Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-120-2018.pdf
PDF · 82.29 KB
Case nature
Subarea
64Ek/120/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1) T.. K. T. P., B..: X.X.XXXX, O.. L. W. XXXX/X, XXXXX U. Ľ., 2) T.. P. K., B..: XX.XX.XXXX, O.. L. W. XXXX/X, XXX XX U. Ľ., obe zastúpené zákonným zástupcom - matkou: U. K., B..: XX.XX.XXXX, O.. L. W. XXXX/X, XXX XX U. Ľ., zast. právny zástupcom: JUDr. Gábor Száraz, advokátom, so sídlom Garbiarska 83/20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti povinnému: T. K., B..: X.XX.XXXX, O.. L. W. XXXX/X, XXX XX U. Ľ., o vymoženie zameškaného a bežného výživného, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michala Bulka, so sídlom Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, pod sp. zn. 251 EX 51/2018, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.1.2018 domáhal od povinného vymoženia výživného vo výške na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 2P/126/2017 zo dňa 06.11.2017, kt. nadobudol právoplatnosť dňom 15.11.2017.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 12.02.2018 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Michala Bulka, IČO: 37 790 412, sídlo exekútorského úradu Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, ktorý ju vedie pod sp. zn. 251 EX 51/2018. Súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie v neprospech povinného na vymoženie zameškaného a bežného výživného a trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 81,86 EUR.
3. Dňa 07.08.2019 bol súdu súdnym exekútorom predložený na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami, vyjadrenie oprávneného a stanovisko povereného súdneho exekútora k predloženému návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
4. Povinný podal, dňa 25.06.2019, osobne u súdneho exekútora písomné podanie označené ako „Vyjadrenie k Vášmu vyúčtovaniu a trovám exekúcie“ datované dňom 16.06.2019. Súdny exekútor z obsahu písomného podania povinného vyvodil záver, že ide o návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinného (v poradí druhý) a predložil ho súdu. Povinný v predmetnom písomnom podaní namieta výšku trov exekúcie ako aj výšku vymáhaného nároku, odvolávajúc sa na predložené dôkazy o úhradách. Na záver povinný žiadal s prihliadnutím na uvedené skutočnosti a predložené listinné dôkazy exekúciu zastaviť.
5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu, pričom vo svojom písomnom podaní zo dňa 09.08.2019 uviedol, že: „ ... matka maloletých detí predložila výpisy z účtov z Poštovej banky ako aj poštových poukážok o platbách výživného, z ktorých vyplýva, že uhradil poštovými poukážkami výživné na maloleté deti a to T. P. K. a P. K. sumu 790,- Eur. Prostredníctvom Poštovej banky do mesiaca august 2019 uhradil na účet matky maloletých detí celkovo
sumu 950,- Eur. Teda spolu za uvedené obdobie uhradil podľa týchto výpisov a poštových poukážok sumu 1740 Eur. Ostatnými listinnými dôkazmi o úhradách matka nedisponuje.“ Oprávnený si vo svojom vyjadrení nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil.
6. Súdny exekútor vo svojom písomnom podaní datovanom dňom 06.08.2019 uviedol, že zasiela súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného. Súdny exekútor k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že bežné výživné povinný platí k rukám matky, matka si však oznamovaciu povinnosť neplní. O platbách výživného súdny exekútor vie len od povinného. Aktuálne (v dobe predloženia návrhu na zastavenie exekúcie - 06.08.2019) súdny exekútor evidoval dlh na výživnom vo výške 259,94 EUR, nevedel však určiť, či tento dlh skutočne existuje s poukazom na nečinnosť matky ako zákonnej zástupkyne mal. detí. Na trovách exekúcie bol dlh evidovaný súdnym exekútorom vo výške 108,- EUR.
7. Dňa 03.12.2019 súd vyzval povereného súdneho exekútora, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy predložil súdu prehľad úhrad povinného, ktorý uvádzal v písomnom písomnom podaní datovanom dňom 06.08.2019.
8. Dňa 05.12.2019 poverený súdny exekútor doručil súdu prehľad úhrad povinného na výživné spolu s písomným vyjadrením, v ktorom uviedol, že: „Matka mala dostať sumu 3550,00 EUR, zo strany povinného obdŕžala 2966,18 EUR, zo strany exekútorského úradu sumu 643,82 EUR. Dlh na výživnom je 0,00 EUR. Právny zástupca mal dostať sumu 81,86 EUR, zo strany exekútorského úradu obdŕžal sumu 11,92 EUR a teda dlh na trovách právneho zastúpenia ostáva 69,94 EUR. Trovy exekútora do konca novembra predstavujú sumu 943,80 EUR. Od povinného bolo zaplatených 727,80 EUR a teda dlh na trovách exekúcie ostáva 216,00 EUR.“
9. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“): „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
11. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku: „V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrh na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrh na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.“
12. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.“
13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku: „Rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.“
14. Súdny exekútor predložil prvý návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinného dňa 01.06.2018. O predmetnom prvom návrhu povinného bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 64Ek/120/2018 zo dňa 12.03.2019. Predmetné uznesenia nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2019.
15. V poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, nakoľko bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, keď upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 12.03.2018 a návrh povinného na zastavenie exekúcie (v poradí už druhý) bol podaný osobne u súdneho exekútora dňa 25.06.2019.
16. Preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel súd k záveru, že nie je dôvodný. Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je tiež sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene, podmienky uvedené v § 48 ods. 2 Exekučného poriadku boli ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie splnené a zároveň ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie nenastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ani iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd je pri rozhodovaní o podanom návrhu viazaný ustanovením § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré ho oprávňuje skúmať len tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Exekučný súd už neskúma vecnú stránku exekučného titulu, ale len tie okolnosti, ktoré nastali po jeho vzniku, teda po dni vydania rozhodnutia. Vo vykonávacom konaní je exekučný súd povinný vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré má povahu exekučného titulu, nakoľko vykonáva len to, o čom bolo už rozhodnuté, a teda nenahrádza súd, prípadne iný orgán v základnom konaní. Exekučný súd je v plnom rozsahu viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek preskúmavať.
17. Základnými predpokladmi vedenia exekúcie voči dlžníkovi sú vykonateľný exekučný titul a skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Na základe predložených dôkazov a vyjadrení mal súd za preukázané, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade vykonateľného exekučného titulu. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 2P/126/2017 zo dňa 06.11.2017, kt. nadobudol právoplatnosť dňom 15.11.2017. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť uhrádzať výživné oprávnenému 1/ vo výške 80 Eur mesačne a oprávnenému 2/ vo výške 70 Eur mesačne. Keďže povinný si svoju judikovanú povinnosť voči oprávnenej dobrovoľne neplnil, neostávala oprávnenému iná možnosť ako domôcť sa priznaného práva cestou podania návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie (v poradí druhom) namietal výšku trov exekúcie ako aj výšku vymáhaného nároku, odvolávajúc sa na predložené dôkazy o úhradách. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že platby na ktoré sa povinný odvolával vo svojom návrhu boli realizované po začatí exekúcie. Možno preto konštatovať, že sa tak stalo až pod tlakom samotnej exekúcie. Exekučné konanie ako aj exekúcia boli teda začaté dôvodne, preto nemožno exekúciu považovať za nezákonnú ako to tvrdí povinný. Tu je potrebné zdôrazniť, že dôvod na zastavenie exekúcie na základe splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), je v zásade daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Ak nastane splnenie vymáhaného nároku oprávneného povinným až po začatí exekučného konania (začaté dňa 23.01.2018), resp. až po začatí exekúcie (začatá dňa 12.02.2018), pričom v posudzovanom prípade nárok oprávnených 1/, 2/, povinný plnil v splátkach, nejde o dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia. Ide o plnenie považované za vymožené súdnym exekútorom (s výnimkou úhrady pred začatím exekúcie), ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t.j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu. Uvedené plnenia iba zohľadní súdny exekútor pri ďalšom vedení exekúcie.
19. Súdny exekútor zastaví exekúciu iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61n ods. 1 Exekučného poriadku a súd tak urobí iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. V posudzovanej veci súd preto konštatuje, že nezistil, že by bol daný dôvod na zastavenie exekúcie ani v zmysle § 61n ods. 1 Exekučného poriadku a ani v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a exekúcia nebola ukončená ani iným spôsobom v zmysle § 61o Exekučného poriadku. Súdny exekútor síce vymohol vymáhaný nárok v jeho časti, nie však v celom rozsahu. Trovy exekúcie sú tak stále nárokom vymáhaným v naďalej prebiehajúcej exekúcii.
20. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný a zamietol ho, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
21. Vzhľadom k tomu, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie neboli preukázané žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol.
22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
24. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený mal v konaní úspech vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko oprávnený v exekučnom konaní je právne zastúpený, ale v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie si žiadne trovy neuplatnil, súd o trovách oprávneného nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.