Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoP-49-2019.pdf
PDF · 98.85 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/49/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. W. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Nitra, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. X, N. zastúpená Mgr. Romanou Mravíkovou, advokátkou, so sídlom Štefánikova trieda 15, Nitra a otec: W. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. X N., zastúpený JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Štefánikova 84, N., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu N. (ďalej „súd prvej inštancie") č.k. 11P/95/2018-281 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie") takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia výšky výživného, v časti zročného výživného a v časti trov konania, p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletého V. W. K., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky dieťaťa. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 250 eur mesačne od 01. 04. 2018, ktoré výživné je otec dieťaťa povinný platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred. Otcovi uložil povinnosť prispievať na tvorbu úspor pre maloleté dieťa sumou 50 eur mesačne od 01. 04. 2018 vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred, ktoré výživné bude otec dieťaťa povinný platiť na osobitný účet maloletého dieťaťa zriadený v banke. Matke dieťaťa uložil povinnosť v lehote siedmich pracovných dní odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku zriadiť v prospech maloletého dieťaťa osobitný účet na meno maloletého dieťaťa, ktorý bude určený na tvorbu úspor pre maloleté dieťa a v rovnakej lehote doručiť otcovi dieťaťa v písomnej podobe identifikačné údaje k takémuto účtu pre platbu výživného na tvorbu úspor pre maloleté dieťa spolu s fotokópiou zmluvy o zriadení takéhoto osobitného účtu. Na nakladanie s finančnými prostriedkami na osobitnom účte maloletého dieťaťa je potrebný predchádzajúci súhlas súdu. Zročné výživné, ktoré zo strany otca pre maloleté dieťa za obdobie od 01. 04. 2018 do 31. 05. 2019 predstavuje sumu 2070 eur, zaviazal otca dieťaťa zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zročné výživné na tvorbu úspor, za obdobie od 01. 04. 2018 do 31. 05. 2019 predstavuje sumu 700 eur, zaviazal otca dieťaťa zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú a neboli manželia, spolu nežijú, nehospodária. 1.1.1.Matka s maloletým synom opustila spoločnú domácnosť dňa 20. 08. 2016, rodičia sa dohodli na výživnom v sume 200 eur a na hradení ostatných výdavkov spojených s výchovou a výživou maloletého
dieťaťa. Matka dieťaťa má iba túto vyživovaciu povinnosť, je zamestnaná v herni, jej príjem je 690,44 eura mesačne, je vlastníčkou dvojizbového bytu. Otec dieťaťa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému plnoletému dieťaťu. Maloletému nakupuje oblečenie, obuv, ktoré veci využíva maloletý iba u otca, pretože matka chce pre dieťa iba značkové oblečenie. 1.1.2.Otec zabezpečuje synovi stravovanie, trikrát do týždňa, ako aj počas víkendu ho vozí na hokejový tréning, hradí všetky výdavky súvisiace s hokejom, mesačný poplatok 110 eur, zakúpil maloletému výstroj na motokáru v hodnote viac ako 1 000 eur. Investoval do rekonštrukcie rodinného domu vo vlastníctve jeho matky, v ktorom aj sám býva. Jeho reálny príjem je 700 eur mesačne v čistom, ako podnikateľ vlastní nehnuteľnosti, je spoločníkom v troch obchodných spoločnostiach, prenajíma nehnuteľnosti, za ktoré má ročný nájom 11 000 eur, mesačný nájom 1 600 eur, má príjem zo sprostredkovateľských provízií spoločnosti Home Credit za sprostredkovanie leasingu. 1.1.3. Maloletý V. W. K. je žiakom tretieho ročníka základnej školy, v rámci školy chodí na hádzanú, matka mu nakupuje iba značkové oblečenie, financovala školu v prírode, výlety, aquaparky, kúpaliská, letnú dovolenku, narodeninovú oslavu. 1.2. Po právnej stránke súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 4, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). 1.3. Konštatoval, že rodičia dieťaťa sa dohodli na úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, nedokázali sa dohodnúť na sume výživného. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré má právo podieľať sa na životnej otca vyžadujú, aby otec prispieval na výživu dieťaťa sumou 250 eur mesačne. Nestotožnil sa s požiadavkou matky na výživného v sume 500 eur mesačne. Súdom určená suma je aj vzhľadom na výkon podnikateľskej činnosti otca, jeho majetok a výdavky pre maloletého postačujúca a maloletý sa bude podieľať na životnej úrovni jeho otca. Taktiež matka má vyživovaciu povinnosť k synovi. Prevažnú časť jej vyživovacej povinnosti vyvažuje svojou osobnou starostlivosťou o syna, ale do tejto starostlivosti o syna je aktívne zapojený aj otec dieťaťa a matka jeho aktivitu víta. Z dôvodu, že pomery na strane otca dovoľujú, aby sa otec na výžive dieťaťa podieľal aj tvorbou úspor pre dieťa, súd uložiť otcovi dieťaťa povinnosť prispievať maloletému na tvorbu úspor pre syna pre jeho budúcnosť sumou po 50 eur mesačne, ktoré bude otec dieťaťa platiť na osobitný účet v banke, ktorý účet pre dieťa má povinnosť zriadiť matka dieťaťa, pričom nakladanie s prostriedkami na tomto účte bude viazané na súhlas súdu. 1.4. Vzhľadom k stavu, že súd určil otcovi dieťaťa povinnosť prispievať na výživu syna výživným od 01. 04. 2019, vzniklo zo stany otca na mal. syna zročné výživné, za obdobie od 01. 04. 2018 do 31. 05. 2019 predstavujúce sumu 2070 eur a súd zaviazal otca dieťaťa toto zročné výživné zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd výživné určil zo strany otca na dieťa v súvislosti s podaním návrhu matkou dieťaťa v tejto veci od mesiaca 4/2018 a počítal ho pri rozhodovaní vo veci za obdobie mesiacov 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12/2018 a mesiacov 1, 2, 3, 4, 5/ 2019, teda za obdobie 14-tich mesiacov. Súd zohľadnil stav, že za toto obdobie by otec mal na syna zaplatiť 3500 eur (250 eur x 14 mesiacov). Od uvedenej sumy odpočítal sumu 1430 eur, ktorá suma predstavuje sumu, ktorou otec na výživu mal. v rozhodujúcom období prispel a to tak že počas 13-tich mesiacov zaplatil v každom z trinástich mesiacov po 110 eur na syna. Rozdiel sumy 3500 eur a sumy 1430 eur potom predstavuje konečnú sumu zročného výživného zo strany otca na mal. syna, a to sumu 2070 eur, ktorú sumu výživného súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky dieťaťa do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zročné výživné na tvorbu úspor za obdobie 01. 04. 2018-31. 05. 2019 predstavujúce sumu 700 eur súd zaviazal otca dieťa zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet zriadený matkou dieťaťa v banke, ktorý je matka dieťaťa povinná zriadiť v lehote siedmich pracovných dní odo dňa vyhlásenia rozsudku v prospech maloletého dieťaťa. 1.5.O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP (zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“), v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním matka dieťaťa. Dôvodila iba tým, že nesúhlasí s vydaním tohto rozsudku, nakoľko odporca má finančné možnosti, jeho príjmy mu boli dokázané, naďalej si stojí za návrhom na výživné, ktoré bolo podané v marci 2018. Odporca sa cielene vyhýba neplateniu na svoje maloleté dieťa.
3. Otec dieťaťa v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že z podaného odvolania nie je zrejmé v akom rozsahu matka rozsudok súdu prvej inštancie napáda a z akých dôvodov ho považuje
za nesprávny. Nevyplýva z neho, čoho sa odvolateľka domáha. Tvrdenie matky, že sa vyhýba plateniu výživného sa nezakladá na pravde. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), prejednal odvolanie matky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky dieťaťa v časti určenia výživného, zročného výživného, nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5.Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z., účinnom od 01. 07. 2015 (ďalej len „CMP“). Podľa ustanovenia § 395 ods. 1 CMP, ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7.Predmetom konania v danej veci je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému V.ovi W. K.ovi. Matka dieťaťa sa podaným návrhom domáha zverenia dieťaťa do jej starostlivosti, určenia výživného otcovi dieťaťa v sume 500 eur titulom bežného výživného a 500 eur mesačne titulom tvorby úspor. 7.1. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletého V. W. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu sumou 250 eur mesačne titulom bežného výživného a sumou 50 eur mesačne titulom úspor od 01. 04. 2018. Zároveň ho zaviazal zaplatiť zročné výživné na bežné výživné v sume 2 070 eur a zročné výživné z titulu úspor v sume 700 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 7.2.S týmto rozhodnutím sa nestotožnila matka dieťaťa, ktorá podala odvolanie, z obsahu ktorého vyplýva, že nesúhlasí s výškou výživného a žiada vyhovieť jej pôvodnému návrhu.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9.Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo ako aj dôvody uvádzané v odvolaní matky detí, a to predovšetkým s poukazom na viazanosť týmito odvolacími dôvodmi a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je. V danej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil tak samostatne, ako aj v ich súhrne a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne, tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami a okolnosťami danej veci, ako aj s námietkami a tvrdeniami rodičov detí, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje. 9.1. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
10.Zákonná povinnosť rodičov plniť vyživovaciu povinnosť deťom vzniká narodením a trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť a uspokojovať svoje odôvodnené potreby. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopností rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. 10.1.V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výšky výživného prihliada na jednej strane na odôvodnené potreby oprávneného a na druhej strane na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre náležité zhodnotenie schopností, možností a majetkových pomerov na strane povinného, resp. povinných (obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom) je potrebné zistiť predovšetkým okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať oprávnenému výživné, faktické príjmy oboch rodičov, ktoré dosahujú v čase súdneho konania, resp. ich potencionálne príjmy, majetkové pomery rodičov vo všeobecnosti (každého osobitne), s prihliadnutím na jeho životný štandard, počet, druh, výšku a dôvodnosť iných vyživovacích povinností každého povinného a tiež ich zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania. Obe kritériá uvedené v § 75 Zákona o rodine, t.j. odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú. Odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery závisia od schopností a možností rodičov, pričom pri určení výživného sa vychádza zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto, ak rodičia majú vďaka svojim schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerov vyšší štandard, premietne sa to aj do odôvodnených potrieb detí. Schopnosti a možnosti rodičov posudzuje súd najmä z hľadiska toho, aký zárobok alebo iný príjem môže rodič dosiahnuť.
11.V danej veci súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému V.ovi W. sa vyššie uvedenými zásadami a princípmi, uvedenými v Zákone o rodine riadil, pričom v tomto smere dôsledne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Aplikujúc vyššie uvedené závery na prejednávanú vec, odvolací súd dospel k záveru o správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie aj v tejto časti, v časti určenia výšky výživného na maloleté deti. Posudzujúc príjmové a majetkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, určená výška bežného výživného otcovi v sume 250 eur a v sume 50 eur na tvorbu úspor je plne v jeho možnostiach a schopnostiach, keď má nepochybne vyšší príjem ako matka. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vyčerpávajúcim a podrobným odôvodnením napadnutého rozsudku, v ňom uvádzané dôvody duplicitne opakovať nebude a využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie ich správnosti.
12. V danom prípade je nesporné, že rodičia detí nežijú v spoločnej domácnosti. Rodičia sa na zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky dohodli, v tomto smere rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním nebolo. Matka dieťaťa nesúhlasí s výškou výživného, určeného súdom prvej inštancie. Odvolací súd v tejto súvislosti, poukazujúc na viazanosť odvolacími dôvodmi, dospel k jednoznačnému záveru, že súdom prvej inštancie určená výška výživného v plnom rozsahu zabezpečuje základné potreby dieťaťa, pričom odvolanie matky v tomto smere nie je dôvodné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec dieťaťa sa nad rámec dohodnutého rozsahu výživného, podieľa na starostlivosti o syna, zabezpečuje mu v plnom rozsahu voľnočasové aktivity, platí všetky výdavky súvisiace s hokejom, motokárovým športom, výdavky súvisiace s oblečením, stravou. Tieto
výdavky otca bolo nevyhnutné zohľadniť pri určení výšky výživného. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o určenej výške tak bežného výživného, ako aj výživného na tvorbu úspor. Záverom iba poznamenáva, že taktiež matka je povinná prispievať na výživu svojho dieťaťa. Je nesporné, že časť svojej vyživovacej povinnosti vyvažuje svojou osobnou starostlivosťou. Nie je možné nezohľadniť výdavky otca na bežný rámec vyživovacej povinnosti, ktoré vynakladá na športové, či voľnočasové aktivity svojho syna. Zároveň bolo nevyhnutné prihliadnuť tiež na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca voči plnoletému nezaopatrenému dieťaťu, pričom matka ďalšiu vyživovaciu, okrem maloletého V. W., nemá. 12.1. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania matky maloletého dieťaťa v časti určenia výšky výživného a v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny.
13. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu povinnosť vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v podanom odvolaní. 13.1. V danej veci podala odvolanie matka maloletého dieťaťa, namietajúc výšku súdom prvej inštancie určeného výživného, ktorú námietku však bližšie nezdôvodnila. Uviedla iba, že trvá na svojom pôvodnom návrhu a otec má dostatok finančných prostriedkov. Odvolací súd, zaoberajúc sa touto odvolacou námietkou, iba poukazuje na vyššie uvedené dôvody tohto rozhodnutia a na skutočnosť, že v danom prípade, okrem bežného výživného, ktoré otec na dieťa do rúk matky platí, prispieva vo veľkom rozsahu aj na ostatné výdavky syna spojené s jeho športovou, či inou voľnočasovou aktivitou, zakupuje mu oblečenie, obuv, hradí všetky výdavky spojené s touto činnosťou. Námietku matky vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.
14.S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, potvrdil.
15.O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).