Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-2-2019.pdf
PDF · 68.12 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci žalobcu V. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: T. č. XX, proti žalovanému: G. T., so sídlom: T. č. XX, I.: XX XXX XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom Bc. L. W., bytom: A., ul. L. č. X, o návrhu na zaplatenie 2.682,49 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 2C/13/2017-32 zo dňa 16.04.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, trovy konania stranám nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady na nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 23 dní. Žalobca ako bývalý starosta žalovaného si dovolenku nevyčerpal, a preto požiadal o jej preplatenie. Obecné zastupiteľstvo žalovaného uznesením č. 48/2015 neschválil náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku. Tieto dôvody, ktoré obec uviedla v uznesení, žalobca nepovažuje za dôvodné. Súd poukázal na ust. § 2 ods. 2 zákona 253/1994 Z.z. a žalobu zamietol. V danom prípade v súlade s ust. § 2 ods. 2 zákona 253/1994 Z.z. došlo rozhodnutím na základe hlasovania poslancov k neschváleniu uznesenia, ktorým by bolo schválené preplatenie dovolenky žalobcu.
2. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 262 ods. 1, 2 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Cdo/154/2005 a na článok 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a uviedol, že absencia rozhodnutia zastupiteľského zboru nemôže mať za následok nepriznanie takejto náhrady. Uvedený postup by bol v rozpore so zásadou, že starosta nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený z nárokov vyplývajúcich z pracovného pomeru, pričom pracovnoprávny charakter predmetná náhrada za nevyčerpanú dovolenku spĺňa. Nepriznanie náhrady by bolo v rozpore so zákazom diskriminácie Ústavou SR a Medzinárodnými dohovormi. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a zaviazal žalovaného na žalovanú sumu.
4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť.
5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Podmienkou pre priznanie náhrady za nevyčerpanú dovolenku podľa § 2 ods. 2 zákona 253/1994 Z.z. je jednak, že starosta nemohol vyčerpať dovolenku ani
do konca budúceho kalendárneho roku a jednak to, že o poskytnutí náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku rozhodlo obecné zastupiteľstvo. V danom prípade obecné zastupiteľstvo rozhodovalo o tom, či žalobcovi bude poskytnutá náhrada platu za nevyčerpanú dovolenku a uznesením 48/2015 zastupiteľstvo neschválilo náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku. Zákonná podmienka pre vyplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku teda nebola splnená, a preto súd prvej inštancie správne žalobu zamietol. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 2 ods. 1 zákona 253/1994 Z.z. funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere a funkciu starostu obce teda nemožno vzťahovať všetky práva a povinnosti, ktoré inak z pracovného pomeru vyplývajú. Starosta nepochybne má nárok na dovolenku, ale zákon špecifikuje podmienky, za ktorých možno starostovi priznať náhradu za dovolenku. Nie je diskrimináciou, pokiaľ v danom prípade pre nesplnenie zákonných podmienok žalobcovi náhrada za dovolenku nebola priznaná.
6. Ani z rozsudku Najvyššieho súdu SR 2Cdo/154/2005 nevyplýva, že bývalý starosta má nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku napriek negatívnemu rozhodnutiu obecného zastupiteľstva. Aj toto rozhodnutie vychádza z toho, že podmienkou pre vznik nároku podľa § 2 ods. 2 zákona 253/1994 Z.z. je, že o poskytnutí náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku rozhodlo obecné zastupiteľstvo.
7. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania.
8. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).