Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-155-2019.pdf
PDF · 83.68 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/155/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: T. Y., W.. XX. XX. XXXX, F. U. Č.
- L., A. XXX/XX, o 2.745,83 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 05. 02. 2019 č.k. 13Csp/136/2018-94 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť nezaplatenú istinu v sume 2.745,83 eur, úrok 104,32 eur, úrok z omeškania 2,44 eur, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 6,66 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2843,79 eur od 09 .06. 2017 do 15. 06. 2017, z nezaplatenej istiny vo výške 2.843,33 eur od 16. 06. 2017 do 20. 11. 2017, z nezaplatenej istiny vo výške 2.745,83 eur od 21. 11. 2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 104,32 eur od 09. 06. 2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady uviedol, že rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že zmluvné strany uzavreli dňa 26. 03. 2015 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.000 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach do 05. 03. 2019. Medzi zmluvnými stranami bola dojednaná úroková sadzba 13,90 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru 250 eur, výška anuitnej splátky 135,89 eur, termín splatnosti prvej splátky 07. 04. 2015, počet splátok 48, splatnosť úveru 05. 03. 2019, výška RPMN 18,41 %, priemerná RPMN ku dňu podpísania zmluvy 18,34 % a celková suma, ktorú musí klient zaplatiť 6.772,72 eur.
3. Súd prvej inštancie zistil, že z požičaných finančných prostriedkov vo výške 5.000 eur žalovaný uhradil len sumu 2.254,17 eur, pričom súčasne sa dostal do omeškania s úhradou splátok.
4. Po právnom posúdení veci v zmysle § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z., § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z.z., § 52, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená čo do
zaplatenia zostatku istiny vo výške 2.254,17 eur, úroku o výške 104,32 eur, úroku z omeškania vo výške 2,44 eur a nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 6,66 eur. Žalobe preto v tejto časti vyhovel.
5. Pokiaľ žalobca žiadal priznať úrok z úveru vo výške 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 2.843,79 eur od 09. 06. 2017 do 15. 06. 2017, z nezaplatenej istiny vo výške 2.843,33 eur od 16. 06. 2017 do 20. 11. 2017 a z nezaplatenej istiny vo výške 2.745,83 eur od 21. 11. 2017 do zaplatenia, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je v tejto časti neodôvodnená, preto žalobu v tejto časti zamietol.
6. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že vychádzajúc z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, dôvodovej správy k novele Občianskeho zákonníka vykonanej zák. č. 106/2014 Z.z., ale aj vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe možno dojednané úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov priznať len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Žalovaný ako dlžník bol povinný na základe zmluvy platiť úroky vo výške 13,90 % ročne, ktoré boli splatné mesačne. Úroky sú peňažným plnením a dôsledkom omeškania s ich plnením je povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania. Ide o zákonný dôsledok vyplývajúci z ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka bez toho, že by to museli účastníci právneho vzťahu dohodnúť. Úroky z omeškania patria po celú dobu, po ktorú je dlžník s platením úrokov v omeškaní. Vychádzajúc aj z iných rozhodnutí krajských súdov, na ktoré v rozsudku poukazuje súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ žalobca zosplatnil úver dňa 08. 06. 2017, patrí mu právo len na úroky z omeškania od tohto dátumu. Návrh žalobcu v časti dojednaných úrokov 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške uvedenej vo výrokovej časti rozsudku z tohto dôvodu zamietol.
7. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tieto vychádzajúc z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. priznal tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.
8. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.
9. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Žalobca mal za to, že nárok na zaplatenie zmluvného úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až do vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov dlžníkom. V tej súvislosti poukázal na ust. § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, Komentár k ustanoveniam Obchodného zákonníka, § 16 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Žaloba má za to, že úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ani prípadné zosplatnenie dlhu, ktoré je skutočnosťou zakladajúcou vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom nárok na úrok z úveru neovplyvňuje. Iný výklad by musel byť odôvodnený priamo príslušnými zákonnými ustanoveniami alebo nepriamo - extenzívnym výkladom existujúcich zákonných ustanovení. V tej súvislosti poukázal na iné rozhodnutia krajských súdov, ktoré v odvolaní aj špecifikuje a ktoré podporujú jeho názor o nároku žalobcu na úroky aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal tiež na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré podľa jeho názoru podporujú jeho stanovisko.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu, v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
11. Rozsudok je v napadnutej zamietavej časti vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18. 12. 2019 o 9,40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 11. 12. 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
13. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že namietaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. nie je naplnený.
14. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní, preto odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti.
15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že vychádzajúc z ust. § 497 Obch. zákonníka veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu. Následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť (iba) úroky z omeškania. Po zosplatnení úveru vzniká veriteľovi právo (len) na úrok z omeškania v súlade s § 369 Obch. zákonníka. Takýto záver je podľa názoru odvolacieho súdu logický, pretože v opačnom prípade by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa, vo vzťahu ku ktorému by sa požadovalo zaplatenie úrokov z úveru a úrokov z omeškania súčasne. Takýto postup by predstavoval neúmernú a neprijateľnú záťaž pre dlžníka ako spotrebiteľa. V tej súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 59/1998 a na obdobnú judikatúru v tejto oblasti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/1998, uznesenie Ústavného súdu SR IV ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012).
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietavej časti vrátane výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak trovy odvolacieho konania mu nevznikli.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).