Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/183/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého: T. F., Z. L. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - D.. F. F., Z. L. XX.XX.XXXX, K. B.: V. XX, B. T. H. - P. C., Z. L. XX.XX.XXXX, K. B.: A. E. XXX, zastúpený: KORABOVA & LOVICH, s.r.o., so sídlom: Laurinská 4, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 19. júla 2019, č. k. - 41, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 19. júla 2019, č. k. - 41, p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 19.07.2019, č.k. - 41, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletým T. na čas do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, vedenému na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , tak, že otec je oprávnený stretávať s maloletým T. v čase od 05.08. od 12,30 hod. do 11.08. do 18,30 hod v čase od 04.09. od 12,30 hod. do 09.09. do 18,30 hod., v čase od 04.10. od 12,30 hod. do 09.10. do 18,30 hod., v čase od 03.11. od 12,30 hod. do 07.11. do 18,30 hod., v čase od 21.11. od 12,30 hod. do 24.11. do 18,30 hod., v čase od 05.12. od 12,30 hod. do 11.12. do 18,30 hod., v čase od 16.01. od 12,30 hod. do 22.01. do 18,30 hod., v čase od 02.02. od 12,30 hod. do 09.02. do 18,30 hod., v čase od 05.03. od 12,30 hod. do 11.03. do 18,30 hod., v čase od 05.04. od 12,30 hod. do 10.04. do 18,30 hod., v čase od 08.05. od 12,30 hod. do 12.05. do 18,30 hod., v čase od 06.06. od 12,30 hod. do 11.06. do 18,30 hod., v nepárnom kalendárnom roku v čase od 26.12. od 12,30 hod. do 29.12. do 18,30 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v predškolskom zariadení, ktoré navštevuje a po skončení styku ho odovzdá v mieste bydliska matky maloletého. V prípade, že sa maloletý nebude nachádzať v predškolskom zariadení, otec si ho prevezme v mieste bydliska matky maloletého. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť. Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom podaným na súde prvej inštancie dňa 14.06.2019 sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bol upravený jeho styk s maloletým. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že mu nie je umožnené udržiavať pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s maloletým. V návrhu uviedol, že po tom, ako podal na súde prvej inštancie návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému T., ktoré konanie sa viedlo pod spis. zn. a dňa 21.11.2018 bolo právoplatne zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu otcom, ktorý dúfal, že s matkou maloletého dospeje k mimosúdnej rodičovskej dohode, matka mu umožnila styk s maloletým v júni 2018 - 5 dní, v auguste 2018 bol syn u neho 3 noci, v septembri a októbri 2018 jedenkrát v mesiaci na 3 - 4 hodiny a v novembri 2018 bol maloletý u otca 3 noci. Naposledy otec maloletého videl dňa 03.12.2018, kedy mu matka umožnila stráviť s ním 3 hodiny v Bratislave. Od uvedeného obdobia maloletého nevidel a dokonca s ním nie je ani v

telefonickom kontakte. Cestou svojej právnej zástupkyne dňa 20.02.2019 oslovil právneho zástupcu matky s návrhom na uzavretie rodičovskej dohody a na základe vzájomného dohovoru predložil dňa 23.03.2019 matke návrh rodičovskej dohody, ktorý však ona prostredníctvom svojho právneho zástupcu odmietla s tým, že ani ona, ani maloletý T. sa nebudú prispôsobovať výhradne letovému plánu otca. Matka na jeho požiadanie nepredložila žiadny protinávrh. V krátkosti sa vyjadril k tomu, ako mu bol zo strany matky umožňovaný kontakt s maloletým od jeho narodenia a poukázal na to, že napriek tomu sa medzi ním a maloletým vytvoril veľmi pekný vzťah. Matka mu však aj v priebehu tohto obdobia bez príčiny zabraňovala v pravidelnom kontakte so synom, čo trvalo nezriedka aj niekoľko mesiacov. Matkou v minulosti navrhovaný rozsah styku s maloletým nepovažoval otec za postačujúci, a to predovšetkým s poukazom na vek maloletého a jeho záujem, ako aj na miesto bydliska otca v Kysuckom Lieskovci, vzdialenom 213 km od Bratislavy a v neposlednom rade s ohľadom na špecifiká jeho povolania. Maloletý má takmer šesť rokov a je už do značnej miery nezávislý od svojej matky. Má schválený odklad školskej dochádzky, na ktorú nastupuje až v septembri 2020, preto sa otec nazdával, že neexistuje žiaden objektívny dôvod, pre ktorý by maloletý u neho nemohol aj prespávať a mať tak možnosť stráviť so svojim otcom skutočne plnohodnotný čas. Poukázal na to, že so svojim synom mal a aj má bezproblémový, pekný a pozitívne sa vyvíjajúci vzťah. Usiluje sa v rámci svojich možností, do istej miery obmedzených povahou svojej práce, vždy tráviť so synom všetok voľný čas a naplno sa mu venovať. Matka tvrdí, že širší rozsah styku nie je možný kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu maloletého, konkrétne kvôli jeho oslabenej imunite, pre ktorú je podľa jej názoru nevhodné, aby cestoval do miesta bydliska otca v Kysuckom Lieskovci. Uvedené tvrdenia však otec označil za účelové a ničím nepodložené, keďže syn vyrastal do veku jedného roka mimo Bratislavy na Kysuciach. Matka neumožňuje a bráni otcovi, aby sa s maloletým stretával a rovnako bráni maloletému v styku s jeho ďalšou, širšou rodinou z otcovej strany, čo je zrejme odôvodnené subjektívnymi antipatiami matky k osobe otca a členom jeho rodiny. Otec uviedol, že pracuje ako dopravný pilot, pričom jeho pracovný čas je rozvrhnutý pomerne špecificky, každoročne od marca do novembra. V nasledujúcich mesiacoch má vždy osem dní voľna, počas ktorých by si želal stráviť s maloletým čas, uvedený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec bol toho názoru, že výkon jeho povolania ho nemôže diskvalifikovať v jeho rodičovských právach a nesúhlasil ani s tým, že by sa matka mala prispôsobovať výlučne jeho letovému plánu.

3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , a vecne vychádzajúc zo skutočností uvedených v návrhu otca a z obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Súd prvej inštancie v danom prípade mal za to, že je daný naliehavý právny záujem na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko je potrebné upraviť pomery medzi rodičmi maloletého T. v zmysle práva otca stretávať sa s maloletým. Zdôraznil, že každý rodič má právo budovať si vzťah so svojim dieťaťom a podieľať sa na jeho výchove bez ohľadu na to, či rodičia spolu žijú alebo nie, ktoré skutočnosti je však možné docieliť len pri realizovaní styku s dieťaťom. Za predpokladu, že medzi rodičmi je dohoda o styku rodiča s maloletým vylúčená, resp. nedá sa realizovať z dôvodu nespolupráce jedného z rodičov, je potrebné, aby súd stanovil pravidlá a takto stabilizoval situáciu. V danom prípade poukázal súd prvej inštancie práve na skutočnosť, že rodičia v súčasnosti nie sú schopní dospieť v tejto otázke k dohode bez zásahu súdu a otec je v situácii, kedy je ohľadom svojho styku s maloletým závislý výlučne na vôli matky, čo v spojení s narušenými vzájomnými vzťahmi medzi rodičmi a zjavne obštrukčným konaním matky v súvislosti s realizáciou styku otca s maloletým, nie je vhodné a ani žiaduce. Otec nemá upravený styk s maloletým súdnym rozhodnutím a pri existujúcich nezhodách s matkou nemá oporu v súdnom rozhodnutí, ktoré by mu zabezpečovalo aspoň minimálny kontakt s maloletým. Vzhľadom na uvedené argumenty upravil súd prvej inštancie styk otca s maloletým formou neodkladného opatrenia dočasne do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, ako je uvedené vo výroku predmetného uznesenia. Súd prvej inštancie v otázke rozsahu a termínoch styku s maloletým sa v zásade stotožnil s návrhom otca a zohľadnil tak špecifickosť jeho povolania, nakoľko mal rovnako za to, že výkon povolania skutočne nemôže byť otcovi na ujmu pri výkone jeho rodičovských práv, najmä ak sa jedná o rodiča, ktorý ani nevykonáva sústavnú dennú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a rozvíjať svoj vzťah s dieťaťom a uplatňovať svoj výchovný vplyv na dieťa môže tak len v rámci realizácie styku, ktorá v danom prípade do určitej miery musí byť prispôsobená harmonogramu pracovných povinností otca. V opačnom prípade by bolo jeho právo styku s dieťaťom výlučne formálne, bez jeho reálneho naplnenia. Súd prvej inštancie vychádzal tiež zo skutočnosti, že aktuálne maloletý Adam je v predškolskom veku a teda jeho styk s otcom je možné upraviť v navrhovanom rozsahu, čo už po nástupe na základnú školskú dochádzku nebude možné. Za potrebné považoval uviesť, že pri bližšom náhľade sa jedná o rozsah styku, ktorý

zodpovedá štandardnej úprave, vyplývajúcej aj z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov, rozdiel je len v jej rozložení, ktorá je v danom konkrétnom prípade prispôsobená harmonogramu pracovných povinností rodiča, ktorý disponuje právom styku s maloletým dieťaťom. Súd prvej inštancie čiastočne korigoval návrh otca, a to s prihliadnutím na obdobie, v ktorom rozhodoval, ako aj na celkovú situáciu na strane otca a maloletého, pričom nevyhovel návrhu otca na úpravu jeho styku s maloletým počas Vianočných sviatkov v tomto roku a jeho styk s maloletým upravil v tomto období od druhého sviatku vianočného, čo považoval nateraz za súladné so záujmom maloletého.

4. Matka maloletého podala proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhuje odvolaciemu súdu, aby zmenil napadnuté uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle jej odvolacieho návrhu, v rámci ktorého navrhuje rozsah styku otca s maloletým upraviť s nasledovnými zmenami: od 05.08. v čase od 12.30 hod. do 11.08. do 18.30 hod., 04.09. v čase od 12.30 hod. do 09.09. do 18.30 hod., 04.10. v čase od 12.30 hod. do 09.10. do 18.30 hod., 03.11. v čase od 12.30 hod. do 07.11. do 18.30 hod., 21.11. v čase od 12.30 hod. do 24.11. do 18.30 hod., 05.12. v čase od 12.30 hod. do 11.12. do 18.30 hod., 16.01. v čase od 12.30 hod. do 22.01. do 18.30 hod., 02.02. v čase od 12.30 hod. do 09.02. do 18.30 hod., 05.03. v čase od 12.30 hod. do 11.03. do 18.30 hod., 05.04. v čase od 12.30 hod. do 10.04. do 18.30 hod., 08.05. v čase od 12.30 hod. do 12.05. do 18.30 hod., od 06.06. od 12.30 hod. do 11.06. do 18.30 hod., v nepárnom kalendárnom roku v čase od 26.12. od 12.30 hod. do 29.12. do 18.30 hod. V odvolaní matka nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že otcovi je bránené v jeho základnom práve stýkať sa s maloletým synom, k čomu súd dospel len na základe tvrdenia otca a predloženej komunikácie o rodičovskej dohode. Matka má za to, že otec žiadnym spôsobom neosvedčil, aspoň predložením komunikácie medzi rodičmi, že mu matka bráni v styku s maloletým. Súd prvej inštancie bez toho, aby využil možnosť si zavolať na výsluch matku dieťaťa, aby sa presvedčil, či skutočne dochádza k takému obmedzeniu z jej strany, nariadil neodkladné opatrenie, pričom v tomto prípade nebol vôbec osvedčený naliehavý právny záujem. Matka zdôraznila, že nikdy otcovi nebránila v styku s maloletým a otec to aj značne zneužíval, keď si maloletého vyzdvihol bez ohľadu na to, či matka mala s maloletým program. Čo sa týka navrhovaných termínov, s ktorými sa súd prvej inštancie v podstate stotožnil s návrhom otca v rámci neodkladného opatrenia, matka si je vedomá, že otec má špecifickú prácu a jeho zamestnanie mu nemôže byť na ujmu, avšak namieta, že v žiadnom prípade nariadená úprava nemôže byť ani na ujmu dieťaťa a rozhádzať mu akýkoľvek režim, aký sa mu matka snaží nastoliť. Ideálnejšie riešenie aj pre režim maloletého je, ak by išlo o víkend a nejaký deň alebo dva k tomu, aby maloletý stále v každom týždni chodil do škôlky, aby si osvojil riadne návyky na chodenie do školy. Matkou navrhnuté termíny zachovávajú aj právo otca na styk s maloletým synom, hoci matka sa domnieva, že styk nie je ani potrebné upravovať.

5. Otec maloletého vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že v návrhu hodnoverne opísal skutkový stav a relevantnými listinnými dôkazmi preukázal také pomery, ktoré si vyžadovali neodkladnú úpravu styku otca s maloletým. K tvrdeniu matky, že otcovi nebránila v styku so synom, otec uviedol, že s nejedná o pravdivé tvrdenia, čo vyplýva zo samotného návrhu otca, ako aj odvolania matky. Na návrh rodičovskej dohody zo dňa 23.03.2019 matka reagovala negatívne, t.j. odmietla o dohode akokoľvek rokovať. Otec poukázal na to, že matka neuviedla žiadne svoje konkrétne návrhy, či pripomienky k rodičovskej dohode a na poslednú výzvu právneho zástupcu otca zo dňa 09.04.2019 už nereagovala. Otec uviedol, že matka sa viackrát vyjadrila, že urobí všetko pre to, aby maloletého nevidel. Za posledných šesť rokov bol s maloletým bezproblémovo iba v období, keď otec býval s matkou v spoločnej domácnosti, inak matka dávala maloletého otcovi sporadicky a vždy iba vtedy, keď to vyhovovalo matke, resp. počas jeho choroby, keď sa nemal kto o neho postarať. Matka vo svojom odvolaní navrhuje iný režim styku a to s poukazom na to, že súdom určený harmonogram styku má údajne „ rozhádzať režim maloletého“. S uvedeným tvrdením sa otec nestotožňuje. Otec poukazuje na odôvodnenie nepadnutého uznesenia, kde súd prvej inštancie uviedol, že pri určení rozsahu styku otca s maloletým prihliadol práve na skutočnosť, že mal. Adam doposiaľ navštevuje predškolské zariadenie, pričom určený rozsah styku zodpovedá štandardnej úprave, vyplývajúcej z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov, rozdiel je len v jej rozložení, ktorá je v danom konkrétnom prípade prispôsobená harmonogramu pracovných povinností rodiča, ktorý disponuje právom styku s maloletým dieťaťom. V opačnom prípade by bolo jeho právo styku s maloletým výlučne formálne, bez jeho reálneho naplnenia. Otec tiež upresnil, že maloletý má už dávno osvojené potrebné hygienické, spoločenské, stravovacie a sociálne návyky, keďže navštevuje posledný rok predškolského zariadenia, avšak už od 8. mesiaca svojho veku. Rovnako neobstojí námietka matky, že maloletý je u otca celý týždeň, nakoľko si ho otec preberá od matky vo štvrtky a po víkende v pondelok, resp. v utorok ho matke odovzdáva. Matka navrhla iný rozsah úpravy styku, pričom žiada posunúť

začiatok, alebo koniec styku o deň dva, niekedy dokonca ho predlžuje o tri dni. Otec namieta, že matkou navrhnutý posun však koliduje s jeho pracovným režimom a inými povinnosťami, nakoľko na nástup do práce mimo SR, resp. návrat domov potrebuje minimálne jeden deň. Rovnako tak s ohľadom na vzdialenosť medzi bydliskom otca a bydliskom matky, potrebuje otec ďalší deň na zabezpečenie prevozu maloletého. Otec poukázal i na to, že okrem toho má ďalších dvoch synov, s ktorými chce rovnako počas jeho pobytu doma stráviť aspoň zopár dní. Otec má za to, že neexistuje žiadny objektívny dôvod, pre ktorý by mal byť posunutý súdom predbežne určený rozsah styku otca s maloletým. V danom prípade sú osvedčené dôvody na ponechanie platnosti nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým je predbežne upravený styk otca s maloletým a navrhuje potvrdiť napadnuté uznesenie.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, ) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť (, ).

7. Podľa odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

8. Podľa odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Podľa na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý Adam má 6 rokov, je v osobnej starostlivosti matky, má odklad povinnej školskej dochádzky do septembra 2020, otec maloletého pracuje ako pilot dopravného lietadla. Na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. prebieha konanie na návrh otca o úpravu práv a povinností k maloletému T., ktoré nie je právoplatne skončené. Rodičia doposiaľ nemajú žiadnym spôsobom upravené práva a povinnosti k maloletému, pričom k mimosúdnej dohode ohľadom realizácie styku otca s maloletým nedošlo, vzhľadom na pretrvávajúce spory medzi rodičmi.

11. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.

12. Odvolací súd v predmetnej veci poukazuje na , podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa by sa v záujme maloletého mali predovšetkým na úprave styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, dohodnúť. Až následne, ak takáto dohoda nie je možná, upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom súd, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia.

13. Vzhľadom na zistený skutočný stav veci, ako aj obsah odvolania matky, ktorá v podstate nenamieta súdom nariadenú úpravu styku otca s maloletým do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej, ale navrhuje len zmenu rozsahu styku o niekoľko dní, odvolací súd považuje odvolanie matky za nedôvodné a má za to, že je v záujme maloletého ponechať nariadenú úpravu styku v rozsahu, ako určil súd prvej inštancie. Nie je daný objektívne dôvod na zmenu nariadeného rozsahu styku tak, ako to v odvolaní navrhla matka s odôvodnením, že nie je v záujme maloletého narúšať jeho režim. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pri dočasnej úprave styku správne rešpektoval špecifickosť povolania otca a bolo žiaduce sa prispôsobiť pri určení styku s maloletým do určitej miery harmonogramu pracovných

povinností otca, aby tým bola reálne vytvorená otcovi možnosť výkonu jeho práv, ako rodiča na styk s maloletým. Navyše je dôležitá tá skutočnosť, že tu nejde iba o právo otca na styk s maloletým, ale najmä ide o právo maloletého na pravidelný a plnohodnotný kontakt s otcom. Špecifiká povolania otca nemôžu byť na ujmu maloletému, a to najmä v prípade, keď tu nie sú žiadne relevantné dôvody k tomu, aby sa styk nemohol realizovať v rozsahu, ako bol nariadený. Nie je preto vhodné, najmä ak nie je na to daný objektívny dôvod, aby bol menený nariadený režim súdom prvej inštancie a tak bol v reálnom ponímaní zúžený styk otca s maloletým, nakoľko by to kolidovalo s jeho pracovnými povinnosťami. Odvolací súd má za to, že nariadený styk otca s maloletým nebude narúšať jeho režim a nie je ani ohrozená príprava maloletého na nástup na základnú školu, keď pár dní v mesiaci nebude v materskej škole. Je nepochybné a z návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia aj vyplýva, že otec má skutočný záujem o maloletého, chce sa mu venovať, chce s ním tráviť čas, čo je pre maloletého veľkým prínosom. V tejto súvislosti je potom treba rozvíjať vzťah otca s maloletým, k čomu je potrebná nariadená dočasná úprava styku.

14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd (v zhode so súdom prvej inštancie) uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia je v záujme maloletého a preto uznesenie súdu prvej inštancie o dočasnej úprave styku otca s maloletým ako vecne a právne správne potvrdil ( , ). Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetné rozhodnutie neprejudikuje a nenahrádza rozhodnutie vo veci samej. V konečnom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie určí konkrétny rozsahu styku otca s maloletým a to aj s ohľadom na skutočnosť, že maloletý nástupom na základnú školu už nebude môcť vymeškávať z vyučovania len z dôvodu styku s otcom. Toho času, pokiaľ je maloletý v materskej škole, je možné akceptovať, že pár dní v mesiaci predškolské zariadenie z dôvodu styku s otcom nenavštívi.

15. Odvolací súd na záver apeluje na oboch rodičov, aby zvážili svoju komunikáciu a snažili sa dohodnúť o výkone práv k maloletému T., hlavne ohľadom rozsahu styku, nakoľko pri viaznucej komunikácii rodičov sa práve maloletý T. stane „nástrojom“ pre ich vzájomný „boj“, z ktorého potom vyplynú vyhrotené situácie negatívne vplývajúce na maloleté dieťa.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).