Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/29/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava 814 53, IČO: 36 284 831, proti povinnému: T. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. B. S. XXX/X, M., prechodne bytom D. ulica XXX/X, M., pre vymoženie istiny vo výške 478,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. júna 2019, č. k. -19, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na v spojení s o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 02.05.2013 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 478,55 Eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný Výkaz nedoplatkov oprávneného č. 1200356630 zo dňa 30.08.2012. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi udelené dňa 04.06.2013. Dňa 07.08.2017 bol tamojšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, teda pre nemajetnosť povinného. Súdny exekútor počas trvania exekučného konania uskutočňoval zisťovanie majetkových pomerov povinného. Z vykonaných lustrácií majetkových pomerov povinného zistil, že povinný nie je vlastníkom/ spoluvlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, nie je majiteľom žiadneho bankového účtu vedeného na území SR, ani vlastníkom motorového vozidla. Povinný sa nachádza v zozname dlžníkov Union zdravotnej poisťovne, a.s. s výškou dlžnej sumy 3 105,20 Eur a tiež v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne s výškou dlžnej sumy 569,32 Eur. Podľa Sociálnej poisťovne povinný nie je vedený ako zamestnanec ani ako poberateľ dôchodku, či dávky. Výzvou zo dňa 17.04.2019 vyzval súd prvej inštancie oprávneného, aby sa písomne vyjadril, či súhlasí so zastavením exekúcie podľa Exekučného poriadku. Podaním doručeným súdu dňa 26.04.2019 oprávnený vyjadril nesúhlas so zastavením exekúcie z dôvodu, že povinný je stále v produktívnom veku, teda je u neho predpoklad, že sa môže zamestnať, podnikať, resp. môže začať poberať dôchodok a bude tak možné vykonať exekúciu. Súd prvej inštancie ustálil, že sú splnené podmienky predpokladané ustanovením Exekučného poriadku, t.j. majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na , , , , Ex. poriadku v spojení s vyhláškou MS SR

č. K náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného a oprávnený pri podaní návrhu podľa Exekučného poriadku musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v danej veci je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania označil oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti vy ho mohol získať. V danom prípade povinný je v produktívnom veku (52 rokov), čo svedčí v prospech argumentácie, že majetok ešte môže nadobudnúť, či už výkonom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo inej právnej skutočnosti. Preto zastavenie exekúcie je predčasné. Ďalej oprávnený namietal, že povinný môže vlastniť hnuteľný majetok, čo len vykonaním lustrácie nie je možné zistiť. Zdôraznil, že zastavením exekúcie hrozí, že právo oprávneného bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Podotkol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR. Exekučný súd musí umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti. Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Oprávnený požiadal, aby bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenené, návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcia bol zamietnutý, resp. aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa a (ďalej len "") bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa , pričom v tomto prípade nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia odvolacím súdom - rovnaké účinky ako zmena rozhodnutia má v tomto prípade samotné zrušenie rozhodnutia bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Keďže súdny exekútor nie je stranou v exekučnom konaní (s výnimkou rozhodovania o jeho trovách), jeho podnet na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku nie je návrhom strany, o ktorom by bolo potrebné procesne rozhodnúť aj v prípade nevyhovenia. Teda, ak exekučný súd podnet exekútora na zastavenie exekúcie vybaví tak, že mu nevyhovie, nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. Preto v danom prípade nie je potrebné nahradiť zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie iným výrokom odvolacieho súdu, postačuje jeho zrušenie, ktorého dôsledkom (po jeho právoplatnosti) je pokračovanie v exekúcii.

5. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že súd dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

7. Exekučný poriadok v ust. § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). V zmysle už vyššie citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu z dôvodu tzv. nemajetnosti povinného, ale iba v prípade, ak má súd nemajetnosť povinného podloženú šetrením. V zmysle zákonnej úpravy je úlohou súdneho exekútora zisťovať majetkové pomery povinného a v prípade nedostatku majetku povinného musí mať exekučný súd túto skutočnosť za preukázanú, napr. z predloženého exekútorského spisu, z ktorého by malo vyplývať, aké šetrenie súdny exekútor za účelom zistenia majetku povinného vykonal a akým zisteniam o majetnosti povinného z takéhoto šetrenia dospel. V prípade, že teda súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je nemajetný a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu nie je možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku ani v budúcnosti, je v zmysle ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

8. V danom prípade súdny exekútor šetrením dospel k záveru o nemajetnosti povinného. Takéto situácie rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Podľa odvolacieho súdu však súdny exekútor dostatočne nezohľadnil skutočnosť, akou je napríklad vek povinného, na základe ktorého možno predpokladať, že povinný bude v budúcnosti dosahovať príjem napr. z podnikateľskej činnosti alebo zo závislej činnosti, alebo mu vznikne nárok na dávky štátu, z ktorých bude pravdepodobne možné exekúciu vykonať a tiež je možné predpokladať, že povinný môže nadobudnúť majetok aj iným spôsobom. Uvedené skutočnosti sa javia natoľko pravdepodobné, že dôvodne vytvárajú predpoklad, pre ktorý je vhodné v exekúcií naďalej pokračovať. Tieto skutočnosti sa javia natoľko pravdepodobné, že dôvodne vytvárajú predpoklad, pre ktorý je vhodné v exekúcii naďalej pokračovať aspoň do obdobia, pokiaľ bude rozhodnutie oprávneného možné v zákonom stanovenej lehote vykonať.

9. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie). Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, aj keď odvolací súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti a dôslednosti tohto zistenia súdneho exekútora, je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť vedomý, že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie, ktoré napokon v prípade neúspešnosti exekúcie bude musieť uhradiť.

10. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa zrušil.

11. Týmto rozhodnutím je súd prvej inštancie viazaný podľa .

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).