÁVCOVSKÁ 3 CZ s.r.o., uviedol, že väčšinový podiel na hlasovacích právach mal Ing. P. Weisháb, čo je podľa neho zrejmé z interných aktov menovanej spoločnosti, ktoré sa mu však pre krátkosť lehoty nepodarilo v archíve dohľadať. Tieto interné akty žalobca potom neoznačil ani nepredložil súdu prvej inštancie do momentu vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania na pojednávaní dňa 22.05.2019.
21. Z uvedeného vyplýva, že do momentu zákonnej koncentrácie konania v danej veci /vyhlásenie uznesenie o skončení dokazovania súdom prvej inštancie dňa 22.05.2019/ žalobca nielenže nepredložil listinné dôkazy, ktoré mali preukazovať ním tvrdené skutočnosti o pomere hlasovacích práv v spoločnosti REALITY - SPRÁVCOVSKÁ 3 CZ s.r.o., ale tieto listiny ani neoznačil, nešpecifikoval tak, aby sa mohlo jednať o riadny návrh na vykonanie dokazovania. Nakoniec tak neurobil ani vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. O význame zákonnej koncentrácie konania bol pritom zo strany súdu prvej inštancie riadne poučený.
22. Je teda zrejmé, že ak žalobca po dobu viac ako jedeného roka od uplatnenia svojho skutkového tvrdenia o odlišnom pomere hlasovacích práv v spoločnosti REALITY - SPRÁVCOVSKÁ 3 CZ s.r.o. až do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania, napriek riadnemu poučeniu o zákonnej koncentrácii konania podľa § 154 CSP, neoznačil listinné dôkazy, ktoré navrhuje vykonať na preukázanie svojich tvrdení a ani tieto nepredložil, tak procesnému postupu súdu prvej inštancie ohľadne uvedeného skutkového tvrdenia žalobcu a jeho preukázania nemožno nič vytknúť. Ani v tomto smere súd prvej inštancie preto právo žalobcu na spravodlivý súdny proces nijako neporušil.
23. Nakoniec sa odvolací súd zaoberal odvolacími námietkami žalobcu o nesprávnom právnom posúdení odstúpení od kúpnych zmlúv, ktoré právne úkony mali byť správne posudzované v prvom rade ako dohoda zmluvných strán na zrušení zmluvy, a o nevyhodnotení účinnosti kúpnych zmlúv s ohľadom na § 59a Obchodného zákonníka. Uvedené skutkové tvrdenia žalobcu o dohode strán kúpnych zmlúv na ich zrušení a o prípadnej neúčinnosti kúpnych zmlúv podľa § 59a Obchodného zákonníka pre nesplnenie povinnosti založenia znaleckého posudku k predmetu prevodu do zbierky listín, neboli obsiahnuté v žalobe žalobcu, ani v jeho písomných podaniach na súd prvej inštancie. Jedná sa pritom o prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany, ktoré mali byť žalobcom uplatnené do momentu zákonnej koncentrácie konania, o čom bol žalobca poučený /viď. vyššie/. Keďže sa tak nestalo, nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa s týmito skutočnosťami vyporiadavať v napadnutom rozhodnutí.
24. Z pohľadu odvolacieho konania potom platí, že uvedené skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré tento prvýkrát použil až vo svojom odvolaní, žalobca v spore uplatnil až po okamihu zákonnej koncentrácii konania a jedná sa preto o novoty uplatnené v odvolacom konaní. Na takéto novoty by mohol odvolací súd prihliadať len za splnenia podmienok § 366 CSP, teda ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
25. Odvolací súd však v tomto spore nezistil naplnenie žiadneho z už uvedených dôvodov § 366 CSP pre uplatnenie novôt zo strany žalobcu v odvolacom konaní. Novoty uplatnené žalobcom sa netýkajú procesných podmienok /medzi ktoré patria napríklad právomoc súdu, príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) a podobne/, netýkajú sa vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu a nejde ani o situáciu, kedy ich žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /toto ani sám žalobca netvrdí/. Novotami uplatnenými žalovanými v ich odvolaní nemá byť ani preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedené súvisí s uplatnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takouto inou vadou je akékoľvek procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré nie je subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, za predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie veci. Príkladom takejto inej vady môže byť nesprávne realizované poučenie zo strany súdu, pochybenia pri vykonávaní dokazovania, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami a podobne. Žalobca vo svojom odvolaní konkrétnu vadu konania pred súdom prvej inštancie, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci netvrdí, a teda ani neodôvodňuje použitie novoty v odvolacom konaní z tohto dôvodu a odvolací súd sám takúto vadu pri preskúmaní veci nezistil.
26. Keďže v spore nebola splnená žiadna zo zákonných podmienok, za splnenia ktorej by odvolací súd mohol prihliadnuť na novoty uplatnené žalobcom v jeho odvolaní, považuje odvolací súd skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie za úplný a správny a za rovnako správne považuje aj jeho právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie.
27. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a § 257 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).