Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/36/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobkyne: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XX, XXX XX T., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.07.2019, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 14.08.2019 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.07.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne ako účastníčky administratívneho konania a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.05.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci zamietnutia žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok.

2. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že pokiaľ ide o správne konanie bezprostredne predchádzajúce napadnutému rozhodnutia, dňa 27.03.2019 spísala žalobkyňa žiadosť o invalidný dôchodok. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.05.2019 podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa odborného posudku o invalidite zo dňa 27.03.2019 nie je invalidná podľa zákona o sociálnom poistení, keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia u žalobkyne určená na úrovni 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

3. Proti rozhodnutiu zo dňa 10.05.2019 podala žalobkyňa odvolanie, pričom poukázala na neurologický nález zo dňa 25.01.2019, ktorý nepreukazuje, že je bez bolesti chrbtice.

4. Na základe odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený jednak posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, následne posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, z ktorého odborného posudku o invalidite zo dňa 26.06.2019 vyplynulo, že v zdravotnom stave žalobkyne nedošlo k zhoršeniu ani v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí ani v iných ochoreniach oproti obdobiu, keď bol zdravotný stav žalobkyne posudzovaný pri jej predchádzajúcej žiadosti o invalidný dôchodok. Pre rozhodujúce postihnutie bolo realizované opakované angiologické vyšetrenie vrátane

sonografie renálnych tepien, ktoré potvrdilo priaznivé plnenie obličkovej artérie. Pôvodná aneuryzma nie je zväčšená. Žalobkyňa bola hospitalizovaná na neurológii pre oslabenie dolných končatín, po liečbe sa stav upravil, kontrolný neurologický nález bol prakticky normálny, v závere prepúšťacej správy sa udáva len nekomplikovaný vertebrogénny algický syndróm LS chrbtice, bez útlaku periférnych koreňov miechy. Rovnako stacionárny, je podľa MR vyšetrenia, aj nález pre syringomyeliu krčnej a hrudnej chrbtice, trvajú migrény zmiešaného pôvodu, bez jasnej vyvolávajúcej príčiny.

5. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil choroby obehovej sústavy choroby ciev, aneuryzma arteria renalis riešená stenom, bez funkčnej poruchy (malé periférne aneuryzmy) podľa kapitoly IX, oddielu B, položky 2, písm. a) prílohy č. 4 k zákon o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 20 % (z percentuálneho rozpätia od 10 % do 20 %). Za iné zdravotné postihnutia zvýšil posudkový lekár sociálneho poistenia žalobkyni percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Ide o tieto ochorenia: dorzalgia C a Th LS chrbtice na podklade degeneratívnych zmien, cefalea, v.s. migrenózna kombinovanej etiológie - vazomotorická, tenzná, vertebrogénna, bez recentnej neurotopickej symptomatiky, syringomyelia C6 - Th 2 overená MR vyšetřením - bez progresie, vazomotorická rinitída s poruchou imunity, varixy dolných končatín - stav po operácii ľavej dolnej končatiny v januári 2015, CHVO funkčne C2, v anamnéze adaptačná porucha - afektívna labilita u akcentovanej osobnosti, neurovegetatívne senzibilná (v minulosti tetanický syndróm), gastritída v roku 2000, s preliečeným helicobacterom, pelvic pain s negatívnou laparoskopiou, subakútna apendicitída v roku 2006, fistupa ľavej päty po cudzom telese po operácii v roku 1995 - zhojená, Raynaudov syndróm ľahkého stupňa, ľahká anémia, Backerova cysta vľavo, torakalgia - Tietzov syndróm, hypercholesterolémia - 6,2, exnikotinizmus, Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je naďalej 30 %, invalidita nevznikla.

6. Správnou žalobou, označenou ako „Žaloba o vrátenie percentuálnej miery za účelom konečného posúdenia invalidity,“ sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, požadujúc, aby jej prípad prehodnotila iná pobočka Sociálnej poisťovne, čo žiadala už skôr, avšak jej nebolo vyhovené. Posudkový lekár sociálneho poistenia jej najskôr v roku 2012 v súvislosti s ochorením chrbtice priznal mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 35 %, jej tieto percentá vzal a vymenil ich za 20 % v súvislosti s inou diagnózou - aneuryzma renálnej tepny vľavo. Ochoreniami chrbtice však stále trpí, spôsobujú jej bolesti a preto nechápe, ako môže posudkový lekár stanoviť, že sa jej stav zlepšil a následne jej znížiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Stále trpí viacerými ochoreniami. Sú nimi kombinovaná cephalea (cervikogénna - tenzná), porucha dynamiky C - Th chrbtice, syringomielia C6 - Th2, klinicky progresia do neuropatickej bolesti, LIS 1. sin., proturzia disku L4/5, chondroza L5/S1, aneuryzma renalis. Vzhľadom na odlišné posúdenie závažnosti diagnóz jednotlivých ochorení, na ktoré stále trpí, v roku 2012 a v súčasnosti, požiadala súd o pridelenie súdneho znalca z odboru neurológie a angiológie, ktorí by objektívne posúdili jej zdravotný stav.

7. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadal. S odkazom na závery posudkových lekárov sociálneho zabezpečenia a zdravotnej dokumentácie, z ktorej vychádzali, zdôraznil, že v zdravotnom stave žalobkyne nedošlo k zhoršeniu ani pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ani pri ostatných. Pre rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo realizované opakované angiologické vyšetrenie vrátane sonografie renálnych tepien, ktoré potvrdilo priaznivé obličkovej artérie. Pôvodná aneuryzma nie je zväčšená. Preto zodpovedajúce posúdenie je naďalej podľa kapitoly IX, oddielu B, položky 2, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení na úrovni 20 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa bola hospitalizovaná na neurológii pre oslabenie dolných končatín, po liečbe sa stav upravil, kontrolný neurologický nález bol prakticky normálny, v závere prepúšťacej správy sa udáva len nekomplikovaný vertebrogénny algický syndróm LS chrbtice bez útlaku periférnych koreňov miechy. Rovnako stacionárny je podľa MR vyšetrenia aj nález pre syringomieliu krčnej a hrudnej chrbtice, trvajú migrény zmiešaného pôvodu bez jasnej vyvolávajúcej príčiny. Psychické ťažkosti žalobkyňa nemá. Psychiater vylúčil psychický pôvod ťažkostí. Celkove takýto stav umožňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % na celkovú mieru 30 %.

8. Žalovaný pripomenul, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne posudkoví lekári sociálneho zabezpečenia zohľadnili nasledovné lekárske nálezy a správy: prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurológii vo Fakultnej nemocnici Trenčín zo dňa 19.09.2018 vrátane MR vyšetrenia Th chrbtice zo dňa

13.02.2018, MR vyšetrenia LS chrbtice zo dňa 19.09.201, kontrolné neurologické vyšetrenia (MUDr. P.) zo dňa 24.10.2018 a 25.01.2019, EMG vyšetrenie zo dňa 21.03.2019, chirurgické vyšetrenie (MUDr. Y.) zo dňa 04.10.2018, gynekologické vyšetrenie (MUDr. L.) zo dňa 04.10.2018, gastroenterologické vyšetrenie (MUDr. H. zo dňa XX.XX.XXXX, interné vyšetrenie (T.. C.) zo dňa 21.12.2018, angiologické vyšetrenia zo dňa 05.03.2019 a 16.03.2019, infektologické vyšetrenie (MUDr. L.) zo dňa 29.07.2018, imunologické vyšetrenie (MUDr. B.) zo dňa 11.02.2019, ORL vyšetrenie (MUDr. JH. zo dňa 17.05.2019. Posudkoví lekári okrem toho realizovali vlastné vyšetrenie žalobkyne.

9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uzavrel, že žalobkyňa v odvolacom konaní ani k správnej žalobe nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej žiadosti invalidný dôchodok. Posudkoví lekári sociálneho poistenia žalovaného dospeli k záveru, že z lekárskych záverov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali invalidite alebo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom dospeli k zhodným posudkovým záverom. Žalobkyňa nepreukázala, že v súčasnosti trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, než aká bola stanovená posudkovými lekármi sociálneho poistenia žalovanej. Závery posudkových lekárov sociálneho poistenia sú úplné a presvedčivé, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení. Žalobkyňa nepredložila žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania, nakoľko ňou predložené lekárske nálezy mali posudkoví lekári k dispozícii, avšak nešlo o dôkazy preukazujúce nesprávnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej žiadosti o invalidný dôchodok.

10. Podľa (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

12. Podľa (ďalej len „“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

13. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, bez nutnosti zastúpenia advokátom, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne, nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko to vzhľadom na povahu veci považoval za potrebné.

14. Na pojednávaní účastníci zotrvali na obsahu svojich písomných podaní.

15. Z hľadiska chronológie možno z doterajšej histórie posudzovania zdravotného stavu žalobkyne posudkovými lekármi sociálneho poistenia žalovanej uviesť nasledovné: Posudkový lekár sociálneho poistenia v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 04.05.2012 - označil za rozhodujúce

zdravotné postihnutie žalobkyne choroby podporného a pohybového aparátu podľa kapitoly XV, oddiel E (dorzalgia, deformujúca dorzopatia, spondylopatia), položka 3 (degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách) písm. b) (s prejavmi nervového a svalového dráždenia), pričom určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 35 %. Uvedený rezultát nadväzoval na zistenia, podľa ktorých žalobkyňa bola od roku 2010 opakovane liečená a vyšetrovaná neurológom a neurochirurgom pre záchvatové bolesti hlavy a pocit slabosti s tŕpnutím a kŕčami ľavej polovice tela. Vyšetrenia preukázali syringomyelické zmeny miechy v oblasti C6 - Th2, degeneratívne zmeny krčnej a hornej časti hrudnej chrbtice a medzistavcové platničky so zúžením foramenu, s dráždením miechy v oblasti C5-6. V roku 2012 neboli prítomné funkčné obmedzenia chrbtice, ktoré by dosahovali stupeň invalidity.

16. Pri neskoršom posúdení zdravotného stavu žalobkyne s odstupom niekoľkých rokov, v roku 2016, posudkový lekár sociálneho poistenia označil za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne ochorenie podľa kapitoly IX, oddiel B, položka 1 písm. a) - aneuryzma renálnej tepny vľavo, pričom ochorenie, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia za rozhodujúce označil v roku 2012, vyhodnotil v neskoršom posudku ako nezávažné až žiadne.

17. V lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 28.02.2018, ktorým žalovaná reagovala na zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. -142 zo dňa 02.10.2017, je konštatované, že žalobkyňa mala zistenú aneuryzmu ľavej renálnej artérie, ktorá bola implantáciou stentu a trombotizáciou vyradená z cirkulácie v januári 2016. Odvtedy je stav žalobkyne stabilizovaný, vlastná aneuryzma sa zmenšila z 1,5 cm na 1,2 cm. Funkcia obličky je dobrá, čo overilo urologické ambulantné a hospitalizačné vyšetrenie ku dňu 02.02.2018. Neboli zistené ani sekundárne poruchy krvácania alebo krvného obehu. Takémuto stavu zodpovedalo posúdenie podľa kapitoly IX, oddielu B, položky 2 písm. a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňou požadované posúdenie podľa položky 2 písm. b) nebolo možné realizovať, nakoľko sa nejednalo o disekujúcu aneuryzmu aorty, alebo veľké aneuryzmy panvových artérií alebo mozgových ciev. Neprebehla tiež klasická operácia s odstránením aneuryzmy a časti cievy, išlo len o angiografické vloženie stentgrafu do rozšírenej časti artérie intraarteriálnou cestou (cez cievu) a nie klasickou operáciou cez brušnú dutinu. Nebola prítomná funkčná porucha tohto stavu ani obmedzená výkonnosť organizmu. V odbornom posudku o invalidite zo dňa 28.02.2018 bola tiež zistená prítomnosť syringomyelie, ako aj drobné dutinky v priebehu krčnej a hrudnej miechy, nespôsobujúce motorický deficit na končatinách. Stav bol overený hospitalizáciou na neurológii do 23.08.2017, podľa MR bol rozsah ochorenia stabilizovaný, stacionárny, klinický negatívny nález bez lateralizácie overilo následne od 01.05.2017 do 16.01.2018 deväť ambulantných neurológov s rovnakým záverom. Nejednalo sa o závažný nález, v danom čase boli prítomné len prchavé dysestézie na rôznych miestach tela. Žalobkyňa bola pri hospitalizácii na neurológii podrobená psychiatrickému vyšetreniu, ktoré dokázalo adaptačnú poruchu s afektívnou labilitou pri dlhodobých zdravotných ťažkostiach u akcentovanej osobnosti neurovegetatívne senzibilnej. To súčasne vysvetľovalo v anamnéze dokázaný tetanický syndróm, ktorý vzniká pri prílišnom rozrušení z úsilného dýchania a je ľahko ovplyvniteľný dýchaním do uzavretého malého priestoru, napr. igelitového vrecka. V žiadnom prípade nie je možné tento stav etiológiou, priebehom i závažnosťou porovnať s epileptickým záchvatom tak, ako je uvedené v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. -142 zo dňa 02.10.2017. Psychiater potvrdil predpoklad zvýšeného subjektívneho prežívania ťažkostí a tetanický syndróm presunul len do anamnézy (dokumentácie), teda ako aktuálne neprítomný. Degeneratívne zmeny na chrbtici v zmysle diagnózy dorzalgie s prejavmi cefaley neboli sprevádzané diagnostickými závermi cervikocraniálneho alebo cervikobrachiálneho syndrómu (CC a CB), preto už podľa odborného posudku o invalidite zo dňa 28.02.2018 nemohli byť zaraďované tak ako v roku 2012 do hornej hranice zákonom stanoveného rozmedzia podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, čo požadovala žalobkyňa. Posudkový lekár sociálneho poistenia zdôraznil, že zdravotný stav a stupeň závažnosti jednotlivých ochorení sa v priebehu rokov mení, preto nález z roku 2012 nie je možné automaticky použiť pre posudzovanie zdravotného stavu v roku 2017, resp. 2018.

18. Podľa 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

19. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

20. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

22. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

23. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

24. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania, ich vyjadrení na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva, že z dôkazov, ktoré mali správne orgány k dispozícii a pri zabezpečovaní ktorých boli do veľkej miery závislí od procesnej aktivity žalobkyne a od jej schopnosti skutočnosti ňou uvádzané aj náležite podložiť relevantnými lekárskymi správami s primeranou výpovednou hodnotou, vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení platných a účinných v čase posudzovania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, resp. v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou konkrétnych ustanovení právneho predpisu a ich následným výkladom.

25. Spornou otázkou bolo určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v nadväznosti na stanovenie rozhodujúceho ochorenia žalobkyne. Správny súd dospel k záveru, že posudkoví lekári vo svojich posudkoch zo dňa 23.01.2018, 28.02.2018, 27.03.2019 a 26.06.2019 primeraným spôsobom vysvetlili zmeny v určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Denegeratívne zmeny na chrbtici v zmysle diagnózy dorzalgie s prejavmi cefaley nie sú sprevádzané diagnostickými závermi cervikocraniálneho alebo cervikobrachiálneho syndrómu, preto už nemôžu byť zaradené tak ako v roku 2012 do hornej hranice zákonom stanoveného rozmedzia podľa kapitoly XV, oddiel E, položka č. 3 písm. b). Posudkovými lekármi prijatý záver, že zdravotný stav a miera závažnosti ochorení sa v plynutím času v priebehu života mení a preto nález z roku 2012 nie je možné automaticky použiť aj pri neskorších posudzovaniach zdravotného stavu s odstupom niekoľkých rokov, považuje správny súd za logicky a

zrozumiteľne vysvetlený nielen z pohľadu všeobecných medicínskych znalostí, ale aj vo vzťahu k osobe žalobkyne, ktoré je mladého veku, kedy regeneračná schopnosť ľudského organizmu je efektívnejšia a môže prispievať k tomu, že prejavy ochorenia, ktoré ešte v roku 2012 odôvodňovali mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 35 %, sú s odstupom niekoľkých rokov miernejšie. Novo určené rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly IX, oddiel B nebolo možné posúdiť podľa položky 2 písm. b), ale bolo posúdené podľa položky 2 písm. a), nakoľko podľa posudkového lekára sa nejednalo o disekujúcu aneuryzmu aorty, alebo veľké aneuryzmy panvových artérií alebo mozgových ciev. Neprebehla tiež klasická operácia s odstránením aneuryzmy a časti cievy, išlo len o angiografické vloženie stentgraftu do rozšírenej časti artérie intraarteriálnou cestou a nie klasickou operáciou cez brušnú dutinu. Nie je prítomná funkčná porucha tohto stavu a nie je obmedzená výkonnosť organizmu.

26. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť jej úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. 27. Na margo formulácie petitu správnej žaloby, ktorého centrálnou myšlienkou bola požiadavka pridelenia súdneho znalca z príslušných lekárskych odborov, správny súd uvádza, že v rámci aktuálneho konceptu správneho súdnictva nie sú správne súdy skutkovými súdmi tak, ako tomu sčasti bolo do roku 2016. Nariadenie znaleckého dokazovania by prichádzalo do úvahy v podstate iba ako sekundárny následok vysloveného právneho názoru správneho súdu, ak by po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že skutkový stav nebol v administratívnom konaní dostatočne zistený, a následne by pre uvedený nedostatok zrušil napadnuté rozhodnutie s vyslovenou potrebou doplnenia dokazovania práve prostredníctvom na Sociálnej poisťovni nezávislého znalca. Keďže však nezistil žalobkyňou naznačené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, bola správna žaloba zamietnutá.

28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich priznanie nežiadal a nešlo ani o situáciu, kedy by to bolo možné vo vzťahu k žalobkyni spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.