Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_42T-57-2020.pdf
PDF · 106.25 KB
Case nature
Area
Subarea
42T/57/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudcom Marekom Mikulčíkom v trestnej veci obžalovaného Q. Q., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. februára 2024 v Pezinku, takto
rozhodol:
Obžalovaný: Q. Q., K.. XX. P. XXXX B. O., I. O. Z. XXX/XX, W. F.,
uznáva sa za vinného, že
dňa 09.04.2019 v čase asi o 17.30h v W. F. K. Z. ulici pred rodinným domu č. XX/XXX cúval s motorovým vozidlom zn. Citroen Berlingo, EČV: PK-XXXEF z miesta mimo vozovky na hlavnú cestu, pričom nedal prednosť po hlavnej ceste, v smere od Pezinka na Chorvátsky Grob, jazdiacej cyklistke U. D. v dôsledku čoho cyklistka spadla na zem, čím porušil ustanovenie §2 ods. 2 písm. o/, § 21 ods. 1, §22 ods. 2 s poukazom na §137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a poškodená v dôsledku nárazu a pádu utrpela zlomeninu dolného konca stehnovej kosti supra kondylová, s celkovou dobou liečenia 6 mesiacov,
teda
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a to závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona a § 56 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, peňažný trest vo výške 500,- (päťsto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu úmyselne zmaril, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť zaplatiť poškodeným:
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, náhradu škody vo výške 3.231,84 eur;
- U. D., K.. X. K. XXXX B. Q., I. O. V. XX, W. F. náhradu za spôsobenú bolesť vo výške 3.647,- eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú U. D., K.. X. K. XXXX B. Q., I. O. V. XX, W. F., so zvyškom jej nároku na náhradu nemajetkovej ujmy na civilný proces.
odôvodnenie:
1 Okresná prokuratúra Pezinok podala na obžalovaného Q. Q., (ďalej len „obžalovaný“) na tunajšom súde dňa 21. mája 2021 obžalobu pod č.: Pv 338/19/1107-19 (ďalej len „obžaloba“), pričom skutok uvedený v obžalobe právne kvalifikovala ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na tom skutkovom základe, že „dňa 09.04.2019 v čase asi o 17:30 hod. v Slovenskom F. K. Z. ulici pred rodinným domu č. XX/XXX cúval s motorovým vozidlom zn. Citroen Berlingo, EČV: V.-XXXEF z miesta mimo vozovky na hlavnú cestu, pričom nedal prednosť po hlavnej ceste, v smere od Pezinka na Chorvátsky Grob, jazdiacej cyklistke U. D. a narazil do jej pravej strany v dôsledku čoho spadla na zem, čím porušil ustanovenie § 2 ods. 2 písm. o), § 21 ods. 1, § 22 ods. 2 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c), písm. h) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a poškodená v dôsledku nárazu a pádu utrpela zlomeninu dolného konca stehnovej kosti supra kondylová, s celkovou dobou liečenia 6 mesiacov.“.
2 Súd vo veci vydal dňa 7. septembra 2020 trestný rozkaz, proti ktorému obžalovaný podal včas odpor.
3 Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom znalca Ing. X. S., výsluchom svedka Q. F., výsluchom znalca prof. MUDr. Š. P., výsluchom svedkyne - poškodenej U. D. (ďalej tiež len „poškodená“), prečítaním znaleckého posudku č. 10/2019 prof. MUDr. Štefana Durdíka, PhD., MHA, prečítaním znaleckého posudku č. 29/2019 Ing. X. S., a prečítaním listinných dôkazov: záznamu o dopravnej nehode, plánu a fotodokumentácie; odpisu z registra trestov; výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR; výpisu EKV.
K dokazovaniu
4 Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, nakoľko skutok sa nestal tak ako je to uvedené v obžalobe, on pani poškodenú autom nezrazil. K nehode prišlo tak, že on normálne cúval s autom z mostíka pred domom na hlavnú cestu, pred cúvaním sprava videl cyklistku vo vzdialenosti asi 50 m, zľava dával prednosť idúcim autám, chvíľu s autom stál, potom zaradil spiatočku a začul buchot bicykla, v pravom zrkadle videl trčať koleso bicykla a na rozhraní vozovky a trávnika ležala poškodená, bicykel ležal na nej. Po príchode neznámeho muža na miesto nehody poškodená krívala, naložili ju do auta, on potom pani poškodenú aj zaviezol do nemocnice v Ružinove. Asi po troch hodinách prišiel domov, kontaktovala ho polícia, robili obhliadku na mieste nehody, avšak len podľa toho, ako si to pamätali, pretože bicykel ani auto už na mieste nehody neboli. Podľa neho staršia pani na bicykli stratila balans a spadla, on ju určite autom nezrazil. Tak, ako je to uvedené na č.l. 38 znaleckého posudku Ing. X. S. sa nehoda rozhodne stať nemohla, pretože on pani D. našiel ležať na opačnej strane cesty, t. j. po náraze by ju musel katapultovať asi na 5 metrov, čo je nemožné, pretože on s vozidlom nemal ani nejakú rozjazdovú vzdialenosť na nabratie veľkej rýchlosti. Jeho vozidlo v čase nehody určite nestálo tak, ako je uvedené na č.l. 38 38 znaleckého posudku Ing. X. S., on v tom čase už so svojim vozidlom na mostíku nestál.
5 Svedkyňa - poškodená U. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že išla na bicykli do kostola po ceste, po pravej strane. Zbadala stáť auto pred domom, nemalo ani zapnuté svetlá, potom si všimla, že auto cúva do jej cesty, myslela si, že ju zrazí, preto sa ho snažila obísť, aby ju auto nezrazilo, zoskočila z bicykla a spadla na cestu. Potom už volali záchranku.
6 Svedok Q. F. uviedol, že celý priebeh nehody nevidel, videl len jej záver, ako cyklistka ležala na zemi, potom, ako spadla z bicykla, keď obžalovaný cúval s autom. Cyklistka sa snažila vyhnúť cúvajúcemu autu, chcela ho nejako obísť, aby ju nezrazilo, avšak to nestihla a spadla. Poškodená určite nepadla na zem v strede cesty tak, ako sa to hovorilo, ale skončila až mimo vozovky. Poškodenú naložil do svojho auta, odviezol ju domov, potom ju obžalovaný odviezol do nemocnice.
7 Znalec Ing. X. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že zotrváva na záveroch svojho posudku. Z technického hľadiska bolo príčinou dopravnej nehody skutočnosť, že vodič vozidla Citroen nedal prednosť v jazde v cyklistke, teda mal nesprávnu techniku jazdy. K namietaným údajom o priebehu
nehody (kontakt vozidla s bicyklom) uviedol, že on vychádzal len z toho, ako bolo miesto nehody zadokumentované a z výpovedí účastníkov nehody, resp. svedkov.
8 Znalec prof. MUDr. Š. P., PhD. uviedol, že poškodená D. utrpela pri dopravnej nehode zlomeninu dolného konca stehnovej kosti supra kondylová. Celkovo bola obmedzovaná v obvyklom spôsobe života cca 6 mesiacov. Jednoznačne tieto zranenia utrpela pri dopravnej nehode, pričom je pravdepodobné, že k zlomenine došlo pri páde a následnom kontakte s rigidnou podložkou (vozovkou). Dôležitý je aj vek, ide o poškodenú nad 70 rokov.
9 Zo znaleckého posudku č. 10/2019 vyplýva, že poškodená pri dopravnej nehode utrpela ťažkú ujmu na zdraví s dobou liečenia presahujúcou 42 dní, za ktorú jej prináleží bodové ohodnotenie bolestného vo výške 180 bodov.
10 Zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody zo dňa 10.04.2019 vyplýva, že stav povrchu vozovky bol suchý, neznečistený, k nehode prišlo na priamom úseku dvojpruhovej komunikácie, cez deň, poveternostná situácia nebola sťažená, rozhľadové podmienky boli dobré.
11 Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol raz súdne trestaný, avšak predchádzajúce odsúdenie má zahladené.
12 Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný v období od 05.03.2017 do 21.07.2020 má evidované 3 priestupky.
13 Z výpisu z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že v cestnej premávke spáchal obžalovaný od 04.09.2014 do 19.10.2017 celkovo 3 menej závažné priestupky (prekročenie rýchlosti jazdy), za ktoré bol postihovaný blokovými pokutami v nasledovných výškach : 1x 50,-€, 2x 60,-€.
K výroku o vine a k právnej kvalifikácií
14 Okresný súd Pezinok na úvod, v zmysle zásady iura novit curia, pripomína, že zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len „zákon o cestnej premávke“) je koncipovaný tak, že pokiaľ by všetci účastníci cestnej premávky riadne dodržiavali všetky povinnosti ustanovené im týmto zákonom, v praxi by k vzniku dopravných nehôd dochádzalo len výnimočne, a to v dôsledku zásahu vyššej moci (vis maior). V takomto ideálnom stave (úplného dodržiavania pravidiel stanovených zákonom o cestnej premávke) by totiž chodci nevstupovali na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak by vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemohli cez vozovku bezpečne prejsť. Vodiči by jazdili len primeranou rýchlosťou tak, aby boli schopní zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú majú rozhľad. K dopravnej nehode by v ideálnom stave prichádzalo skutočne výnimočne, napríklad v dôsledku toho, že vodič motorového vozidla by počas jazdy dostal infarkt myokardu, na vstup chodca do vozovky by nereagoval a s vozidlom by chodca zrazil.
15 Podľa § 2 ods. 2 písm. o/ zákona o cestnej premávke, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie neohrozením povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo.
16 Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.
17 Podľa § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke, pri vchádzaní na cestu z pozemku ležiaceho vedľa cesty, areálu s obmedzeným prístupom, oploteného objektu, garáže, parkoviska, obratiska električiek a podobných miest, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste.
18 Podľa § 22 ods. 2 zákona o cestnej premávke, vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky.
19 Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.
20 Podľa § 137 ods. 2 písm. h/ zákona o cestnej premávke v znení účinnom v čase skutku, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je nedanie prednosti v jazde.
21 § 16 Trestného zákona ustanovuje: „Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.“
22 § 124 Trestného zákona ustanovuje: „(1) Ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného. (2) Ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. (3) Ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je a) zmrzačenie, b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c) ochromenie údu, d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, e) poškodenie dôležitého orgánu, f) zohyzdenie, g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, h) mučivé útrapy, alebo i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas. (4) Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.“
23 Podľa § 138 písm. h/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.
24 Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
25 Podľa § 157 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
26 Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že skutok, za ktorý je obžalovaný stíhaný sa stal, avšak nie tak, ako to bolo uvedené v obžalobe, ale tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže z výpovedí obžalovaného, poškodenej i svedka F. vyplynulo, že obžalovaný pri cúvaní nenarazil do pravej strany jazdiacej cyklistky. Obžalovaný však pri cúvaní s motorovým vozidlom na vozovku z miesta ležiaceho vedľa cesty poškodenú účastníčku cestnej premávky ohrozil, nedal jej prednosť v jazde, táto musela zmeniť smer i rýchlosť jazdy, v dôsledku čoho z bicykla spadla a utrpela pri páde zlomeninu- ťažkú ujmu na zdraví. Obžalovaný tak porušil povinnosti vodiča vyplývajúce mu zo zákona o cestnej premávke.
27 Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, skutok je trestným činom a tento spáchal obžalovaný, pričom pokiaľ ide o jeho právnu kvalifikáciu, tento vykazuje všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona. Závažnejší spôsob konania súd vzhliadol v tom, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla porušil pravidlá cestnej premávky podľa ustanovení § 2 ods. písm. o/, § 22 ods. 2 zákona o cestnej premávke, v dôsledku čoho spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej inému ublížil na zdraví a nedal prednosť v jazde,
čo sa v zmysle ustanovenia § 137 ods. 2 písm. c/, h zákona o cestnej premávke považuje za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom.
28 Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako vedomú nedbanlivosť podľa § 16 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko obžalovaný vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.
29 Po zistení formálnych znakov trestného činu - prečinu, skúmal súd aj materiálnu stránku - materiálny znak prečinu uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria definované v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Pritom vychádzal z požiadavky, že skutočnosti uvedené v § 10 odsek 2 Trestného zákona je potrebné hodnotiť vo svojom súhrne bez toho, aby niektorej bol pripisovaný väčší či menší význam (jednej na úkor druhej). Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť prečinu stíhaného v obžalobe dosahuje Trestným zákonom vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, teda stupeň vyšší než nepatrný. Tento záver vyplýva z už uvedeného spôsobu vykonania činu a jeho následku popísaného v skutkovej vete rozsudku, z okolností, za ktorých bol spáchaný, ako aj z uvedenej formy a miery zavinenia. Tieto všetky rozhodné skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú taký stupeň závažnosti činu, pre ktorý je nevyhnutné vyvodzovať voči páchateľovi trestnú zodpovednosť.
K výroku o treste
30 Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
31 Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
32 Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.
33 Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
34 Pri úvahe o druhu a výmere trestu, súd vychádzal z vyššie uvedených skutočností a dospel k záveru, že u obžalovaného najlepšie splní účel trestu uloženie peňažného trestu, s primeraným náhradným trestom odňatia slobody, pretože takýto trest vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti, vytvorí podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
35 Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ustanovením § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri výmere trestu súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
36 Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že sa k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného súd nezistil žiadne. Následne súd trestnú sadzbu ustanovenú v § 56 ods. 1 Tr. zák. (od 160 eur do 331 930 eur) modifikoval s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák. a zistil, že obžalovanému je možné ukladať peňažný trest v rozpätí 160 eur až 221 340 eur. Za toho stavu súd uložil obžalovanému peňažný trest pri dolnej hranici takto určeného rozpätia vo výmere 500 eur, nakoľko mal za to, že takáto výmera trestu bude vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočne represívna.
37 Súd obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu úmyselne zmaril, ustanovil podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, nakoľko mal za to, že takýto náhradný trest odňatia slobody bude vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočný.
38 Uložený peňažný trest na dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby, s primeraným náhradným trestom odňatia slobody považuje súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti prípadu za trest primeraný, spravodlivý, dostatočne zodpovedajúci represívnej funkcii trestu i potrebám generálnej a individuálnej prevencie, ktorý bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.
K výroku o náhrade škody
39 S týmto trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie (konanie o náhrade škody), v ktorom sa rozhoduje len o takých nárokoch na náhradu škody, ktoré boli uplatnené riadne a včas. Riadne znamená, že boli uplatnené čo do dôvodu a výšky a včas znamená, že boli uplatnené najneskôr do skončenia vyšetrovania resp. skráteného vyšetrovania. Len o takýchto nárokoch súd rozhoduje v meritórnom rozhodnutí.
40 V posudzovanej veci si všetci poškodení svoj nárok na náhradu škody uplatnili riadne a včas. Dôvodnosť nároku poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovňa, a. s., bola preukázaná tým, že táto uhradila za zdravotnú starostlivosť poskytnutú jej poistencovi- poškodenej celkovo 3.231,84 €, súd preto tento nárok priznal v celom rozsahu.
41 Dôvodnosť nárokov poškodenej A. D. titulom náhrady za bolesť bola preukázaná bodovým ohodnotením jej zranenia uvedeným v znaleckom posudku (180 bodov). Titulom náhrady za bolesť preto súd priznal poškodenej sumu vo výške 3.647,- € (180*20,26= 3646,80 - zaokrúhlene na najbližšie celé euro smerom nahor podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.).
42 Nakoľko na preukázanie dôvodnosti zvyšného nároku poškodenej A. D. titulom náhrady nemajetkovej ujmy by bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd ju so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
43 To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde Pezinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.