Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15C-53-2019.pdf
PDF · 79.67 KB
Case nature
Subarea
15C/53/2019
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu: X. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXX/XX, Z., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, proti žalovanej : U.. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom M. Z. XXXX/X, Z. Z., o vrátenie výživného, takto
rozhodol:
Súd podanie žalobcu podané na tunajšom súde 27.08.2019 o d m i e t a .
Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.V konaní vedenom na Okresnom súde Trenčíne pod sp.zn. 15Pc/38/2018 súd rozhodol rozsudkom č.k. 15Pc/38/2018-48 zo dňa 27.08.2019 tak, že zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa X. B., nar. XX.XX.XXXX voči dcére U.. E. B., nar. XX.XX.XXXX naposledy určovanú rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/36/2012-138 zo dňa 30.3.2014 a to s účinnosťou od 15.5.2019.Vo zvyšku návrh zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.09.2019.
2. V konaní sp.zn. 15Pc/38/2018 sa žalobca tiež domáhal, aby súd rozhodol o späťnavrátení preplatku na výživnom, pretože ho má uhradené až do 06.03.2019. Súd tento návrh vylúčil na samostatné konanie uznesením č.k. 15Pc/38/2018-54 zo dňa 10.10.2019, ktoré sa vedie aktuálne pod sp.zn. 15C/53/2019. V uvedenom podaní žalobca nič nad rámec toho, že žiada o späťnavrátenie výživného a že ho má uhradené do 06.03.2019 neuviedol. Uvedené podanie žalobcu bolo preto neúplné a nejasné, keďže v ňom absentujú povinné náležitosti žaloby, a síce vyčíslenie sumy výživného, ktorej vrátenia sa žalobca domáha, vymedzenie obdobia, za ktoré o vrátenie výživného žiada a riadne odôvodnenie žaloby. S poukazom na tieto nedostatky súd uznesením č.k. 15C/53/2019-5 zo dňa 13.11.2019 vyzval žalobcu na doplnenie a opravu jeho podania, a to v lehote 10 dní od doručenia predmetného uznesenia pod následkom odmietnutia podania, nasledovne:
- doplnením presného, určitého a vykonateľného žalobného návrhu tak, aby bolo zrejmé, v akej výške požaduje od žalovanej žalobca vrátiť vyplatené výživné a o výživné za aké presné obdobie ide,
- riadnym skutkovým odôvodnením žaloby o tak, aby bolo zrejmé, z akých dôvodov žalobca žalobu podáva a súčasne, aby zo žaloby vyplývalo, akým spôsobom žalobca vyčíslil späť požadovanú výšku výživného,
- pripojením dôkazov, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré žalobca nemôže bez svojej viny pripojiť; v takom prípade je potrebné aspoň označiť dôkazy, ktoré žalobca navrhuje vykonať za účelom preukázania jeho tvrdení.
3. Predmetné uznesenie, ktorým bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád podania, bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 19.11.2019. Na toto uznesenie žalobca vôbec nereagoval, podanie nedoplnil ani neopravil, a to ani v lehote určenej mu na odstránenie vád podania, ani po jej uplynutí. Podanie žalobcu by podľa obsahu mohlo byť žalobu, avšak táto nemá všetky náležitosti riadnej žaloby. V
podaní absentuje riadne skutkové vymedzenie žaloby, nie je vymedzené, čoho konkrétne, teda uloženia akej povinnosti, sa žalobca chcel domáhať, teda vrátenia akého výživného - za aké obdobie a v akej konkrétnej sume ho požaduje vrátiť.
4. Podľa ust. § 123 CSP, (1) Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
5. Podľa ust. § 127 ods. 1 CSP, Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, (a) ktorému súdu je určené, (b) kto ho robí, (c) ktorej veci sa týka, (d) čo sa ním sleduje a (e) podpis.
6. Podľa ust. § 132 CSP, (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
7. Podľa § 133 CSP: (1) Fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. (2) Právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
8. Podľa § 134 CSP: Zahraničná právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla, prípadne iným identifikačným údajom.
9. Podľa § 135 CSP: (1) Ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. (2) Ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje uvedením názvu tohto štátneho orgánu.
10. Podľa § 129 CSP: (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
11. V podaní žalobca uviedol na odôvodnenie svojej požiadavky o vrátenie výživného prakticky len jednu vetu, a síce, že žiada o späťnavrátenie preplatku na výživnom aj formou splátkového kalendára, pretože ho má uhradené do 06.03.2019. Skutkové vymedzenie žaloby je nezrozumiteľné, nejasné a nie je na podklade neho možné dovodiť, na akom skutkovom základe žalobca sa domáha svojho nároku. Žalobca vo všeobecnosti je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis. To vyplýva predovšetkým z dispozičného princípu sporového konania, podľa ktorého žalobca zasadne disponuje konaním a jeho predmetom. Žalobca tak musí jednak uviesť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy, ako i konkretizovať návrh na poskytnutie súdnej ochrany - návrh na rozhodnutie súdu. Žalobca pre perfektnosť žaloby musí uviesť základné skutočnosti, ktoré súd musí mať k dispozícii, aby mohol posúdiť, o čom a na akom podklade má rozhodnúť. Tieto skutočnosti slúžia k individualizácii nároku a musia byť vymedzené v takom rozsahu a takým spôsobom, aby bolo možné určiť dôvody podania žaloby, identifikovať nárok a aby mal súd jasno v tom, aké skutočnosti žalobcu viedli k podaniu žaloby a čím žalobca odôvodňuje opodstatnenosť svojho nároku. Žalobca sa v podaní obmedzil len na konštatovanie, že žiada o vrátenie preplatku na výživnom uhradenom do 06.03.2019. Nie je však zrejmé, za aké konkrétne obdobie žiada výživné vrátiť (najmä aj s poukazom na to, že jeho vyživovacia povinnosť voči dcére bola zrušená až s účinnosťou od 15.5.2019), v akej sume ho žiada vrátiť, aké sú dôvody na jeho vrátenie, akým spôsobom
vypočítal konečnú sumu, ktorú žiada vrátiť. Požiadavka žalobcu nebola nijako bližšie špecifikovaná, aby bolo zrejmé, v akej sume si nárok žalobca mienil uplatniť a z čoho tento nárok pozostáva. Táto vada, na odstránenie ktorej bol žalobca riadne vyzvaný aj s usmernením, ako ju odstrániť, bráni, aby súd o podaní ďalej konal.
13. Napokon podanie žalobcu neobsahuje žiaden žalobný návrh (žalobný petit), teda nie je z neho zrejmé, čoho konkrétne sa žalobca domáha, keďže sa domáha „späťnavrátenia preplatku na výživnom aj formou splátkového kalendára“. Takéto vymedzenie predmetu konania je neurčité, nejasné a na základe takého všeobecne formulovaného žalobného návrhu súd nevie, čo presne by malo byť predmetom konania a o čom má súd vlastne konať. Návrh na výrok rozsudku súdu musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97). Síce je súdu zrejmé, že sa žalobca mienil od žalovanej domáhať vrátenia vyplateného výživného, avšak nie je vôbec vymedzené, za aké obdobie výživné žiada žalobca späť a aká konkrétna suma má byť predmetom konania, absentuje jasné vymedzenie povinnosti, o ktorej má súd konať. Súd pritom nemôže konať a prípadne uložiť žalovanej inú povinnosť než len tú, o ktorej uloženie sa žalobca žalobou usiluje, a preto povinnosť musí byť celkom presne vymedzená a to aj vyčíslením požadovaného nároku. Pokiaľ uvedené z podania žalobcu jednoznačne nevyplýva, podanie je neúplné a má takú vadu, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať.
14. Bez toho, aby bolo nepochybne zrejmé, čoho presne a konkrétne sa žalobca domáha a na akom jednoznačnom skutkovom základe, nemožno považovať podanie žalobcu za žalobu so všetkými náležitosťami v zmysle cit. ustanovení CSP. Súd žalobcu pritom výslovne poučil, aké sú nároky na žalobný návrh, na odôvodnenie žaloby, ako podanie treba doplniť. Podľa názoru súdu vyššie popísané nedostatky podania žalobcu sú takou vadou, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať. Z týchto dôvodov súd, pri konštatovaní splnenia podmienok na odmietnutie podania v zmysle ustanovenia § 129 CSP, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a podanie odmietol.
15. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v prípade, že podanie je odmietnuté. Preto je nutné o trovách konania rozhodnúť analogicky podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Predmetné ustanovenie upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu podania, lebo v tomto prípade konanie končí bez toho, aby súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany, ktorá nedoplnila podanie. Táto strana - v tomto prípade žalobca by bol preto povinný nahradiť žalovanej trovy konania. V tejto súvislosti však treba uviesť, že žalovanej doposiaľ podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli. Preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.