Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sf/24/2023

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca) a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: A. B. - COMPLET JOLLY, miesto podnikania A. C. XXX/XX, XXX XX D., IČO: 32 806 078, právne zastúpený: JUDr. Marek Čuhák, advokát so sídlom Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 52 940 624, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 102112078/2023 zo dňa 17.08.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu zo dňa 16.10.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 16.10.2023, doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) dňa 22.10.2023, sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102112078/2023 zo dňa 17.08.2023, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) č. 100729204/2023 zo dňa 07.03.2023. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa podľa a o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 19.497,60 Eur a neuznal daňovú stratu v sume 5.442,81 Eur na dani z príjmov fyzickej osoby podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie roka 2019.

2. Žalobca súčasne v žalobe navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Mal za to, že v posudzovanom prípade sú splnené zákonné predpoklady podľa v znení účinnom od 01.07.2023 (ďalej len „“ alebo „SSP“), čo odôvodnil nižšie uvedenými skutočnosťami.

3. Žalobca vykonáva predmet podnikania zámočníctvo od 17.06.1992, ostatné predmety podnikania vykonáva od 06.06.2005 a predmet podnikania dokončovanie stavieb a ich zmien vykonáva od 16. 02.2010, teda pôsobí v podnikateľskom prostredí nepretržite už 31 rokov. Žalobca zdôraznil, že všetky záväzky voči daňovému úradu, sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni si vždy riadne a včas splnil. Výkon rozhodnutia a následná daňová exekúcia by pre žalobcu znamenala ohrozenie ďalšej existencie jeho podnikateľskej činnosti, ako jediného zdroja príjmu žalobcu. Rovnako žalobca poukázal na to, že prípadná daňová exekúcia by mohla ohroziť jeho dennodenný chod a mohla mať negatívne dôsledky na dôveryhodnosť jeho osoby. Taktiež by žalobcu mohla dostať do druhotnej platobnej neschopnosti, pretože v dôsledku straty obchodných partnerov a odberateľov by žalobca nedisponoval s finančnými prostriedkami na platenie odvodov a daní. Došlo by k znemožneniu spolupráce žalobcu s bankovými ústavmi, teda možnosti žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby na výkon podnikateľskej činnosti. Žalobca ďalej uviedol, že výkon rozhodnutia a následne daňová exekúcia by mohli tiež ohroziť

jeho reálnu možnosť plniť si povinnosti voči štátu tak, ako ich plnil doteraz. Prípadný výkon rozhodnutia podľa vyjadrenia žalobcu by mu mohol preukázateľne spôsobiť nevyčísliteľnú škodu. Rovnako v prípade výkonu daňovej exekúcie by bol žalobca vedený Finančnou správou SR ako dlžník vo vzťahu k daňovému úradu, čo by mu podstatne sťažilo výkon podnikateľskej činnosti, keďže je objektívne možné očakávať, že obchodný partneri a odberatelia stratia z tohto dôvodu voči žalobcovi dôveru a odstúpia od začínajúcich i prebiehajúcich obchodných aktivít, čo by v konečnom dôsledku viedlo k likvidácii samotného podnikania žalobcu. Táto situácia by značným spôsobom mohla sťažiť plnenie záväzkov a povinností žalobcu vo vzťahu k iným subjektom, zároveň poškodiť jeho dobré meno, ktoré si dlhodobo buduje. Žalobca sa domnieva, že rozhodnutie žalovaného, ktorým došlo k potvrdeniu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, možno bez ďalšieho považovať za rozhodnutie, okamžitým výkonom ktorého by žalobcovi hrozila závažná ujma súvisiaca s výškou vymáhanej sumy, ktorá by pre žalobcu mohla mať likvidačný charakter. Ide o hrozbu značnej finančnej ujmy, pričom takáto hrozba je jedným z dôvodov predpokladaných procesným predpisom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Je preto podľa názoru žalobcu preukázaná skutočnosť, že pre odloženie výkonu tohto rozhodnutia sú naplnené všetky zákonné požiadavky, teda skutočnosti, že žalobcovi hrozí závažná ujma, tiež značná hospodárska škoda, zároveň nevyčísliteľná finančná škoda a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov, pričom odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom, čím sú podľa názoru žalobcu splnené všetky predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

4. Žalobca na preukázanie dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepredložil žiadne dôkazy.

5. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril dňa 22.01.2024 len v stručnosti, keď uviedol, že má za to, že nepriznaním odkladného účinku nehrozí žalobcovi nenapraviteľný následok, ani iná závažná ujma. Žalovaný nepriznal príjmy a nevedel priradiť nakúpený materiál na dosiahnuté príjmy.

6. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 7. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

8. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne ustanoví alebo osobitný predpis. Vychádzajúc systematiky z jednotlivých ustanovení možno predpokladať, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby inštitút odkladného účinku správnej žaloby bol využívaný ako výnimka zo zásady vyplývajúcej z ustanovenia , podľa ktorého podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. 10. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže správny súd za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukázať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že

takého rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce za takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

11. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) . V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej ( ), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania ( ) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní ( ), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

12. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“ ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma (iný nenapraviteľný následok) má spočívať, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má. Žalobca nie je povinný preukázať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. – 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

13. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle . Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

14. Žalobcom v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uvádzané dôvody možno zhrnúť pod hrozbu daňovej exekúcie, v dôsledku ktorej by podľa tvrdenia žalobcu nastali nenapraviteľné ekonomické následky pre výkon jeho živnostenského podnikania, a to či už v priamom dôsledku, keď podľa tvrdenia žalobcu by okamžitým výkonom daňovej exekúcie by sa dostal až do existenčného ohrozenia a mala by pre neho likvidačný charakter, v dôsledku čoho by nebol schopný ďalšieho výkonu predmetu podnikania na základe jeho živnostenského podnikania, ako aj v druhotnom následku, kedy by sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, čo by potom malo za dôsledok stratu dôveryhodnosti a dobrého mena žalobcu, stratu obchodných partnerov a neschopnosť žalobcu ďalej si plniť povinnosti odvodov a daní voči štátu a štátnym inštitúciám, čo by spôsobovalo aj znemožnenie spolupráce s bankovými ústavmi, teda eventuálnu nemožnosť žalobcu žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby na výkon podnikateľskej činnosti.

15. Správny súd poznamenáva, že výkon rozhodnutia (exekúcia) je zákonným dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti ním uloženej. Správny súd má za to, že daňová exekúcia ako zákonný inštitút sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch, a to tak, že pokiaľ žalobca dôvodí „iba“ hrozbou (daňovej) exekúcie, mal by s ohľadom na subsidiaritu správneho súdnictva vykonať kroky na jej zamedzenie bez ingerencie správneho súdu a využiť inštitúty podľa daňového poriadku, ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie za splnenia určitých podmienok. Ide napr. o odloženie daňovej exekúcie podľa § 95 ods. 1 a 2 daňového poriadku. Podľa názoru správneho súdu až prípadné nevyhovenie správcu dane návrhu na odloženie exekúcie by mohlo eventuálne predstavovať dôvod na jeho rozhodnutie o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Každú vec však správny súd vždy hodnotí jednotlivo podľa konkrétnych individuálnych okolností prípadu. Práve v tomto smere však správny sú akcentuje dôkaznú povinnosť, ktorá je jednoznačne na strane žalobcu, pretože nie je úlohou správneho súdu „hľadať“ a „pátrať“ po dôvodoch a dôkazoch, ktoré by odôvodňovali vyhovenie návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Relevantné dôkazy a hodnoverne preukázané skutočnosti tvrdené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú jednoznačne v procesnej autonómii (a v prospech) samotného žalobcu.

16. Je nutné zdôrazniť, že základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu podnikateľskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a vymedziť nimi niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe; následne je povinnosťou žalobcu toto vymedzenie správnemu súdu aj hodnoverne a relevantne osvedčiť. Je nevyhnutné a potrebné trvať na tom, aby žalobca nielen tvrdil, no aj hodnoverne a presvedčivo osvedčil také okolnosti, z ktorých bude hrozba daných negatívnych následkov pre žalobcu vzhľadom na jeho finančnú situáciu a právne postavenie bez pochýb zrejmá.

17. V predmetnej veci správny súd poukazuje na to, že v návrhu žalobcu nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti a dôkazy, ktoré by preukazovali prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Návrh žalobcu v podstate len s poukázaním na ustanovenie a uvedením, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí bližšie nešpecifikovaná hospodárska a finančná škoda, nie je odôvodnený tak, ako to vyžaduje zákon. Správny súd nepovažoval návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za dôvodný. Žalobca správnemu súdu žiadnym spôsobom neosvedčil základný zákonný predpoklad pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žiadnymi konkretizovanými argumentmi a najmä žiadnymi dôkazmi nepodložený a neodôvodnený návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepreukazuje, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila žalobcovi závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca v tomto smere dokonca ani netvrdil žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by jeho návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bližšie odôvodňovali, resp. žiadnym spôsobom nešpecifikoval v čom konkrétne mu hrozí vznik závažnej ujmy a tieto skutočnosti nepodoprel žiadnymi dôkazmi. Takéto neodôvodnené a dôkazmi nepodopreté, resp. hypotetické tvrdenia, nie sú bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd žiadosti o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel. Ako už správny súd v rámci odôvodnenia

rozhodnutia vyššie poznamenal, nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu dopĺňal dôvody a vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

18. Správny súd ďalej konštatuje, že žalobca je síce fyzickou osobou - podnikateľom (osobou, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia v zmysle ustanovenia o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov), ktorá ručí za výkon podnikateľskej činnosti celým svojím majetkom, avšak rovnako nemožno opomínať že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť vo viacerých predmetoch podnikania (aktuálne má v rámci živnostenského oprávnenia zapísaných 11. predmetov podnikania, pričom prvý z nich už od roku 1992) a teda v rámci obozretného a zodpovedného podnikania by mal mať vytvorenú finančnú rezervu v určitej výške na úhradu neočakávaných výdavkov. Správny súd taktiež konštatuje, že vyrubený rozdiel dane napadnutým rozhodnutím žalovaného nie je v takej enormnej výške, aby predmetná suma spôsobila likvidáciu žalobcu ako podnikateľa. V tomto smere však správny súd opätovne akcentuje, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a nezdokladoval svoju aktuálnu finančnú, ekonomickú a hospodársku situáciu.

19. Možno potom zhrnúť, že pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil v podstate len veľmi všeobecným tvrdením, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, majúca pre neho až likvidačný charakter, pretože žalobca nebude môcť po jej výkone naďalej vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, ako jediný zdroj príjmu žalobcu ako živnostníka, nebude schopný plniť si svoje zákonné povinnosti voči štátu, sociálnej a zdravotnej poisťovni, pričom uvedené bude mať zároveň dopad na zmluvných partnerov žalobcu, voči ktorým sa žalobca obáva straty dôveryhodnosti a svojho dobrého mena, podľa názoru správneho súdu úplne absentuje vymedzenie príčinnej väzby medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia a všeobecne tvrdenou hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, resp. finančnej škody.

20. Žalobca síce nie je povinný preukazovať, že už závažná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. V danom prípade žalobca neprodukoval (okrem svojich ničím nepodložených tvrdení a obáv z možných dôsledkov) žiadny dôkaz, ktorým by preukázal aktuálnu hrozbu, nebolo osvedčené, či daňová exekúcia prebieha, a teda nevymedzil príčinnú súvislosť medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia a aktuálnym hospodárskym, finančným a ekonomickým postavením žalobcu ako podnikateľa, v nadväznosti na schopnosť plnenia svojich odvodových daňových povinností vo vzťahu k daňovým inštitúciám, sociálnej a zdravotnej poisťovni.

21. Keďže žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, resp. finančná škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle zákonnej úpravy podľa , nebolo možné jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovieť a preto správny súd návrh žalobcu v súlade s zamietol.

22. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).