Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-136-2019.pdf
PDF · 133.35 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/136/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: MONOPOL X, s.r.o., Nám. M. R. Štefánika 40/48, 977 01 Brezno, IČO: 52 240 622, zastúpený JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou, so sídlom AK Československej armády 5, 977 01 Brezno proti žalovanej: G. G., nar. 7. augusta XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX Z. Z., zastúpená JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou so sídlom AK Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, o určenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 5C/11/2018-162 zo dňa 22. januára 2019, takto
rozhodol:
I. Na miesto žalobcu MONOPOL, s.r.o., Nám. M. R. Štefánika 40/48, 977 01 Brezno, IČO 46 461 582 v s t u p u j e MONOPOL X, s.r.o., Nám. M. R. Štefánika 40/48, 977 01 Brezno, IČO: 52 240 622.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
III. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktoré je jej žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 5C/11/2018-162 zo dňa 22. januára 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol (prvá výroková veta), zrušil neodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom Brezno č.k. 9C/4/2018-36 zo dňa 19.03.2018 (druhá výroková veta) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (tretia výroková veta).
1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca podanou žalobou domáhal určenia, že na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú E. nad K., parcele C-KN XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, zapísanej na žalovanú na LV č. XXXX viazne vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a v práve prejazdu motorovými vozidlami v prospech vlastníka nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX v registri "C" parciel ako parcely C-KN XXX - záhrady o výmere XXXX m2, C-KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, C-KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, rodinný dom súp. č. XXX, ktorý stojí na parcele C-KN XXX/X (ďalej v texte len „nehnuteľnosti“) v rozsahu ako je vyznačené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveným spoločnosťou M. s.r.o., Y. 29 Brezno a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2018 sa stal vlastníkom uvedených nehnuteľností. Pri obhliadke pred kúpou na nehnuteľnosti vstupovali po voľnom priestranstve z miestnej komunikácie na ulici Športová cez parcely E-KN XXX/X, E-KN XXX/X, E-KN XXX/X, C-KN XXXX/X, ktoré tvorili voľné neoplotené pozemky a bola na nich vyjazdená prístupová komunikácia k parcele C-KN XXX.
Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2018 odkúpil spoluvlastnícky podiel k parcele E-KN XXX/X a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.02.2018 spoluvlastnícky podiel k parcelám E-KN XXX/X a E-KN XXX/ X. Cez parcelu C-KN XXX je zriadené vecné bremeno - právo prechodu pešo alebo prejazdu dopravným prostriedkom v prospech vlastníka nehnuteľnosti parcely C-KN XXX, XXX/X, na ktorej je postavený dom súp. č. XXX a parcely C-KN XXX/X. Podľa snímky z pozemkovej mapy odkúpené nehnuteľnosti susedia s parcelou C-KN XXXX, ktorá je vodnou plochou. Ostatné susediace nehnuteľnosti sú ohraničené plotmi, a prechod cez ne tak nie je možný. Nemal možnosť si zabezpečiť prístup inak, preto žiadal zriadiť právo prechodu a prejazdu cez parcelu C-KN XXXX/X, ktorá patrí žalovanej.
1.2 Žalovaná považovala uplatnený nárok žalobcu za uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ktorý by protiprávne zasahoval do jej vlastníckeho práva, právom chránených záujmov. Uviedla, že cez spornú parcelu nikdy nebola vyjazdená žiadna komunikácia. Jej parcela je močaristá, nie je prispôsobená na peší prechod ani na prejazd motorovými vozidlami. Parcela nebola nikdy využívaná na prechod a prejazd k žiadnym ďalším parcelám alebo stavbám, o čom predložila čestné vyhlásenia. Poprela tvrdenie žalobcu, že parcela C-KN XXXX je vodnou plochou, fotografia ani zápis v katastri nehnuteľností ešte nepreukazujú, že cez ňu nie je možné zriadiť prechod k nehnuteľnostiam žalobcu. Oplotenie nehnuteľností nepovažovala za prekážku pre zriadenie vecného bremena. Stavba, ktorú žalobca kúpil, nie je napojená na elektrinu, vodu, kanalizáciu či plyn, nemôže preto slúžiť na bývanie a pravdepodobne bude zbúraná, čo je tiež dôvod, prečo uplatnený nárok nemá logické opodstatnenie. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
1.3 Okresný súd uznesením č.k. 9C/4/2018-36 zo dňa 19.03.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej strpieť právo prechodu pešo a právo prejazdu motorovými vozidlami cez nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. E. nad K., parcelu C-KN XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, zapísanú na žalovanú na LV č. XXXX v prospech vlastníka nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX v registri C-parciel ako parcely C-KN XXX záhrady o výmere XXXX m2, C-KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, C-KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, rodinný dom súpisného čísla XXX, ktorý stojí na parcele C-KN XXX/X. Súdu prvej inštancie bola dňa 14.12.2018 doručená zmena žaloby, ktorou žalobca navrhol, aby súd navrhované vecné bremeno zriadil za primeranú náhradu 72,- Eur ročne splatnú k 31.01. kalendárneho roka vopred. Okresný súd uznesením č.k. 5C/11/2018-159 zo dňa 22.01.2019 pripustil zmenu žaloby..
1.4 Po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z ustanovení § 3 ods. 1, § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcou F. J. rod. Q. a žalobcom dňa 06.02.2018, ktorej vklad bol povolený pod V XXX/XXXX dňa 23.02.2018 nadobudol žalobca vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným pre k.ú. E. nad K. na LV č. XXXX ako parcely reg. "C" č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXX/X. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.02.2018 previedla F. W. ako predávajúca svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam vedeným v kat. úz. E. nad K. na LV č. XXXX ako parcely reg. "E" č. XXX/X a XXX/X na žalobcu. Z. N. a F. L. previedli svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam vedeným v k.ú. E. nad K. na LV č. XXXX ako parcela reg. "E" č. XXX/X na žalobcu, a to kúpnou zmluvou zo dňa 20.02.2018. Z LV č. XXX pre k.ú. E. nad K. vyplýva, že G. Z. na základe osvedčenia o dedičstve z roku 2013 a spolu s manželom E. Z. aj na základe kúpnej zmluvy z roku 2016 sú okrem iných nehnuteľností vlastníkmi parcely reg. "C" parc. č. XXX - záhrady, ku ktorej je zriadené vecné bremeno - právo prechodu pešo alebo prejazdu dopravným prostriedkom v prospech vlastníka nehnuteľností - parc. C-KN XXX, XXX/X, na ktorej je postavený dom a parc. C-KN XXX/X v rozsahu podľa GP č. XXXXXXXX-XXX/XXXX podľa Z-XXX/XXXX. Podľa LV č. XXXX pre kat. úz. E. nad K. je žalovaná na základe darovacej zmluvy V-XXXX/XX zo dňa 27.12.2002 výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - parciel reg. "C" parc. č. XXX/X, č. XXX/X, XXX/X a XXXX/X, ako aj rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. XXX/X.
1.5 Za základné hmotnoprávne podmienky úspešnosti žaloby o zriadení práva prechodu (prejazdu) cez priľahlý pozemok okresný súd považoval to, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe a že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Prvú hmotnoprávnu podmienku okresný súd vyhodnotil ako splnenú, pretože žalobca nie je vlastníkom priľahlého pozemku (pozemku žalovanej). Vo vzťahu k splneniu druhej podmienky okresný súd uviedol, že parcela C-KN XXXX je v katastri vedená ako vodná plocha, pričom žalobca doložil
fotografiu, ktorá má preukazovať, že ide o vodnú plochu. Podľa názoru súdu prvej inštancie však z tejto fotografie nevyplýva, že by nebolo možné použiť prístup k nehnuteľnosti žalobcu cez túto parcelu, po vykonaní zodpovedajúcich úprav, pričom ani fotografie, ktoré na pojednávaní predložila právna zástupkyňa žalobcu nevyvracajú tvrdenie žalovanej, že ide o podmáčané pozemky. Žalovaná pritom už ako prílohu k vyjadreniu k žalobe (v júni 2018) doložila fotografie, na ktorých je jednoznačne vidieť stojatú vodu v spodnej časti jej pozemku, teda aj v časti, cez ktorú žalobca žiada zriadiť vecné bremeno. Súd prvej inštancie preto prihliadol aj na osobitné hydrogeologické posúdenie vypracované RNDr. Milanom Galkom, z ktorého je síce zrejmé, že bolo vypracované všeobecne, ale ako RNDr. Galko uviedol, vychádzal z dostupnej odbornej geologickej literatúry, záverečných prác v Geofonde Bratislava a geologickej mapy. Žalobca mal možnosť dať si vypracovať odborné vyjadrenie, ak trval na tom, že nejde o podmáčané územie. Žalovaná pritom túto skutočnosť namietala už vo vyjadrení k žalobe (jún 2018), doložila aj fotografie, žalobca mal preto dostatok času na navrhnutie prípadne doloženie odborného vyjadrenia resp. znaleckého posudku a nie sa domáhať nariadenia znaleckého dokazovania až na pojednávaní. Žalovaná uviedla, že k domu súp. č. XXX sa vždy chodilo cez pozemok p. N., teraz Z., pričom tadiaľ predchádzajúci vlastníci chodili aj autom (teraz parcela C-KN XXX). Parcela C-KN XXX je vedená ako záhrada a nie je na nej postavená žiadna stavba. Podľa vyjadrenia žalovanej, ktoré žalobca nepoprel, pri požiari rodinného domu vo vlastníctve žalobcu v lete minulého roka hasiči využili práve parcelu C-KN XXX na prístup k jeho stavbe. Žalobca na pojednávaní uviedol, že nikdy nekontaktoval vlastníkov priľahlých pozemkov, ktoré susedia s jeho pozemkami z jednej strany a verejnou komunikáciou z druhej strany (parcely C-KN 587, 591, 1620). Podľa názoru súdu prvej inštancie akékoľvek oplotenie nepredstavuje prekážku pre zriadenie vecného bremena. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že sa žalobca pokúsil o zriadenie vecného bremena iným spôsobom (napr. dohodou) s vlastníkmi týchto pozemkov.
1.6 Súd prvej inštancie zdôraznil, že došlo k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu ohľadom pozemkov E-KN XXX/X, XXX/X. Z listiny označenej ako „Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a výzva na mimosúdne vyriešenie veci“ mal preukázané, že jeden zo spoluvlastníkov uvedených parciel sa dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, keď toto dovolanie adresoval obom účastníkom kúpnej zmluvy zo dňa 16.02.2018 a presne špecifikoval z akých dôvodov sa tejto relatívnej neplatnosti dovoláva. Žalobca by preto aj v prípade zriadenia vecného bremena v tomto konaní nemal zabezpečený prístup k svojej nehnuteľnosti z verejnej komunikácie napriek tomu, že je stále zapísaný ako spoluvlastník daných nehnuteľností, pretože jeho spoluvlastnícke právo je dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu spochybnené.
1.7 Konanie žalobcu súd prvej inštancie považoval aj za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca je realitnou kanceláriou s niekoľkoročnou praxou, vedel o tom, že prístup k rodinnému domu nie je riadne zabezpečený, pretože ihneď po podpise kúpnej zmluvy (06.02.2018) uzavrel ďalšie kúpne zmluvy (16.02.2018 a 20.02.2018) ohľadom spoluvlastníckych podielov k pozemkom, cez ktoré má viesť jediný možný prístup k jeho nehnuteľnosti a zároveň už dňa 20.02.2018 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené zmluvy boli uzavreté v krátkom časovom úseku (2 týždne) po uzavretí kúpnej zmluvy k rodinnému domu podľa názoru súdu prvej inštancie vedel aj o porušení predkupného práva. Ak žalobcu predávajúca o bezproblémovom prechode ubezpečila ústne, tak mal konať s dostatočnou starostlivosťou a túto skutočnosť si náležitým spôsobom overiť. Sám žalobca pritom uviedol, že sa ani nepokúsil zisťovať, či nie je možné zriadiť vecné bremeno aj inak (dohodou) a cez iné pozemky, iba odkúpil spoluvlastnícke podiely na niektorých parcelách, čo malo posilniť jeho tvrdenia o jedinom možnom prístupe k jeho nehnuteľnosti.
1.8 Navrhované dôkazy - oboznámenie s priestupkovým spisom, zápisnicou z výpovede žalovanej zo dňa 20.04.2018, výsluchom svedkov, CD s reportážou a obhliadkou súd prvej inštancie nevykonal z dôvodu hospodárnosti konania. Uviedol že obhliadka by žiadnym spôsobom nepreukázala, či nie je možné zriadiť vecné bremeno inak napr. dohodou a na posúdenie najvhodnejšieho prístupu by bolo potrebné vykonať iný dôkaz, ktorý však v spore navrhnutý nebol. Z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že nie je možné zabezpečiť prístup k jeho nehnuteľnosti inak, okresný súd žalobu zamietol.
1.9 Keďže okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol, podľa § 336 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „C.s.p.“) zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Brezno č.k. 9C/4/2018-36 zo dňa 19.03.2018, ktorým bola žalovanej
uložená povinnosť strpieť právo prechodu pešo a právo prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu C- KN XXXX/X v prospech vlastníka nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako parcely C-KN XXX, C-KN XXX/X, C-KN XXX/X, rodinný dom súp. č. XXX, ktorý stojí na parcele C-KN XXX/X.
1.10 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v spore úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca (ďalej aj „odvolateľ“), v ktorom žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolacie dôvody uviedol § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C.s.p., tvrdil tak, že súd prvej inštancie súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 V konkrétnostiach tvrdil, že zriadenie vecného bremena bolo navrhnuté tak, aby došlo k čo najmenšiemu obmedzeniu vlastníckych práv vlastníkov priľahlých nehnuteľností. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dôkaz - obhliadku nehnuteľnosti, tento dôkaz však súd prvej inštancie nevykonal, pritom obhliadkou na mieste samom by súd najlepšie posúdil, či zriadenie vecného bremena cez parcelu C-KN XXXX zapísanú ako vodnú plochu, resp. cez parcely C-KN XXX a C-KN XXX, je riešením, ktoré by podstatne menej zaťažovalo vlastníkov susedných nehnuteľností, ako navrhované vecné bremeno cez parcelu C-KN XXXX/X. V prípade zriadenia vecného bremena cez parcely C-KN XXX a C-KN XXX by viedlo priamo popri rodinných domoch, v ich bezprostrednej blízkosti cez ich dvor a záhrady a prejazd vozidiel by mohol vážne narušiť vlastnícke práva a obmedziť ich vlastníkov v riadnom užívaní. Parcela C-KN XXXX/X nie je oplotená, tvorí voľné priestranstvo. Navrhované vecné bremeno pritom priamo nadväzuje na už zriadené vecné bremeno existujúce na parcele C-KN XXX. Občiansky zákonník v ustanovení § 151o nerozlišuje, o aký druh stavby ide, teda nerozlišuje stavby na bývanie, podnikanie, rekreáciu. Zákon hovorí len o stavbe a určujúcim kritériom pre zriadenie alebo nezriadenie vecného bremena je existencia stavby ako takej a nie je charakteru.
2.2 Podľa názoru žalobcu dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu bez toho, aby bola podaná žaloba, nemôže byť brané do úvahy a v zásade platí, že zápisy na liste vlastníctva sú všeobecne záväzné pokiaľ sa nepreukáže opak. Žaloba zo strany spoluvlastníka o vyslovenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu v čase podania tohto odvolania podaná nebola, preto platia údaje zapísané na liste vlastníctva pokiaľ sa nepreukáže opak.
2.3 Kritérium konania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi v súvislosti možným zriadením vecného bremena prvoinštančným súdom nepovažoval za rozhodujúce. Rovnako na ťarchu žaloby nepovažoval skutočnosť, že nebolo uvedené ako často a koľko osôb by sa v stavbe zdržiavalo. Žaloba je smerovaná tak, aby sa nevzťahovala k osobám, ale aby bola spojená s vlastníctvom veci (§ 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka).
2.4 K odbornému vyjadreniu „Osobitné hydrogeologické posúdenie“ vypracovanému RNDr. Milanom Galkom zo dňa 21.11.2018 uviedol, že uvedené posúdenie bolo vypracované na základe informácií žalovanej, bez toho, aby bola vykonaná obhliadka predmetnej nehnuteľnosti.
2.5 Odvolanie z vyššie uvedených dôvodov podal aj proti druhému výroku rozsudku, ktorým okresný súd zrušil neodkladné opatrenie Okresného súdu Brezno č.k. 9C/4/2018-36 zo dňa 19.03.2018.
3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.
3.1 Uviedla, že skutková situácia ohľadne umiestnenia nehnuteľností žalobcu, nehnuteľnosti žalovanej, okolitých pozemkov a stav týchto nehnuteľností, bola súdu dostatočne preukázaná jednak z predloženej katastrálnej mapy, rozsiahlej fotodokumentácie predloženej žalobcom ako aj žalovanou a tiež osobitným hydrogeologickým prieskumom vypracovaným RNDr. Milanom Galkom. Za takto preukázaného skutkového stavu by obhliadka na mieste samom nepriniesla žiadne nové poznanie skutkových okolností, ktoré by mohlo ovplyvniť rozhodnutie sporu, preto obhliadka na mieste samom nebola potrebná a ani účelná. Za takýchto procesných podmienok bolo spravodlivé a zákonné nepripustiť
dôkaz navrhnutý žalobcom až na pojednávaní, najmä preto, že takýto dôkaz bolo možné navrhnúť už skôr. Žalobca nepreukázal, že by splnil hmotnoprávnu podmienku zákona pre úspešné domáhanie sa zriadenia vecného bremena, t.j. využitie všetkých možností pre zabezpečenie prístupu k stavbe inak ako zriadením vecného bremena na základe rozhodnutia súdu. Naopak samotný žalobca na pojednávaní potvrdil, že sa o splnenie tejto podmienky pred podaním žaloby vôbec nepokúsil. S otázkou vplyvu existencie oplotenia či neoplotenia parcely na možnosť zriadenia vecného bremena súdom, sa okresný súd vysporiadal v bode 28. odôvodnenia rozsudku, s ktorou argumentáciou sa žalovaná v celom rozsahu stotožnila. Okresný súd sa hodnotením osobitného hydrogeologického posúdenia zaoberal v bode 29. odôvodnenia rozsudku. Uvedené hodnotenie považoval žalovaný za logické, nakoľko okresný súd uvedený dôkaz vyhodnotil ako pravdivý vo vzťahu k iným dôkazom predloženým žalovanou - fotografiám zaplavenej parcely, na ktorej sa navrhuje zriadiť vecné bremeno.
3.2 Nesúhlasila s reštriktívnym výkladom ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Okresný súd pre vyhovenie žalobe žalobcu požadujúceho vykonanie takéhoto zásahu do vlastníctva žalovanej, musí mať k dispozícii čo najviac informácií, na základe ktorých môže posúdiť dopady výkonu práva zo zriadeného vecného bremena na žalovanú. Bolo úlohou žalobcu v kontradiktórnom civilnom sporovom konaní takéto informácie okresnému súdu dodať. Pokiaľ tak žalobca neurobil, nečinnosť v tomto smere ide na jeho ťarchu.
3.3 Úspešné a bezvadné dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu má za následok, že na právny úkon sa pozerá ako na neplatný ex tunc, pričom túto neplatnosť je možné dať na roveň absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Žalovaná v konaní písomnými dôkazmi preukázala, že opomenutý spoluvlastník sa relatívnej neplatnosti dovolal u oboch účastníkov predmetnej kúpnej zmluvy, čím došlo k jej zneplatneniu od počiatku. Žalobca stratil vlastnícke právo k predmetným spoluvlastníckym podielom na ďalších priľahlých pozemkoch a jeho právo tieto pozemky používať zaniklo. Súdne rozhodnutie, ktoré túto skutočnosť potvrdí, nebude mať konštitutívny ale len deklaratórna charakter, pričom poslúži ako verejná listina na zmenu zápisu v príslušnom liste vlastníctva prostredníctvom záznamu.
4. Žalobca v replike zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Tvrdil, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy v dostatočnom rozsahu tak, aby to bolo podkladom pre správne rozhodnutie vo veci. Zdôraznil, že žalovaná okresnému súdu nepredložila dôkaz o tom, že by bola podaná žaloba pre porušenie predkupného práva.
5. Žalovaná v duplike zotrvala na svojich dovtedajších stanoviskách.
6. Žalobca podaním zo dňa 18.04.2019, doručeným okresnému súdu 23.04.2019 oznámil, že po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v k.ú. E. nad K., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely C-KN XXX - záhrady o výmere XXXX m2, C-KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, C-KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, rodinný dom súp. č. XXX, ktorý stojí na parcele C-KN XXX/X; na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely E-KN XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere XXXX m2, E-KN XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 a na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely E-KN XXX/ X - trvalý trávnatý porast o výmere XXX m2 na spoločnosť MONOPOL X, s.r.o., Nám. M. R. Štefánika 40/48, 977 01 Brezno, IČO: 52 240 622, čo preukázal priloženými listami vlastníctva č. XXXX, XXXX a XXXX. Navrhol, aby súd na miesto pôvodného žalobcu pripustil spoločnosť MONOPOL X, s.r.o., Brezno. Zároveň priložil súhlas spoločnosti MONOPOL X, s.r.o., Brezno so vstupom do tohto konania zo dňa 15.04.2019.
6.1 Podľa § 80 ods. 1 C.s.p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
6.2 Podľa § 80 ods. 2 C.s.p., súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
6.3 Podľa § 378 ods. 1 C.s.p., na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
6.4 Ustanovenia § 80 C.s.p. upravuje situáciu, keď po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Návrh na zmenu strany sporu môže podať len žalobca. Súd návrhu vyhovie, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Preukázať tieto skutočnosti je povinný subjekt, ktorý zmenu navrhuje.
6.5 Keďže žalobca listami vlastníctva č. XXXX, XXXX a XXXX preukázal prevod práv a povinností, o ktorých sa koná, na spoločnosť MONOPOL X, s.r.o., Nám. M. R. Štefánika 40/48, 977 01 Brezno, IČO: 52 240 622, ktorá zároveň so vstupom do konania vyjadrila súhlas, súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu žalobcu v zmysle § 80 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia.
7. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
8. V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie, spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel ku správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
10. Odvolanie nie je dôvodné. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní, odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania, resp. s ktorými by sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal a nevysporiadal už súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie, konajúc o návrhu na zriadenie vecného bremena, sa správne zaoberal základnými predpokladmi pre zriadenie vecného bremena v zmysle ustanovenia § 151o Občianskeho zákonníka, ktoré správne definoval ako absenciu vlastníctva priľahlého pozemku vlastníkom stavby a skutočnosť, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Napadnuté rozhodnutie založil na zistení, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že nie je možné zabezpečiť jeho prístup k jeho nehnuteľnosti inak. Tento záver súdu prvej inštancie je plne súladný s vykonaným dokazovaním pred okresným súdom a nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Súd prvej inštancie tento záver oprel aj o zistenie, že žalobca s vlastníkmi iných nehnuteľností (na ktorých by prípadne mohlo byť zriadené vecné bremeno ako sa žalobca domáhal vo vzťahu k nehnuteľnosti žalovanej) o možnom zriadení vecného bremena ani nerokoval a o takéto rokovanie s inými vlastníkmi sa ani nepokúsil.
10.1 Odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhované dôkazy a došlo tak k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 354 ods.1 písm.e) C.s.p.. K uvedenému odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v rozsahu vyžadovanom ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. podrobne odôvodnil, z akých dôvodov navrhované dôkazy nevykonal. Odvolací súd sa stotožňuje so záveom súdu prvej inštancie, že skutkový stav ohľadne umiestnenia nehnuteľností žalobcu, nehnuteľnosti žalovanej, okolitých pozemkov a stav týchto nehnuteľností bol súdu dostatočne preukázaný jednak z predloženej katastrálnej mapy, dostatočnej fotodokumentácie predloženej žalobcom ako aj žalovanou a tiež osobitným hydrogeologickým prieskumom vypracovaným RNDr. Milanom Galkom. Vykonanie obhliadky na mieste samom by tak nové zistenia neprinieslo, ohliadka by nevylúčila, že vecné bremeno nie je možné zriadiť inak, najmä ak žalobca sa po nadobudnutí
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ku ktorej navrhol zriadiť vecné bremeno, zameral výlučne na zriadenie vecné bremena na nehnuteľnostiach patriacich žalovanej bez toho, aby sa o zriadenie vecného bremena pokúsil vo vzťahu k ďalším vlastníkom iných priľahlých nehnuteľností. Tvrdenie žalobcu o tom, že navrhované zriadenie vecného bremena je riešením, ktoré by podstatne menej zaťažovalo vlastníkov susedných nehnuteľností, ako zriadenie vecného bremena cez parcely C-KN XXX a C-KN XXX odvolací súd nepovažoval za právne relevantné. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, sám žalobca uviedol, že nikdy nekontaktoval vlastníkov parciel C-KN XXX, XXX, XXXX, preto ani nemôže vedieť, ktoré z riešení by menej zaťažovalo vlastníkov susedných nehnuteľností. Ide len o jeho jednostranný pohľad na vzniknutú situáciu, keď nadobudol nehnuteľnosť bez potrebného prístupu, bez jej komplexného posúdenia (ako to vykonal súd prvej inštancie). Pokiaľ ide o ostatné priľahlé pozemky, vo vzťahu ku ktorým by prichádzalo do úvahy zriadenie becného bremena okresný súd správne konštatoval, že oplotenie parcely (napr. drôtené, drevené) nepredstavuje prekážku pre zriadenie vecného bremena.
10.2 Pokiaľ ide o ustanovenie § 151o ods. 3, toto bolo do Občianskeho zákonníka doplnené zákonom č. 568/2007 Z.z. a má svoj pôvod v zákone č. 140/1896 ř.z., o prepožičiavaní nevyhnutných ciest, ktorý bol zrušený Občianskym zákonníkom č. 141/1950 Zb. Od 1. apríla 1952 do 01.01.2008 vecné bremeno spočívajúce v práve nevyhnutnej cesty (cesty z núdze) bolo možné zriadiť len podľa stavebného zákona v súvislosti s vyvlastnením (§ 108 ods. 2 písm. d/ a § 109 ods. 1 Stavebného zákona). Prijatie ustanovenia § 151o ods. 3 v roku 2007 zákonodarca odôvodnil potrebami praxe. Odvolací súd prisviedča žalobcovi, že ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o aký druh stavby ide, teda nie je rozhodujúce, k akému účelu je stavba používaná, či je to obytný dom, alebo továreň, avšak pre rozsah zriaďovaného vecného bremena je rozhodujúca hospodárska potreba stavby, resp. spôsob a rozsah jej užívania. V tomto smere žalobca okresnému súdu spôsob a rozsah užívania svojej nehnuteľnosti nepreukázal. Rovnako nepreukázal do akej miery by bola nehnuteľnosť žalovanej zaťažovaná (počet osôb, druhy áut, frekvencia pohybu). Vo vzťahu k týmto záverom, pre stanovenie prípadného rozsahu požadovaného vecného bremena z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie je stavba vo vlastníctve žalobcu niekoľko desaťročí neobývaná a v dezolátnom stave a tieto závery okresného súdu žalobca v podanom odvolaní nespochybnil.
10.3 Tvrdenie žalobcu o tom, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu bez toho, aby bola podaná žaloba, nemôže byť brané do úvahy, neobstojí. Podanie osobitnej žaloby v tomto prípade nie je nevyhnutné, čo vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/136/2009 zo dňa 20.10.2010, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný).“ O. Y. (ktorý tvrdí, že jeho predkupné právo bolo obídené) sa podaním zo dňa 22.11.2018 adresovaným žalobcovi a F. W. dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu. O. Y. v podaní uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX v kat. úz. E. nad K. ako parcely reg. "E" č. XXX/X - trvalý trávnatý porast a č. XXX/X - orná pôda, pričom jemu a ani ostatným spoluvlastníkom nebol spoluvlastnícky podiel F. Molotovej ponúknutý na predaj skôr ako so žalobcom dňa XX.XX.XXXX uzavrela kúpnu zmluvu, čím došlo k porušeniu predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Podľa 40a Občianskeho zákonníka sa preto dovolával relatívnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej medzi F. W. a žalobcom. Žalobca nepoprel, že mu bolo uvedené podanie - dovolanie sa relatívnej neplatnosti
doručené. Záver súdu prvej inštancie o tom, že vedel o porušení predkupného práva, žalobca v odvolaní nespochybnil. Je potrebné pripomenúť, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nezaložil výlučne na konštatovaní, že obídený spoluvlastník sa dovolal poručenia predkupného práva; okresný súd napadnuté rozhodnutie založil na konštatovaní, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že nie je možné zabezpečiť jeho prístup k jeho nehnuteľnosti inak. Pokiaľ ale vyhodnotil aj ďalšie zistené skutočnosti (tu tvrdené obídenie podielového spoluvlastníka), je zrejmé, že vykonané dokazovanie a skutkové zistenia správne hodnotil jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach tak aby zo zodpovedalo ustanoveniu § 220 ods. 2 C.s.p.; v tomto smere niet okresnému súdu čo vyčítať. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu (zmluvy zo dňa 16.02.2018), bolo žalobcove spoluvlastnícke právo k parcelám reg. "E" č. XXX/X a XXX/X spochybnené. Aj v prípade, ak by okresný súd žalobe (o zriadenie vecného bremena) vyhovel, žalobcovu situáciu by to nevyriešilo, pretože by nemal zabezpečený prístup k svojej nehnuteľnosti, resp. jeho nárok na takýto prístup by bol pochybný. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na negatívne stanovisko obce E. nad K. ako stavebného úradu, ktorá žalobcovi oznámila, že ako orgán územného plánovania nesúhlasí s vybudovaním prístupovej cesty k rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na parcele reg. "C" č. XXX/X cez uvedené parcely. 10.4 Súd prvej inštancie dôvodne konanie žalobcu označil ako odporujúce dobrým mravom. Nakoľko žalobca je realitnou kanceláriou a pracuje s realitami dlhodobo, mal si zabezpečiť informácie ohľadom prístupu k nehnuteľnosti ešte pred jej kúpou. Ak ho predávajúca o bezproblémovom prechode ubezpečila ústne, túto skutočnosť si mal vopred overiť. Žalobca pritom nezisťoval, či je možné zriadiť vecné bremeno aj inak (dohodou), prípadne cez iné pozemky, len odkúpil spoluvlastnícke podiely na niektorých parcelách, čo malo posilniť jeho tvrdenia o jedinom možnom prístupe k jeho nehnuteľnosti; a bez toho, že by mal akokoľvek zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam (alebo sa o existenciu prístupu zaujímal) sa až po ich nadobudnutí začal domáhať práva prechodu k nim.
10.5 Námietku žalobcu o tom, že „Osobitné hydrogeologické posúdenie“ vypracovanému RNDr. Milanom Galkom zo dňa 21.11.2018 bolo vypracované len na základe informácií žalovanej, považoval odvolací súd za nedôvodnú. Aj keď uvedené posúdenie bolo vypracované všeobecne, okresný súd uvedený dôkaz vyhodnotil ako pravdivý vo vzťahu k iným dôkazom predloženým žalovanou, predovšetkým fotografiám zaplavenej parcely, na ktorej sa navrhuje zriadiť vecné bremeno. Vyhodnotenie dôkazu je v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej každý dôkaz je potrebné hodnotiť jednotlivo a všetky v ich vzájomných súvislostiach. Žalobca, ak spochybňoval správnosť takéhoto dôkazu, mal možnosť predložiť iný dôkaz, dať si vypracovať odborné vyjadrenie, ktorým by už predložený a vykonaný dôkaz spochybnil, najmä ak bol toho názoru, že nejde o podmáčané územie. Takúto možnosť nevyužil. Až na pojednávaní sa domáhal nariadenia znaleckého dokazovania napriek tomu, že okresný súd na nariadenom predbežnom prejednaní sporu strany poučil o sudcovskej koncentrácii konania.
10.6 Odvolací súd zdôrazňuje, že pri zriaďovaní vecného bremena je potrebné dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Preto v prípade, že vlastník stavby má možnosť zriadiť prístup k stavbe bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, nemožno vecné bremeno zriadiť. Keďže žalobca v konaní nepreukázal, že prístup k jeho stavbe nemožno zabezpečiť inak, ako cez parcelu žalovanej, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď jeho žalobu zamietol.
11. Keďže okresný súd zamietol žalobu v celom rozsahu, podľa § 336 ods. 4 C.s.p. správne zrušil aj neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Brezno č.k. 9C/4/2018-36 zo dňa 19.03.2018.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, a to aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutým, ale výrokom závislým, podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu strán sporu v odvolacom konaní a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).