Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-80-2018.pdf
PDF · 113.66 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/80/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobkýň: 1/ Mgr. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. M. X, XXX XX Q., 2/ Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. M. X, XXX XX Q. a 3/J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. M. XX, XXX XX Q., všetkých zastúpených spoločnosťou Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2018/017819/Ve zo dňa 25.06.2018, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Mesto Trnava, Hlavná 1, 917 01 Trnava, 2/ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, 3/ I. D., bytom K. M. X, XXX XX Q., 4/ E. D., bytom Q. XXXX/XX, XXX XX H., Česká republika, 5/ J. M., bytom K. M. X, XXX XX Q., 6/ Ing. G. M., bytom Q. XXF, XXX XX T., 7/ Ing. O. M., bytom Q. XXF, XXX XX T., 8/ D. A., bytom H. XX, XXX XX Q., 9/ D. P., bytom K. M. X, XXX XX Q., 10/ E. A., bytom K. M. XX, XXX XX Q., 11/ D. J., bytom C. X, XXX XX Q., 12/ Mgr. C. P., bytom H. XX, XXX. XX Q., 13/ Mgr. C. P., bytom H. XX, XXX XX Q., 14/ Ing. C. P., bytom H. XX, XXX XX Q., 15/ P. U., bytom H. XX, XXX XX Q., 16/ Mgr. R. U., bytom H. XX, XXX XX Q., 17/ MUDr. T. H., bytom K. M. X, XXX XX Q., 18/ Mgr. O. H., bytom K. M. X, XXX XX Q., 19/ PhDr. O. H., bytom K. M. X, XXX XX Q., 20/ O.. E. T., bytom P. XX, XXX XX Q., 21/ Ing. S. R., bytom H. XX, XXX XX Q., 22/ T. T., bytom K. M. X, XXX XX Q., 23/ P. T., bytom K. M. X, XXX XX Q., 24/ C. R., bytom K. M. XX, XXX XX Q., 25/ Q. R. st., bytom K. M. XX, XXX XX Q., 26/ Q. R. ml., bytom K. M. XX, XXX XX Q., 27/ L. R., bytom K. M. XX, XXX XX Q., 28/ H. I., bytom V. B. X, XXX XX Q., 29/ Ing. Q. R., bytom K. M. X, XXX XX Q., 30/ S. T., bytom V. B. X, XXX XX Q., 31/ I. J., bytom G. G. XX, XXX XX Q., 32/ C. J., bytom J. G. Q. XXXX/XX, XXX XX Q., 33/ G. W., bytom H. XX, XXX XX Q., 34/ R. W., bytom H. XX, XXX XX Q., 35/ E. P., bytom J. X, XXX XX Q., 36/ J. T., bytom P. XX, XXX XX Q., 37/ E. T., bytom P. XX, XXX XX Q., z toho ďalší účastní v 3/ až 37/ rade zastúpení ďalším účastníkom v 18/ rade Mgr. O. H., bytom K. M. X, XXX XX Q., t a k t o
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT- OVBP2-2018/017819/Ve zo dňa 25.06.2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Žalobkyniam sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
III. Ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Žalobkyne sa v konaní domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT- OVBP2-2018/017819/Ve zo dňa 25.06.2018 , ktorým žalovaný ako odvolací orgán iba čiastočne zmenil rozhodnutie stavebného úradu - Obce Zavar č. OSaŽP/2135-5435/2018/Šm zo dňa 31.01.2018 tak, že výrok rozhodnutia na jeho strane č. 1: rozhodnutie o umiestnení stavby „útulok a podpora samostatného bývania pre rodiny s deťmi na ulici K. Čulena, Trnava“ nahradil znením: rozhodnutie o umiestnení stavby „útulok a 2 bytové domy, na podporu samostatného bývania pre rodiny s deťmi na ulici K. Čulena, Trnava.“
2.
Žalobkyne namietali nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom, ako aj vychádzanie zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
3.
Poukazovali na to, že v konaní namietali zaujatosť Ing. T. R., ktorá ako zamestnankyňa mesta Trnava, vedúca úseku stavebného úradu, ktorý je súčasťou odboru stavebného a životného prostredia, na základe zmluvy o vzájomnej spolupráci formou zriadenia spoločného obecného úradu ako organizačnej súčasti MSÚ Trnava vec prejednávala a rozhodovala, pričom prvostupňový správny orgán túto pracovníčku z rozhodovania nevylúčil a žalovaný toto rozhodnutie potvrdil.
4.
Majú za to, že dôvody pre vylúčenie tejto zamestnankyne v zmysle § 9 ods. 1 Správneho poriadku boli naplnené nakoľko v danej veci rozhodovala zamestnankyňa navrhovateľa územného konania, napriek pravidlu uvedenému v § 119 ods. 3 Stavebného zákona, z účelu ktorého je zrejmé, že neprichádza do úvahy stav, aby v stavebných veciach rozhodoval zamestnanec navrhovateľa tohto konania. V tejto súvislosti ďalším hľadiskom je skutočnosť, že nevydaním rozhodnutia by bola zmarená už vynaložená investícia mesta Trnava na prípravu projektu cca 21.000 eur, prípadne čerpanie fondov a zamestnanec by porušil etický kódex mesta Trnava. Podľa žalobkýň naviac namietaná pracovníčka mala v zmysle § 11 ods. 1 Správneho poriadku skutočnosti nasvedčujúce jej vylúčeniu oznámiť svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu, ktorým je Ing. E. - vedúca odboru stavebného a životného prostredia MSÚ Trnava, nie starosta obce Zavar. V danom prípade však o dôvodoch zaujatosti rozhodovala obec Zavar, ktorú nemožno považovať za najbližšie nadriadeného namietanému zamestnancovi.
5.
V samotnom územnom konaní obec Zavar založila svoju príslušnosť na vydanie rozhodnutia na základe jej paušálneho určenia Krajským stavebným úradom z roku 2005, ktoré v rozpore s ustanoveniami § 117 ods. 1 a § 119 ods. 3 stavebného zákona nebolo vydané na túto konkrétnu vec. Podľa žalobkýň je proti zmyslu zmeny miestnej príslušnosti podľa § 119 ods. 3 Stavebného zákona, aby krajský stavebný úrad učil obec, ktorá zabezpečuje plnenie úloh na úseku územného konania a stavebného poriadku tým istým úradom ako obec, ktorá svoju právomoc nesmie uplatniť.
6.
Z hľadiska vecnej stránky rozhodnutia žalobkyne namietali nesúlad umiestňovacích stavieb s územným plánom mesta vzhľadom na skutočnosť, že ide o bytové domy bez akejkoľvek polyfunkcie alebo štrukturálnej občianskej vybavenosti o ich primárnou funkciou je výlučne bývanie, pričom podľa územného plánu je územie, na ktorom má byť stavba umiestnená, určené na mestotvornú občiansku vybavenosť. Z dôvodu rozporu s regulatívom funkčného využívania, a teda aj rozporu s verejným záujmom, nie je možné navrhované stavby umiestniť v danom území a napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre rozpor s § 37 ods. 1 a 2 stavebného zákona.
7.
Žalobkyne poukazovali tiež na to, že pokiaľ podľa žalovaného boli splnené podmienky doručovania rozhodnutia verejnou vyhláškou podľa § 26 Správneho poriadku, verejná vyhláška mala byť umiestnená na úradnej tabuli obce Zavar, nie mesta Trnava, a súčasne zverejnená na webe alebo v miestnej tlači. V danom prípade zverejnenie v súlade so zákonom nebolo dodržané, keďže nebolo realizované na úradnej tabuli správneho orgánu (obce Zavar).
8.
Namietali súčasne, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí okrem konštatovaní správnosti prvostupňového rozhodnutia neuviedol žiadne úvahy týkajúce sa hodnotenia dokazovania vo vzťahu k projektovej dokumentácii, súladu zámeru s územným plánom či použitia právnych predpisov. Konštatovanie žalovaného, že námietka je neakceptovateľná, že niečo je v poriadku, je absolútne nepreskúmateľné nakoľko nie je zrejmé, k akej úvahe prvostupňového orgánu sa žalovaný vyjadruje.
9.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci uviedol, že jeho rozhodnutie spĺňa podmienky ustanovenia § 47 správneho orgánu, dostatočne sa v ňom vysporiadal s námietkami účastníkov konania a ku každej z nich uviedol, z akého dôvodu a na základe akých ustanovení je neakceptovateľná.
10.
Uviedol, že v odvolacom konaní zistil, že je potrebné pozmeniť názov stavby v zmysle v zmysle STN 734301 Budovy na bývanie, a to na: „Útulok a 2 bytové domy, na podporu samostatného bývania pre rodiny s deťmi na ulici K. Čulena, Trnava“, aby bol jasne zadefinovaný účel stavby. Umiestňovaná stavba bude zariadením sociálnych služieb. Útulok bude slúžiť pre rodiny s deťmi a dva bytové domy budú slúžiť ako zariadenia pre podporu samostatného bývania pre rodiny s deťmi formou bytových jednotiek.
11.
V roku 2016 Mestské zastupiteľstvo schválilo VZN č. 466 O územnom pláne mesta Trnava a o regulatívoch a limitoch využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj mesta Trnava. Toto všeobecné záväzné nariadenie nadobudlo účinnosť dňom 15.07.2016. Vo výkrese C.02 Regulatívy územného rozvoja, ktorý je súčasťou záväznej časti územného plánu mesta Trnava sú parcely, na ktorých má byť stavba umiestnená charakterizované ako plocha s funkčným využitím B02/1 - Polyfunkčná kostra mesta. Stavba „Útulok“ predstavuje ubytovacie zariadenie sociálnych služieb pre cieľovú skupinu rodiny a osamelí rodičia s deťmi.
12.
Obec Zavar vydala rozhodnutie o umiestnení stavby „Útulok a podpora samostatného bývania pre rodiny s deťmi“ na ulici K. Čulena, Trnava, čj. OSaŽP/2135-5435/2018/Šm zo dňa 31. 01. 2018.
13.
Mesto Trnava vydalo stanovisko čj. OS/2114-61953/2018/Žšá zo dňa 19.06. 2018 k navrhovanej investičnej akcii „Útulok a podpora samostatného bývania pre rodiny s deťmi“ na ul. K. Čulena v Trnave, z ktorého vyplýva, že ide o zariadenie sociálnych služieb pre rodiny a osamelých rodičov s deťmi v núdzi. Podľa stanoviska Mestského úradu cieľom navrhovanej stavby je vytvorenie nového sociálneho zariadenia, a to sociálnej služby krízovej intervencie v zmysle § 26 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov, ktorá bude určená výhradne pre cieľovú skupinu rodiny a osamelí rodičia s deťmi. Stavba súčasne nepredstavuje ubytovacie zariadenie s nižším štandardom, nakoľko výrazne prekračuje požiadavky určené vyhláškou č. 259/2008 Z. z..
14.
V súvislosti s námietkou zaujatosti zamestnankyne správneho orgánu poukazoval na to, že správny poriadok síce dôvody vylúčenia podrobne neuvádza a ponecháva ich na voľnú úvahu správneho orgánu, aby sám posúdil či v konkrétnom prípade možno mať pochybnosti o nepredpojatosti zamestnanca, ale túto úvahu správneho orgánu ohraničuje. Vždy musí ísť o pochybnosť iba so zreteľom na pomer zamestnanca k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom. Pomer k veci, je to spravidla osobný záujem (skutočný alebo potenciálny) zamestnanca správneho orgánu na tom, aby bolo v konkrétnej veci vydané, rozhodnutie s určitým obsahom. Pomer zamestnanca k veci, ktorý má za následok jeho predpojatosť, môže vyplývať predovšetkým z jeho právneho záujmu na prejednávanej veci (napr. podal žiadosť o vydanie povolenia a sám by o nej rozhodoval, ak by bol rozhodnutím priamo dotknutý vo svojich právach, ak by vystupoval v konaní ako svedok, znalec a pod.).
15.
Pomer k účastníkovi konania (k ich zástupcom) môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom alebo jemu obdobnom vzťahu. Do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti. Pochybnosti vznikajú najmä vtedy, keď má zamestnanec blízke príbuzenské vzťahy (napr. je rodičom, manželom, súrodencom a pod.) alebo úzke priateľské, či nepriateľské vzťahy. Takýto vzťah vlastného záujmu Ing. R. na prejednávanej veci, alebo osobný vzťah k účastníkom konania, alebo k ich zástupcom, ktorý by mohol ovplyvniť výsledok rozhodovania, nebol zistený.
16.
Medzi mestom Trnava a obcou Zavar bola dňa 24.01.2003 uzavretá zmluva o vzájomnej spolupráci pri zabezpečovaní preneseného výkonu štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku, formou zriadenia spoločného obecného úradu ako organizačnej súčasti Msú Trnava (ust. § 117 ods. 2 stavebného zákona). Obec Zavar bola určená Krajským stavebným úradom Trnava (určenie č. URČ/2005/kos zo dňa 03.06.2005), podľa ust. § 33, ust. §117 ods. 1, § 119 ods. 3a§ 140 stavebného zákona, na vydanie napadnutého územného rozhodnutia. O námietke predpojatosti a návrhu na vylúčenie Ing. R. z prejednávania a rozhodovania vo veci vydania rozhodnutia na predmetnú stavbu, rozhodla obec Zavar, rozhodnutím č. OSaŽP/33700-85467/2015 zo dňa 09.11.2017 tak, že zamestnanca Ing. T. R. nevylučuje z prejednania a rozhodovania vo veci spisu č. 33700/2017, v ktorom je mesto Trnava žiadateľom o vydanie rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby.
17.
Vzhľadom k tomu, že ako príslušný stavebný úrad bol určený stavebný úrad obec Zavar, vo veci rozhoduje so všetkými právnymi následkami obec Zavar, za ktorý koná a navonok zastupuje obec starosta obce Zavar. Pri určení stavebného úradu vstupuje určený stavebný úrad do práv a povinností inak príslušného stavebného úradu. Vzhľadom na presun kompetencií na určený stavebný úrad, je z hľadiska zákona v poriadku aj rozhodnutie o vylúčení z konania podpísané starostom obce Zavar.
18.
Podľa ust. § 119 ods. 3 stavebného zákona ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom stavebníkovi alebo vlastníkom stavby alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, určí krajský úrad (v súčasnosti Okresný úrad), ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. V zmysle uvedeného ustanovenia obec Zavar bola určená Krajským stavebným úradom Trnava (určenie č. URČ/2005/kos zo dňa 03.06.2005), na vydanie napadnutého rozhodnutia. Stavebný zákon nestanovuje, že toto určenie nemôže byt' vydané paušálne. Na postup pri určení príslušného stavebného úradu sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní neurčuje sa rozhodnutím. OÚ Trnava - OVBP2 (Krajský úrad) nezasiela preto toto určenie žiadnym budúcim možným účastníkom konania a preto je možné určiť príslušný stavebný úrad paušálne. Účastníkov konania o tom oboznamuje stavebný úrad, ktorý bol v zmysle ust. § 119 ods. 3 určený ako príslušný stavebný úrad.
19.
Podľa žalovaného ide o bežne zaužívanú prax aj z dôvodu efektívnosti a hospodárnosti.
20.
Ďalší účastníci v 17, 18 a 19 rade sa vo svojich písomných podaniach k veci stotožnili so skutkovými i právnymi tvrdeniami žalobkýň.
21.
Ďalší účastník konania v prvom rade, Mesto Trnava, iba vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu žalobkýň na priznanie odkladného účinku žalobe uviedol, že navrhované objekty svojou funkciou a urbanistickým riešením nie sú v rozpore s územným plánom mesta. Podľa jeho stanoviska služba útulku pre rodiny s deťmi v Trnave chýba, preto chce Mesto Trnava zabezpečiť dostupnosť tejto služby pre obyvateľov mesta (rodiny s maloletými deťmi), ktoré sa ocitli v krízovej situácii. V objekte 8 rodinných izieb, t.j. spolu bude možné poskytnúť službu naraz 8 rodinám. V zariadení bude poskytované najmä ubytovanie na určitý čas, sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov a ďalšie služby v zmysle zákona. V zariadení budú sociálni pracovníci a zabezpečená 24 hodinová služba. Služba bude primárne určená rodinám s deťmi, ktoré sa ocitli v ťažkej životnej situácii, sú bez domova, prístrešia a nemajú zabezpečené základné životné potreby. Poskytovanie uvádzaných sociálnych služieb v žiadnom prípade negatívne neovplyvní kvalitu bývania v okolitých rodinných domoch.
22.
Súd prejednal vec na pojednávaní, vypočul prítomných účastníkov konania, ktorí zotrvali na svojich písomných stanoviskách vo veci (resp. ďalší účastník konania v 2 rade Železnice Slovenskej republiky, nepovažoval za potrebné k veci sa vyjadriť), oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
23.
Žalobkyne v konaní poukazovali na to, že rozhodnutie vo veci bolo vydané neoprávneným orgánom za účasti systémovo zaujatej osoby, pričom príslušnosť tohto orgánu bola určená v rozpore s ustanoveniami § 117 ods. 1a § 119 ods. 3 Stavebného zákona na základe rozhodnutia nadriadeného orgánu z roku 2005 vzťahujúceho sa na bližšie nestanovený počet nekonkrétnych vecí. Podľa ich názoru správne má byť návrh na konanie podaný na stavebnom úrade Trnava a tento mal vec predložiť na rozhodnutie o príslušnom orgáne okresnému úradu v sídle kraja. Výklad ustanovení zákona správnymi orgánmi v danom prípade odporuje ústavnému výkladu a pri posudzovaní regulatívov územného plánovania si správne orgány zamieňajú pojmy stavebného poriadku s neurčitými pojmami použitými v územnom pláne.
24.
Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa jeho názoru bolo určenie príslušného orgánu na konanie vo veci vykonané v súlade s ustanovením § 119 ods. 3 Stavebného zákona, nakoľko žiadne z ustanovení zákona nevylučuje, aby táto príslušnosť bola vopred stanovená paušálne.
25.
V súvislosti s charakterom stavby poukazoval na to, že táto je primárne určená pre matky s deťmi a mala by slúžiť iba na prechodné ubytovanie.
26.
Zástupca Mesta Trnava poukazoval na to, že predmetná stavba má pre mesto dôležitý význam nakoľko mesto ňou zabezpečuje sociálne služby a takáto povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona. Mestu
útulok podobného charakteru chýba, pričom kvalita bývania občanov v okolí stavby by ním nemala byť dotknutá, nakoľko ide o bývanie s 24 hodinovou službou, teda s určitým dohľadom. Vzhľadom na nedostatok krízových bytov mesto za terajšieho stavu krízové situácie nemôže úspešne riešiť.
27.
Má za to, že stavba je umiestnená v súlade s územným plánom a preto žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.
28.
Podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) Stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.
Podľa § 119 ods. 3 a ods. 4 Stavebného zákona (3) Ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie.
(4) Na určenie príslušného stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 140 Stavebného zákona Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 9 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (1) Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.
(2) Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.
29.
Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný správny orgán žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.06.2018 v územnom konaní začatom na návrhy Mesta Trnava v časti týkajúcej sa názvu umiestňovanej stavby zmenil rozhodnutie stavebného úradu - Obce Zavar zo dňa 31.01.2018, ktorým návrhu žiadateľa bolo vyhovené (v súvislosti s formou rozhodnutia, nad rámec žalobných dôvodov, nemôže súd žalovanému nevytknúť, že v rozpore s logikou ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku výrokom svojho rozhodnutia zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v časti, ktorá odvolacími námietkami napadnutá nebola, ale rozhodnutie o odvolaní účastníkov v ňom neuviedol).
30.
Žalobkyne v konaní, okrem vecnej argumentácie týkajúce sa nenaplnenia podmienok samotného umiestnenia stavby podľa zámeru navrhovateľa, namietali zásadné procesné pochybenia správnych orgánov, keď podľa ich názoru vo veci rozhodoval na konanie nepríslušný správny orgán prvého stupňa a na rozhodovaní veci sa priamo podieľala zamestnankyňa navrhovateľa Mesta Trnava, ktorá vzhľadom na tento zamestnanecký pomer mala byť z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle § 9 ods. 1 správneho poriadku vylúčená.
31.
Podľa stanoviska žalovaného Obec Zavar ako stavebný úrad vo veci rozhodovala (vzhľadom na vznik situácie predpokladanej ustanovením § 119 ods. 3 stavebného zákona, teda, že navrhovateľom
umiestnenia stavby je v danom prípade Mesto Trnava, ktoré je súčasne stavebným úradom príslušným na konanie) na základe jej určenia Krajským stavebným úradom z 03.06.2005.
32.
Forma a obsah tohto určenia nie sú súdu známe, nakoľko sa v obsahu spisového materiálu nenachádza, súdu preto nie sú známe ani dôvody takto stanovenej príslušnosti, ktoré zrejme nezohľadňujú existenciu zmluvy o vzájomnej spolupráci pri zabezpečovaní preneseného výkonu štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku formou zriadenia spoločného obecného úradu uzavretej medzi mestom Trnava a obcou Zavar podľa tvrdenia žalovaného v roku 2003.
33.
Odhliadnuc už od toho, že určenie obce Zavar za stavebný úrad príslušný na konanie vo veci svojho zmluvného partnera práve v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku zjavne odporuje účelu ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona, ktorým je zabezpečenie nestranného rozhodovania, samotná skutočnosť, že toto určenie bolo realizované už v roku 2005, má za následok, že ho nemožno považovať za určenie stavebného úradu príslušného na konanie v predmetnej veci.
34.
Určenie stavebného úradu príslušného pre veci stavebného úradu v konflikte záujmu (tento konflikt vyplýva zo záujmu stavebného úradu ako navrhovateľa konania a súčasne ako subjektu s povinnosťou vec objektívne preskúmať a rozhodnúť) vopred a teda aj pre nestanovený počet nepoznaných vecí, sa možno javí ako efektívne a hospodárne, ako to tvrdil žalovaný, a možno je aj v praxi stavebných úradov zaužívané, bez ďalšieho však odporuje ako zneniu ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona, tak aj jeho logickému výkladu predpokladajúcemu najskôr vznik situácie, keď je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad súčasne navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, a následné určenie, s možnosťou poznania individuálnych okolností veci, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. Vzhľadom na zrušenie krajských úradov takéto určenie v súčasnosti patrí do kompetencie okresného úradu v sídle kraja.
35.
Skutočnosť, že sa na rozhodnutí vo veci priamo podieľala zamestnankyňa navrhovateľa územného konania, je následkom práve uvádzaného postupu odporujúceho zákonu pri určení stavebného úradu príslušného na konanie, pričom tento iba čiastkový nedostatok postupu bolo možné napraviť pri rozhodovaní o námietke zaujatosti vznesenej účastníkmi územného konania. Napriek tomu o tejto námietke negatívne rozhodla obec Zavar rozhodnutím zo dňa 09.11.2017 o nevylúčení zamestnanca správneho orgánu Ing. T. R. z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci, v odôvodnení ktorého síce bola popísaná teória podmienok vylúčenia zamestnancov alebo členov správneho orgánu, a konštatovaná aj prednosť posudzovania objektívnych skutočností pred subjektívnym stanoviskom zamestnanca, ale absentovalo zrozumiteľné vysvetlenie vyhodnotenia takej zásadnej a práve objektívnej skutočnosti, akou je zamestnanecký vzťah medzi osobou vybavujúcou žiadosť a žiadateľom, a z tohto vzťahu vyplývajúci záujem zamestnanca.
36.
Rovnakým nedostatkom v tomto smere trpí aj žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorý pri vysporadúvaní sa s námietkou odvolateľov týkajúcou sa nevylúčenia zamestnankyne navrhovateľa z konania prevzal tvrdenia obce Zavar z rozhodnutia o nevylúčení a svoje úvahy o namietanom vzťahu zamestnanec - zamestnávateľ opomenul formulovať.
37.
Na základe vyššie uvádzaných skutočností súd dospel k záveru, že v predmetnej veci bolo konanie realizované a prvostupňové rozhodnutie vydané orgánom, ktorého príslušnosť na konanie nebola určená v súlade s ustanovením § 119 ods. 3 stavebného zákona a ktorý preto nie je možné
považovať za príslušný na konanie, pričom súčasne vo veci konajúce orgány nesprávnym postupom umožnili zamestnankyni správneho orgánu so zjavným pomerom k účastníkovi konania podieľať sa na prejednávaní a rozhodovaní veci.
38.
Súd preto žalobe vyhovel a primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo dňa 25.06.2018 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.) na základe zistenia podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, keď navrhované zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania, ako aj za vhodné z hľadiska následku takéhoto zrušenia, ktorým by bolo vrátenie veci na konanie nepríslušnému orgánu.
39.
Úlohou žalovaného v ďalšom konaní je po vybavení odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu v súlade s právnym názorom súdu zabezpečiť určenie správneho orgánu príslušného na konanie vo veci samej.
40.
V konaní úspešným žalobkyniam priznal súd proti žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že o výške náhrady bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
41.
O trovách konania ďalších účastníkov rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že im v konaní žiadne trovy nevznikli, resp. ich náhrady sa vzdali.
42.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.